Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. apríl 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8C/329/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206215549
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2011:1206215549.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu: Z.. Z. N., bytom

H. Č.. XXX, okres S., zast. JUDr. Jurajom Kusom, advokátom, Nám. osloboditeľov 10, Michalovce
proti žalovanému: TV Tip a.s., Jašíková 2, Bratislava, zast. JUDr. Antonom Blahom, advokátom,
Mickiewiczova 6, Bratislava o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o nepeňažné plnenie z a s t a v u j e .

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 6 165,54Eur do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou satisfakčnou žalobou domáhal primeraného zadosťučinenia nepeňažným plnením
(ospravedlnením) za článok zverejnený v týždenníku Markíza č. 10/2005 pod názvom "S. XXX" a
rozhodnutia, ktoré by zaviazalo žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 199 163,51 Eur (6 000 000,-Sk).

V priebehu konania vzal žalobca žalobu v časti ospravedlnenia späť, preto súd v tejto časti konanie

zastavil a aktuálnym zostal petit o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 199 163,51Eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, zástupcov účastníkov, svedkov a listinnými dôkazmi.

Žalujúca strana uviedla, že žalovaný v týždenníku Markíza č. 10/2005 o ňom zverejnil článok ,S.Z.“.
Jeho osoba bola z článku čitateľovi identifikovateľná pri označovaní „sudcaXX.“ V článku bol opísaný ako
podvodník, ktorý mal spáchať podvod za 30 miliónov, a to tým, že chcel podvodom od poisťovne spolu

s advokátom a exekútorkou získať takmer 30 miliónov korún pre seba. Ďalej mal sfalšovať sumu na
verejnej listine, t.j. pozmenil sumu z 1 milióna na 29 miliónov korún. Žiadny podvod za 30 miliónov pritom
nespáchal a za uvedený skutok, ktorý sa mu kládol za vinu bol aj oslobodený spod obžaloby rozsudkom
Špeciálneho súdu Pezinok, sp. zn. BB-4TŠ 7/2005, zo dňa 02. decembra 2005. V čase, keď žalovaný
zverejnil nepravdivé údaje, nebolo preukázané právoplatným rozsudkom súdu, že spáchal predmetnú
trestnú činnosť a v tom spočíva podstata neoprávnenosti zásahu žalovaného do osobnostných práv
žalobcu. Povinnosťou vydavateľa bolo overiť si údaje a nie zverejniť nepravdivé údaje, ktoré sa

nezakladajú na pravde. Neobstojí že sporné informácie vydavateľ získal od ministra spravodlivosti.
Vydavateľ v zmysle tlačového zákona zodpovedá za obsah vydania periodickej tlače. Žalobca je 34
rokov sudcom a nikto nemá právo špiniť jeho meno, znižovať jeho dôstojnosť a vážnosť tým, že bude o
ňom šíriť nepravdivé údaje. K neoprávnenému zásahu došlo prostredníctvom tlače so širokou publicitou.Tento zásah bol spojený so znížením jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti, takýto zásah vždy
zakladá nárok oprávnenej osoby domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Tento článok bol
podrobovaný verejnej mienke. Týždenník Markíza patrí medzi najčítanejšie mienkotvorné týždenníky a

v danom prípade morálne zadosťučinenie by sa nezdalo postačujúce, lebo bola v značnej miere znížená
dôstojnosť a vážnosť jeho osoby v spoločnosti, a preto má právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Z uvedeného dôvodu považuje za opodstatnené a spravodlivé priznanie zadosťučinenia v
peniazoch. Pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú v zmysle § 13 ods. 3 OZ
taxatívne stanovené dve kritéria, z ktorých musí súd pri svojom rozhodovaní vychádzať, závažnosť

vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej
osoby došlo. Závažnosť je posudzovaná najmä so zreteľom na jej intenzitu, rozsah a na jej ohlas, ako
aj na dĺžku jej trvania, v danom prípade spôsobená médiami, navyše mienkotvorným týždenníkom.
Neoprávnený zásah v osobnostnej sfére sa prejavil tak, že veľká skupina ľudí na verejnosti, na ulici, a
na rôznych miestach naň doslova ukazovali prstom, nahlas sa o bavili, urážali, ponižovali a to rôznymi
výrokmi napr. aha, to je ten sudca. ktorý chcel podvodom obrať poisťovňu o 30 miliónov korún, aha,

ten sudca ešte chodí po slobode, veď ho treba zatvoriť, aha, to je ten sudca, čo sfalšoval verejnú
listinu, aha, to je ten sudca, čo prepísal sumu 1 milión na 29 miliónov. Veľa priateľov a známych
sa mu otočilo chrbtom, odmietli sa stretávať, lebo je podvodník, že podvodným spôsobom zarobil
desiatky miliónov korún a všetci uverili tomu, čo čítali v spornom článku, vrátane kolegov a advokátov.
Osobná ujma vznikla tiež a to nevyčísliteľná. Zverejnením nepravdivých údajov došlo k neoprávnenému

zásahu do súkromného života, t.j. do rodinného života, ktorý zahŕňa i vzťahy medzi blízkymi príbuznými.
Právo na súkromie patri medzi osobnostnú zložku ochrany osobnosti. Vzťahy medzi príslušníkmi rodiny
sú budovane na dlhodobých a citovo mimoriadne silných vzájomných väzbách. Pri reálnej existencii
takýchto vzťahov určitej kvality medzi ľudskými bytosťami dochádza porušením práva na občiansku
česť a ľudskú dôstojnosť a dobré meno jednej z nich k absolútnej a nezvratnej deštrukcii všetkých

vybudovaných citových väzieb a tým k neoprávnenému zásahu do práva na súkromný a rodinný život.
Osobnostnou zložkou práva na ochranu osobnosti je aj právo na súkromie Zverejnením nepravdivých
údajov psychicky trpel a tiež sa zhoršil jeho zdravotný stav. Jeho právo na ochranu osobnosti bolo
porušené zásahom s neodstrániteľnými následkami. Závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti tohto ľudsky
veľmi traumatického a žiadnymi prostriedkami neodčiniteľného zásahu do osobnostných práv, najmä

vysokú intenzitu (ide o celoslovenské periodiká, ktoré vychádzajú v značnom náklade), trvanie a rozsah
nepriaznivých následkov, ako aj šírku ich pôsobenia. To by ako závažnú ujmu pociťovali spravidla
každý, kto by bol v jeho situácii, pričom samotné morálne zadosťučinenie formou ospravedlnenia by
zásadne nepostačovalo. Preto je prisúdenie určitej finančnej čiastky ako náhrada nemajetkovej ujmy
bez najmenších pochybností oprávnená. Pred účastníkmi konania už nikdy nebude mať vážnosť a

dôstojnosť, ani postavenie nezávislého sudcu. Jeho meno ostane navždy pošpinené.

Žalovaný uviedol, že ani v jednom prípade v citovanom článku nedošlo v č. 10/2005 časopisu Markíza k
uverejneniu takých údajov o osobe žalobcu, ktoré by sa v tom čase nezakladali na reálnom skutkovom
stave. V čase uverejnenia informácie o osobe žalobcu bol žalobca skutočne obvinený z trestných činov

tak, ako boli opísané v predmetnom článku. Uverejnenie informácií o osobe žalobcu ako aj o skutku,
ktorý sa mu kládol za vinu vchádzal z opisu skutku tak, ako vyplývalo z uznesenia o vznesení obvinenia
vydaného vyšetrovateľom úradu boja proti korupcii Prezídia policajného zboru MV SR v Košiciach dňa
29.9.2004 pod ČVS PPZ-lO/BPK-V-2004. Právo uverejňovať a šíriť informácie požíva právnu ochranu
podľa čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Právo verejnosti na informácie zahŕňa aj jej právo byť informovaný o trestnom konaní, a to
najmä v prípadoch trestného konania vedeného proti verejnému činiteľovi. Obmedzenie šíriť informácie
týkajúce sa trestného konania sa vzťahuje výlučne na povinnosť médií neoznačovať obvineného vopred
ako páchateľa trestného činu, zločinca alebo osobu vopred za trestný čin odsúdenú, teda vopred robiť
úsudok o vine obvineného. Žalobca nebol v napadnutom článku ani raz označený celým menom a

priezviskom a ani nebola pripojená jeho podobizeň. Široká verejnosť si tak nemohla spojiť označenie
Jozef S. práve s osobou žalobcu, čo vylučuje zásah do jeho osobnostných práv. Uverejnením informácií
o trestnom konaní voči žalobcovi bolo napĺňané právo verejnosti na informácie týkajúce sa verejného
záujmu. Z pohľadu výkonu svojej funkcie je aj sudca verejným činiteľom. Jednou z vecí verejného
záujmu je aj informovanie spoločnosti o trestných veciach verejných činiteľov. V tomto prípade teda

neobstojí argumentácia žalobcu, podľa ktorej žalobca nie je politikom, ktorý je povinný znášať väčšiu
mieru zásahov do svojich osobnostných práv. Každá osoba vykonávajúca verejnú funkciu znáša väčšiu
mieru kontroly a pozornosti zo strany verejnosti a spoločnosti. V napadnutom článku boli zverejnené
len informácie, ktoré boli vtom čase široko medializované vo väčšine celoslovenských médií. Nešlo oinformácie denníka Markíza, o jeho názory, hodnotiace úsudky, ale o doslovné prebranie a citovanie
vyhlásenívrcholnýchpredstaviteľovštátnejmoci,podktorýchrezortyspadalotrestnékonanie. Priznanie
nemajetkovej ujmy v peniazoch je odôvodnené len v tých prípadoch, kedy došlo skutočne k zníženiu

dôstojnosti v značnej miere. Zníženie dôstojnosti v spoločnosti v značnej miere predpokladá taký
zásah do jeho osobnostných práv, ktoré zanechá predovšetkým trvalé následky ohrozujúce postavenie
a uplatnenie napadnutého v spoločnosti. Profesijná kariéra žalobcu však o zásahu takejto intenzity
nesvedčí. Žalobca v čase uverejnenia spravodajstva o jeho osobe vykonával funkciu sudcu okresného
súdu. Napriek uvedeným informáciám vykonával a vykonáva žalobca naďalej svoju funkciu sudcu, ba

dokonca predsedu okresného súdu, funkciu ktorého zastáva aj v súčasnosti. Je teda jednoznačné, že
žiadne informácie uverejnené v tomto období o osobe žalobcu, teda ani napadnutý článok, nezasiahli do
osobnostných práv žalobcu v takej miere, že by negatívne ovplyvnili postavenie a uplatnenie žalobcu v
spoločnosti a opodstatňovali nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Nakoľko všetky
podmienkyprepriznanienárokunanáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch-neoprávnenosť,existencia
zásahu a príčinná súvislosť, musia byť splnené súčasne, nesplnenie čo i len jednej podmienky vylučuje

právo žalobcu na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Svedkyňa F.. S. N., nevesta žalobcu uviedla, že žije v spoločnej domácnosti so žalobcom a po uverejnení
článku pociťovala nepríjemnosti v rodine so súrodencami, pracovnom kolektíve a v mieste bydliska.

Svedok Z. N., syn žalobcu, uviedol, že od uverejnenia napadnutého článku sú ich vzťahy narušené.

Svedok K. O. dlhoročný priateľ žalobcu na základe napadnutého článku dospel k presvedčeniu, že
žalobca zorganizoval 30 miliónový podvod.

Svedok F.. S. U. uviedol, že napadnutý článok výrazne narušil vzťah so žalobcom. ale aj vzťah okolia
k žalobcovi.

Svedok Z.. L. Š., kolega žalobcu uviedol, že po vyjdení napadnutého článku sa jeho obsah rozšíril medzi
zamestnancov súdu, bol považovaný za vierohodný a u niektorých je tomu tak doposiaľ.

Svedok Z.. S. I. pozná ako advokát žalobcu z profesného života a obsah napadnutého článku bol témou
v Michalovciach a spochybnil charakter žalobcu.

Podľa ust. § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,

občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa ust. § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané
primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä

preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2
určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Po vyhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle cit. ustanovení súd dospel k názoru, že aktuálna

časť žaloby nie je dôvodná.

Súdna prax ustálila, že pre úspešnosť uplatnenia tohto nároku musí žalujúca strana preukázať, že
došlo k reálnemu zníženiu jej vážnosti v spoločnosti a dôstojnosti, a to dokonca značným spôsobom,
teda že osobná ujma je spojená s konkrétnym a citeľným dopadom na spoločenské postavenie

takejto osoby, stratu dôvery okolia, resp. v kruhu, v ktorom sa pohybuje. Pokiaľ ide o vyjadrenie
miery, akou bola zásahom znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby v spoločnosti, treba vychádzať
z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom, či inom prostredí fyzickej osoby.
Túto mieru treba zisťovať dokazovaním a posúdiť na základe poznania a vyhodnotenia tejto reakcie.
Iba v prípade, ak sa dostatočne preukáže reakcia svedčiaca o znížení dôstojnosti alebo vážnosti v

spoločnosti v značnej miere v zmysle ust. § 13 OZ, môže byť fyzickej osobe výnimočne subsidiárne
priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy v
peniazoch musí mať súd preukázané, že sú tu okolnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že z hľadiska intenzity,
trvaniarozsahunepriaznivýchnásledkovvzniknutýchfyzickejosobevzhľadomnajejpostavenievrodinea v spoločnosti v konkrétnom prípade nepostačuje zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje aj so zreteľom na ohlas zásahu, ako
ajnadĺžkutrvaniaujmy,ktorémusiabyťtakistopreukázané.Pociťovanienemajetkovejujmyspočívajúce

v znížení dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere je treba hodnotiť
vždy objektívne s prihliadnutím ku konkrétnej situácii, za ktorej k neoprávnenému zásahu došlo. Z
vykonaného dokazovania však nevyplýva, že by žalobca v konaní preukázal okolnosti dokazujúce,
že v danom konkrétnom prípade žalobcovi nepostačilo len ospravedlnenie a to predovšetkým z
hľadiska intenzity, rozsahu a trvania nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcovi, vzhľadom na jeho

postavenie v práci, ale i v rodine. V prvom rade preto, že informácie uverejnené v napadnutom článku,
a to je pre súd notorietou, sa začali objavovať v obrazových, tlačených médiách i na internete už
vo februári 2004, po tom ako na žalobcu podal vtedajší minister spravodlivosti trestné oznámenie,
teda viac než rok pred uverejnením napadnutého článku. Je pre súd nevieryhodná príčinná súvislosť
napadnutého článku so znížením vážnosti a dôstojnosti žalobcu značným spôsobom, pokiaľ sú totožné
informácie verejne známe už vyše 12 mesiacov z kvantitatívne masovejších a relevantnejších prameňov

(televízie, rozhlas, denníky) ako je bulvárny týždenník, čo nepochybne nemohlo ujsť pozornosti najmä
najbližšieho rodinného a pracovného prostredia žalobcu. Kvalifikovanú intenzitu a rozsah zásahu tak
možno predpokladať v čase prvých zverejnení, nie však pri zverejnených opakovaných informáciách
starých vyše roka. S potrebou preukázať trvanie nepriaznivých následkov kolidujú v konkrétnej situácii
oslobodzujúce rozsudky bývalého Špeciálneho súdu v Pezinku z decembra 2005 (resp. uznesenie

NSSR o postúpení veci disciplinárnemu súdu) a disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu SR z
novembra 2006, ktoré boli takisto medializované a relativizujú žalobcom a svedkami tvrdenú trvalosť
intenzity zásahu značným spôsobom opäť najmä v bezprostrednom okolí žalobcu. V neposlednom
rade je navyše relevantnou skutočnosťou, že okrem satisfakcie v podobe spomínaných rozhodnutí, bol
žalobca vymenovaný do funkcie predsedu okresného súdu, čo je už v priamom rozpore s tvrdenou

diskvalifikáciou, stratou dôvery a znížením vážnosti v spoločnosti na základe napadnutého článku.
Výpovede svedkov z okruhu rodiny, priateľov, kolegov súd preto vyhodnotil ako nedôveryhodné, v
časti, že ich rokmi budovaný úzky vzťah stroskotal práve na rok starých informáciách uverejnených v
bulvárnom týždenníku a takým zostal aj po oslobodzujúcich rozhodnutiach a vymenovaní do funkcie
predsedu súdu. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o objektívnom znížení svojej

dôstojnosti a vážnosti v značnej miere v príčinnej súvislosti s napadnutým článkom preto súd v aktuálnej
časti nároku žalobu zamietol.

O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 142 ods. 1, 146 ods. 2, veta prvá
O. s. p. a priznal úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania pozostávajúcich z odmeny

advokáta za sedem úkonov právnej pomoci (prevzatie a príprava, zastupovanie na pojednávaní 11. 06.
2007, písomné vyjadrenie, porada s klientom, zastupovanie na pojednávaní 11. 03. 2009 x 2) pri sadzbe
818,23Eur za jeden úkon, (písomné vyjadrenie, zastupovanie na pojednávaní 04. 04. 2011) pri sadzbe
91,29 Eur za jeden úkon, 7x paušál + DPH, proti žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na
tunajšom súde, písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.