Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. marec 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/309/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214210885
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214210885.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Karadžičova 8,

Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom
Karadžičova 8, Bratislava proti odporkyni: H. X., nar. XX.X.XXXX, bytom H., E. XX/XX, občan SR, o
zaplatenie 1 205,72 EUR s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 4.6.2014 domáhal uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť
mu sumu 1205,72 EUR s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že jeho právny predchodca

(Slovenská sporiteľňa a.s.) uzatvoril s odporkyňou dňa 19.1.2004 zmluvu o bežnom účte a zmluvu o
vydaníapoužívaníbankomatovejplatobnejkarty.Odporkyňavšakvrozporesozmluvnýmipodmienkami
neplnila svoje povinnosti a dostala sa do omeškania, prečerpala finančné prostriedky. Ku dňu 30.9.2013
vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky z titulu nesplateného úveru. Dňa 22.7.2011 jeho právny
predchodca zastavil povolené čerpanie peňažných prostriedkov.

Odporkyňa ako účastníčka konania uviedla, že Od decembra 2009, keď dostali výplatu celú výplatu jej

právny predchodca strhol všetko, potom na ten účet už nič nedávali ani nevyberali. Dodala, že podľa
nej je to celé premlčané.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením obsahu listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v spise - zmluvy o bežnom účte, zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej
karty, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013, počítačovým výstupom navrhovateľa a
ostatných v spise nachádzajúcich sa listín a takto vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový

a právny stav veci:

Právny predchodca navrhovateľa dňa 19.1.2004 uzavrel s odporkyňou zmluvu o bežnom účte ako aj
o vydaní platobnej karty. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013 prešla pohľadávka na
navrhovateľa vo výške celkového zostatku 1504,33 Eur.

Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.3.2008

a/ Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru
alebo v inej právnej forme. b/ Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úverezmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1-3 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. (3) Veriteľ je povinný na miestach, na ktorých ponúka spotrebiteľský úver, uverejniť základné

informácie o poskytovaní spotrebiteľského úveru, najmä o výške ročnej percentuálnej miere nákladov.

Podľa § 53 ods.1 - 3 OZ v znení účinnom do 31.3.2008 (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané

zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ v citovanom znení Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách

sú neplatné.

Podľa § 54 ods.1, 2 OZ Podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V danom prípade navrhovateľ odvodzuje svoj nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej
bola odporkyňa v postavení spotrebiteľa. Je zrejmé, že sa jedná o postupcom vopred pripravenú
formulárovú (typovú) zmluvu o spotrebiteľskom úvere (o používaní bankovej platobnej karty, kde bol

určený limit celkom 35000 Sk. Predložil Obchodné podmienky postupcu platné od 1.7.2007, ktoré sú
písané malým, pre bežného spotrebiteľa sotva čitateľným písmom. Z predloženej formulárovej (typovej)
zmluvy je zrejmé, že odporkyňa nemala možnosť jej obsah reálne ovplyvniť. Zmluva je zmluvným
typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho
zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a podľa

názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené
znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich
riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch.
Nakoniec aj podľa § 54 ods. 1 OZ veta prvá zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda vzťah

účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl. OZ a podľa
zákona č. 258/2001 Z.z..

Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len keď súd má právomoc zhodnotiť neprimerané
podmienky z úradnej povinnosti, čiže určiť či je podmienka nečestná. Iba takto je možné chrániť

spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke v súlade s konštantou judikatúrou bývalého
Európskeho súdneho dvora (od 1.12.2009 Súdny dvor Európskej únie) pri aplikácii Smernice Rady
č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
Z počítačového výstupu, ktorý predložil navrhovateľ vyplýva, že 3. upomienka bola odoslaná dňa

17.2.2010. Dňa 22.7.2011 bolo zastavené povolené prečerpanie.

Súd poznamenáva, že navrhovateľ nepredložil Všeobecné podmienky platné v čase uzavretia zmluvy
(19.1.2004) ale len platné od 1.7.2007.

Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa (zák. č. 250/2007) účinného od 1.6.2014
Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo
na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniťalebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.“

Podľa § 29b týmto ustanovením sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.5.2014.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110).

Podľa § 101 cit. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu
premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje

práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe
nútené splniť si svoje povinnosti.

Právny predchodca navrhovateľa dňa 17.2.2010 zaslal už tretiu upomienku na úhradu, teda už aj pred
tým mal vedomosť o dlhu odporkyne, v primeranej lehote si tento svoj nárok mohol uplatniť, navrhovateľ

si mohol do 3 rokov túto pohľadávku uplatniť teda posledný deň na uplatnenie nároku bol 17.2.2013,
navrhovateľvšaknávrhpodalaždňa4.6.2014.Súdpoznamenáva,žedňa31.3.2010bolavygenerovaná
automatická splatnosť, od 16.12.2009 boli odmietané príkazy na úhradu. Dňa 14.6.2010 evidoval právny
predchodca pohľadávku za istinu 1205,72 Eur (rozdiel medzi kreditnými a debetnými obratmi). Aj tu
navrhovateľ si mohol túto uplatniť najneskôr do 14.6.2013.

S poukazom na vyššie uvedené a teda na novelu zákona o spotrebiteľovi účinnej od 1.6.2014 súd
rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a návrh zamietol ako premlčaný.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. , keď v konaní úspešnej odporkyni

náhradu trov konania nepriznal, keďže jej žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.