Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. apríl 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8C/329/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206215549
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1206215549.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred samosudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci
žalobcu: Z.. Z. N., G. H. Č.. XXX, Q. S., zast. JUDr. Jurajom Kusom, advokátom, Nám. osloboditeľov
10, Michalovce, proti žalovanému: TV Tip a.s., Jašíková 2, Bratislava, zast. JUDr. Antonom Blahom,
advokátom, Mickiewiczova 6, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je povinný z a p l a t i ť žalovanému náhradu trov konania 6 805,38 €, na účet advokáta JUDr.
Antona Blahu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 26.06.2006, doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.06.2006, voči žalovanému
domáhal primeraného zadosťučinenia nepeňažným plnením (ospravedlnením) za článok zverejnený v
týždenníku Markíza č. 10/2005 pod názvom ". N. M. D. U. K. K. XX-S. Q. a náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 199.163,51 Eur (6.000.000,-Sk).

V priebehu konania vzal žalobca žalobu v časti ospravedlnenia späť, preto súd v tejto časti konanie
zastavil a aktuálnym zostal petit o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 199.163,51Eur.

Žalobca uviedol, že žalovaný v týždenníku Markíza č. 10/2005 o ňom zverejnil článok s názvom ,,S. N.

M. D. U. K. K. XX-S. Q.".. Jeho osoba bola v článku čitateľovi identifikovateľná pri označovaní
"sudca XXX." V článku bol opísaný ako podvodník, ktorý mal spáchať podvod za v tom
čase 30 miliónov slovenských korún (995 817,- €), a to tým, že chcel podvodom od poisťovne
spolu s advokátom a exekútorkou získať takmer 30 miliónov korún pre seba. Ďalej mal sfalšovať sumu
na verejnej listine, t.j. pozmeniť sumu z 1 milióna na 29 miliónov korún. Žiadny podvod za 30 miliónov
pritom nespáchal a za uvedený skutok, ktorý sa mu kládol za vinu bol aj oslobodený spod obžaloby
rozsudkom Špeciálneho súdu Pezinok, sp. zn. BB-4TŠ 7/2005, zo dňa 02. decembra

2005. V čase, keď žalovaný zverejnil nepravdivé údaje, nebolo preukázané právoplatným rozsudkom
súdu, že spáchal predmetnú trestnú činnosť a teda v tom spočíva podstata neoprávnenosti zásahu
žalovaného do osobnostných práv žalobcu. Povinnosťou vydavateľa bolo overiť si údaje
a nie zverejniť nepravdivé údaje, ktoré sa nezakladajú na pravde. Podľa žalobcu neobstojí, že sporné
informácie vydavateľ získal od ministra spravodlivosti. Vydavateľ v zmysle tlačového zákona zodpovedá
za obsah vydania periodickej tlače. Žalobca je 34 rokov sudcom a nikto nemá právo špiniť jeho meno,

znižovať jeho dôstojnosť a vážnosť tým, že bude o ňom šíriť nepravdivé údaje. K neoprávnenému
zásahu došlo prostredníctvom tlače so širokou publicitou. Tento zásah bol spojený so znížením jeho
dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti, a takýto zásah vždy zakladá nárok oprávnenejosoby domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Článok bol podrobovaný verejnej mienke.
Týždenník Markíza patrí medzi najčítanejšie mienkotvorné týždenníky a v danom prípade morálne
zadosťučinenie by sa nezdalo postačujúce, lebo bola v značnej miere znížená dôstojnosť

a vážnosť jeho osoby v spoločnosti, a preto má právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Z uvedeného dôvodu považuje za opodstatnené a spravodlivé priznanie zadosťučinenia v
peniazoch. Pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú v zmysle § 13 ods. 3 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ") taxatívne stanovené dve kritéria, z
ktorých musí súd pri svojom rozhodovaní vychádzať a to: 1. závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy

a 2. okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Závažnosť je
posudzovanánajmäsozreteľomnajejintenzitu,rozsahanajejohlas,akoajnadĺžkujejtrvania,vdanom
prípade spôsobená médiami, navyše mienkotvorným týždenníkom. Neoprávnený zásah v osobnostnej
sfére sa prejavil tak, že veľká skupina ľudí na verejnosti, na ulici, a na rôznych miestach
na žalobcu doslova ukazovali prstom, nahlas sa o ňom bavili, urážali, ponižovali a to rôznymi výrokmi
napr. aha, to je ten sudca, ktorý chcel podvodom obrať poisťovňu o 30 miliónov korún, aha, ten sudca

ešte chodí po slobode, veď ho treba zatvoriť, aha, to je ten sudca, čo sfalšoval verejnú listinu, aha, to
je ten sudca, čo prepísal sumu 1 milión na 29 miliónov. Veľa priateľov a známych sa
mu otočilo chrbtom, odmietli sa stretávať, lebo je podvodník, že podvodným spôsobom zarobil desiatky
miliónov korún a všetci uverili tomu, čo čítali v spornom článku, vrátane kolegov a advokátov. Žalobcovi
vznikla tiež osobná ujma a to nevyčísliteľná. Zverejnením nepravdivých údajov došlo k neoprávnenému

zásahu do jeho súkromného života, t.j. do rodinného života, ktorý zahŕňa i vzťahy medzi
blízkymipríbuznými.Právonasúkromiepatrimedziosobnostnúzložkuochranyosobnosti.Vzťahymedzi
príslušníkmi rodiny sú budované na dlhodobých a citovo mimoriadne silných vzájomných
väzbách. Pri reálnej existencii takýchto vzťahov určitej kvality medzi ľudskými bytosťami dochádza
porušením práva na občiansku česť a ľudskú dôstojnosť a dobré meno jednej z nich k absolútnej

a nezvratnej deštrukcii všetkých vybudovaných citových väzieb a tým k neoprávnenému zásahu do
práva na súkromný a rodinný život. Osobnostnou zložkou práva na ochranu osobnosti je aj právo na
súkromie.Žalobcazverejnenímnepravdivýchúdajovpsychickytrpelatiežsazhoršiljehozdravotnýstav.
Jeho právo na ochranu osobnosti bolo porušené zásahom s neodstrániteľnými následkami. Závažnosť
vzniknutej ujmy a okolnosti tohto ľudsky veľmi traumatického a žiadnymi prostriedkami neodčiniteľného

zásahu do osobnostných práv žalobcu, malo vysokú intenzitu (ide o celoslovenské periodiká, ktoré
vychádzajú v značnom náklade), trvanie a rozsah nepriaznivých následkov, ako aj šírku ich pôsobenia.
To by ako závažnú ujmu pociťoval spravidla každý, kto by bol v jeho situácii, pričom samotné morálne
zadosťučinenie formou ospravedlnenia by zásadne nepostačovalo. Preto je prisúdenie určitej finančnej
čiastky ako náhrada nemajetkovej ujmy bez najmenších pochybností oprávnená. Pred účastníkmi

konania už nikdy nebude mať vážnosť a dôstojnosť, ani postavenie nezávislého sudcu. Jeho meno
ostane navždy pošpinené.

Žalovaný uviedol, že ani v jednom prípade v citovanom článku nedošlo v č. 10/2005 časopisu Markíza k
uverejneniu takých údajov o osobe žalobcu, ktoré by sa v tom čase nezakladali na reálnom skutkovom

stave. V čase uverejnenia informácie o osobe žalobcu bol žalobca skutočne obvinený z trestných činov
tak, ako boli opísané v predmetnom článku. Uverejnenie informácií o osobe žalobcu ako aj o skutku,
ktorý sa mu kládol za vinu vychádzal z opisu skutku tak, ako to vyplývalo z uznesenia o vznesení
obvinenia vydaného vyšetrovateľom Úradu boja proti korupcii Prezídia policajného zboru MV SR v
Košiciach dňa 29.9.2004 pod Č. K.-X.-I.-XXXX. Právo uverejňovať a šíriť informácie požíva právnu

ochranu podľa čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Právo verejnosti na informácie zahŕňa aj jej právo byť informovaný o trestnom
konaní, a to najmä v prípadoch trestného konania vedeného proti verejnému činiteľovi. Obmedzenie
šíriť informácie týkajúce sa trestného konania sa vzťahuje výlučne na povinnosť médií neoznačovať
obvineného vopred ako páchateľa trestného činu, zločinca alebo osobu vopred za trestný čin odsúdenú,

teda vopred robiť úsudok o vine obvineného. Žalobca nebol v napadnutom článku ani raz označený
celým menom a priezviskom a ani nebola pripojená jeho podobizeň. Široká
verejnosť si tak nemohla spojiť označenie Z. S. práve s osobou žalobcu, čo vylučuje zásah do jeho
osobnostných práv. Uverejnením informácií o trestnom konaní voči žalobcovi bolo napĺňané právo
verejnosti na informácie týkajúce sa verejného záujmu. Z pohľadu výkonu svojej funkcie je aj sudca

verejným činiteľom. Jednou z vecí verejného záujmu je aj informovanie spoločnosti o
trestných veciach verejných činiteľov. V tomto prípade teda neobstojí argumentácia žalobcu, podľa
ktorej žalobca nie je politikom, ktorý je povinný znášať väčšiu mieru zásahov do svojich osobnostných
práv. Každá osoba vykonávajúca verejnú funkciu znáša väčšiu mieru kontroly a pozornosti zo stranyverejnosti a spoločnosti. V napadnutom článku boli zverejnené len informácie, ktoré boli v tom čase
široko medializované vo väčšine celoslovenských médií. Nešlo o informácie denníka Markíza, o jeho
názory, hodnotiace úsudky, ale o doslovné prebranie a citovanie vyhlásení vrcholných predstaviteľov

štátnej moci, pod ktorých rezorty spadalo trestné konanie. Priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch je
odôvodnené len v tých prípadoch, kedy došlo skutočne k zníženiu dôstojnosti v značnej miere. Zníženie
dôstojnosti v spoločnosti v značnej miere predpokladá taký zásah do jeho osobnostných práv, ktoré
zanechá predovšetkým trvalé následky ohrozujúce postavenie a uplatnenie napadnutého
v spoločnosti. Profesijná kariéra žalobcu však o zásahu takejto intenzity nesvedčí. Žalobca v čase

uverejnenia spravodajstva o jeho osobe vykonával funkciu sudcu okresného súdu. Napriek uvedeným
informáciám vykonával a vykonáva žalobca naďalej svoju funkciu sudcu, ba po zverejnení článku
vykonával aj funkciu predsedu okresného súdu. Je teda jednoznačné, že žiadne informácie uverejnené
v tomto období o osobe žalobcu, teda ani napadnutý článok, nezasiahli do osobnostných
práv žalobcu v takej miere, že by negatívne ovplyvnili postavenie a uplatnenie žalobcu v spoločnosti
a opodstatňovali nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Nakoľko všetky podmienky

pre priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch - neoprávnenosť, existencia zásahu
a príčinná súvislosť, musia byť splnené súčasne, nesplnenie čo i len jednej podmienky vylučuje právo
žalobcu na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Z fotokópie článku (č.l. 16, 17), uverejneného v týždenníku Markíza č. 10/2005 s názvom ,,S.

N. M. D. U. K. K. XX-S. Q., ktorého autorom je Ľ. P., vyplýva nasledujúci obsah:

Niet pochýb o tom, že ľuďom, ktorí najrôznejšími spôsobmi prišli o zdravie, prislúcha primerané
odškodné. Ak sa sami nedohodnú s tým, kto je za ujmu zodpovedný, o jeho výške rozhoduje súd.
A vtedy už môžu byť v hre naozaj zaujímavé sumy. Dokonca až také, že niektorí účastníci konania

neváhajú pre vábnu vidinu vysokého zisku porušovať zákony. Kde sú v hre veľké peniaze, tam zrejme
morálne zásady fungujú inak ako v bežnom živote aj u ľudí, ktorí by mali ísť v tomto smere
príkladom. Prípad michalovského sudcu a exekútorky však ukazuje, že beztrestne obchádzať zákony
nie je zasa až také jednoduché. Dohodli sa ? Nato, že v kauze vymáhania takmer 30 - miliónovej sumy
ako náhrady za ujmu na zdraví pri dopravnej nehode v zahraničí na Okresnom súde v Michalovciach

nie je niečo v poriadku, prišli kompetentní vďaka elektronickej podateľni. ,,Toto je jeden z príkladov
osožnosti zavedenia týchto systémov na súdoch. Nejde len o zaručenie náhodného výberu sudcov
na jednotlivé kauzy, ale aj o spätnú kontrolu. Práve systém elektronickej podateľne signalizoval, že
boli podané viaceré návrhy na exekúciu v tej istej veci, čo zákon neumožňuje. Preto sme sa rozhodli
celú vec prešetriť a objavili sa aj ďalšie nezrovnalosti", priblížil po zverejnení prípadu mechanizmus

odhalenia machinácií na súde minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Celá kauza sa začala dopravnou
nehodou v zahraničí, pri ktorej havarovalo auto s manželským párom z Michaloviec. Žene ostali po
zraneniach trvalé následky na zdraví - pohybuje sa len na invalidnom vozíku. Na vodiča, svojho manžela
podala v roku 2003 žalobu. Na súde vyhrala a ten rozhodol, že jej má byť vyplatená náhrada za ujmu
na zdraví vo výške 29 671 200 korún. Celá suma mala byť uhradená z poistky manžela, ktorú mal

uzatvorenú v poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. ,,Myslím si, že v tomto prípade boli dohodnutí
minimálne advokát poškodenej, sudca a exekútorka", vyjadril svoj názor po prepuknutí škandálu minister
spravodlivosti. Oprávňovali ho naň viaceré zistené skutočnosti. Napríklad to, že advokát JUDr. Anton H.
podal návrh na odškodnenie dvakrát. Prvýkrát bol zamietnutý. Až na druhýkrát, keď sa dostal zrejme
do správnych rúk, sudca rozhodol a exekútorka mohla začať konať. Zaujímavé je aj to, že spomínaný

návrh najprv neznel na meno poškodenej, ale na meno advokáta a na sumu 1,045 milióna korún. Až
deň pred pojednávaním na Okresnom súde v Michalovciach, ktoré mal viesť sudca XX., ho advokát
zmenil - už znel na meno poškodenej a na sumu takmer 30 miliónov. Sudca následne vydal povolenie
na exekúciu, ktorú mala realizovať exekútorkaK.. Nekompromisný minister. Po odhalení kauzy začal
minister Lipšic okamžite konať. Všetkých troch účastníkov čakalo disciplinárne konanie, sudcovi a

exekútorke šéf rezortu spravodlivosti pozastavil výkon funkcie. Na pokyn ministra vnútra Vladimíra Palka
sa prípadu ujal vyšetrovateľ Úradu boja proti korupcii, ktorý začal trestné stíhanie vo veci pre trestné
činy zneužitia právomoci verejného činiteľa a falšovania a pozmeňovania verejnej listiny. Michalovský
sudca Z. S., ktorý vydal inkriminované rozhodnutie, v tom čase žiadnu vinu nepripúšťal. ,,Nevedel
som o žiadnych predchádzajúcich podaniach v tej istej veci. S nikým som nebol dohodnutý. Sumou

odškodnenia nepokladám za neprimerane vysokú. Ani 50 miliónov by jej zdravie nevrátilo". Úrad boja
protikorupciivšakvpriebehuvyšetrovaniazistiltakéskutočnosti,ktoréhooprávňovalivysloviťkonkrétne
obvinenia. Súdnu exekútorku X. Ž. obvinil vyšetrovateľ v júli zo zneužívania právomoci verejného
činiteľa. Na rovnaké obvinenie, rozšírené o falšovanie verejnej listiny, potreboval v prípade sudcupovolenie Ústavného súdu SR. Ani to však nebol problém a od septembra čelí trestnému stiahnu aj
B.S. Po dlhých mesiacoch sa celá kauzu zrejme pohne ďalej. ,,I. Úradu boja proti korupcii navrhol
prokurátorovi obžalovať sudcu Jozefa S. a súdnu exekútorku Luciu Ž. pre spomínané trestné

činy" informovala nás Jana Pôbišová z komunikačného odboru kancelárie ministra vnútra
SR. ,,Sudca pozmenil rozhodnutie o poverení na vykonanie exekúcie v prípade dopravnej
nehody. Súdna exekútorka v tomto prípade začala dve exekučné konania, čím porušila Exekučný
poriadok. Obom hrozí trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 3 roky, prípadne peňažný trest alebo
zákaz činnosti." Oplatí sa čakať. Zrejme to s čistým štítom exekútorky ani sudcu nebude také jasné,

ako tvrdil na začiatku vyšetrovania. Dôkazy, ktoré získal vyšetrovateľ, totiž hovoria niečo iné. ,,Súdna
exekútorka Q. Ž. podala prvý návrh na vykonanie exekúcie na Okresný súd v
Michalovciach 19. novembra 2003", približuje priebeh nezákonných manipulácii J. Pôbišová. ,,Znel na
poškodenú a sumu vyše 29,5 milióna. Ďalší návrh, tentoraz na advokáta poškodenej a sumu 1,045
milióna korún, podala 27. novembra 2003. Deň nato, teda 28. novembra, ho zmenila a
opäť znel na meno poškodenej a sumu takmer 30 miliónov. V jednej a tej istej veci podala

dva návrhy na exekúciu, pričom Exekučný poriadok jasne hovorí, že v jednej veci môže byť začaté len
jedno exekučné konanie". O druhom návrhu rozhodoval práve sudca Y. S. Teda o tom, ktorý znel na
advokátaamiliónovúsumu.Vprvýdecembrovýdeňroku2003vydalexekútorkepoverenienavykonanie
exekúcie.,,PodľanehomalaAllianz-Slovenskápoisťovňazaplatiť1045100korúnvprospechadvokáta
poškodenej. Poverenie bolo vyhotovené počítačom. Neskôr sudca písacím strojom poverenie pozmenil.

Namiestoadvokátanapísalmenopoškodenejanamiestomiliónatakmer30miliónov",opisujeporušenie
zákona J. Pôbišová. Vyjadrenia sudcu ani exekútorky sa nám po zverejnení záverov vyšetrovania
nepodarilo získať. Najmä v prípade X. Ź. to však nie je prekvapujúci postoj. Od decembra minulého
roka je totiž zapletená aj do ďalšieho, veľmi podobného prípadu. Tentoraz v Humennom a zasa išlo o
náhradu škody pre obeť autonehody. Kým sa dostala vec k tomu správnemu sudcovi, podala ,,šikovná"

exekútorka až osem návrhov na exekúciu. Až keď bol prípad pridelený sudcovi K. T., ostatné návrhy
stiahla.Zrejmesaoplatiločakať,lebonajejpodnetsudcazvýšilpôvodnúpožiadavku147-tisíckorúnvoči
vinníkovi havárie o takmer 17 miliónov a zaplatiť mala Slovenská kancelária poisťovateľov. Nepripomína
to nápadne ,,michalovský" prípad ?

Dňa 29. 9.2004 (č.l. 124 - 126) vydal vyšetrovateľ Úradu boja proti korupcii Prezídia PZ MV SR v
Košiciach uznesenie pod ČVS: PPZ-10/BPK-V-2004 o stíhaní podľa § 163 ods. 1 Trestného
poriadku Z.. Z. N. ako obvineného z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa §
158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej
listiny,úradnejpečateaúradnejuzáverypodľa§176ods.1Trestnéhozákona,lebonazákladezistených

skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že žalobca ako sudca Okresného súdu v Michalovciach,
v presne nezistenej dobe od 27. 11. 2003 do 1. 12. 2003, potom ako mu bol pridelený návrh na vykonanie
exekúcie v prospech oprávneného Z.. M. E., proti povinnej N. H. K., zo zákona zastúpenej Allianz -
Slovenskou poisťovňou a.s. Bratislava o zaplatenie 1 045 000 100,- Sk s príslušenstvom, prijatý na
Okresnom súde v Michalovciach pod sp. zn. 7 Er 444/03, vydal dňa 1. 12. 2003 pod sp. zn. 7 Er

444/03poverenienavykonanieexekúciesúdnejexekútorkeJUDr.X.L.apodoručenínávrhumenovanej
exekútorky na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, toto poverenie na vykonanie exekúcie písacím
strojom pozmenil tým, že doň dopísal ako oprávnenú S. N. a ako čiastku na vymoženie uloženej
povinnosti dopísal sumu 29 671 200,- Sk s príslušenstvom a trovy exekúcie.
Uvedené uznesenie bolo riadne doručené žalobcovi ako obvinenému dňa 4. 10. 2004 a jeho právnemu

zástupcovidňa17.10.2004.Zodôvodneniauvedenéhorozhodnutiasúdzistil,žeÚstavnýsúdSRsvojím
uznesením zo dňa 17. 8. 2004 sp. zn. PL.ÚS 4/04-7 dal na základe žiadosti Generálneho prokurátora
SR, súhlas na trestné stíhanie sudcu Okresného súdu v Michalovciach Z.. Z. N. pre uvedené trestné činy.

Rozsudkom Špeciálneho súdu Pezinok, pracovisko v Banskej Bystrici (č.l. 18 -24), zo dňa 02.12.2005

sp. zn. G.-XTš X/XXXX bol žalobca oslobodený spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry SR, sp. zn. I. A. X/XX-XXX, ktorá tvrdila, že žalobca ako sudca mal spáchať
predmetný skutok, právne kvalifikovaný ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa
§ 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a trestný čin falšovania pozmeňovania verejnej listiny, úradnej
pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1 Tr. zák., pretože tento skutok nie je trestným činom.

Listom zo dňa 19. 5. 2006 (č.l. 25 - 27) podal žalobca na Generálnu prokuratúru SR v Bratislave
trestné oznámenie na exministrov Daniela Lipšica a Vladimíra Palka za to, že menovaní exministri
žalobcu obvinili, že ako sudca podvodným spôsobom vydal poverenie na vykonanie exekúcie protipoisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa a. s., na základe, ktorého mala poisťovňa zaplatiť poškodenej
čiastkou 29 671 200,- Sk s príslušenstvom.

Žalobca vo svojej výpovedi účastníka konania uviedol, že Michalovce nie sú Bratislava, teda každý v
celom meste Michalovce, aj v okrese tohto mesta, okamžite po prečítaní tohto článku vedel, o koho sa
jedná, a také boli potom aj reakcie na jeho osobu. Okamžite sa spustila vlna na jeho osobu, či už v kruhu
rodiny, priateľov, známych, v pracovnom kruhu sudcov, advokátov, administratívnych
pracovníkov. Okresný súd Michalovce má 84 pracovníkov, všetci sú to prevažne

mladí ľudia, ktorí čítajú týždenník Markíza. Článok žalovaného vyvolal u žalobcu obrovský stres, ktorý
mal negatívny dopad na jeho diabetický problém. Žalobca ďalej vypovedal, že nie je politik, je sudca. Bol
veľmi váženým človekom, aj celá jeho rodina. V súčasnosti sa všetko nabúralo a situácia je taká, aká je
a žiadne slovné alebo písomné ospravedlnenie z neho tú špinu, ktorú spôsobil predmetný článok, nikdy
nezoberie. Napríklad aj keď bol žalobca vymenovaný do funkcie predsedu Okresného súdu Michalovce
od 1. 4. 2007, dostalo sa mu takých slovných pľuvancov, že ,,včera podvodník a dneska predseda súdu",

čo je podľa žalobcu dôsledkom tohto článku.

Svedkyňa F.. S. N., nevesta žalobcu uviedla, že žije v spoločnej domácnosti so žalobcom a po uverejnení
článku pociťovala nepríjemnosti v rodine so súrodencami, pracovnom kolektíve a v mieste bydliska.

Svedok Z. N.Č., syn žalobcu, uviedol, že od uverejnenia napadnutého článku sú ich vzťahy narušené.

Svedok K. O. dlhoročný priateľ žalobcu na základe napadnutého článku dospel k presvedčeniu, že
žalobca zorganizoval 30 miliónový podvod.

Svedok F.. S. U. uviedol, že napadnutý článok výrazne narušil vzťah so žalobcom, ale aj vzťah okolia
k žalobcovi.

Svedok Z.. L. Š., kolega žalobcu uviedol, že po vyjdení napadnutého článku sa jeho obsah rozšíril medzi
zamestnancov súdu, bol považovaný za vierohodný a u niektorých je tomu tak doposiaľ.

Svedok Z.. S. I. pozná ako advokát žalobcu z profesného života a obsah napadnutého článku bol témou
v Michalovciach a spochybnil charakter žalobcu.
Podľa ust. § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľaust.§13ods.1OZ,fyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustiloodneoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané
primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má

fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2
určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo.

Podľa článku 19 ods. 1 až 3 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej

cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním
do súkromného a rodinného života. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,
zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Podľa článku 26 ods. 1 až 4 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý

má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj
slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie
tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na
povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. Cenzúra sa zakazuje. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať
a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné

na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného
zdraviaamravnosti.Orgányverejnejmocimajúpovinnosťprimeranýmspôsobomposkytovaťinformácie
o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.Podľa článku 50 ods. 1, 2 Ústavy SR, len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy. Každý, proti komu
sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim
rozsudkom jeho vinu.

Podľa článku 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Protokolov na tento
Dohovornadväzujúcich,každýmáprávonasloboduprejavu.Totoprávozahŕňasloboduzastávaťnázory
a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu
na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym

alebo filmovým spoločnostiam.

Podľa článku 10 ods. 2 cit. dohovoru, výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti
aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré
ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti,
územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky,

ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a
nestrannosti súdnej moci.

Podľa § 2 ods. 4 Trestného poriadku č. 301/2005 Z.z., každý, proti komu sa vedie trestné konanie,
považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

Podľa § 33 cit. zák., toho, kto je podozrivý zo spáchania trestného činu, možno považovať za obvineného
a použiť proti nemu prostriedky určené týmto zákonom proti obvinenému až vtedy, ak bolo proti nemu
vznesené obvinenie.

Podľa § 206 ods. 1 prvej vety cit. zák., ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených
skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá
osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré ihneď oznámi obvinenému
a doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi a ak je obvineným sudca, súdny exekútor, notár, znalec,
tlmočník alebo prekladateľ, aj ministrovi spravodlivosti, a ak je obvineným advokát, aj Slovenskej

advokátskej komore; o tomto úkone upovedomí bez meškania oznamovateľa a poškodeného

Podľa § 206 ods. 3 cit. zák., uznesenie o vznesení obvinenia musí obsahovať označenie osoby, voči
ktorej sa vznáša obvinenie, opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých
k nemu došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, zákonného pomenovania

trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, a to aj s uvedením príslušného ustanovenia Trestného
zákona a skutočností, ktoré odôvodňujú vznesenie obvinenia.

Podľa § 128 ods. 1 prvej a druhej vety Trestného zákona č. 300/2005 Z.z., verejným činiteľom sa na
účely tohto zákona rozumie ... sudca ... Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa

podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho
právomocou a zodpovednosťou.

Podľa § 1 ods. 1, ods. 2 zákona č. 81/1966 o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných
prostriedkoch (ďalej len ,,tlačový zákon"), v súlade s ústavne zaručenou slobodou prejavu, slova a

tlače využívajú občania periodickú tlač a ostatné hromadné informačné prostriedky na to, aby ich
prostredníctvom získavali informácie a verejne vyjadrovali svoje názory. Sloboda prejavu, slova
a tlače a spoločenské poslanie periodickej tlače a ostatných hromadných informačných prostriedkov sú
materiálne zaručené tým, že sa občanom a ich organizáciám dávajú k dispozícii vydavateľské a tlačové
podniky, rozhlas, televízia, film a iné hromadné informačné prostriedky.

Podľa § 3 ods. 1 prvej vety tlačového zákona, periodická tlač sú noviny, časopisy a iné periodické
tlačoviny, vydávané najmenej dvakrát ročne pod rovnakým názvom a v úprave typickej pre tento druh
tlače.

Podľa § 10 ods. 1, ods. 5 tlačového zákona, za periodickú tlač zodpovedá vydávateľ, za ostatné

hromadné informačné prostriedky príslušná organizácia, na ktorú sa vzťahujú všetky ďalšie ustanovenia
platné pre vydavateľa. Nedotknutá zostáva zodpovednosť autorov informácií vyplývajúca z platných
predpisov.Podľa§16ods.2aods.3vetydruhejtlačovéhozákona,uverejnenieinformácie,ktoréohrozujezákonom
chránené záujmy spoločnosti alebo občanov, je zneužitím slobody prejavu, slova a tlače. Podľa týchto
predpisov sa tiež posudzuje povinnosť vydavateľa na náhradu škody spôsobenej organizáciám alebo

občanom obsahom periodickej tlače alebo iného hromadného informačného prostriedku.

Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd žalobu v časti náhrady nemajetkovej ujmy zamietol, vo
zvyšku konanie zastavil.

Krajský súd v Bratislave uznesením zrušil rozhodnutie v zamietajúcej časti a vec vrátil na ďalšie konanie.
Okrem iného uviedol: Podľa rozsudku ESĽP vo veci Kobenter a Standard Verlags Gmbh proti Rakúsku,
Prager a Obershlick proti Rakúsku tlač je vnímaná ako jeden z prostriedkov, ako si môžu politici a
verejnosť overiť, či sudcovia plnia svoju ťažkú úlohu spôsobom, ktorý je v súlade s cieľom tvoriacim
základ úlohy im zverenej. Je preto nutné mať na zreteli zvláštnu úlohu súdnej moci v spoločnosti.
Ako ochrankyňa spravodlivosti, ktorá predstavuje zásadnú hodnotu právneho štátu, musí súdna moc

požívať dôveru verejnosti, ak má byť v plnení svojich úloh úspešná. Môže sa preto javiť ako nevyhnutné
chrániť tuto dôveru pred deštruktívnymi útokmi, ktoré sú zjavne neopodstatnené, predovšetkým s
ohľadom na skutočnosť, že kritizovaní sudcovia majú povinnosť zachovávať zdržanlivosť, ktorá im bráni
(patrične) reagovať. Predpokladom priznania peňažného zadosťučinenia je, že morálne zadosťučinenie
nie je v konkrétnom prípade postačujúce a že neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti

alebo vážnosti fyzickej osoby v značnej miere. Podľa konštantnej judikatúry predpokladom priznania
peňažného zadosťučinenia je existencia okolností, ktoré z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu
nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcovi vzhľadom na postavenie navrhovateľa v rodine a
spoločnosti dokladujú, že morálne zadosťučinenie nestačí. O zníženie dôstojnosti fyzickej osoby alebo
jej vážnosti v značnej miere ide, pokiaľ ujmu vzniknutú v osobnostnej sfére fyzická osoba vzhľadom

na povahu, intenzitu, opakovanie, trvanie a širší okruh pôsobenia nepriaznivého následku pociťuje a
prežíva ako závažnú. Pri vyjadrení miery tak treba vychádzať z reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom,
pracovnom či inom prostredí fyzickej osoby. Zadosťučinenie v peniazoch nemožno použiť na vyváženie
bežnej, či len celkom krátkodobo pôsobiacej nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby. V súvislosti
so skúmaním okolností neoprávneného zásahu odvolací súd poukazuje na to, že k zásahu došlo

prostredníctvom periodika odporcu so značným nákladom. Ujma spočívajúca v znížení dôstojnosti alebo
vážnosti fyzickej osoby v značnej miere vzniká väčšinou práve v dôsledku neoprávnených zásahov
uskutočnených v hromadných informačných prostriedkoch, ako tomu bolo aj v prípade navrhovateľa.
Uvedenú skutočnosť súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nezohľadnil. Pri posudzovaní výšky
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je potrebné zohľadniť tiež to, že sa v danom prípade nejednalo

o prvý ako ani jediný zásah do sféry ochrany osobnosti navrhovateľa. To však odporcu nezbavuje
zodpovednosti za vzniknutú ujmu. Nemožno totiž súhlasiť s tým, že predchádzajúca existencia
odporcom uvedených tvrdení a názorov a článkov kritizujúcich konanie navrhovateľa v informačných
prostriedkoch dostupných verejnosti umožňuje vydavateľovi taktiež zasiahnuť do ochrannej sféry jeho
osobnosti.Odvolacísúdmázato,žekzásahudochránenejsféryosobnostinedochádzalenposkytnutím

prvotnej informácie, týkajúcej sa údajného pochybného postupu navrhovateľa v konaní, ale aj ďalším
neoprávneným šírením informácií. Taktiež nemožno vylúčiť skutočnosť, že k zásahu do chránenej sféry
osobnosti môže dôjsť viacerými útokmi. Zváženie možností odškodnenia, resp. odstránenia následkov
zásahu do práva na ochranu osobnosti je vecou voľnej úvahy súdu. Zákon pritom stanovuje len jedno
z kritérií, resp. vážnosti osoby v značnej miere. Povinnosť súdu je v každom prípade brať do úvahy pri

rozhodovaní o nemajetkovej ujmy intenzitu zásahu, avšak rozhodne ho nezbavuje povinnosti prihliadať
aj na ďalšie okolnosti prípadu. Neprimerané sankcie zo strany súdov by totiž v takýchto prípadoch mohli
spôsobiť odradenie šíriteľov informácii - predovšetkým novinárov (tlače) od plnenia, resp. vykonávania
ich základnej funkcie v demokratickej spoločnosti. Samotná závažnosť ujmy vzniknutej v dôsledku
neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti nie je jediným a výlučným kritériom pre určenie

výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určení výšky sa musí prihliadnuť aj na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo. Tieto okolnosti môžu byť významné tak u osoby postihnutej, ako
aj u osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila. Berie sa do úvahy napr. to, či k následkom zásahu
došlo len v mieste bydliska žalobcu alebo v širšom okolí. Pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch sa berie do úvahy, či zásah bol realizovaný v denníku, ktorý vychádza v značnom

náklade, patrí medzi najčítanejšie, či sa stal na titulnej strane novín, mal zvýraznený titulok, bol na
osobitnej farebnej podtlači. Berie sa do úvahy i pracovné zaradenie osoby, ktorá tvrdí, že do jej práv bolo
zasiahnuté, či došlo k ujme na cti v očiach pracovného kolektívu takejto osoby, či je navrhovateľ známy
napríklad čitateľom. Pre komplexné posúdenie veci je v súlade s judikatúrou ESĽP s potrebné skúmaťúmysel autora článku pri jeho písaní, či bolo jeho úmyslom škandalizovať a ohovoriť navrhovateľa,
alebo k uvedeným zásahom došlo z nedbanlivosti. V súvislosti s preukazovaním intenzity zásahu
do súkromia titulom neoprávneného zásahu do sféry ochrany osobnosti, jej rodinného, pracovného a

sociálnehoprostredia,nemožnoaprioriodmietnuťsvedeckévýpovederodinnýchpríslušníkovčikolegov
vylúčiť len z dôvodu, že sú s osobou, do ktorej ochrannej sféry bolo zasiahnuté s tým, že sú s touto
osobou v príbuzenskom či priateľskom vzťahu. Je totiž zrejmé, že okolnosti a mieru zásahu do rodinnej,
spoločenskej či profesionálnej sféry navrhovateľa je možné ozrejmiť práve prostredníctvom výpovedí
rodinných príslušníkov či známych navrhovateľa. Nemožno totiž predpokladať, že len prostredníctvom

výsluchu iných osôb. Aj v prípade existencie príbuzenského pomeru má teda súd svedka vypočuť, je
však povinný zohľadniť okolnosti ovplyvňujúce jeho dôveryhodnosť.

Po vrátení veci Okresnému súdu na pojednávaní právny zástupca žalovaného založil do spisu
rozhodnutie tunajšieho súdu pod sp.zn. 15C 175/06 a uviedol, že žalobca sa v citovanom konaní na
základe podobných okolností domáhal plnenia zo strany rádia Okay, pričom účelovo používa rovnaké

dôvody a za rozhodujúci zásah do jeho osobnostných práv určuje práve aktuálne médium. Žalobca v
tomto konaní nepreukázal zásah do svojich osobnostných práv zo strany žalovaného takým rozsahom
ako mu účelovo pripisuje. K zásahu zo strany rádia Okay malo dôjsť predtým ako bol uverejnený
článok v týždenníku Markíza. Už aj zo skutočnosti, že žalobca svoj aktuálny nárok uplatnil rok a štvrť
po vyjdení článku svedčí o tom, že tento zásah sám nepovažoval za tak významný a zásadný, sám

svojou nečinnosťou spôsobil neaktuálnosť morálneho zadosťučinenia, čo však nemôže byť na ťarchu
žalovaného. Navrhol vykonať dôkaz oboznámením sa z všetkými spismi v sporoch žalobcu z médiami
a na základe ich obsahov vyhodnotil dôveryhodnosť svedkov v predmetnom konaní.

Súd sa oboznámil z obsahom spisu vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 58C 116/2009 a zistil

nasledujúce skutočnosti. V tomto konaní sa žalobca domáha ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej
ujmy od obchodnej spoločnosti MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o. za obsah špecifikovaných
odvysielaných relácii v televízii Markíza v období od 2.2.2004 do 2.11.2006 s tým istým skutkovým
základom (šírenie informácii o kauze na michalovskom okresnom súde) ako v predmetnom konaní, ktorý
privodil zásah do jeho osobnostných práv. Súčasťou dokazovania sú výpovede svedkov z tohto, ale aj

z iných konaní, v ktorých žalobca uplatňuje ten istý právny základ nároku voči prevádzkovateľom iných
médií.

Konkrétne svedok Z.. L. Š. dňa 11.12.2007 uviedol, že pred odvysielaním relácie na Markíze bol žalobca
vážený sudca, po odvysielaní relácie sa ľudia, administratíva súdu v Michalovciach aj sudcovia k

žalobcovi správajú inak ako sa správali predtým. Po prvý krát sa o kauze na Michalovskom súde
dozvedel v hlavnej spravodajskej relácii, teda v Televíznych novinách v televízii Markíza. Vážnosť kolegu
bola narušená, bol z toho zhrozený, nikto neverí tomu, že to nie je pravda, že sa žalobca neobohatil. V
každom človeku pretrváva názor, ktorý bol interpretovaný v reláciách. Vzťahy nie sú také aké boli pred
rokom 2004.

Dňa 11.12.2007 sestra žalobcu uviedla, že po tom, čo si 2.2.2004 v deň svojich narodenín prečítala
článok o bratovi v novinách a večer pozrela vysielanie Markízy bola ona a súrodenci znepokojení.
Žalobca po odvysielaní týchto relácii získal povesť úplatkára, zlodeja a skorumpovanca. Ich vzťah zostal
poznačený aj po výsledku kauzy.

Dňa 11.12.2007 kolegyňa žalobcu uviedla, že po odvysielaní televíznych novín na Markíze, sa znížila
žalobcova česť a dôstojnosť na pracovisku a aj mimo neho. Ich vzťahy nie sú také ako predtým, stále
má o tom pochybnosti ako sudca.

Svedok Z. N.Č., syn žalobcu dňa 19.10.2007 vypovedal, že počul relácie zo dňa 2.2.2004, 11.8.2004,
7.10.2004 v Žurnály Rádia Twist a po ich odvysielaní je ich vzájomný vzťah veľmi narušený.

Dňa 30.10.2007 vnuk žalobcu uviedol, že relácie na Rádiu Twist mali negatívny ohlas, s ktorým bol
konfrontovaný v škole, na ulici, všade.

Brat žalobcu dňa 19.10.2007 uviedol, že relácie na Rádiu Twist o tom, že žalobca urobil podvody
30 miliónové, sfalšoval verejné listiny, zneužil právomoci verejného činiteľa, spôsobili, že sa s bratom
vyhýbajú.Dňa 30.10.2007 bratranec žalobcu uviedol, že relácie na Rádiu Twist o žalobcovi, ako členovi
organizovanej skupiny a falšovateľovi sa preberali na verejnosti, musel sa pred ľuďmi skrývať.

V ten istý deň známy žalobcu uviedol, že po odvysielaní relácii na Rádiu Twist odmietol so žalobcom
ďalšiu komunikáciu.

Manželka a nevesta žalobcu zhodne dňa 19.10.2007 povedali, že relácie na Rádiu Twist negatívne

zasiahli do atmosféry v rodine.

Dňa 30.10.2007 dlhoročný známy žalobcu F.. S. U. uviedol, že relácie na Rádiu Twist mu spôsobili šok,
prestal sa so žalobcom stýkať, relácie žalobcovi úplne zničili jeho povesť.

Kamarát žalobcu K. O. toho istého dňa uviedol, že informácie z relácií na Rádiu Twist naň zapôsobili

šokujúco, prestal sa stýkať so žalobcom. O kauze počul výlučne na Rádiu Twist.

Ďalej známy žalobcu uviedol, že po vypočutí informácii o žalobcovej kauze výlučne z Rádia Twist sa od
žalobcu ako páchateľa trestného činu a člena organizovanej skupiny odizoloval, jeho autorita, vážnosť
a dôstojnosť bola znížená. Predtým sa poznali dvadsať rokov a stretávali sa 3x do týždňa.

Ďalší dlhoročný žalobcov známy uviedol, že citované relácie na Rádiu Twist pôsobili dôveryhodne a
nielen u neho vyvolali negatívny postoj, ale rýchlo sa to roznieslo po celých Michalovciach. Negatívne
to zapôsobilo najmä v kruhoch štátnych organizácii a odborných kruhoch. Jeho dôvera aj dôvera ľudí
v žalobcu je oslabená.

Priateľ žalobcu vo svojej výpovedi dňa 30.10.2007 uviedol, že po odvysielaní relácii na Rádiu Twist
okamžite so žalobcom prerušil akýkoľvek kontakt. Ako o podvodníkovi sa o žalobcovi vyjadrovali aj ľudia
v svedkovom okolí. Po informáciách, ktoré sa dozvedel výlučne z vysielania Rádia Twist sa žalobcove
dobré meno naštrbilo a utrpel na povesti. Negatívna verejná mienka o žalobcovi je aj v súčasnosti.

Na príbuzného žalobcu zapôsobili relácie na Rádiu Twist zle, odznelo, že žalobca ako člen
organizovanejskupinyurobilpodvod.Reláciezmenilinielensvedkovpostoj,aleajpostojrodinyaokoliak
žalobcovi.InformáciesvedokpočulvýlučnenaRádiuTwistazachovalipošpinenémenožalobcudodnes.

Svedok Z.. L. Š., žalobcov kolega, zostal po odvysielaní relácii na Rádiu Twist v šoku, rozpútalo to

reakcie nielen na pracovisku, ale aj v meste. Žalobca ako všeobecne známa osoba s váženou povesťou
v odborných kruhoch utrpel po odvysielaní relácii v prostredí regiónu na povesti a trvá to do súčasnosti.

Na pojednávaní dňa 26.10.2009 svedok, ktorého pracovný vzťah so žalobcom prerástol do osobného
uviedol, že predmetné informácie sa dozvedel z viacerých médií, najmä však zo spravodajských

relácií TV Markíza a publicistickej relácie Paľba, odvysielanej v roku 2004 (21.4.). Informácie spôsobili
obmedzenie kontaktu svedka so žalobcom výlučne na pracovný. Počas stretnutí svedka s ľuďmi z
oblasti justície a advokácie bol žalobca označovaný po odvysielaní Paľby a spravodajstva Markízy za
podvodníka a za niekoho, kto nepatrí do justície.

Svedok K. O. na tom istom pojednávaní uviedol, že informácie o žalobcovej kauze čerpal z viacerých
médií, relácia Paľba na Markíze ho definitívne presvedčila, že dovtedy medializované informácie sú
pravda a každý to takto hodnotil. So žalobcom ukončil kamarátsky vzťah a kontakt.

V konaní žalobcu proti obchodnej spoločnosti vydávajúcej časopis Plus 7 dní sestra žalobcu uviedla na

pojednávaní dňa 26.6.2008, že článok v tomto týždenníku vo februári (23.2.2004) priniesol informáciu,
že žalobca spolu s dvoma ďalšími osobami uzavrel pakt v súvislosti s rozhodovaním o náhrade škody vo
výške 30.000.000 Sk za účelom svojho obohatenia. Minimálne michalovský okres sa tak dozvedel, že
žalobca je skorumpovaný sudca, ktorý skupuje majetky z peňazí, pochádzajúcich z jeho nezákonných
rozhodnutí. Veľmi to poškodilo meno jeho samotného a jeho rodiny. Článok zaregistrovalo okolie

svedkyne, ona sama reagovala rozporuplne, ale konkrétnosť informácii v článku ju presvedčili, že sú
pravdivé a od brata sa izolovala. Žalobca mal v odbornej verejnosti meno odborníka a pracovitého sudcu
a po zverejnení článku zostala skupina presvedčená o jeho vine. O kauze sa dozvedela z televízneho
vysielania, článok v týždenníku Plus 7 dní priniesol konkrétnejšie informácie.Priateľ a kolega žalobcu považoval týždenník Plus 7 dní za seriózny, preto aj keď mal z médií o kauze
informácie, tento článok ho "dorazil". S advokátom spojeným s kauzou mal v minulosti zlú skúsenosť,
preto začal pochybovať aj o žalobcovi, s ktorým ukončil vzťahy. O kauze sa diskutovalo v odbornej aj

laickej verejnosti.

Svedkyňa, v rozhodnom čase sudkyňa OS Michalovce, uviedla, že článok v týždenníku Plus 7 dní čítali
kolegovia na súde a vrátane jej mu uverili, väčšina žalobcu prestala zdraviť. Negatívna verejná mienka
postihla celý súd.

Svedok, ktorý sa so žalobcom pozná 30 rokov článku uverejnenom v časopise Plus 7 dní uveril, bol
vierohodný. Prestal sa po vyjdení článku so žalobcom stretávať. Článok zaregistrovali aj kolegovia z
Daňového úradu, vyjadrili negatívny postoj k ich priateľstvu, negatívne na osobu žalobcu reagovali aj
ľudia, ktorých stretával v michalovskom okrese v rámci daňových kontrol. Pochybnosti o osobe žalobcu
trvajú podnes.

Ďalší svedok F.. S. U. uviedol, že sa so žalobcom poznal vyše 30 rokov a po tom, ako sa z článku v
časopise Plus 7 dní dozvedel o trestnom stíhaní žalobcu, prerušil s ním nielen on, ale aj jeho rodina a
známi vzťahy. Článok zanechal stopy na povesti žalobcu, že nadobudol majetok nečestným spôsobom.

Následne svedkyňa F.. S. N., nevesta žalobcu uviedla, že žije so svokrovcami v jednom dome a
pracuje v štátnej správe. Po prečítaní článku v časopise Plus 7 dní začala pochybovať o svojom
presvedčení, že svokor je čestný človek s čistým morálnym kreditom. Vzťahy boli aj sú narušené. V práci
čelila poznámkam kolegov, že pri toľkých miliónoch nie je odkázaná na štátny plat. Žalobca jej poprel
pravdivosť obsahu článku, napriek tomu začala pochybovať a obsahu uverila.

ĎalšísvedokK.O.uviedol,žesožalobcomsapoznali20rokov,bolidlhoročníkamaráti,alepouverejnení
článku v časopise Plus 7 dní sa rozkamarátili. Aj ľudia majú žalobcu za podvodníka.

V tej istej veci svedok Z. N., syn žalobcu uviedol, že po článku v časopise Plus 7 dní sa im roztrieštila

domácnosť a zrútil rodinný život. Ľudia sa im začali vyhýbať a pozerali na nich ako na podvodníkov.

V konaní, v ktorom žalobca napadol obsah článku v denníku Pravda zo dňa 3.2.2004, 29.7.2004,
12.8.2004 a 6.6.2006 sestra žalobcu na pojednávaní uviedla, že prvý článok vo vzťahu k bratovi
zaregistrovala v denníku Pravda, články z roku 2004 spôsobili, že široká verejnosť sa dozvedela, že

žalobca spolu s ďalšími spáchal trestný čin. Priatelia, známi a aj ona a jej rodina obsahu článkov uverili
a ich vzťah k žalobcovi sa vážne narušil. Zverejnením osobných údajov došlo k zneváženiu žalobcovej
cti a dôstojnosti v profesnom aj občianskom živote. Aj po oslobodení spod obžaloby a vymenovaní do
funkciepredsedusúdučasťverejnostiniejepresvedčenáojehobezúhonnosti. Onasamaveriladenníku
Pravda v tejto veci tri roky.

Rodinný priateľ a advokát po článkoch v Pravde, ktoré považoval za pravdivé, prerušil so žalobcom
všetkyosobnékontaktyazakázalichajrodine.PozverejneníčlánkovvPravdebolprítomnývyjadreniam
kolegov o skorumpovanosti žalobcu. Informácie čerpal výlučne z Pravdy.

V záverečnom vyjadrení právny zástupca žalovaného uviedol, že zverejneným článkom o osobe žalobcu
nedošlo k zásahu do jeho osobnostných práv. Zásah, ktorý je spôsobilý narušiť osobnostné práva
tretej osoby musí byť vždy neoprávnený. Navyše, takýto zásah musí byť spôsobilý vyvolať ohrozenie
alebo narušenie chránených práv osobnosti fyzickej osoby. Obe tieto podmienky - neoprávnenosť
zásahu a spôsobilosť vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv - musia byť splnené súčasne

na to, aby osobe bolo priznané právo na ochranu jej osobnosti. Informácie uverejnené o osobe
žalobcu v predmetnom článku sa zakladali vtom čase na pravdivých skutočnostiach, vychádzali z opisu
skutku tak, ako vyplýval z uznesenia o vznesení obvinenia vydaného vyšetrovateľom Úradu boja proti
korupcii Prezídia policajného zboru MV SR v Košiciach dňa 29.9.2004 pod ČVS PPZ-l0/BPK-V-2004.
Uverejnením informácií žalovaný napĺňal základné právo zhromažďovať a šíriť informácie, v záujme

informovania verejnosti, ktoré požíva právnu ochranu podľa či. 26 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj
Čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo verejnosti na informácie zahŕňa
aj jej právo byť informovaný o trestnom konaní a to najmä v prípadoch trestného konania vedeného proti
verejnému činiteľovi, ktorú žalobca v predmetnom čase vykonával. Nebol zámer škandalizovať osobužalobcu, ktorému v záujme objektívnosti poskytli priestor na zaujatie jeho stanoviska a toto bolo spolu
s článkom uverejnené. Pri spracovaní článku sa pritom vychádzalo z informácií, ktoré boli prevzaté v
znení, ako o nich informoval štátny orgán.

Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je odôvodnené len v tých prípadoch, kedy došlo
skutočne k zníženiu dôstojnosti v značnej miere. Zníženie dôstojnosti v spoločnosti v značnej miere
predpokladá taký zásah do jeho osobnostných práv, ktoré zanechá predovšetkým trvalé následky
ohrozujúce postavenie a uplatnenie napadnutého v spoločnosti. Profesijná kariéra žalobcu však o

zásahu takejto intenzity nesvedčí. Okrem neoprávnenosti zásahu musí byť splnená aj podmienka ujmy,
ktorú musí tretia osoba utrpieť v dôsledku neoprávneného zásahu. Žalobca existenciu takejto ujmy
nepreukázal, čo však bolo jeho povinnosťou. Výpoveď žalobcu, ako aj výpovede navrhnutých svedkov
sú nedôveryhodné a pre toto súdne konanie nepoužiteľné. Okrem ujmy, ako základnej podmienky
pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, pre priznanie takéhoto nároku musí existovať
podmienka príčinnej súvislosti medzi zásahom do osobnostných práv a ujmou, ktorú mal žalobca utrpieť.

Žalobca však existenciu takejto príčinnej súvislosti nepreukázal.
Právny zástupca žalobcu na ostatnom pojednávaní uviedol, že žiada, aby súd rešpektoval právny názor
odvolacieho súdu z posledného zrušujúceho rozhodnutia, v ktorom KS v BA vyslovil aj názor, že treba
zohľadniť časový aspekt priznávanej náhrady kedy v prípade ak vzhľadom na dlhý časový odstup sa
ospravedlnenie míňa účinkom kompenzovať túto skutočnosť nemajetkovou ujmou vo forme peňazí.

Súd opätovne vyhodnotil dokazovanie vrátane doplneného a dospel k názoru, že aktuálne uplatnený
nárok nie je dôvodný.

Ako z vyššie uvedenej citácie rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vyplýva, tento skonštatoval zásah

do osobnostných práv žalobcu napadnutým článkom. Keďže v zmysle ustanovenia § 226 O.s.p. je
právny názor odvolacieho súdu pre prvostupňový súd záväzný, nebude tento aspekt už predmetom
odôvodnenia, aj keď žalovaný v rámci obrany opakovane popieranie zásahu argumentoval.

Vychádzajúc z princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia ako súčasti zásady právnej istoty

charakteristickej pre právny štát, súd sa v nasledujúcom odôvodnení odvolá na príslušnú judikatúru
najmä všeobecných súdov SR, z ktorej pri vyhodnotení vykonaného dokazovania vychádzal.

Pri návrhu na uplatnenie práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je v prvom rade kľúčové
jednoznačneidentifikovať,ktoréčiastkovéosobnostnéprávamalibyťpodľažalobcupredmetomzásahu.

Žalobca v žalobe uvádza: "...nikto nemá právo špiniť moje meno, znižovať moju dôstojnosť a vážnosť...",
"...zásah bol spojený so znížením mojej dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti...", "...bez povšimnutia v
tejto súvislosti nie je možné ponechať ani čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, v súlade s ktorým má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života...",

"...lebo bola v značnej miere znížená dôstojnosť a vážnosť mojej osoby v spoločnosti..." , "...zverejnením
nepravdivých údajov o mojej osobe došlo k neoprávnenému zásahu do môjho súkromného života...",
"...dochádza porušením práva na občiansku česť a ľudskú dôstojnosť a dobré meno...".
Konkrétne výroky, spôsobujúce zásah identifikoval z napadnutého článku tieto: "Myslím si, že v tomto
prípade boli dohodnutí minimálne advokát poškodenej, sudca a exekútorka, vyjadril svoj názor po

prepuknutí škandálu minister spravodlivosti". "Sudca pozmenil rozhodnutie o poverení na vykonanie
exekúcie v prípade dopravnej nehody". Poverenie bolo vyhotovené počítačom. Neskôr sudca písacím
strojom poverenie pozmenil. Namiesto advokáta napísal meno poškodenej a namiesto milióna takmer
30 miliónov, opisuje porušenie zákona Z.. K..

Ústava Slovenskej republiky v Čl.19 základné ľudské osobnostné práva kategorizuje takto : (1) Každý
má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. (2) Každý
má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. (3) Každý
má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním
údajov o svojej osobe.

Občianske právo potom na (1) Právo na česť a dôstojnosť. (2) Právo na meno. (3) Právo na prejavy
osobnej povahy zachytené na hmotnom substráte. (3) Právo na telesnú integritu. (5) Právo na súkromie
(§§11, 12 OZ).Súd sa s touto otázkou vysporiadal tak, že žalobca tvrdí zásah do svojho práva na česť a dôstojnosť.
Ak spomína pošpinené meno, nesleduje tým ústavné právo na ochranu mena, nakoľko v žiadnom
svojom vyjadrení neuvádza neoprávnené zneužitie svojho mena inou osobou, čo je podstatou ochrany.

Z vyjadrení naopak vyplýva tvrdenie znehodnotenia dobrého mena a povesti čo patrí pod zásah do práva
na česť a dôstojnosť.

Ak zároveň uvádza zásah do súkromného života, tu treba uviesť, že podľa uznesenia NS SR, sp.
zn. 3 Cdo 137/2008, v konaní o neoprávnenom zásahu do práva na súkromie sudkyne: "Právo na

ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú nedielne chránené jednotlivé čiastkové práva
zabezpečujúce občianskoprávnu ochranu konkrétnych stránok osobnosti fyzickej osoby. Predmetom
ochrany sú jednak nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka (meno, česť, dôstojnosť, súkromie,
telesná integrita a pod.), jednak prejavy osobnej povahy (napr. podobizne, zvukové záznamy). Otázku
prípadného negatívneho dotknutia týchto čiastkových práv v rámci práva na ochranu osobnosti treba u
každého z nich posudzovať samostatne.

Z hľadiska skutkových okolností, z ktorých navrhovateľka v predmetnom konaní vyvodzovala svoj
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, treba poukázať predovšetkým na to, že do rámca
vymedzeného ustanoveniami § 11 až 13 OZ patrí právo na súkromie zahŕňajúce širokú oblasť súkromia
fyzickej osoby (najmä jej súkromného života, intímnej a rodinnej sféry, vnútorného myšlienkového a

citového života). V najširšom zmysle sa toto právo týka aj života v rodine a manželských a partnerských
alebo priateľských či obdobných vzťahov. Takto chápané právo na súkromie spočíva v práve fyzickej
osoby samostatne sa rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či a v akom rozsahu majú byť skutočnosti
z jej súkromného života sprístupnené iným alebo zverejnené. O porušenie práva na ochranu súkromia
ide nielen v prípade neoprávneného získavania vedomostí a poznatkov o súkromí fyzickej osoby, ale

tiež v prípade neoprávneného rozširovania týchto poznatkov a vedomostí. K zásahom do súkromia
môže v niektorých prípadoch dôjsť aj v dôsledku zásahov do mena a priezviska. Širokej škále prejavov
a súčastí súkromného života fyzickej osoby zodpovedá aj možnosť rozmanitých prejavov zásahov do
súkromia a ich dôsledkov na chránené osobnostné práva. Vzhľadom na niektoré otázky nastolené v
prejednávanej veci treba osobitne zdôrazniť, že tieto zásahy v určitých prípadoch môžu (avšak nemusia)

maťajdifamačnédôsledky-neoprávnenýzásahdotohtočiastkovéhopráva(právanasúkromie)nemusí
vždy vyvolať zníženie vážnosti alebo dôstojnosti dotknutej fyzickej osoby. Porušenie práva na súkromie
je potrebné dôsledne odlišovať od prípadov neoprávnených zásahov do práva na česť, dôstojnosť a
vážnosť v spoločnosti."

Žalobca v predmetnej veci nikdy netvrdil neoprávnené získavanie rozširovanie vedomostí a poznatkov
o svojom súkromí žalovaným a ani v napadnutom článku sa takéto informácie nakoniec nenachádzajú.
Na rozdiel od iných občanov má sudca zákonom č. 385/2000Z.z., konkrétne v § 34 ods. 7 rozšírenú
ochranu práva na súkromie tak, že bez súhlasu sudcu nemožno zverejňovať jeho tvár a bydlisko; to sa
vzťahuje aj na rodinných príslušníkov sudcu, ak je to potrebné na účinnú ochranu sudcu a jeho rodiny a

rodinní príslušníci s tým súhlasia. Sudca má právo aj na primerané utajenie údajov o jeho osobe a jeho
rodine. Ani do takto špecifikovanej ochrany práva na súkromie nebol napadnutý článok (na rozdiel od
iných mediálnych výstupov, ktoré žalobca napadol) spôsobilý zasiahnuť, nakoľko v Týždenníku Markíza
nedošlo k zverejneniu tváre, bydliska ani iných osobných údajov žalobcu či jeho rodiny. Ak teda žalobca
tvrdí, že článok spôsobil zásah do jeho súkromného života, reflektuje tým opäť tvrdený zásah do práva

na česť a dôstojnosť, ktorý sa celkom logicky a prirodzene môže premietnuť do ktorýchkoľvek osobných
interakcií, vrátane rodinného života. Naopak, podľa uznesenia NS SR 3Cdo 84/2011, nie je vylúčené,
aby sa tým istým konaním neoprávnene zasiahlo do cti a dobrého mena osoby a zároveň aj do
práva na súkromie jej rodinného príslušníka, čo sa môže prejaviť zhoršením rodinných vzťahov. Aktívne
legitimovaným na ochranu pred takýmto zásahom do práva na súkromie je však rodinný príslušník

(žalobcu).

Ak teda žalobca jednoznačne a nespochybniteľne svojim návrhom uplatnil právo na ochranu proti
zásahu do svojej cti a dôstojnosti, nasledujúca judikatúra stanovila rámec podmienok, splnenie ktorých
je nevyhnutné pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Rozhodnutie NS SR, sp. zn. 1 Cdo 89/1997: "Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak môže
byťvzniknutánemajetkováujmanaosobnostipostihnutejfyzickejosobyprimeranevyváženániektorouz
foriem morálneho zadosťučinenia, poskytnutie príslušnej morálnej satisfakcie treba uprednostniť. Len vtých prípadoch, kde došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej
miere a kde intenzita tohto zásahu nie je primerane napraviteľná inými právnymi prostriedkami, treba
považovať za opodstatnené a spravodlivé priznanie zadosťučinenia v peniazoch.

Priznanie zadosťučinenia v peniazoch súdom v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka
predpokladá splnenie zákonom kvalifikovaných podmienok, t. j. ak
a) morálne zadosťučinenie sa javí v konkrétnom prípade nepostačujúcim a
b) neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti

v značnej miere.
Pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú v zmysle § 13 ods. 3 Občianskeho
zákonníka taxatívne stanovené dve kritériá, z ktorých musí súd pri svojom rozhodovaní vychádzať ex
offo. Sú to:
a) závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a
b) okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo.

Pritom závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje najmä so zreteľom na jej intenzitu, rozsah
a na jej ohlas, ako aj na dĺžku jej trvania.

Skutočnosť, že ustanovenie § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka ukladá súdu výslovne prihliadať
aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, vedie k záveru, že sama závažnosť vzniknutej

nemajetkovej ujmy nie je jediným a výlučným faktorom pre určenie konečnej výšky zadosťučinenia v
peniazoch.

Povinnosť prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, je stanovená zámerne veľmi
všeobecne, ako vo vzťahu k postihnutej fyzickej osobe, tak aj vo vzťahu k subjektu, ktorý neoprávnený

zásah spôsobil. Deje sa tak s cieľom, aby pri určovaní konečnej výšky peňažného zadosťučinenia
bolo možné v rámci sudcovskej úvahy a v súlade s princípom spravodlivosti prihliadnuť k rozmanitým
momentom, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, a tak bola v jednote
naplnená požiadavka zabezpečujúca účinné primerané zadosťučinenie za vzniknutú nemajetkovú ujmu,
ako aj požiadavka nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie."

Rozhodnutie NS SR, sp. zn. 5 Cdo 42/2009: "Týmito kumulatívne stanovenými podmienkami sú, že
a) morálne zadosťučinenie sa javí v konkrétnom prípade nepostačujúce (musí byť splnená v každom
prípade), b) neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby či jej vážnosti v
spoločnosti v značnej miere (pravidelná podmienka). Zo znenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka

("najmä preto") treba ale vyvodiť, že súdu nebráni nič v tom, aby (in concreto) prihliadol pri svojej úvahe o
priznaní zadosťučinenia v peniazoch prípadne i k iným aspektom konkrétneho prípadu. To platí ale len za
predpokladu, že tieto aspekty budú svojím významom a váhou zrovnateľné s uvedenými podmienkami
zákonom výslovne stanovenými.

Z obsahu uvedených zákonných podmienok stanovených v § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že zadosťučinenie v peniazoch plní len podpornú (subsidiárnu) funkciu, t.j. nastupuje vždy až potom, keď
sa morálne zadosťučinenie ukázalo (úplne alebo sčasti) nepostačujúce. Zadosťučinenie v peniazoch
možno považovať za občianskoprávny prostriedok výnimočného charakteru v tom zmysle, že jeho
použitie prichádza do úvahy len v tých kvalifikovaných prípadoch, keď - objektívne posudzované -

došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Občiansky
zákonník nestanovuje pre vznik občianskoprávnej sankcie vo forme zadosťučinenia v peniazoch vedľa
objektívnych predpokladov (neoprávnený zásah, vznik nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby
predstavujúce zníženie jej dôstojnosti alebo vážnosti v značnej miere) žiadny subjektívny predpoklad na
strane pôvodcu neoprávneného zásahu, t.j. konkrétne zavinenie (či už vo forme úmyslu či nedbanlivosti).

Zadosťučinenie v peniazoch neslúži v žiadnom prípade funkčne k náhrade vzniknutej škody, k strate na
zárobku. Táto je svojou podstatou majetková ujma - škoda, ktorá sa riadi nie právnym režimom § 13
Občianskeho zákonníka, ale režimom § 16 a § 420 Občianskeho zákonníka.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že nevyhnutnou podmienkou pre priznanie

peňažného zadosťučinenia súdom je, že sa priznanie žiadnej inej formy morálneho zadosťučinenia
nejaví s ohľadom na okolnosti prípadu postačujúcimi. Teda ide o prípad, kedy vzniknutú ujmu nemožno z
nejakého dôvodu prostredníctvom žiadnej z foriem morálneho zadosťučinenia primerane zmierniť. Toto
posúdenie je predmetom voľnej úvahy súdu, ktorý ale bude musieť vychádzať z jednotlivých okolností,tak z celkovej povahy konkrétneho prípadu. Ďalšou podmienkou je, že v dôsledku neoprávneného
zásahu došlo ku zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v značnej miere. Kedy o takto
vymedzenú nemajetkovú ujmu na osobnosti fyzickej osoby pôjde a kedy nie, bude musieť súd vždy

hodnotiť tak podľa celkovej povahy, tak i podľa jednotlivých okolností každého konkrétneho prípadu
zvlášť. Keďže uloženie zadosťučinenia v peniazoch plní satisfakčnú funkciu, je treba pociťovanie a
prežívanie tejto nemajetkovej ujmy, spočívajúcej v znížení dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti
v značnej miere, hodnotiť vždy objektívne prihliadnuc ku konkrétnej situácii, za ktorej k neoprávnenému
zásahu došlo (tzv. konkrétne uplatnenie objektívneho kritéria), ako i k osobe postihnutej fyzickej osoby,

hlavne k jej veku a k jej postaveniu (tzv. diferencované uplatnenie objektívneho kritéria). Uplatnenie
konkrétneho a diferencovaného objektívneho hodnotenia znamená, že o znížení dôstojnosti postihnutej
fyzickej osoby či jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere pôjde len tam, kde za konkrétnej situácie,
za ktorej k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, ako i s prihliadnutím k záujmom
dotknutej fyzickej osoby možno spoľahlivo vyvodiť, že by vzniknutú nemajetkovú ujmu vzhľadom k jej
intenzite, rozsahu a trvania ako závažnú pociťoval každý, nachádzajúci sa na mieste a v postavení

postihnutej fyzickej osoby. Takto chápané objektívne kritérium vylučuje, aby sa pre hodnotenie, či
došlo alebo nedošlo k naplneniu zákonných podmienok podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
stali rozhodujúcimi subjektívne pocity samotnej postihnutej osoby (subjektívne kritérium). Teda je treba
vylúčiť stav, kedy budú za relevantné považované výlučne subjektívne psychické reakcie jednotlivých
individualizovaných fyzických osôb, alebo reakcie, ktoré sa môžu často diametrálne odlišovať. A až

súd dospeje na základe všetkých zistení k záveru, že v konkrétnom prípade k zníženiu dôstojnosti
fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere skutočne došlo, prizná postihnutej fyzickej
osobe zadosťučinenie v peniazoch. Nestačí len možnosť zníženia dôstojnosti či vážnosti fyzickej osoby
v značnej miere, ale súdom musí byť vždy zistené, že k tomuto zníženiu skutočne došlo (povinnosť
tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno spočíva v tomto prípade na navrhovateľovi)."

Rozhodnutie NS SR, sp. zn. 4 Cdo 15/03: "Čo sa týka vyjadrenia miery, akou bola zásahom znížená
dôstojnosťalebovážnosťosobyvspoločnosti,trebavychádzaťznáslednejreakcie,ktorúzásahvyvolalv
rodinnom, pracovnom či inom prostredí fyzickej osoby. Túto mieru treba zisťovať dokazovaním a posúdiť
na základe poznania a vyhodnotenia tejto reakcie. Iba v prípade, ak sa dostatočne preukáže reakcia

svedčiaca o znížení dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere, môže byť výnimočne
fyzickej osobe subsidiárne priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Určenie výšky náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch je síce predmetom voľnej úvahy súdu, nie však jeho nepreskúmateľnou
ľubovôľou. Súd musí vždy vychádzať z riadne zisteného skutkového stavu a na základe neho založiť
svoje rozhodnutie na celkom konkrétnych a preskúmateľných hľadiskách a dôkazoch, ktoré by objasnili,

ako a akým spôsobom difamujúce údaje v predmetnom liste zasiahli dôstojnosť alebo vážnosť žalobcu
v spoločnosti a s akými nepriaznivými dôsledkami. Pritom musí ísť o objektívne zistiteľný stav, ktorého
existencia musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti. Z ustanovenia § 13 ods. 2 OZ vyplýva, že
podmienkou práva subjektu ochrany osobnostných práv na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
je taký zásah do jeho práv, ktorý v značnej miere (nie len v bežnej miere) znižuje jeho dôstojnosť

alebo vážnosť v spoločnosti. Prípustnosť peňažnej satisfakcie je teda opodstatnená všade tam, kde
je osobnostná ujma spojená s osobitne citeľným znížením postavenia fyzickej osoby v spoločenských
kruhoch, kde sa pohybuje, a kde zmenšenie a vyváženie nemajetkovej ujmy nemožno napraviť inak
ako cestou primeraného zadosťučinenia vo forme peňažného plnenia. Predpokladom vzniku tohto práva
je preukázanie, že zásah do osobnostných práv mal skutočne za následok zníženie dôstojnosti alebo

vážnosti dotknutej osoby v spoločnosti v značnej miere. Preukázanie vzniku takéhoto následku zaťažuje
postihnutú fyzickú osobu."

Rozhodnutie NS SR, sp. zn. 4 Cdo 232/2010: "Ustanovenia §§ 11 až 13 Občianskeho zákonníka chránia
aj ďalšie čiastkové práva fyzickej osoby - právo na jej česť a dôstojnosť v rozmanitých spoločenských

vzťahoch, v rodine, na pracovisku, v odborných kruhoch. Ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti a
dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť ujmu (to v prípade zásahov do týchto
čiastkových práv znamená mať difamačné dôsledky), dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky
ochrany.

Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je - vždy
- v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú
ujmu treba podľa právneho názoru dovolacieho súdu považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom
na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledkypovažuje za ujmu značnú. Pokiaľ dôjde k neoprávnenému zásahu do práva na česť a dôstojnosť, má
zásah závažné dôsledky vtedy, keď ním bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej
osoby v spoločnosti."

K preukázaniu značnej miery zníženia svojej dôstojnosti alebo vážnosti žalobca produkoval svedecké
výpovede syna, nevesty a svedkov O., U., Š., I..
Žalovaný ich výpovede namietol, ako nedôveryhodné aj po doplnení dokazovania a súd sa musel
s týmto hodnotením stotožniť. Už pri predchádzajúcom rozhodnutí sa súdu javili výpovede svedkov

ako vysoko nedôveryhodné vzhľadom na špecifické podmienky predmetného prípadu. Súd musí opäť
skonštatovať, že mediálna odozva žalobcovho prípadu svojou silou musela zasiahnuť každého bežného
konzumenta mediálneho trhu, nehovoriac o najbližšom okolí žalobcu, už v roku 2004. Pričom táto bola
vedená prostriedkami, ktoré majú z povahy veci aj v zmysle judikatúry násobne účinnejší rozsah vplyvu
na verejnosť v poradí televízne vysielanie, internet, rozhlas, denná tlač a čítanejšie týždenníky ako
Spoločenský Týždenník Markíza. Bolo preto nepravdepodobné, že navrhnutých svedkov a ich okolia

sa nedotkla spôsobom, ktorý by v značnej miere znížil dôstojnosť alebo vážnosť žalobcu v spoločnosti,
naopak žalovaný článok áno. Porovnaním ich výpovedí sa pochybnosti potvrdili.

Konkrétne svedok O. - vnímal som tému aj z iných médií, ale napadnutý článok ma presvedčil. Jeho
výpovede v iných konaniach- po článku v Plus 7 dní sme sa rozkamarátili, Paľba na Markíze ma

definitívne presvedčila, informácie z rozhlasu ma šokovali.

Svedok U. - napadnutý článok výrazne narušil vzťah žalobcu s ním a okolím. Tento článok bol prvým
prameňom (!). V iných konaniach - relácie na Rádiu Twist mu spôsobili šok, prestal sa so žalobcom
stýkať, relácie žalobcovi úplne zničili jeho povesť.

Svedok Š.Á. - kauzu registroval aj z iných médií, po napadnutom článku vznikali v práci debatné krúžky,
článok ho šokoval, ich vzťah sa zmenil k horšiemu. V iných konaniach - po reláciach na Rádiu Twist
bol v šoku, rozpútalo to reakcie nielen na pracovisku, ale aj v meste, povesť žalobcu utrpela. Vážnosť
kolegu po odvysielaní relácií bola narušená, bol z toho zhrozený, nikto neverí tomu, že to nie je pravda,

že sa žalobca neobohatil.

Syn a nevesta žalobcu (manželia) prirodzene potvrdili, že ako v podstate najbližší, kauzou "žili" od
počiatku a boli terčom negatívnych vyjadrení po každom mediálnom výstupe čo spôsobilo reakcie v
rodinných vzťahoch. Syn však vo výpovediach v čase, keď mal nepochybne čerstvejšiu pamäť, pripísal

značnú mieru zásahom vysielania rozhlasu a týždenníku Plus 7 dní, podobne tak jeho manželka, po
ktorých už bola a zostala situácia v rodine napätá.

Svedok I. ako pramene poznania informácií o kauze uviedol napadnutý článok a článok v týždenníku
Plus 7 dní.

Pre úplnosť súd opakuje, že článok v týždenníku Plus 7 dní vyšiel vo februári 2004, teda rok pred
napadnutým článkom, a obsahoval aj údajné pozmeňovanie listiny žalobcom. Podobne tak všetky
ostatné napadnuté mediálne výstupy vznikli v roku predchádzajúcom vznik napadnutého článku. Všetky
napadnuté výstupy boli urobené spôsobmi nesúcimi vyšší potenciál zasiahnuť verejnú mienku a do

tretice všetky porovnávané výpovede vznikli v čase, keď už mali (mohli mať) svedkovia znalosť
napadnutého článku a v žiadnej zo svedeckých výpovedí sa nielen, že neobjavil ako zásadný, ale
neobjavil sa vôbec, na rozdiel od iných, ktoré sa netýkali konkrétne napadnutého vysielateľa alebo
vydavateľa. A to sa týka aj výpovedí iných svedkov, citovaných vyššie. Z týchto výpovedí naopak vyplýva
zistený skutkový stav, potvrdzujúci potenciálny zásah do žalobcovej cti, dôstojnosti a vážnosti v značnej

miere zodpovedajúcej spôsobom šírenia údajov a ich charakteru, ešte v roku 2004, kedy mali byť
zverejnené navyše aj žalobcova podobizeň a nepravdivé údaje o majetku rodiny. Súd teda vyhodnotil
výpovede svedkov ako nedôveryhodné nie z hľadiska ich vzťahu k žalobcovi, ale z dôvodu ich obsahu.
Absentovala akákoľvek konzistentnosť, naopak prítomná bola účelovosť, vždy vo vzťahu k aktuálnemu
žalovanému, čo je mimochodom postrehnuteľné aj u žalobcu (vrátane zhoršenia zdravotného stavu)

minimálne pri porovnaní jeho tvrdení v konaniach proti žalovanému Markíza-Slovakia, spol.s r.o. a Okey
Rádio, a.s.Žalujúca strana na protirečivosť dokazovania reagovala vyjadrením, že čo sa týka obsahu výpovedí
svedkov v iných konaniach, napr. v konaní voči vydavateľovi denníka Pravda reagovali vždy na
spôsobenýzásahkonkrétnehočlánkuapokiaľzásahkonštatovaliajvtomtokonaní,podstatajevtom,že

len sa v nich utvrdilo presvedčenie, že žalobca je skorumpovaný a zneužil postavenie sudcu, napadnutý
článok teda len umocnil ich presvedčenie, povedzme vyvolané aj predchádzajúcimi informáciami.

Takýto argument nemá žiadnu oporu v obsahoch výpovedí a nakoniec ani v citovanej judikatúre.
Spochybnené svedecké výpovede nehovorili o umocnení presvedčenia, naopak svedkovia už v

porovnávaných výpovediach používali expresívne výrazy ako šok, zrútenie, koniec dlhoročného vzťahu
apodobne,čímdokresľovalimieruintenzitydôsledkovskoršíchzásahov.Akésiumocneniepresvedčenia
nemá logiku ani v prinesených informáciách napadnutým článkom, keďže neprináša v skutkových
tvrdeniach nič nové. Stále však platí, že iba v prípade, ak sa dostatočne preukáže reakcia svedčiaca o
znížení dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere, môže byť výnimočne fyzickej osobe
subsidiárne priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobca túto nevyhnutnú podmienku

vo vzťahu k napadnutému článku nad všetku pochybnosť nepreukázal a je nutné podotknúť, že ju
nepreukázal vôbec.

Tento záver nachádza aj oporu v rozhodovacej činnosti ESĽP, konkrétne v rozhodnutí v prípade Iltalehti
a Karhuvaara v. Fínsko, zo dňa 06.04.2010, kde súd v ustanoveniach §§ 64 a 67 konštatuje, že nárok

na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a teda legitimitu obmedzenia slobody prejavu oslabuje aj
skutočnosť, že informácie v napadnutom výstupe boli v médiách už predtým šírené a diskutované a
rovnako aj skutočnosť, že iné médiá z dôvodu uverejnenia tých istých skutkových okolností už boli
zaviazané na úhradu ujmy.
Žalobca ďalej argumentoval, že oprávnenosť nároku je už v tom, že vzhľadom na odstup času je

primeraným zadosťučinením len náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch a tento argument oprel o
rozhodnutie Ústavného súdu ČR, sp. zn. III. ÚS 281/03.

Toto rozhodnutie skonštatovalo, že "měl se totiž odvolací soud při zachování zásad spravedlivého
procesu právě s ohledem na nemožnost již odčinit uvedení nepravdivých údajů o stěžovatelce

rovnocenným způsobem především zabývat otázkou, zda omluva žalovaných, k níž byli pravomocně
soudem zavázáni formou osobního dopisu, který však již nemůže v poměru k jiné osobě, než je samotná
stěžovatelka, vyvrátit nepříznivé účinky uveřejněného článku, je vůbec způsobilá být přiměřeným, a
tedy podle § 13 odst. 2 o. z. i postačujícím zadostiučiněním. Jinak řečeno, pokud primární způsob
zadostiučinění je v době rozhodování soudu již natolik oslaben, že svým způsobem pozbývá své funkce,

je povinností soudu tím pečlivěji zvažovat přiznání zadostiučinění finančního."

Prípad, ktorý rozoberal nález, bol v niečom podobný predmetnému, v niečom nie. Oslabenie funkcie
primárneho spôsobu zadosťučinenia ÚS ČR videl v dĺžke konania a v zániku tlačoviny, v ktorej vyšiel
napadnutý text.

V predmetnom prípade takisto došlo k zániku tlačoviny a žalobca vzal návrh, ktorý sa týkal
ospravedlnenia späť z dôvodu, že vzhľadom na odstup času stratil na aktuálnosti.

K rozdielom. Text sťažovateľkou označený ako zásah do osobnostných práv vyšiel len a iba v zaniknutej

tlačovine, preto sťažovateľka bola so satisfakciou odkázaná výlučne na vydavateľa zaniknutej tlačoviny,
navyše formou osobného, neverejného listu. Naopak kauza žalobcu rezonovala dlhodobo a opakovane
a zasiahla celý mediálny priestor, preto žalobca s uplatnením nároku nebol odkázaný len na jeden
zodpovednostný subjekt, ale mohol si vyberať v zásade so všetkých, minimálne z väčšiny najsilnejších
šíriteľov informácií, čo nakoniec aj hojne využil. A napokon sťažovateľke v Česku právny poriadok

neposkytuje možnosť, ktorú má žalobca od 1.9.2005 podľa ust. § 155 ods. 4 O.s.p., teda právo uverejniť
právoplatné rozhodnutie súdu vo veciach ochrany osobnosti na náklady protistrany.

Z hľadiska možností uplatnenia primárnej či sekundárnej satisfakcie je postavenie sťažovateľky a
žalobcu neporovnateľné, preto trvať na unesení dôkazného bremena, že k zníženiu dôstojnosti žalobcu

alebo jeho vážnosti v spoločnosti v značnej miere žalovaným skutočne došlo, nie je v rozpore so
zachovaním zásad spravodlivého procesu, keďže nestratil možnosť odstrániť zásah rovnocenným
spôsobom ani uplynutím času ani zánikom tlačoviny.Konflikt základných ľudských práv a slobôd, ktorý vyústi do obmedzenia jednej z nich, zvykne v prípade
povolaniaÚstavnéhosúdubyťpodrobenýtestuproporcionality.Prekomplexnejšípohľadsúdkonštatuje,

že sa tak stalo aj v obdobnom prípade žalobcu s vysielateľom rozhlasového vysielania.
Ústavný súd všeobecne uviedol, že už mal príležitosť prezentovať, že považuje prípady týkajúce sa
slobodyprejavuajejvyvažovania,obvyklesprávomnaochranuosobnosti,zaveľmidôležité,vyžadujúce
veľmi citlivý a argumentačne dôkladný prístup (II. ÚS 152/08, bod 21). Žaloby o ochrany osobnosti, ak
je v nich komponent slobody prejavu, majú už na všeobecných súdoch svoj ústavnoprávny charakter,

čo odôvodňuje aj možnosť značnej ingerencie ústavného súdu do ich preskúmavania.

Predmetná vec sa týka tej podoby slobody prejavu, ktorá je nevyhnutná pre demokraciu a pre tvorbu
slobodnej verejnej mienky v otvorenej spoločnosti. Sloboda prejavu sa podľa ústavného súdu, ako aj
ESĽP uplatňuje nielen vo vzťahu k "informáciám" a "myšlienkam", ktoré sa prijímajú priaznivo, resp. sa
pokladajú za neurážlivé a neutrálne, ale aj k tým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť

obyvateľstva. Vyžaduje si to pluralizmus, znášanlivosť a veľkorysosť, bez ktorých nemožno hovoriť o
"demokratickej spoločnosti" (Handyside v. UK, sťažnosť č. 5493/72, rozsudok zo 7. decembra 1976, bod
49). Ústavný súd ešte konštatuje, že sloboda prejavu je základným pilierom demokratickej spoločnosti, v
ktorej je každému dovolené vyjadrovať sa k verejným veciam a vynášať o nich hodnotové súdy. K veciam
verejným pritom nepochybne patrí činnosť orgánov verejnej moci vrátane činnosti súdov a sudcov a

taktiež činnosť osôb pôsobiacich vo verejnom živote. Tieto činnosti môžu byť verejne posudzované,
pričom pri ich kritike platí z princípu demokracie vyplývajúca ústavná prezumpcia, že ide o kritiku
dovolenú.

V niektorých situáciách však musí sloboda prejavu ustúpiť. Limitačná klauzula v čl. 26 ods. 4

ústavy explicitne uvádza dôvody takéhoto obmedzenia, pričom takéto obmedzenie musí byť stále v
súlade s demokratickým charakterom spoločnosti ("opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné").
Dôvodom obmedzenia môže byť aj ochrana práv iných, teda aj základné právo na česť podľa čl. 19
ods. 1 ústavy, resp. čl. 16 ods. 1 ústavy konkretizované § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na úrovni
zákona chráni teda ustanovenie § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka osobnosť súkromných osôb pred

neoprávnenými zásahmi zo strany iných súkromných osôb alebo štátu. Takýmto zásahom môže byť aj
zverejnenie nepravdivých a poškodzujúcich údajov o určitej osobe. Teória a súdna prax preto rozlišuje
medzi skutkovými tvrdeniami, u ktorých možno zisťovať ich pravdivosť, a hodnotovými súdmi.

Ako z citovaného čl. 26 ods. 4 ústavy vyplýva, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie

možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu
práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia musel ústavný súd preskúmať, (1) či druh predmetného prejavu
je chránený v zmysle čl. 26 ústavy, (2) či došlo k zásahu do slobody prejavu, (3) či uvedený zásah mal
zákonný základ (4) a ďalej KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO hovorí, pričom na základe odpovedí

na dané otázky možno zistiť, či zásah bol proporcionálny.
Ústavný súd po vyhodnotení testu nálezom rozhodol, že základné práva spoločnosti R. V., a.s., zaručené
v čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo zaručené v čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp.
zn. 15 Co 50/2008 a jeho rozsudkom zo 14. októbra 2008 porušené bolo a zrušil rozsudok Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. 15 Co 50/2008 zo 14. októbra 2008.

Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že krajský súd porušil jej slobodu prejavu, keď potvrdil
rozsudok Okresného súdu Bratislava II (ďalej len "okresný súd"), ktorý v konaní o ochranu osobnosti
rozhodol, že sťažovateľka ako prevádzkovateľka rozhlasového vysielania uverejnením správy a zvlášť

jedného výroku redaktorky, ktoré mali znamenať, že JUDr. J. S. (ďalej len "navrhovateľ") spáchal tam
uvedené trestné činy, neoprávnene zasiahla do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že navrhovateľ podal 4. septembra 2006 žalobu o ochranu osobnosti
proti sťažovateľke. Rozsudkom okresného súdu sp. zn. 6 C 174/2006 z 15. novembra 2007 v konaní

o ochranu osobnosti a o zaplatenie nemajetkovej ujmy bola sťažovateľke (v procesnom postavení
odporkyne) uložená povinnosť uverejniť ospravedlnenie sa navrhovateľovi za zverejnenie nepravdivých
a pravdu skresľujúcich informácií. Vo zvyšku bol návrh navrhovateľa zamietnutý. Zároveň okresný súdsťažovateľke uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume 2 000 000 Sk.
Sťažovateľka tento rozsudok napadla odvolaním v časti vyhovenia návrhu.

Krajský súd rozsudkom sp. zn. 15 Co 50/2008 zo 14. októbra 2008 na základe odvolania sťažovateľky
prvostupňový rozsudok potvrdil, pokiaľ ide o výrok o uložení povinnosti uverejniť ospravedlnenie, a
zároveň zmenil výrok o náhrade nemajetkovej ujmy tak, že sťažovateľke uložil zaplatiť navrhovateľovi
náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1 000 000 Sk.

ÚS skonštatoval, že sloboda prejavu je základným pilierom demokratickej spoločnosti, v ktorej je
každému dovolené vyjadrovať sa k verejným veciam a vynášať o nich hodnotové súdy. K veciam
verejným pritom nepochybne patrí činnosť orgánov verejnej moci vrátane činnosti súdov a sudcov a
taktiež činnosť osôb pôsobiacich vo verejnom živote. Tieto činnosti môžu byť verejne posudzované,
pričom pri ich kritike platí z princípu demokracie vyplývajúca ústavná prezumpcia, že ide o kritiku
dovolenú.

V kontinuu medzi verejne neznámym jednotlivcom a politikom stoja z hľadiska ochrany osobnosti
sudcovia uprostred s miernou tendenciou smerom k politikom.

Kritika smerujúca do profesnej sféry sudcu požíva väčšiu mieru ochrany než kritika smerujúca do jeho

súkromnej sféry.
Pri posudzovaní správ z tlačových konferencií je potrebné zohľadniť, či sporné výroky mali základ v
oficiálnej tlačovej konferencii.

Výrok týkajúci sa trestného stíhania možno v zásade posúdiť len z hľadiska daného dňa, a nie

neskoršieho vývoja trestného konania. Neskorší vývoj udalostí možno vziať do úvahy, ale nie
jednostranným spôsobom. Možno sa na výrok dívať tým spôsobom, že v čase informovania ešte nikto
nemohol poznať výsledok trestného konania, a preto bolo potrebné ctiť prezumpciu neviny (ide o
praktickú konkordanciu, vzájomné zachovanie konfliktných práv). Neskorší vývin veci sa však nemôže
vnímať tým spôsobom, že keď už mali všetci aktéri vedomosť o oslobodzujúcom rozsudku, tak je výrok

automaticky nepravdivý.

Ďalej skonštatoval, že objektom kritiky je síce sudca, ale výlučne v súvislosti s trestným stíhaním, ktoré
proti nemu bolo vedené. Kritika sa teda týkala profesijného, a nie súkromného života sudcu. Redaktorka
svojím výrokom nešla nad rámec výrokov, ktoré priamo odzneli v danej relácii a mali základ v oficiálnej

tlačovej konferencii. Aj na tomto mieste je nutné pripomenúť, že navrhovateľ nebol uvádzaný plným
menom, ale len krstným menom a iniciálou priezviska, avšak s uvedením pracoviska v menšom meste.

V tejto súvislosti treba uviesť, že aj v predmetnom konaní boli žalobcom označené ako difamujúce,
výroky výlučne pochádzajúce z mediálnych výstupov ministrov vnútra a spravodlivosti. Celý text

rozhodnutia pod sp. zn II. ÚS 326/09 je voľne prístupný na internete.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal proti neúspešnému žalobcovi plnú náhradu trov
konania6805,38€,ktorépredstavujútrovyprávnehozastúpeniažalovanéhoadvokátom,priznanétakto:

Podľa § 10 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, je základná sadzba tarifnej

odmeny z tarifnej hodnoty náhrady nemajetkovej ujmy 6 000 000,- Sk (199 163,51 €) v sume 24 650,-
Sk (818,23 €) za jeden úkon právnej služby.

Súd po preskúmaní vyúčtovania trov právneho zastúpenia zistil, že právny zástupca žalovaného si
vyúčtoval trovy v súlade s § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), c), d), § 14 ods. 4 písm. a), d), § 16 ods. 3,

§ 18 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. v platnom znení.V zmysle § 18 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z.z., ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa
odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa
osobitného predpisu.

Vzhľadom k tomu, že od 1.1.2011 sa sadzba DPH zvýšila z 19 % na 20 %, súd uvedenú skutočnosť
zohľadnil aj pri priznávaní trov právneho zastúpenia za nasledujúce úkony právnej pomoci, poskytnuté
JUDr. Antonom Blahom, CSc. žalovanému :

1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia 08.06.2007 ..................... 818,23 €
2. účasť na pojednávaní dňa 11.06.2007 .............................................. 818,23 €
3. účasť na pojednávaní dňa 06.08.2007 .............................................. 818,23 €
4. porada s klientom dňa 10.03.2009 .................................................... 818,23 €
5. účasť na pojednávaní dňa 11.03.2009 ................(2x á 818,23 €) ...... 1 636,46 €
6. písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu dňa 20.07.2009 ...................... 91,29 €

7. účasť na pojednávaní dňa 04.04.2011 ..................................................... 91,29 €
8. písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu dňa 25.01.2012 ...................... 91,29 €
9. porada s klientom dňa 05.11.2012 ......................................................... 30,43 €
10. účasť na pojednávaní dňa 07.11.2012 ..................................................... 91,29 €
11. účasť na pojednávaní dňa 16.01.2013 ..................................................... 91,29 €

12. účasť na pojednávaní dňa 20.03.2013 ..................................................... 91,29 €
13. účasť na pojednávaní dňa 17.04.2013 ..................................................... 91,29 €

Režijný paušál za 3 úkony právnej služby v roku 2007 ...........3x á 5,91 €........ 17,73 €
Režijný paušál za 3 úkony právnej služby v roku 2009 ...........3x á 6,95 €........ 20,85 €

Režijný paušál za 1 úkon právnej služby v roku 2011 ...........1x á 7,41 €........ 7,41 €
Režijný paušál za 3 úkony právnej služby v roku 2012 ...........3x á 7,63 €........ 22,89 €
Režijný paušál za 3 úkony právnej služby v roku 2013 ...........3x á 7,81 €........ 23,43 €
------------------------------------------------------------------------------------------------------
Spolu ........................................................................................................... 5 671,15 €

20% DPH z odmeny 5 671,15 € ................................................................. 1 134,23 €
Spolu celkom ............................................................................................... 6 805,38 €

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v
Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (O.s.p.),
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na
odvolanie.