Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Sp/31/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201223
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014201223.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi
Okresnému úradu Medzilaborce, katastrálny odbor, ul. Dobrianskeho č. 89, A., za účasti U. G.,
bytom ul. D. č. XXX/XX, A., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia bývalej Správy katastra
Medzilaborce zo dňa 12. decembra 2012 č. k.: V-19/2012-2 takto

r o z h o d o l :

Súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 12. decembra 2012 č. V-19/2012-2.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím bývalá Správa katastra Medzilaborce rozhodla o návrhu na vklad

záložného práva podanom dňa 25.01.2012 a zaevidovaného pod č. k. V-19/2012, ktorého prílohou bola
záložná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania tak, že návrh na vklad záložného práva podľa §
31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len „katastrálny zákon“) zamietla.

Rozhodnutie odôvodnila tým, že po preskúmaní spisu správny orgán zistil, že doloženou dohodou o
splnomocnení bolo porušené ustanovenie § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka

(ďalej len „Občiansky zákonník“), ako aj ustanovenia § 53 ods. 1 a 5 OZ, podľa ktorých spotrebiteľské
zmluvy ako zmluva o úvere, ktorú následne zabezpečuje doložená záložná zmluva, nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v spotrebiteľskej zmluve
absolútne neplatná. Keďže spotrebiteľ, záložca, bol zastúpený pri podpise záložnej zmluvy zástupcom,
ktorého mu určil už pri podpise zmluvy o úvere záložný veriteľ, pričom túto podmienku spotrebiteľ
nemohol dopredu ovplyvniť, mal správny orgán za to, že nebola dodržaná litera zákona, a teda došlo ku

konfliktu záujmov zástupcu a zastúpeného, došlo k neprijateľnej zmluvnej podmienke a takéto počínanie
možno považovať za nekalú obchodnú praktiku, ktorá je v zmysle § 7 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa zakázaná. Uvedené skutočnosti sú podporené aj judikatúrou
Najvyššieho súdu SR. Nerešpektuje sa vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky
úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka nehnuteľného majetku vo
väčšej hodnote ako je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy.

Správny orgán citoval § 31 ods. 1 a 3 katastrálneho zákona, § 37 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľ podal včas opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu, ktoré žiadal zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade spríslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho
úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne
uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z

predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp- združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len
„splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť
v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky
právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo
splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu- splnomocniteľa, pričom práva a

povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Zásadne nesúhlasí s tvrdeniami správneho orgánu,
podľa ktorých navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal
možnosť sa sám rozhodnúť kto ho bude zastupovať. V danom prípade ide o ničím nepodložené
predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. V tejto súvislosti poukázal
na skutočnosť, že pre správny orgán platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods.
5 Správneho poriadku).

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uvádza, že splnomocnenec v žiadnom
prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)
a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o

právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí
len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Na predmetnom právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z
jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Poukazuje tiež na to, že
zo spisu správneho orgánu nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo
mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo

zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Predložené plnomocenstvo je
samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým
od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.

Nestotožňuje sa ani s právnym názorom správy katastra, ktorá poukazuje na absolútnu neplatnosť

dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. pre neprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Mal za to, že dohodu o plnomocenstve, ktorej predmetom
je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú
zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných
zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom

rozhodnutí.

K tvrdenému rozporu zmluvy o úvere s dobrými mravmi uviedol, že v tejto časti je odôvodnenie
rozhodnutia predovšetkým nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nevedno, či správny
orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania.

Navrhovateľ sa zároveň domnieval, že správa katastra prekročila rámec svojich kompetencií
vyplývajúcich z § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozhodnutia skúmala rozpor
predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Mal za to, že nakoľko záložca riadne podpísal predmetnú
úverovú zmluvu, a ani jej súlad s dobrými mravmi nespochybnil, čerpal finančné prostriedky na

základe úverovej zmluvy, správe katastra nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu právomoc vysloviť
neplatnosť takéhoto právneho úkonu z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi. Táto právomoc prináleží
príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania, preto konanie správy katastra v tomto smere
považuje za nezákonné.

Na základe uvedeného mal za to, že správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa
neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne
zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne
posúdila.

Krajský súd podľa § 250l a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie, pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, odporcu a
účastníčky konania U. G., oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a ostatným spisovým
materiálom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ dňa 25.01.2012 podal návrh na vklad
zmluvy o zriadení záložného práva č. 07/2012-ŠTE do katastra nehnuteľností. K návrhu súčasne

pripojil uvedenú zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 04.01.2012 uzatvorenú podľa § 151a a
nasl. Občianskeho zákonníka, ktorú za záložcu uzavrelo na základe dohody o splnomocnení ProHelp-
združenie občianskoprávnej pomoci v zastúpení Petra Mamojku, predsedu združenia. Z predmetnej
zmluvy o zriadení záložného práva vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva
k bezpodielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. zmluvy, v prospech

záložného veriteľa, a to na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré
vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 803101978 zo dňa 21.06.2011 uzatvorenej medzi
záložnýmveriteľomnastraneveriteľaazáložcomnastranedlžníka,najmänazabezpečeniepohľadávok
záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 400,00 Eur, ďalej poplatku v sume
392,00 Eur, ďalej úrokov z omeškania v sadzbe 0,25% denne z omeškaných platieb istiny, pokút
a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do

zaplatenia.

Prílohou návrhu je aj dohoda o splnomocnení, ktorou „...splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp
plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto
dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu

aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky
konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Združenie ProHelp
poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok so
Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku
Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo

na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene
splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom
vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva
ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp
sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o

právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere, vrátane skutočností, že záložné právo vzniká
vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s
ohľadom na platný právny poriadok SR. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na
všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto
dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho

záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky
pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti
s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol
pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho
zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Následne

sú bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa.

Podľa § 552 Občianskeho zákonníka pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa
zabezpečuje pohľadávka zálohom vecí alebo práva je upravené v časti o vecných právach.

Katastrálny zákon v § 4 ods. 1, 2, 3 upravuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú
vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a
poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad,
záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné
účinky podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa

zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia - práva k
nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento
zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - právne účinky vkladu vznikajú na základeprávoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (podľa § 1 ods. 1 druhá veta - súčasťou
katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to vlastníckom práve, záložnom práve...).

Ustanovenie § 30 ods. 3 a 4 katastrálneho zákona upravuje náležitosti návrhov na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä
oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy
vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s

nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - pri rozhodovaní o povolení vkladu
prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu.

Z uvedeného ustanovenia katastrálneho zákona, aj podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že
správa katastra bola oprávnená a povinná skúmať aj náležitosti dohody o splnomocnení, ktorou dlžník

splnomocnil Združenie ProHelp na uzavretie záložnej zmluvy.

Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu,
alebo zákonom. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom
zabezpečuje a záloh.

Podľa § 151d ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka zálohom môže byť vec, právo, iná majetková
hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3,
záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo
a inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri
nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 22 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo

zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa ods. 2, zastupovať iného nemôže
ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so
záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho

orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva

splnomocnencovi je jednostranným právnym úkonom a podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny
úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré
právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

V citovanom ustanovení sú obsiahnuté niektoré náležitosti právneho úkonu, ktoré determinujú platnosť
prejavu vôle smerujúceho k vzniku, zmene alebo zániku (zrušeniu) práv alebo povinností, ktoré právne
predpisy s takým prejavom spájajú. Platný právny úkon takto predpokladá, že k prejavu vôle došlo
okrem iného aj slobodne a vážne. Ak má byť dohoda o splnomocnení právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná

vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo
9/2012). Takáto slobodná vôľa splnomocniteľa však bola v danom prípade obmedzená, ak v predtlači
dohody o splnomocnení je ako splnomocnenec uvedené konkrétne Združenie ProHelp. Zmluvnépodmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. V prejednávanej veci nebola
hodnoverne preukázaná vôľa dlžníka splnomocniť na uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva
vopred predformulované Združenie ProHelp. Navyše z obsahu spisu ako aj z formy uzavretej zmluvy o

úvere je zrejmé a nepochybné, že dlžník udelil predmetné plnomocenstvo v priamom súvise so zmluvou
o úvere a poskytnutými finančnými prostriedkami zo strany veriteľa. Splnomocnenca na zastupovanie
tak nevyberal sám budúci dlžník, ale poskytovateľ úveru. Týmto postupom bol znemožnený slobodný
výber spôsobu konania pri uzatváraní záložnej zmluvy zo strany Ivany Hnatovej, čím bol porušený prejav
slobodnej vôle dlžníka ako splnomocniteľa pri uzatváraní právneho úkonu. Splnomocniteľovi nebola

daná reálna možnosť odmietnuť udelenie plnomocenstva, ak mal záujem o poskytnutie peňažného
úveru. Uvedenie splnomocnenca v predtlači formulárovej dohody o plnomocenstve jednoznačne
potvrdzuje skutočnosť, že v danom prípade nešlo o slobodnú vôľu splnomocniteľa vo výbere osoby
splnomocnenca, resp. vôbec o vôľu uzavrieť slobodne a vážne samotnú zmluvu s vedomím si možných
dôsledkov tohto právneho úkonu.

Skutočnosť, že ide o vopred určeného splnomocnenca zo strany navrhovateľa, poskytovateľa úveru a
záložného veriteľa, bezpochyby odôvodňuje záver v tom smere, že takto udelené plnomocenstvo je v
rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže vzniká dôvodná pochybnosť v tom smere, že
záujmy splnomocnenca sú v danom prípade v rozpore so záujmami splnomocniteľa.

Ak teda odporca v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že predloženou dohodou o splnomocnení bolo
porušené ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a že spotrebiteľ, záložca bol zastúpený pri
podpise záložnej zmluvy zástupcom, ktorého mu určil záložný veriteľ, pričom túto podmienku nemohol
spotrebiteľ ovplyvniť, čím došlo ku konfliktu záujmov zástupcu a zastúpeného, súd sa s týmto záverom
v plnom rozsahu stotožňuje.

V súvislosti s námietkou navrhovateľa, podľa ktorej dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi
splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách súd uvádza, že aj podľa právnej teórie možno pojem spotrebiteľská zmluva
vymedziť v dvojakom zmysle, a to jednak v širšom zmysle, kedy ňou bude každá zmluva uzavieraná

medzi spotrebiteľom a dodávateľom a jednak v užšom zmysle, kedy pôjde o tie spotrebiteľské zmluvy,
ktorým treba venovať osobitnú pozornosť a ktorých podmienky na uzavieranie sú všeobecne zakotvené
v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide o osobitný spôsob ochrany spotrebiteľa pri uzavieraní
tých zmlúv, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých, čo platí aj v danom
prípade, spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ich obsah. Z obsahu spisu ako aj z formy uzavretej zmluvy

o úvere je zrejmé a nepochybné, že dlžník udelil predmetné plnomocenstvo v priamom súvise so
zmluvou o úvere a poskytnutými finančnými prostriedkami zo strany veriteľa. Zo znenia a formulácie
samotnej zmluvy však nemožno bezpochyby určiť, akú vôľu mienil dlžník svojím podpisom vyjadriť.
Udelené plnomocenstvo je koncipované obšírne a neurčito, bez presnej identifikácie nehnuteľností,
ku ktorým má splnomocnenec právo zriadiť záložné právo v prípade nesplácania úveru. Jednoduchá

rukou vpísaná špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa do vopred predtlačenej formy
v žiadnom prípade nespĺňa požiadavku určitosti, nakoľko nie je možné jednoznačne určiť, ktoré z tam
uvedených nehnuteľností budú aj skutočne tvoriť predmet zálohu.

Odporca preto postupoval správne, ak pri zamietnutí návrhu na vklad predmetnej zmluvy do katastra

prihliadal aj na tieto dôvody.

Vo veci súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo 30/2007,
ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol, že „zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje nárok vlastníckeho práva
pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nevyplateného dlhu v čase, keď

sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným svojím účelom a obsahom obchádza
zákon, a je teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné... Zákon nevylučuje uzavretie všetkých
zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu o úvere, zmluvu o zastúpení, záložnú zmluvu), tieto zmluvy
je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, to znamená, čo týmito zmluvami sa
mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nie len zabezpečenie návratnosti

poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho
celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z
úverovej zmluvy. Preto aj odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom odporcu a súdu prvého stupňa,že týmto postupom zo strany navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi.“

Nazáverodvolacísúdvovzťahukodvolacejnámietkenavrhovateľatýkajúcejsapoplatkuzaposkytnutie
úveru a úrokov z omeškania, vyslovuje pochybnosť, v akom rozsahu sa navrhovateľ vôbec oboznámil
so samotným rozhodnutím, ktoré napadol opravným prostriedkom, keďže podaný opravný prostriedok
a v ňom uvedené argumenty vôbec nereagujú na závery obsiahnuté v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia totiž niet ani zmienky o tom, že by odporca

posudzoval otázku poplatku resp. odplaty za úver a primeranosti úrokov z omeškania v predmetnom
právnom vzťahu. Viac než pravdepodobné sa vo svetle tejto námietky javí nedostatok náležitej
starostlivosti navrhovateľa pri oboznamovaní sa s obsahom napadnutého rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne
potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.
a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo navrhovateľ v konaní nemal úspech a odporca aj pri
úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.