Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. december 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/145/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112200520
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112200520.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: B. Z., bytom X. mieru XX, XXX XX S., proti žalovanej: Z..
O. Z. - L., IČO: XX XXX XXX, K. XXXXX/XX/B, XXX XX S., o zaplatenie 8747,88 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 16C/3/2012-138 zo dňa 30.04.2014
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í sa uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že náhrada trov konania sa účastníkom

nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením uložil žalobkyni povinnosť
zaplatiť žalovanej na účet jej právnej zástupkyne náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia
vo výške 1691,74 Eur a náhradu ďalších trov žalovanej s konaním vzniknutých vo výške 279,72 Eur
do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Zároveň rozhodol o vrátení 70,28 Eur žalovanej zo zálohy na

trovy znaleckého dokazovania po právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že uznesením 16C/3/2012-123 zo dňa 04.11.2013 rozhodol o návrhu žalobkyne,
ktorým sa domáhala toho, aby súd žalovanej uložil zaplatiť jej sumu 8747,88 Eur v dôsledku jej
dispozičného úkonu, súdu doručeného 18.07.2013, ktorým vzala žalobný návrh späť tak, že konanie
zastavil a žalobkyni uložil zaplatiť žalovanej náhradu trov, ktoré jej s konaním vznikli majúc za to, že

dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. zistené ani tvrdené neboli.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Prešove uznesením 20Co/7/2014-133 z 27.02.2014 uznesenie
Okresného súdu Prešov 16C/3/2012-123 zo dňa 04.11.2013 vo výroku o trovách konania zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch uviedol, že nepovažuje za dostatočné
odôvodnenie neaplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., taktiež to, že bude potrebné vyrovnať sa so
skutočnosťou, že žalobkyňa podstúpila spotrebiteľský dermatologický zákrok, následkom poskytnutej

služby boli nežiaduce účinky i keď podľa znaleckého posudku nedošlo k poškodeniu zdravia.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že nevzhliadol dôvody pre aplikáciu
ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., pričom o trovách rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p.

Proti uzneseniu, a to proti výroku, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná nahradiť žalovanej trovy konania

podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Namietala, že argumentácia prvostupňového
súdu k posúdeniu danosti dôvodov hodných osobitného zreteľa je scestná a nesprávna. Súd
nereflektoval na závery krajského súdu obsiahnuté v zrušovacom uznesení a nekritickým spôsobom
prevzal subjektívne tvrdenia znalca, ktorý nemá žiadne právo vyjadrovať sa k tomu, čo je alebo nie
je zodpovedné zo strany poškodeného. Súd zároveň nesprávne interpretoval ustanovenie § 11 ods.
1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Ak je spotrebiteľ v súdnom spore neúspešný, nemá utrpieť ešte

ďalšiu ujmu v podobe povinnosti nahradiť žalovanému príliš vysoké trovy konania. Z uvedených dôvodov
navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadnemu z účastníkov sa náhrada trovnepriznáva,alternatívnežiadala,abyodvolacísúduzneseniezmeniltak,žežalobkyňajepovinnázaplatiť
žalovanejnaúčetjejprávnejzástupkynenáhradutrovkonaniatitulomtrovprávnehozastúpeniavovýške
571,97 Eur.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§
204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods.

1, 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Zastavenie konania v tomto prípade zavinila žalobkyňa, a to využitím svojho dispozičného práva -
späťvzatím žaloby. Preto žalobkyni vznikla podľa § 146 ods. 2 O.s.p. povinnosť nahradiť trovy konania
žalovanej.

Použitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok
konania a zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto by mal ináč právo na náhradu trov
konania. Aplikácia ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné predpoklady na
priznanie práva na náhradu trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov neprizná.

Aplikácia § 150 O.s.p. je možná iba v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov
hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane
účastníkov konania. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam
konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako
neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.

Zákon v danom ustanovení stanovuje dve základné podmienky, z ktorých by mal súd vychádzať, ak chce
uvedené moderačné právo využiť. Musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a musí ísť o výnimočné
okolnosti. Výklad týchto podmienok ponecháva zákon na súdnej praxi. Je preto vecou vždy konkrétneho
prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernení účinkov

právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.

Významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia môže byť v určitej veci tiež to, za akých okolností
bol nárok uplatnený na súde, aký bol postoj účastníkov k veci, ako pristupovali v priebehu konania k
plneniu procesných povinností účastníka občianskeho súdneho konania a pod. (uznesenie Najvyššieho

súdu SR zo 17. 10. 2013, sp. zn. 3MCdo 30/2012).

Zistený skutkový stav vyplývajúci z obsahu spisu umožňuje právny záver o existencii dôvodov hodných
osobitného zreteľa pre aplikáciu výnimočného ust. § 150 O.s.p.. Významnými z hľadiska aplikácie ust.
§ 150 O.s.p. sú okolnosti podania návrhu na začatie konania a priebehu konania.

V danej veci je potrebné prihliadnuť na samotný predmet konania, okolnosti, za akých žalobkyňa
pristúpila k uplatneniu svojho práva na súde. Predmetom konania je právo na zaplatenie sumy 8747,88
Eursprísl.,ktorápredstavujeplneniezabolestnéasťaženiespoločenskéhouplatnenia.Aksažalobkyňa
chcela domáhať daného práva, musela mať k dispozícii listinný dôkaz preukazujúci existenciu a rozsah

jej práva v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Žalobkyňa si preto nechala vypracovať lekársky posudok, v zmysle ktorého bolo bolestné
a sťaženie jej spoločenského uplatnenia ohodnotené na 395 bodov. Zo správania sa žalobkyne počas
konania možno vyvodiť, že žalobkyňa bola presvedčená o dôvodnosti podanej žaloby, pričom sama
navrhla vykonanie znaleckého dokazovania a až následne po oboznámení sa s jeho výsledkami

vyvracajúcimizáveryobsiahnutévžalobevyužilasvojedispozičnéprávoažalobuvzalaspäť,dôsledkom
čoho došlo k zastaveniu konania, čím teda žalobkyňa predišla jeho zbytočnému predlžovaniu a
vzniku prípadných ďalších trov konania. Samotný znalec v znaleckom posudku uviedol, že na dolných
končatinách žalobkyne existujú mnohopočetné ložiská poruchy pigmentácie, ktoré mohli byť spôsobenéIPL prístrojom, v súčasnosti stav žalobkyne nie je možné považovať za ustálený. Z uvedeného vyplýva,
že žalobkyňa mohla reálne predpokladať, že v konaní bude úspešná.

Nakoľko bola zistená existencia vyššie popísaných dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočných
okolností v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. vyznievajúcich v prospech žalobkyne, odvolací súd dospel k
záveru, že ani jednému z účastníkov nie je možné priznať náhradu trov prvostupňového konania napriek
tomu, že právo na ich náhradu v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. v konaní vzniklo žalovanej.

Za tohto stavu odvolací súd postupom podľa § 220 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.