Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. máj 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/213/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213207969
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zdenka Saraková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8213207969.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Zdenkou Sarakovou v právnej veci žalobkyne A. Ž., Y..
XX.X.XXXX, E. C. J. XX, XXX XX C.F. J., štátnej občianky Slovenskej republiky proti žalovanému PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodcovský rozsudok, Stáleho rozhodcovského súdu VICTORIA Rozhodcovský súd v Žiline, sp.
zn. B.-I.-XXXX/XX-V. zo dňa 14.8.2013 v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. proti
žalovanej A. Ž. z r u š u j e .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou, ktorú podala na tunajšom súde dňa 3.10.2013, domáhala, aby súd rozsudkom
zrušil rozsudok Rozhodcovského súdu, sp. zn. B.-I.-XXXX/XX-V. zo dňa 14.8.2013 vydaný Stálym

rozhodcovskýmsúdomVICTORIA,RozhodcovskýsúdvŽiline,ktorýmbolaúčastníkovirozhodcovského
konania, a to žalovanej uložená povinnosť, zaplatiť sumu 1.660,35 eur s príslušenstvom a uplatnila si
náhradu trov konania.

Žalobu odôvodňovala tým, že dňa 23.2.2012 so žalovaným uzavrela zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytoljejúver vo výške 930,- eur. V rozhodcovskej zmluve,

ktorá tvorí, v rámci kontextu zmluvy, súčasť zmluvy o úvere bolo v rozhodcovskej doložke dohodnuté,
že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami, vyplývajúce alebo súvisiace
s ustanoveniami zmluvy o RÚ, s porušením, skončením, či neplatnosťou zmluvy o RÚ budú riešené
cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich
stálych rozhodcovských súdov, ktoré sú tam uvedené, pričom výber je na zmluvnej strane, ktorá podáva
žalobný návrh. Na základe skutočnosti, že žalobkyňa povinnosti zo zmluvy riadne
neplnila, stal sa dlh v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere splatný v

celku a žalovaný podal žalobu o zaplatenie 1.660,35 eur s príslušenstvom Stálemu rozhodcovskému
súdu VICTORIA, Rozhodcovský súd v Žiline. Rozhodcovský súd na základe vykonaných dôkazov mal
za preukázané, že žalobca si uplatnil nárok na vyššie uvedené sankcie plne v súlade so zmluvou
a svoj nárok dostatočne preukázal zmluvou, ako aj predložením ostatných písomných dokumentov,
podporujúcich tvrdenia žalobcu, posúdiac vec podľa hľadiska dôkazov, vydal rozhodcovský súd
rozhodcovský rozsudok, sp. zn. B.-I.-XXXX/XX-V. zo dňa 14.8.2013, ktorý doručil žalobkyni 11.9.2013.

Žalobkyňa tvrdí, že rozhodcovské konanie, v ktorom bol vydaný predmetný rozhodcovský rozsudok trpí
vadou absencie právomoci Stáleho rozhodcovského súdu VICTORIA, Rozhodcovský súd v Žiline, zdôvodu, že 1/ rozhodcovská zmluva je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako neurčitý právny
úkon neplatná, 2/ rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve je podľa § 53 ods. 4
písm. r/ Občianskeho zákonníka neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka, 3/ žalobkyňa nemala

možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu a preto sú aj tieto zmluvné podmienky neprijateľné podľa § 53 ods. 4 písm. a/ Občianskeho
zákonníka. Žalobkyňa podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z. v rozhodcovskom konaní popiera
platnosť rozhodcovskej doložky. Odvolávala sa pritom na stanovisko schválené 27.9.2010 na spoločnom
rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove, podľa ktorého

„zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol
byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj
vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom,

ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol
nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť
rozhodcovskému konaniu“. Taktiež sa odvolávala na uznesenie Najvyššieho súdu SR, vo veci sp. zn.
5Cdo/61/2012 zo dňa 11.7.2012, podľa ktorého „tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov
rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty, než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta

klasická rímska zásada /princíp/ „vigilantibus iura scripta sunt“/ práva patria bdelým/ alebo „nech si
každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“. Kým nevyužitie postupu podľa týchto
ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a
spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci /pretože
inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné/, v spotrebiteľských veciach tomu

tak nie je. Princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach
ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľov.

Neurčitosť rozhodcovskej zmluvy žalobca vidí v tom, že neobsahuje špecifikáciu sporov, na ktoré
sa má vzťahovať, uvádza sa, že sa má uplatniť na akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky

medzi zmluvnými stranami, vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o RÚ, s porušením,
ukončením, či neplatnosťou zmluvy o RÚ, pričom v rámci uvedenej rozhodcovskej zmluvy nejasne
určená zmluva o RÚ nie je špecifikovaná. Právny úkon obsiahnutý v rozhodcovskej zmluve preto
považuje žalobkyňa za
neurčitý a rozhodcovská zmluva je preto podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatná. Ďalej

poukazovala žalobkyňa na to, že v predmetnej veci, zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 23.2.2012, ktorá bola uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je bezpochyby zmluvou
o spotrebiteľskom úvere. Rozhodcovská zmluva nebola zo spotrebiteľom osobitne, individuálne
dojednaná, čo vyplýva aj z jej predtlačenej formy, do ktorej sa nevpisuje ani špecifikácia úverovej
zmluvy, na vzťahy, ktorej sa má rozhodcovská zmluva vzťahovať. Rozhodcovská zmluva v danom

prípade predstavuje kompaktný, vopred pripravený celok, upravujúci riešenie sporov, vyplývajúcich
pravdepodobne zo zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník tak svojim podpisom mohol rozhodcovskú
zmluvu akceptovať, akceptácia zmluvy tvorila podmienku poskytnutia úveru, alebo rozhodcovskú
zmluvu spolu s úverom odmietnuť. Žalobkyňa preto považuje takúto rozhodcovskú zmluvu za
neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a ako takú neplatnú, aj s poukazom na čl. 6, ods. 1, čl.

3 ods. 1 smernice rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
podľa ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, čl. 144 ods. 1 a čl. 7 ods. 2 ústavy SR a na
ustálenú judikatúru Európskeho súdneho dvora - rozsudok Oceano Grupo Editorial a Salvat Editores,
C-240/98 až 244/9 a preto je ako zmluvná podmienka neprijateľná a teda aj absolútne neplatná.

Žalobkyňa sa stotožňuje s názorom prezentovaným v ustálenej súdnej praxi, že predmetnou
rozhodcovskou zmluvou reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými
stranami v neprospech spotrebiteľa a že žalobca od počiatku sledoval v súvislosti s koncipovaním
rozhodcovskej zmluvy to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy, boli tieto vždy riešené na
rozhodcovskom súde, ktorý vyberie žalobca, a to na súde, ktorý sa nachádza v mieste vzdialenom od

trvalého pobytu spotrebiteľa za účelom reálneho sťaženia uplatnenia jeho práv. Žalobkyňa konanie pred
Stálym rozhodcovským súdom VICTORIA, Rozhodcovský súd v Žiline považuje za konanie, pri ktorom
neboli zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa, najmä európske smernice, zákonná úprava ochrany
spotrebiteľa,ustálenáapublikovaná súdnaprax,jednakslovenskýchsúdov,notaktiežajSúdnehodvoraEurópskej únie vo veciach ochrany spotrebiteľa a preto žalobkyňa sa domáha zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku, aj s poukazom na § 40 ods. 1 písm. j/ zák. o rozhodcovskom konaní z
dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Samotný procesný postup rozhodcovského súdu, podľa žalobkyne, znevýhodňuje spotrebiteľa ako
slabšiu stranu a vzbudzuje pochybnosti aj o jeho objektívnosti, vzhľadom na fakt, že ho vybral žalovaný.
Za , za procesné pravidlá znevýhodňujúce povinného ako spotrebiteľa žalobkyňa označila čl. 15
Rozhodcovského poriadku a teda postup, keď rozhodcovský súd rozhodol v skrátenom konaní /de facto
vydal platobný rozkaz s odôvodnením/, pričom však lehota na podanie žalobnej odpovede bola určená

l0 dní, / čo je iba 2/3 lehoty na podanie odporu podľa O.s.p./ a podmienkou na žalobnú odpoveď
je zaplatenie poplatku, pričom pri podaní odporu voči platobnému rozkazu podľa O.s.p. je spotrebiteľ
oslobodený od platenia súdnych poplatkov.

Žalobkyňa samotné nároky v zmluve o revolvingovom úvere, ustanovenia zmluvy o revolvingovom
úvere, upravujúce nárok na zmluvnú pokutu považuje za neprijateľnú podmienku a tým pádom za

neplatné ustanovenie zmluvy, jednak z dôvodu, že zmluvná pokuta vo výške 0,065 % z dlžnej čiastky
za každý deň omeškania z ktorou je povinný v omeškaní považuje za neprimerane vysokú, /23,725 %
ročne/, taktiež z dôvodu, že s odvolaním sa na § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy, nemôže veriteľ od spotrebiteľa požadovať úroky alebo poplatky, ktoré
nie sú uvedené

v zmluve. V samotnej zmluve o revolvingovom úvere nie je uvedený nárok veriteľa na zmluvnú pokutu
a taktiež ani jej výška, ktorá je uvedená v zmluvných dojednaniach, zmluvy o revolvingovom úvere.
Žalobkyňa poukazuje na to, že zmluvné dojednania /úverové podmienky/ majú slúžiť k tomu, aby
nebolo nutné v každej zmluve prepisovať dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru.
Nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v neprehľadnej, zložito formulovanej a malými písmenami písanej

forme zmluvný partner skryl pre spotrebiteľa dojednania, ktoré sú pre neho nevýhodné, o ktorých
predpokladá, že môžu jeho pozornosti uniknúť. Žalobkyňa je toho názoru, že s poukazom na § 4 ods.
5 zák. č. 258/2001 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ustálenú súdnu prax, príkladmo rozsudok Krajského
súdu Žilina, sp. zn. 5Co/201/2012, nárok uplatnený navrhovateľom nemal v uplatnenom rozsahu oporu
v občianskoprávnej úprave, týkajúcej sa najmä ochrany spotrebiteľa.

Ustanovenia zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere upravujúce zmluvnú pokutu, ich výšku
svedčia jednoznačne o tom, že sú svojim obsahom a účelom v rozpore s dobrými mravmi, podľa §
39 Občianskeho zákonníka, teda sú absolútne neplatné. Výkon práv podľa § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Práve tu sa realizuje sociálne škodlivý a spoločensky

nepriaznivý účel tých ustanovení, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Ide o zneužitie práva zo strany
nebankového subjektu.

Žalobkyňa sa v žalobe domáhala zároveň odloženia vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku,
sp. zn. B.-I.-XXXX/XX-V. zo dňa 14.8.2013, vydaného Stálym rozhodcovským súdom VICTORIA,

RozhodcovskýsúdvŽiline.Súduznesenímč.k.5C/213/2013-45zodňa23.6.2014odložilvykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku a na odvolanie žalovaného Krajský súd v Prešove, uznesením č. k.
14Co/128/2014-61 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o odložení vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, ktoré bolo súdu doručené 13.2.2015 označil žalobu
za nedôvodnú v celom rozsahu, tak po stránke právnej, ako aj skutkovej s tým, že žalobkyňa uvádza
tvrdenia zmätočné, nepravdivé, neopodstatnené a účelové. Dáva do pozornosti súdu, že podstata
ochrany spotrebiteľa spočíva vo vyrovnávaní pozície z hľadiska vymedzenia úpravy rovnakých a
vzájomných práv a povinností oboch zmluvných strán. Jej účelom nie je vytvoriť spotrebiteľovi takú

pozíciu, akú by nemali pri rokovaní o uzavretí zmluvy, či zmluvnom vzťahu ani rovnocenné subjekty.
Teda ochrana spotrebiteľa a jej podstata nesmeruje k vytváraniu nerovnováhy v zmluvnom vzťahu v
prospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukazuje na stanovisko Generálnej advokátky Verice Trstenjak,
ktorá vo svojom návrhu vo veci C-453/10 vedenej na Európskom súdnom dvore, v bode 63 a 64 má
uvádzať: „cieľ, ktorý sleduje normotvorca smernice, spočíva výlučne v nastolení rovnováhy, nie však v

odstránení zmluvy ako celku. Vyhlásením neplatnosti celých zmlúv v závislosti od záujmov spotrebiteľa
by sa nenastolila rovnosť medzi zmluvnými stranami. Opravným zásahom na nastolenie rovnováhy
zmluvy uzavretej pri výkone zmluvnej autonómie oboch strán sa má táto zmluva práve opraviť a nie
zničiť. Okrem toho by sa zrušil základ pre obchodné konanie hospodárskych subjektov na vlastnúzodpovednosť. Obeťou právneho systému, ktorý kategoricky a bez výnimky stanovuje neplatnosť
celých zmlúv, ak je výhodné iba pre jednu zmluvnú stranu, by bola zmluvná autonómia. Jednostranne
zvýhodňovaný spotrebiteľ by bol totiž zbavený zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti

dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody, a podľa toho rozumne konať. Prístup, ktorý sleduje
tvorca smernice primerane zohľadňuje túto
zásadu, ktorá má vysoké postavenie v právnom poriadku únie, v rozsahu, v akom sa obmedzuje na
to, čo je nevyhnutné na nastolenie rovnosti zmluvných strán, zatiaľ čo okrem toho nariaďuje viazanosť
zmluvných strán existujúcimi dohodami, ktoré boli uzatvorené dobrovoľne. Ďalej poukazuje na ďalšiu

judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ktorá vykladá pojem spotrebiteľa ako osoby v rozumnej miere
vnímavej a obozretnej a bod 18 recitálu smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2005/29, podľa
ktorého v súlade so zásadou proporcionality a z dôvodu umožnenia účinného uplatňovania zamýšľanej
ochrany vzala táto smernica za kritérium priemerného spotrebiteľa, ktorý je v rozumnej miere dobre
informovaný, vnímaný a obozretný, pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov, ako ho
vykladal súdny dvor. Žalovaný preto zdôrazňuje, že aj samotný obsah rozhodcovskej zmluvy je potrebné

vykladať v zmysle vyššie uvedeného prístupu a že rozhodcovská zmluva je individuálne uzavretým
právnym úkonom.

Žalovaný poukazuje na to, že rozhodcovská zmluva nebola podmienkou uzavretia zmluvy o
revolvingovom úvere, čo vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné

odstúpenie od nej. Poukazuje na to, že je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je
možnosťou, ale nie povinnosťou. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy, by bez ohľadu na /ne/
súhlas veriteľa došlo k jej zániku, a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom
úvere. Žalovaný tvrdí, že žalobkyňa mohla nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj
jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie, resp.

existenciu hlavnej zmluvy o revolvingovom úvere a vlastným úkonom mohla ovplyvniť vznik a existenciu
rozhodcovskejzmluvy,atedaajobsahvzájomnéhovzťahusožalovaným.Trvalnatom,žerozhodcovská
zmluva spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto celá alebo jej časť
neprijateľnou podmienkou. Nesúhlasí s tým, že by predloženie predtlačenej zmluvy automaticky malo
znamenať, že nejde o individuálnu dohodu. Poukazuje na § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého je rozhodujúca práve možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah, resp. jej samotné zaradenie do
zmluvného vzťahu s dodávateľom bez vplyvu na to, že „dôjde k uzavretiu hlavného zmluvného vzťahu“.
Opätovne zdôrazňuje, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nebolo podmienkou uzavretia samotnej
zmluvy o revolvingovom úvere. Poukazuje na to, že postup uzatvárania zmlúv je upravený v § 43a
a nasl. Občianskeho zákonníka. Návrh zmluvy predkladá jedna strana a druhá ho buď akceptuje

alebo nie. Podľa žalovaného nie je mu celkom zrejmé, ako si súd predstavuje znenie rozhodcovskej
zmluvy bez dohody zmluvných strán o tom, ktorý rozhodcovský súd bude spory zo zmluvy o úvere
riešiť, s dodržaním ustanovení Občianskeho zákonníka o určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu.
Návrh, čo sa týka uvedenia rozhodcovského súdu predsa musí predložiť vždy niektorá strana a
druhá strana to buď akceptuje alebo ho odmietne. Ďalej poukazuje na to, že poučenie dlžníka o

možnosti neuzatvoriť rozhodcovskú zmluvu bez akýchkoľvek následkov, na uzavretie hlavnej zmluvy
o úvere je hneď v úvode rozhodcovskej zmluvy. Žalovanému nie je zrejmé, akým spôsobom by mal
preukázaťindividuálnosťdojednaniarozhodcovskejzmluvyakopísomnýmpoučenímdlžníkaomožnosti
neuzavrieť rozhodcovskú zmluvu bez vplyvu na uzavretie zmluvy o úvere, ako aj zahrnutím práva
dlžníka od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť do 14 dní od jej uzavretia, aj bez uvedenia dôvodu a bez

vplyvu na ďalšie trvanie zmluvy o úvere. Poukazuje v tejto súvislosti na rozhodnutie Krajského súdu v
Nitre, vo veci sp. zn. 25 CoE/22/2014, Krajského súdu v Žiline vo veci sp. zn. 8CoE/4/2014 zo dňa
31.1.2014, Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 1CoE/328/2013 zo dňa 10.12.2013, podľa ktorých
rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za neprijateľnú podmienku podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Je uzavretá na samostatnom liste podpísanom oprávneným, ako aj

povinným. Bola individuálne dohodnutá. Obsahom rozhodcovskej doložky je aj možnosť povinného
odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu. Žalovaný ďalej poukazuje na to, že žalobkyňa uzavrela
rozhodcovskú zmluvu dobrovoľne a nevyužila svoje právo, od nej odstúpiť, pričom na jej uzavretie
vôbec nemusela pristúpiť. Nesúhlasí s tým, že rozhodcovská zmluva by mala byť neplatným právnym
úkonom, pri jej posudzovaní podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľovi, ako aj

dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom
konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej
rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní. Odvolávajúc sa na
dôvodovú správu k danému ustanoveniu, rozhodcovská zmluva by nemohla byť neplatná ani vtedy, akby bola súčasťou inej zmluvy, či podmienkou na jej vznik. Žalovaný poukazuje na to, že v jeho prípade
nie je právomoc rozhodcovského súdu odvodzovaná zo žiadnej doložky vo všeobecných podmienkach,
právomoc bola založená samostatnou rozhodcovskou zmluvou. Za mylné považuje, ak sa stotožňuje

možnosť výberu medzi rozhodcovským konaním /ako to predpokladá § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka/ a všeobecným konaním so situáciou, kedy spor začne na základe žaloby dodávateľ. Je
toho názoru, že ani zákon, ani smernica 93/13 EHS nehovoria nič o tom, že rozhodcovské konanie je
prípustné len vtedy, ak sa začne na základe podania /žaloby/ spotrebiteľa. Odkazuje pritom opäť na
dôvodnú správu, k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm.r/ Obč. zákonníka, podľa ktorej spotrebiteľovi, ako aj

dodávateľovi ostáva možnosť, riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom
konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej
rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka,
ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú.
Uvedené teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Výber rozhodcu
má každá zo zmluvných strán. Majú rovnaké práva a nie je možné hovoriť o nerovnováhe. Za nedôvodný

argument označil žalovaný aj argument žalobkyne o neprijateľnosti miesta rozhodcovského konania,
s tým, že rozhodcovské konanie je písomným konaním, že preto v tomto prípade bolo rozhodcovské
konanie vykonané v rovnakom meste, ako je bydlisko žalobcu. Túto námietku označil za účelovú, aj z
pohľadu, že žalobkyňa sa ústneho pojednávania nikdy nedomáhala, nenavrhovala ani vypočutie cestou
dožiadania a pod. Rozhodovanie vo veci zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovských konaniach zák.

č. 244/2002 Z.z. výslovne predpokladá. Napr. v § 31 ods. 3 veta druhá, 33 ods. 2 veta tretia, 40 ods.
1 písm. j/. Z pravidlami rozhodcovského konania je možnosť sa oboznámiť v obchodnom vestníku, kde
je zriaďovateľ Stáleho rozhodcovského súdu povinný zverejniť okrem iného štatút, rokovací poriadok,
ním zriadeného Stáleho rozhodcovského súdu a ich zmeny. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že boli
ignorované predpisy na ochranu spotrebiteľa, k tejto námietke uvádzal, že táto námietka nebola nijak

konkretizovaná a nesúhlasí ani s tvrdením, že by sa rozhodcovský súd nezaoberal uplatňovanými
zmluvnými sankciami, pretože z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva opak.

Na pojednávaní žalobkyňa navrhovala žalobe v celom rozsahu vyhovieť s tým, že zmluvu uzatvárala v
Bardejove, v kancelárii pri Detskej poliklinike. Videla, že sa poskytujú pôžičky dôchodcom, je invalidná

dôchodkyňa s dôchodkom 380,- eur. V čase uzavretia zmluvy mala dôchodok 350,- eur. Tvrdí, že celá
suma jej vyplatená nebola. Nevedela presne, koľko jej bolo vyplatené. Potrebovala peniaze, pretože má
4 deti. Keď jej dávali zmluvu, dali jej papiere, ale mala si to prečítať, ale boli tam také malé písmenká,
že na to by bolo treba
lupu,abytočlovekmoholvylúštiť,abytomoholprečítať.Samižiadnebližšievysvetleniejejpriuzatváraní

zmluvy iné neposkytli, okrem, pokiaľ ide o splátky, dobu splatnosti, to jej
povedali.

Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, na pojednávanie bol riadne a včas predvolaný. Svoju
neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil, pojednávanie nežiadal odročiť . Súhlasil s prejednaním veci

v jeho neprítomnosti s tým, že sa v celom rozsahu pridržiava svojho písomného vyjadrenia vo veci.
Žalobu naďalej považuje za skutkovo a právne nedôvodnú a navrhoval ju v celom rozsahu zamietnuť.
Žiadal priznať náhradu trov konania, tak ako ich vyčíslil v písomnom vyjadrení k žalobe. Boli tak splnené
podmienky podľa ustanovenia § 102 ods. 2 O.s.p. pre konanie a rozhodnutie vo veci v neprítomnosti
žalovaného.

Súd v tejto právnej veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s obsahom
listinných dôkazov a to s obsahom kópie rozhodcovského spisu rozhodcovského súdu Stáleho
rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline č. RK-PC-1606/13 LP a zistil tento skutkový
stav :

Zo zmluvy označenej ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX súd zistil že túto podpísala žalobkyňa dňa 18.2.2012 a žalovaný dňa 23.2.2012.
Podľa textu tejto zmluvy / bod 5 zmluvy/ žalobkyňa v nej žiadala o poskytnutie úveru vo výške 930,--
eur, ktorý sa zaviazala splácať v 42 splátkach po 49,83 eur mesačne, so splatnosťou 6. deň v mesiaci,

s tým, že celková čiastka ktorú sa zaviazala splatiť /úver+ úroky / bola vyčíslená na sumu 2092,86 eur
pri predpokladanej RPMN za úver 70,01 %, ročnej úrokovej sadzbe 70,01%, priemernej RPMN 45,23
% a revolvingový úver vo výške 490,33 eur, ktorý sa zaviazala splatiť celkom vo výške 1195,92 eur /
revolving + úroky/ pri predpokladanej sadzbe RPMN 63,32 % a ročnej úrokovej sadzbe revolvingu70,21%. Pod týmto textom v časti označenej bodom 6 - Údaje o schválenom revolvingovom úvere sa
uvádza : poskytnutá čiastka úveru 930,-- eur, splatnosť úveru /(počet splátok / deň v mesiaci 42/06,
mesačná splátka vrátane úrokov 49,83 eur, celková čiastka , ktorú musí dlžník zaplatiť( t.j. úver +

úroky za celú dobu čerpania úveru) 2092,86 eur, RPMN za úver 67,61%, ročná úroková sadzba 70,01%,
priemerná RPMN 45,83 %; poskytnutá čiastka revolvingu 490,33 eur, celková čiastka revolvingu, ktorú
musí dlžník zaplatiť( t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 1195,92 eur, predpokladaná
RPMNúverupoposkytnutírevolvingu60,49%,ročnáúrokovásadzba revolvingu76,21%,ročnáúroková
sadzba úrokov z omeškania 9%. Ďalšie, za uvedeným textom nasledujúce časti zmluvy sú označené

bodmi 7- 8 a sú písané drobnejším písmom ako údaje o úvere a revolvingu / časti 5 a 6/ , sú predtlačené
v celom rozsahu, nie je možné ich upravovať a s výnimkou výšky odplaty za možnosť odkladu splátok /
v časti 8/ ani do nich vpisovať žiadne údaje, pričom obsahujú vyhlásenie dlžníka, že sa oboznámil so
Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia , s.r.o. /
ide o dve strany husto písaného textu drobným písmom na každej strane v štyroch stĺpcoch obsahujúce
neprehľadné množstvo informácii/. V časti 7 zmluvy sa okrem iného uvádza, že dlžník berie na vedomie

a súhlasí, že veriteľ je oprávnený poskytnutú čiastku úveru jednostranne znížiť, upraviť výšku, počet a
splatnosť jednotlivých splátok úveru , RPMN úveru, bez toho aby to znamenalo porušenie povinností zo
strany veriteľa a že v prípade ak dlžník nebude súhlasiť so zmenami týkajúcimi sa výšky a ostatných
parametrov úveru je oprávnený od zmluvy odstúpiť príp. túto zmluvu vypovedať s okamžitou účinnosťou
písomnevlehotejednéhomesiacaoddoručeniatejtozmluvy. Vdobe8zmluvyoznačenom ako Dohoda

o poskytnutí
služby uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka , bod 8.1. , je text, že predmetom tejto
Dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie
uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok
úveru resp. revolvingu poskytnutého na základu Žiadosti/Zmluvy a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi

odplatu za a/ za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru sumu 69,60 eur a
za b/ za poskytnutie služby v možnosti odkladu splátok revolvingu sumu 133,98 eur.

V karte klienta na meno A. Ž.H. číslo zmluvy XXXXXXXXXX žalovaný uvádza, že celkom bola vyplatená
žalobkyni suma 796, 02 eur / čo vlastne predstavuje rozdiel medzi sumou 930,-- ako sumou dohodnutej

čiastky úveru a sumou 133,98 eur - v zmluve uvedená ako odplata veriteľovi za poskytnutie služby
spočívajúcej v možnosti odkladu splátok revolvingu/; splatené 432,51 eur zostáva doplatiť 1660,35 eur.

Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline na základe žaloby veriteľa /žalovaného /,
rozsudkom sp. zn. RK-PC-1606/13-LP zo dňa 14.8.2013 uložil bola žalobkyňa / A. Ž.H. / zaviazaná

zaplatiť v tomto konaní žalovanému do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku:
a) sumu vo výške 1.660,35 eur,
b) zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 1,775 % ročne:
- zo sumy 49,83 eur od 7.4.2012 do 17.4.2012,
- zo sumy 47,66 eur od 7.12.2012 do 29.1.2013,

- zo sumy 13,66 eur od 30.1.2013 do 26.2.2013,
- zo sumy 49,83 eur od 7.1.2013 do 26.2.2013,
- zo sumy 49,83 eur od 7.2.2013 do 26.2.2013,
- zo sumy 49,63 eur od 27.2.2013 do 27.3.2013,
- zo sumy 16,13 eur od 28.3.2013 do 29.4.2013,

- zo sumy 49,83 eur od 7.3.2013 do 29.4.2013,
- zo sumy 15,96 eur od 30.4.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 49,83 eur od 7.4.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 49,83 eur od 7.5.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 49,83 eur od 7.6.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 1.494,90 eur od 10.6.2013 do zaplatenia

a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu
930,00 eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je žalovaný povinný platiť
žalobcovi iba úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.660,35 eur do zaplatenia,

c) poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 49,79 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 320,91
eur.Rozsudok bol doručený žalobkyni A. Ž. dňa 11.9.2013 a právoplatnosť nadobudol 24.9.2013.

Žalobkyňa podala na tunajšom súde žalobu o zrušenie uvedeného rozhodcovského rozsudku dňa
3.10.2013.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c/, g/, j/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastník

rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku, len ak

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)

Podľa § 40 ods. 2 cit. zákona ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde,
napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh

účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods.1 cit. zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote
30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o

opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 11.9.2013. Žalobkyňa podala na zrušenie
rozhodcovského rozsudku na tunajšom súde žalobu dňa 3.10.2013 z dôvodov podľa ustanovenia §

40 ods. 1 písm. c/ a j/ zákona č. 244/2002 Z.z. , teda žaloba bola podaná včas, v lehote 30 dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku. V rozhodcovskom konaní bolo rozhodované bez akýchkoľvek
pochybností o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy , teda pokiaľ sa žalobkyňa domáha zrušenia
rozhodcovského rozsudku vydaného v spotrebiteľskej veci, jednoznačne sa domáha ochrany svojich
práv ako spotrebiteľ, teda aj toto konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je konaním vo veci

spotrebiteľa domáhajúceho sa ochrany svojho práva.

Podľa § 3 ods. ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o
úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu
( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( §

708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné
podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.Podľa § 1 ods. 2,8 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a/, b/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,.

Podľa § 7 cit. zákona veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú

sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj
účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie
spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými
papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.

Podľa § 9 ods. 1-2 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanieplatobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej
miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery
nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa..

Podľa § 11 ods. 2 cit. zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 - 4Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase podpisu zmluvy spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 - 3 cit. zákona (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré satýkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 cit. zákona za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane

práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré

priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa§53ods.5cit.zákonaneprijateľnépodmienkyupravenévspotrebiteľskýchzmluváchsúneplatné.

Podľa § 53 ods. 6 cit. zákona ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za

spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní
obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia
jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 53c cit. zákona ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť

uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí.
Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník bola do nášho právneho poriadku
prevzatá Smernica Rady č. 9/13/HS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Túto smernicu je súd povinný využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku ,
upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv a k zabezpečeniu ochrany spotrebiteľa pred nekalými
obchodnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č.93/13/EHS z 5.4.1993, zmluvná podmienka, ktorá

nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľačl.3ods.2 cit. Smernicepodmienkasanepovažujezaindividuálnedohodnutú,akbolanavrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky . najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť , že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna

podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 5 Smernice v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovi v písomnej forme , musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom jazyku .
Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky , prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa .
Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených zo
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa, podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2 písm. a/ smernice na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné
podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak

napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, vzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Z uvedeného ustanovenia smernice vyplýva, že na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný
režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok.

Podľa príl. Smernice Rady 93/13/EHS ods. 1 písm. q/, neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť

v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa § 4 ods. 1 - 3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu

rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej
zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia
konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu.
Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní zmluvné strany sa v rozhodcovskej
zmluve môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného

ustanovenia.

Podľa § 17 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastníci rozhodcovského konania majú
v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má
poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa § 35 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý
už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu.

Podľa § 43 ods. 1 - 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ak súd zruší rozhodcovský rozsudok

z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v
rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je
uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom
rozhodcovskomrozsudkusúznovéhoprerokovaniaarozhodnutiavecivylúčení.Aksaúčastnícikonania
nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.

Účastníkmi uzavretá zmluva č. XXXXXXXXXX, uzavretá dňa 23.2.2012, súčasťou ktorej bola aj
Rozhodcovská zmluva č.XXXXXXXXXX zo dňa 23.2.2012 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007
Z.z., žalobkyňa zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ / nekonala v rámci obchodnej či inej podnikateľskej

činnosti/, zabezpečovala uzavretím zmluvy svoje potreby ako spotrebiteľ a žalovaný zmluvu uzatvárala
akopodnikateľ,právnickáosoba,akododávateľvrámcisvojejpodnikateľskejčinnostiapretojepotrebné
zmluvu posudzovať aj podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa ďalších právnych
noriem a noriem európskeho práva o ochrane spotrebiteľa.

Spolu s podpísaním zmluvy a poskytnutí úveru podpísala žalobkyňa aj rozhodcovskú zmluvu. Podľa
rozhodcovskej zmluvy akékoľvek spory medzi účastníkmi mal riešiť stály rozhodcovský súd. Výber
rozhodcovské súdu spočíval na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Na výber boli dva
rozhodcovské súdy. V zmluve / bod2/ sa uvádza, že veriteľ vyhlasuje, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy
nie je podmienkou uzatvorenia alebo vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a

dlžníkom,žedlžníkniejepovinnýprijaťnávrhrozhodcovskejzmluvyzostranyveriteľa,pričomvyhlasuje,
že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Podľa znenia zmluvy /
bod 7/ bol dlžník oprávnený od tejto odstúpiť do 14 kalendárnych dní od uzavretia zmluvy.

Rozhodcovská zmluva bola vopred naformulovaná veriteľom, bez možnosti do nej vstupovať či vpisovať

do nej zmeny a dodatky, okrem označenia dlžníka a uvedenia čísla zmluvy. Podľa výpovede žalobkyne
priuzatváranízmluvyjejneboliposkytnutéžiadnevysvetlenia.Malasiibaprečítaťčojejpredložili,boloto
ale napísané veľmi malým písmom, ktoré sa bez lupy nedalo ani preč zmluva znamená a bez poskytnutia
bližšieho vysvetlenia nedá sa pri podpísaní takejto zmluvy hovoriť o rozhodovaní sa slobodnom, so
znalosťou veci. Ochrana spotrebiteľa tak ako vyplýva či už z vnútroštátnych právnych noriem alebo

európskych právnych noriem predpokladá také správanie dodávateľa ako silnejšej zmluvnej strany,
ktoré zabezpečí, aby spotrebiteľ bol informovaný o následkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy a čo
rozhodcovská zmluva vlastne znamená a k čomu sa spotrebiteľ jej podpisom zaväzuje. Inak dodávateľ
nekoná v súlade s predpismi o ochrane spotrebiteľa.
Uzavretie rozhodcovskej zmluvy za týchto podmienok nemožno považovať za platný právny úkon ani

za individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.

V uvedenom súd vidí dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona
č. 244/2002 Z.z.

Podľa názoru právnej vedy, z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné riešenie jeho sporu prostredníctvom
rozhodcovského konania ak je predmetom konania plnenie zo štandardnej typovej spotrebiteľskej
zmluvy. Práve z dôvodu ochrany spotrebiteľa proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom
vzťahu, bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľskej právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.Z vykonaného dokazovania naviac vyplýva, že rozhodcovský súd vôbec nezohľadnil a nebral do úvahy
právne predpisy na ochranu spotrebiteľa ani právny vzťah neposúdil v súlade s ich zmyslom a účelom

a spotrebiteľovi neposkytol ochranu z toho vyplývajúcu a to z dôvodov.

Rozhodcovský súd sa vôbec nezaoberal tým, či zmluva o či už úvere alebo revolvingovom úvere bola
platne uzavretá / v súlade s ustanovením § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka/. Neposudzoval určitosť
zmluvných dojednaní všeobecne ani tým, či výška úroku

70,01 % je v súlade s ustanoveniami právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a v súlade s dobrými
mravmi. Podľa názoru súdu a aj súdnej praxe úrok v sadzbe 70,01 % nemožno považovať za úrok,
ktorému by mala byť poskytnutá právna ochrana. Ide o úrok niekoľko násobne prevyšujúci úrok v
bankách za podobný typ úveru a nemožno ho pri spotrebiteľovi akceptovať. Naviac zmluva obsahuje
dojednanie o odplate veriteľovi za službu spočívajúcu v záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho
žiadosť službu spočívajúcu v možnosti odkladu splátok úveru, .pričom o túto sumu, ktorá v danom

prípade predstavovala sumu
133,98 eur podstatnú časť z poskytnutého úveru a krátil dohodnutú výšku úveru o túto sumu a v
skutočnosti poskytol úver len vo výške krátenej o túto sumu. Dojednanie takejto odplaty je neprimerané,
poškodzujúce spotrebiteľa, spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach dodávateľa a
spotrebiteľa a nemožno mu poskytnúť právnu ochranu. Rozhodcovský súd sa nezaoberal chýbajúcimi

náležitosťami zmluvy v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a v súvislosti s tým či neide prípadne
o úver bezúročný a bez poplatkov . Pre tieto len príkladmo uvedené nedostatky v účastníkmi uzavretej
zmluve, pre výskyt ktorých v zmluvách s inými spotrebiteľmi boli tieto zmluvy považované za neplatne
uzavretéauplatňovanénárokyboliposudzovanépodľaustanoveníobezdôvodnomobohatení prípadne
za úvery bez úrokov a bez poplatkov, je potrebné považovať za splnenú ďalšiu podmienku pre zrušenie

rozhodcovského rozsudku.

Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovský súd nepostupoval v súlade s citovanými všeobecne záväznými
právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa a tieto boli jeho postupom jednoznačne porušené čo
je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm.j/ zákona č.

244/2002 Z.z.

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a rozhodcovský rozsudkom zrušil.

V prípade ak tento rozsudok tunajšieho súdu nadobudne právoplatnosť, súd bude v konaní / vzhľadom

na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. c/ a j/ zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní / pokračovať podľa § 43 ods. 1 cit. zákona vo veci v rozsahu uvedenom v
žalobe, na základe ktorej bolo začaté rozhodcovské konanie / viď obdobne dôvodová správa k zákonu
č. 244/2002 Z.z. /. V rámci uvedeného konania súd posúdi uplatnený nárok žalovaného v zmysle
citovaných právnych predpisov.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal.

V tomto konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorej tak vznikol nárok na náhradu rov konania. Podľa

ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. súd však rozhoduje o povinnosti nahradiť trovy konania len na návrh
a pretože žalobkyňa si nárok na náhradu trov konania uplatnila len vo forme všeobecného návrhu,
ktorý bol súčasťou žaloby a trovy konania nevyčíslila a zo spisu žiadne trovy konania ktoré by jej mali
vzniknúť nevyplývajú, žalovanému nárok na náhradu trov konania nevznikol, preto súd rozhodol tak, že
účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia účastníkom na Okresnom súde Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočností
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia vecí.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).