Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. jún 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3S/128/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201234
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1011201234.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu

JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: NIKA spol. s r.o., Ružová
dolina 6, Bratislava, zastúpený: JUDr. Bohumil Novák, advokát, AK Horná 27, Banská Bystrica, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/6242-52886/2011/990600-r zo dňa 06.05.2011, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.07.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. I/226/6242-52886/2011/990600-r zo dňa 06.05.2011, ktorým žalovaný
potvrdil platobný výmer č. 670/230/52424/10/Sek zo dňa 16.12.2010, ktorým bol žalobcovi podľa § 44
ods. 6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov vyrubený rozdiel dane z pridanej
hodnoty za obdobie júl XXXX v sume XXX.XXX,XX eur.
Napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje žalobca za nezákonné a vecne nesprávne. Rozhodnutie
je pre nedostatok a nezrozumiteľnosť dôvodov nepreskúmateľné a skutkové závery žalovaného sú
vyvodené v rozpore s obsahom jednotlivých dôkazov ako i v rozpore s dôkazmi ich vzájomnej súvislosti

následkom čoho je nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej.
Žalobca namieta, že nebola riadne ukončená daňová kontrola prerokovaním protokolu o daňovej
kontrole v predmetnej veci, pretože žalobca neporozumel poučeniu. Má tiež za to, že boli porušené jeho
práva na vyjadrenie sa k protokolu. Dňa 14.12.2010 na úkone prejednania protokolu u správcu dane mu
bol priamo doručený dodatok protokolu, ktorý je súčasťou protokolu a teda mu mal byť doručený spolu s
výzvou na vyjadrenie sa k nemu a na jeho prerokovanie. Namietal, že neprebehlo prvostupňové daňové
konanie. Daňová kontrola ako taká totiž nie je daňovým konaním, keďže sa v nej nerozhoduje o právach

a povinnostiach daňových subjektov. Až ukončením daňovej kontroly môže začať vyrubovacie konanie.
Je teda vylúčené, aby daňové konanie začínalo doručením rozhodnutia vo veci samej a aby za daňové
vyrubovacie konanie bolo možné považovať jediný úkon správcu dane a to vydanie prvostupňového
rozhodnutia.
Má za to, že mu boli odňaté základné procesné oprávnenia a to právo na postup zachovávajúci práva
a právom chránené záujmy a právo účinnej súčinnosti a bolo mu znemožnené preukázať skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie a vyrubenie dane. Tvrdí, že žalovaný do svojho rozhodnutia prebral

dôkazy z ktorých správca dane vychádzal ako by boli súčasťou daňovej kontroly, napriek tomu, že tieto
neboli riadne vykonané. Ide o rôzne listinné dôkazy najme výpovede svedka T. R.. Žalobca poukazuje
na porušenie povinnosti mlčanlivosti správcom dane tým, že doslovne opisuje dôkazy vykonané v inom
konaní. Odvolávať sa na skutočnosť, že pri absencii úpravy procesného postupu pri výsluchu svedkatreba postupovať analogicky podľa trestného poriadku čo sa v žalobcovom prípade nestalo a správca
dane neumožnil svedkom najprv súvisle vypovedať všetko čo o veci vedia. Má za to, že výpoveď svedka
R. i z obsahového hľadiska je irelevantná, pretože tento nevedel čo je predmetom výsluchu a jeho

výpoveď je zmätočná, obsahujúca vzájomne si odporujúce tvrdenia. S odberateľom - spoločnosťou
Beimpex s.r.o. Zlín, ČR mal dodatkom ku kúpnej zmluve dohodnuté, že prepravu zabezpečuje kupujúci,
keďže tovar musel byť prepravovaný mraziarenskými návesmi, ktorým žalobca nedisponoval. Žalovaný
v rozpore so skutkovým stavom vôbec neuvádza obsah dodacích listov o odovzdaní a prevzatí tovaru
na ktorý vždy holografne a vlastným podpisom prepravca - vodič p. F. písomne potvrdil prevzatie tovaru

a dokladov k tomuto dokladu. Žalobca predložil písomne prehlásenie o prepravení tovaru odberateľom
do iného členského štátu EÚ podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, ktorým odberateľ potvrdil prepravu i
prevzatie tovaru. Ide o priamy dôkaz preukazujúci odovzdanie tovaru kupujúcemu prostredníctvom jeho
prepravcu a tým i preukazujúci dodanie tovaru žalobcovi od jeho dodávateľa.
Žalobca ďalej uvádza, že svedkyne pani H. a pani Y. boli vypočuté až v odvolacom konaní, čím bolo
porušené právo žalobcu na úzku súčinnosť so správcom konania. A. spochybňuje pravdivosť svedkyne

H. tým, že pri výsluchu jej mal šepkať konateľ spoločnosti a tým ju navádzať na výpoveď, avšak podľa
žalobcu konateľ šepkal svedkyni s jej výpoveďou nesúvisiace skutočnosti. Žalovaný ako i správca dane
vsúvislostisvýpoveďousvedkyniH.zamlčalprotokolysenzorickýchskúšok,ktorévykonalapracovníčka
laboratória p. A. zo vzoriek, ktoré jej odovzdala p. H.. Žalobca uvádza, že tieto dôkazy správcovi dane
predložil.Podľažalobcovhonázorujeúplnenedôvodnézaoberaťsaotázkou,čipánJ.bolsplnomocnený

alebo poverený konať za spoločnosť Bundáš s.r.o., pretože ide o vnútornú otázku spoločnosti, ktorá
nemá vplyv na posúdenie podstatných skutočností pre správne určenie a vyrubenie daní. Na tento účel
je rozhodujúce, že tovar bol žalobcovi fyzicky dodaný a tento ho následne predal.
Žalobca má za to, že jeho tvrdenia boli preukázané nie len jeho výpoveďami ale aj výpoveďami svedkov
F., J. a U. a listinnými dôkazmi predloženými pánom F. ako aj dokladmi o zaplatení tovaru v hotovosti

alebo bezhotovostným prevodom. V odvolacom konaní potvrdili uskutočnenie dodania tovaru svedkyne
H. a Y.. Tvrdí, že riadne dodanie tovaru preukázal čo naopak daňové orgány nepredložili žiaden dôkaz
opaku.
Vzhľadom na uvedené navrhuje žalobca, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho
orgánu prvého stupňa zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 31.08.2011 žalovaný uviedol, že zo zápisnice o ústnom pojednávaní č.
670/320/51933/2010/Va zo dňa 14.12.2010, ktorej predmetom bolo záverečné prerokovanie protokolu
za účasti zamestnancov správcu dane, konateľa žalobcu a právneho zástupcu vyplýva, že všetky
osoby zúčastnené na ústnom pojednávaní boli poučené o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo

a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti. Pripomína, že je povinný dbať, aby skutočnosti,
ktoré sú rozhodujúce pre určenie dane boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov. Spoločnosť Zeotop, s.r.o. mala prepravovať tovar, ktorý bol predmetom daňovej
kontroly, z čoho vyplýva, že preverované skutočnosti súviseli s daňovou kontrolou. Dodatok k protokolu
nenahrádza už doručený prerokovaný protokol. Daňový subjekt je oprávnený vyjadriť sa len k protokolu

a nie k dodatku. To, že k dodatku sa nemôžu vzťahovať procesné úkony podľa § 15 ods. 10 prvej a
druhej vety zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva aj z ust. § 15 ods. 5 písm. c/ a ods. 6 písm. e/ uvedeného
zákona, nakoľko v zmysle týchto ustanovení je zákonná lehota na predloženie vyjadrenia k protokolu
z daňovej kontroly poslednou lehotou, kedy daňový subjekt má právo i povinnosť predkladať správcovi
dane dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia v rámci kontroly a túto lehotu nemožno ani predĺžiť ani odpustiť

ich zmeškanie.
Žalobca predložil v zákonnej lehote vyjadrenie k protokolu č. 670/320/41647/2010/Va zo dňa 22.09.2010
a správca dane v zmysle platných právnych predpisov vyhodnotil vyjadrenia žalobcu k protokolu,
zaznamenal ich v dodatku k protokolu, ktorý je súčasťou prerokovaného a doručeného protokolu. Vo
vyrubovacom konaní nie je dôvod vykonávať dokazovanie, ktoré už prebehlo v rámci daňovej kontroly

za plnej účasti žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu. Výsledkom vyrubovacieho konania je úvaha
správcu dane ako výsledok hodnotenia dôkazov, ktorú uvedie v rozhodnutí. Rozhodnutie správcu dane
preskúmavané v odvolacom konaní obsahuje hodnotenie skutkového stavu ako i právne predpisy a
informácie na základe akých predpisov správca dane rozhodoval. Platiteľ v priebehu daňovej kontroly
nebol obmedzený vo svojom procesnom práve na postup zachovávajúci jeho práva a v práve na úzku

súčinnosť. Žalovaný zdôrazňuje, že ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť
a objasniť skutočnosti, ak tieto nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Čo sa týka porušenia daňového tajomstva, takúto námietku by mohla účinne podať iba poškodená
strana. Žalobca je účastníkom daňového konania a ako taký je v zmysle zákonných predpisov viazanýmlčanlivosťou o veciach, ktoré sa v rámci daňového konania dozvedel a ktoré svojim obsahom sú
daňovým tajomstvom. Vypočutie svedka T. R. považoval správca dane za dôležité, nakoľko práve on bol
v čase uskutočňovania sporných obchodov jediným konateľom spoločnosti F., s.r.o., avšak z vyjadrení

žalobcu ako aj z vyjadrení iných svedkov vyplýva, že žalobca pri uvedených obchodoch jednal s Y. J.
(ktorý bol konateľom spoločnosti F., s.r.o. v období 01.01.2006 až 30.10.2006) a R. V., pričom nebolo
preukázané, či títo boli splnomocnení za spoločnosť konať. Tvrdenie svedka Y. J., že mal plnú moc na
zastupovanie spoločnosti, ktorú mu dal Y.. T. F., je v rozpore s výpoveďou svedka Y.. T. F.. Výpoveď tohto
svedka namieta žalobca ako zbytočnú, avšak správca dane ho predvolal z dôvodu, že jeho meno uviedol

svedok J.. Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že p. J. nebol oprávnený konať za spoločnosť, nakoľko nebol
jej konateľom a ani nikým splnomocnený na jej zastupovanie.
Žalobca namieta, že výpoveď svedka F. jednoznačne potvrdila prepravu sporného tovaru, čo však
nie je pravda. Svedok sa vo svojej výpovedi nezmienil, že tovar, ktorý prepravoval od spoločnosti
F. , s.r.o. najskôr dopravil do areálu žalobcu, kde bol prevzatý p. Ing. V., resp. p. H., ktorá mala
odoberať z tovaru vzorky. Čo sa týka medzinárodných nákladných listov ani tieto nepreukazujú, že

by bol spoločnosti Nika, spol. s r.o. dodaný tovar od spoločnosti Bundáš, s.r.o., nakoľko neobsahujú
predpísané náležitosti. Vyplýva z nich len to, že odosielateľom kuracích pŕs je spoločnosti Bundáš,
s.r.o. (zmienka o spoločnosti Nika, spol. s r.o. na nich nie je), dopravu pre spoločnosť Beimpex, s.r.o.
mal vykonať prepravca Zeotop, s.r.o. a miestom vykládky by mali byť Kunovice. Uvádza tiež, že p.
U. potvrdila len to, že vystavovala doklady, ale pri obchodoch nebola. Nemôže teda ani preukázať

reálne dodanie preverovaného tovaru. Ani výpovede p. H. a p. Y. jednoznačne nepreukázali, že sporný
tovar bol žalobcovi skutočne dodaný dodávateľom Bundáš, s.r.o. Svedkyňa H. bola počas výpovede
ovplyvňovaná konateľom žalobcu, nevedela, či odoberala vzorky schladeného alebo mrazeného mäsa.
Svedkyňa Y. len vystavila výdavkové pokladničné doklady a vyplatila z pokladne platby za dodaný tovar
p. J. a p. L.. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca dal podnet na vypočutie svedkýň H. a Y. až v odvolacom

konaní. Uvádza tiež, že on ani správca dane nemá vedomosť o protokoloch senzorických skúšok, ktoré
mala vykonať pracovníčka laboratória p. A.. Ani na jednom z dodacích listov, ktoré sú súčasťou faktúr
vystavených pre spoločnosť Beimpex, s.r.o. nie je podpis vodiča, je tam iba podpis a pečiatka toho, kto
vydal dodací list v mene spoločnosti Nika, spol. s r.o. a podpis a pečiatka príjemcu (pečiatka Beimpex,
s.r.o. a podpis).

Okrem prehlásenia o prepravení tovaru k faktúre č. 809209 nie je ani v jednom prípade uvedené meno
vodiča. Zároveň p. F. uviedol aj to, že podpisy na prepravovaných dokladoch, t.j. aj na dodacích listoch
a prehláseniach o preprave tovaru nie sú jeho a spoločnosť Beimpex, s.r.o. nemala takú formu pečiatky
aká je na týchto dokladoch.
Platiteľ DPH dodanie tovaru do iného členského štátu musí preukázať nielen kópiou faktúr, ale v tomto

prípade prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia
a písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského
štátu. Žalovaný tiež zdôrazňuje, že nadobudnutie tovaru v Českej republike nebolo spoločnosťou
Beimpex, s.r.o. ani priznané, teda ani daň odvedená nebola. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje,
aby súd žalobu ako neodôvodnenú zamietol.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na
nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§
249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného zo dňa 06.05.2011 č. I/226/6242-52886/2011/990600-r a rozhodnutie správneho orgánu

prvého stupňa platobný výmer č. 670/230/52424/10/Sek zo dňa 16.12.2010 bolo potrebné zrušiť podľa
ust. § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p., nakoľko konanie trpí takými vadami, ktoré môžu mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Protirozsudkuč.k.3S128/2011-92zodňa18.09.2012podalžalovanývčasodvolanie,oktoromrozhodol

NS SR uznesením sp.. zn. 6Sžf 17/2013, ktorým zrušil predmetný rozsudok Krajského súdu v Bratislave
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to z nasledovných dôvodov.
Odôvodnenie rozsudku Krajský súd Bratislava sa odvolaciemu súdu javil jednostranný a formalistický a
nezdôvodnený. Odvolací súd nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že boli porušenie jeho práva o jeho
námietke považoval za nedôvodnú. Odvolací súd mal ďalej za preukázané, že správca dane v daňovom

konaní postupoval v súlade so zákonom o správe daní a nariadil súdu prvého stupňa postupovať v
intenciách uznesenia NS SR sp. zn. 6Sžf 17/2013.Konajúci súd opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov
boli v súlade so zákonom a preto žalobu zamietol.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Daňový úrad Považská Bystrica
vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty Nika, spol. s r.o., Nová 135, Považská Bystrica, daňovú
kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č.670/320/41647/2010/Va zo dňa 22.09.2010 a dodatok k
protokolu zo dňa 30.11.2010. Protokol vrátane jeho dodatku bol so splnomocneným zástupcom platiteľa

dane z pridanej hodnoty prerokovaný a doručený dňa 14.12.2010. Na základe výsledkov zistených
vykonanoudaňovoukontrolouDaňovýúradPovažskáBystricavyrubilplatiteľovidanezpridanejhodnoty
rozdiel dane za zdaňovacie obdobie júl 2008 v sume X.XXX.XXX,- Sk dodatočným platobným výmerom,
nakoľko sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní
podanom dňa 25.11.2008.
Daňovou kontrolou správca dane zistil, že platiteľ porušil § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na

§ 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,
keď si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. FV08/028-č.FV08/030, č.
FV08/032-FV08/035 spolu vo výške X.XXX.XXX,- Sk za dodávku tovaru od dodávateľa Bundáš, s.r.o.,
Súvoz 1, Trenčín, nakoľko nebolo preukázané, že mu uvedený tovar táto spoločnosť dodala. Platiteľ
zároveň porušil § 19 ods. 1 zákona o DPH tým, že neodviedol DPH vo výške X.XXX.XXX,- Sk z

odberateľských faktúr č. XXXXXX, č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX a XXXXXX
za dodávku tovaru vystavených pre odberateľa Beimpex, s.r.o. Zlín, nakoľko v zmysle § 43 zákona
o DPH nepreukázal intrakomunitárne dodanie deklarovaného tovaru z tuzemska do iného členského
štátu. Na základe protokolu o daňovej kontrole vydal správca dane dodatočný platobný výmer č.
670/230/52424/10/Sek zo dňa 16.12.2010, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992

Zb. o správe daní a poplatkov vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2008 v
sume XXX.XXX,XX Eur. Platiteľ dane prostredníctvom splnomocneného zástupcu podal dňa 18.01.2011
proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie a dňa 12.02.2011 doplnenie odvolania. O tomto odvolaní
rozhodol žalovaný rozhodnutím č. I/226/6242-52886/2011/990600-r zo dňa 06.05.2011, ktorým potvrdil
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, a to dodatočný platobný výmer zo dňa 16.12.2010, ktoré

obsahuje hodnotenie skutkového stavu ako i právne predpisy a informácie na základe akých dôkazov
správca dane rozhodol. Konanie správcu dane prebiehalo v súlade s ustanoveniami zák. č. 511/1992
Zb. Keďže platiteľ dane s týmto rozhodnutím nesúhlasil, podal na tunajší súd žalobu o preskúmanie
oboch rozhodnutí správnych orgánov.
Ďalej sa administratívnom spise nachádzajú faktúry tovaru, zápisnice o ústnom pojednávaní, protokol o

vykonanej kontrole zo dňa 22.09.2010, dodatok k tomuto protokol, vyjadrenia platiteľa dane - žalobcu,
výpovede svedkov ako aj ďalšie listinné dôkazy.

Z obsahu spisu tiež vyplýva, že správne orgány (najmä správca dane) vykonali vo veci rozsiahle
dokazovanie za účelom preverenia, či k deklarovaným obchodom skutočne došlo. Ako svedok bol

vypočutý R. L., ktorý bol v relevantnom čase konateľom spoločnosti FENIX BAU, s.r.o., a tento poprel, že
by niekedy obchodoval so žalobcom, že by vystavil predmetné faktúry, že by prijal akúkoľvek hotovosť
od žalobcu a spoločnosť žalobcu ani nepozná. Taktiež uviedol, že v čase, keď bol konateľom spoločnosti
FENIX BAU, s.r.o., táto sa zaoberala stavebnou činnosťou v Bratislave a on sa v Trenčíne nezdržiaval.
Ním vystavené faktúry mali inú štruktúru, podpisy nie sú jeho a pečiatka nie je totožná s tou, ktorú

spoločnosť používala v roku 2008. Spoločnosť nemala ani mraziarenské vozidlá, Y. J. nepozná a
spoločnosť predal C. V., ktorému odovzdal aj doklady spoločnosti.
V súvislosti s faktúrami vystavenými pre spoločnosť BEIMPEX, s.r.o., Česká republika, správca dane
v rámci medzinárodnej výmeny informácií zistil, že táto spoločnosť nepriznala vo svojom daňovom
priznaní nadobudnutie tovaru z iného členského štátu od žalobcu, pričom správca dane vypočul ako

svedka konateľa tejto spoločnosti - R. F., ktorý uviedol, že síce podpísal so žalobcom kúpno-predajnú
zmluvu zo dňa 14.05.2008, ale malo sa jednať o sortiment sušené mlieko, maslo a syry. Nepamätal si, že
by sa nakupoval syr eidam a kuracie prsia. Podpisy na faktúrach ne sú jeho, pečiatka taktiež nepatrí jeho
spoločnosti, nakoľko spoločnosť BEIMPEX, s.r.o. mala pečiatky číslované a nebolo na nich označenie
Českej republiky. Nevystavil a nepodpísal ani predložené výdavkové pokladničné doklady a spoločnosť

zaplatila len tie faktúry, na základe ktorých tovar skutočne nakúpila. Ďalej uviedol, že nevie o tovare,
ktorý je uvedený na predmetných faktúrach, pričom spoločnosť nenakupovala tovar od žalobcu v takom
množstve, ako je uvedené na faktúrach. V roku 2008 išlo o tovar asi v objeme 500.000 - XXX.XXX
Sk. K preprave tovaru uviedol, že túto vykonával p. V., ktorý disponoval s nákladným chladiarenskýmvozidlom a prepravné doklady potvrdzoval buď on, alebo vodič prepravnej spoločnosti. Keď mu aj nejaké
faktúry boli žalobcom zaslané, telefonicky preveroval u žalobcu, z akého dôvodu, nakoľko obchody už
boli ukončené a on ani jeho účtovníčka tieto faktúry nepodpísali, len ich vrátili naspäť. O platbách za

predmetné faktúry nič nevedel a on ani jeho účtovníčka úhrady faktúr nerobili.
Správca dane zistil, že niektoré úhrady za spoločnosť BEIMPEX, s.r.o. boli realizované prostredníctvom
hotovostného vkladu na účet žalobcu, pričom pri vklade bolo uvedené meno Richard C., ktorého sa
správca dane pokúšal vypočuť ako svedka, ale tento využil svoje právo odoprieť výpoveď a vo veci
nevypovedal. Za účelom preverenia hodnovernosti výpovede R. F. sa správca dane pokúšal vypočuť

ako svedka aj R. V., ktorý mal skutočne dodaný tovar prepravovať, ale tohto sa nepodarilo predviesť
ani políciou.
Z dôvodu doručenia čestných prehlásení zamestnancov žalobcu - Y.. H. a p. Y. boli tieto svedkyne
vypočuté, pričom p. Y. potvrdila čestné prehlásenie, v ktorom uviedla, že vystavila výdavkové
pokladničné doklady, vyplatila z pokladne platby za tovar p. J. za spoločnosť BUNDÁŠ, s.r.o. a p.
Michalovi Sýkorovi za spoločnosť FENIX BAU, s.r.o.. Uviedla, že obchod prebiehal v ten istý deň, pričom

najskôr zaplatil za tovar odberateľ a potom ona vyplácala dodávateľa. Y.. H. uviedla, že odoberala
vzorky mäsa, ktoré žalobcovi dodávala spoločnosť BUNDÁŠ, s.r.o. a spoločnosť FENIX BAU, s.r.o.
ale nevedela povedať, či sa jednalo o chladený alebo mrazený tovar a nevedela, či sa výsledky z
laboratórnych skúšok vzoriek nachádzajú k dispozícii v podobe nejakého protokolu. Konateľ žalobcu
K.. V. uviedol, že dopravu podľa dohody zabezpečil dodávateľ, kamión s tovarom bol pristavený v ich

areáli,kdehonámatkovoskontrolovali,šoférovidalidokladyadokumentáciu,abyichodovzdalnamieste
určenia. Nevedel uviesť, kde tovar dodávateľ nakladal, adresa vykládky bola v Kunoviciach, všetky
doklady preberal p. V. a úhrady zo strany odberateľa BEIMPEX, s.r.o. boli buď bezhotovostné alebo
hotovostné, úhrady robil p. V. alebo ním poverený šofér. Tovar od dodávateľov prepravoval len p. F..
Správca dane vypočul ako svedka tiež Y. J., Y.. T. F., T. R., vodiča F. ako aj ďalšie osoby a vykonal

aj iné dôkazy za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu, na základe ktorého dospel
k správnemu záveru, keď žalobcovi neuznal odpočítanie dane z vyššie uvedených dodávateľských
faktúr od dodávateľa FENIX BAU, s.r.o. a taktiež správne vyrubil žalobcovi daň z vyššie uvedených
odberateľských faktúr vystavených pre spoločnosť BEIMPEX, s.r.o.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.
najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
Súd v intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho

orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu
podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto
konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia
od dane podľa ods. 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou
faktúry a
a/ prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravovaným dokladom alebo
iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,

b/ ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo
osobou ním poverenou,
c/ ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,
že tovar prepravil do iného členského štátu,
d/ inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby

za tovar.Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Daňová povinnosť pri dodaní tovaru podľa
§ 19 ods. 1 zákona o DPH vzniká dňom dodania tovaru.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovaru a služieb, ktoré použije na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ, ak je daň voči nemu uplatnená
iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dane.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa§ 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 15 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb., o výsledku zistenia vyhotoví zamestnanec správcu dane
protokol o daňovej kontrole, ktorý doručí podľa § 17 kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou
na jeho vyjadrenie a prerokovanie protokolu o daňovej kontrole; vo výzve určí dátum prerokovania

protokolu o daňovej kontrole, pričom prerokovanie protokolu o daňovej kontrole sa môže uskutočniť až
po uplynutí na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový
subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu o daňovej kontrole najneskôr do 8 pracovných dní
odo dňa jeho doručenia. Ak sa daňový subjekt zo závažných dôvodov v deň určený vo výzve nemôže
zúčastniť prerokovania protokolu o daňovej kontrole je povinný si na tento účel určiť zástupcu. Správca

dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu protokol o daň
vej kontrole opraviť alebo vyhotoviť dodatok k tomuto protokolu najneskôr v deň jeho prerokovania s
kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom.

Podľa § 15 ods. 13 zák. č. 511/1992 Zb., daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu o

daňovejkontroleskontrolovanýmdaňovýmsubjektomalebojehozástupcom.Dňomnasledujúcimpodni
prerokovania protokolu o daňovej kontrole sa začína vyrubovacie konanie (§ 44). Doručenie protokolu
o daňovej kontrole sa považuje za úkon smerujúci k vyrubeniu dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2 ).

Podľa názoru súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, pričom najmä správca dane vykonal

vo veci rozsiahle dokazovanie, a nie je možné tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob
vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Správne rozhodnutia
obsahujú dostatok relevantných dôvodov a preto ich nemožno považovať za nepreskúmateľné.
Postupom správnych orgánov taktiež nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania
možnosť konať pred týmito orgánmi, pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v
daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly postupoval v súlade
so všeobecne záväznými predpismi v zmysle § 2 ods. l ZSDP.

Podľa platnej právnej úpravy platiteľ dane má nárok na odpočet dane iba vtedy, ak preukáže splnenie

všetkýchpodmienokstanovenýchvzákoneč.222/2004Z.z.odanizpridanejhodnotyvzneníneskorších
predpisov. Daňový subjekt bol povinný správcovi dane preukázať, že zdaniteľné obchody tak, ako sú
deklarované v podanom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie, prijal, čo v uvedenom
prípade nebolo žalobcom ako platiteľom v priebehu výkonu daňovej kontroly preukázané.
Podľa § 49 ods. l a 2 v nadväznosti na § 51 ods. l písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej

hodnoty, právo na odpočítanie dane z tovarov a služieb vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare
alebo službe vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo
služby. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade,
ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely
svojho podnikania ako platiteľ. Preukázanie tejto skutočnosti je v zmysle § 29 ods. 8 ZSDP povinnosťou

daňového subjektu a jej splnenie podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov potom hodnotí daňový
orgán.

Je nesporné, že za intrakomunitárnu dodávku v rámci ES sa považuje len taká, ktorá je spojená s
prepravou. V danom prípade nebolo preukázané, že žalobca dodal českému odberateľovi tovar a že

vôbec bola preprava fakturovaného tovaru uskutočnená.Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH je oslobodené od dane dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Podľa názoru súdu je zrejmé, že žalobca nesplnil podmienky uvedené v § 43 ods. 1 zákona DPH, keďže
nebolo preukázané, že tovar bol fyzicky prepravený do iného členského štátu, ide o odplatný obchodný
vzťah medzi dodávateľom a odberateľom, tovar prepraví dodávateľ alebo odberateľ, alebo tovar bude
prepravený inou osobou.

Predpokladom oslobodenia od dane je, aby nadobúdateľ a dodávateľ boli podnikateľmi a vlastníctvo
tovaru bolo prevedené na nadobúdateľa a tovar bol skutočne fyzicky premiestnený do iného členského
štátu. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že fyzické dodanie - premiestnenie tovaru na územie
ČR nebolo preukázané a podľa českej daňovej správy odberateľ z ČR - spoločnosť BEIMPEX, s.r.o.
nadobudnutie tovaru nedeklarovala ani v podaných daňových priznaniach a súhrnných výkazoch.

Podľanázorusúdusprávcadaneakoajžalovanývovecipostupovalidôslednevsúladesozákonomapri
skúmaní podmienok pre oslobodenie od dane správne zistili skutkový stav veci a vec aj správne právne
posúdili, keď žalobcovi vyrubili rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie september 2008. Treba dodať, že
žalobca samotnú výšku dorubenej DPH nespochybňoval a preto sa s ňou ani súd bližšie nezaoberal.

Keďže žalobca nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu, vznikla mu daňová povinnosť
dňom dodania tovaru v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Podľa názoru súdu správne orgány
postupovali v súlade s § 29 ods. 2, 4, a § 2 ZSDP.

Podľa názoru súdu správca dane dodržal zásadu ekonomického dosahu právneho úkonu na daň, t.j.

hodnotil právne úkony podľa skutočného obsahu. Skutočné zrealizovanie obchodu s kuracími prsiami
nepotvrdil ani dodávateľ žalobcu a ani jeho deklarovaný odberateľ. Skutočným obsahom v daných
obchodných prípadoch bolo iba profitovať na odpočítaní dane z pridanej hodnoty za zdaniteľné obchody,
ktoré boli daňovým subjektom deklarované ako nákup od tuzemských dodávateľov (pri ktorých sa
reálnosť dodania nepotvrdila), s cieľom získať daňovú výhodu, čo je v rozpore so zákonom.

Na základe riadne zisteného skutkového stavu podrobne zdokumentovaného v protokole o výsledku
zistenia z daňovej kontroly a následne v dodatočnom platobnom výmere, je súd názoru, že správca
dane v priebehu výkonu daňovej kontroly postupoval v súlade s § 2, § 15 a § 16 ZSDP v nadväznosti
na súčinnosť iných osôb v súlade s § 32 ods. l ZSDP a prijal záver v súlade so všeobecne záväznými

predpismi v zmysle § 2 ods. l ZSDP. Správca dane v daňovom konaní postupuje podľa § 2 ods. 2
ZSDP v nadväznosti na § 29 ods. l ZSDP, vykonáva dokazovanie tým spôsobom, že sa zameriava na
preukázanie skutočností pre správne určenie daňovej povinnosti, pričom daňový subjekt je zaťažený
dôkazným bremenom. V daňovom konaní (pri dôkaznej povinnosti daňovníka) platí prejednávacia
zásada a nie vyhľadávacia (vyšetrovacia). Povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené

platiteľom,jetietoprerokovať,umožniťplatiteľoviichexistenciuzprávnevýznamnýchhľadískpreukázať,
pričom sám má zabezpečiť len tie dôkazy, ktoré podľa zákona nemá povinnosť predložiť platiteľ. V
okamihu,kedysprávcadanespochybnídôveryhodnosťúdajovvdaňovompriznaní,musídaňovýsubjekt
v daňovom konaní preukázať, že zdaniteľné obchody skutočne prijal tak, ako ich deklaruje v podaných
daňových priznaniach.

Svedecká výpoveď je dôležitým dôkazom v daňovom konaní, ktorý je správca dane oprávnený využívať
v procese dokazovania v rámci správy daní v záujme zabezpečenia komplexného zistenia skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti. Svedeckú výpoveď hodnotí správca dane podľa
svojej úvahy samostatne, aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. Správca dane je povinný

prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré vyšli pri výsluchu svedka najavo.
K námietkam žalobcu ešte súd uvádza, že zo zápisnice o ústnom pojednávaní č.670/320/51933/2010/Va
zo dňa 14.12.2010, ktorej predmetom bolo záverečné prerokovanie protokolu za účasti zamestnancov
správcu dane, konateľa spoločnosti K.. R. V., Z.. a splnomocneného zástupcu R.. F. W. vyplýva, že
všetky osoby zúčastnené na ústnom pojednávaní boli v súlade s § 23 ods. 3 ZSDP poučené o povinnosti

zachovávaťdaňovétajomstvoaoprávnychdôsledkochporušeniatejtopovinnostipodľa§264Trestného
zákona. Všetky osoby zúčastnené na ústnom pojednávaní boli správcom dane poučené z dôvodu, že
správcovi dane túto povinnosť ukladá § 23 ods. 3 ZSDP. Aj § 11 ods. 2 ZSDP stanovuje, že zápisnica
o ústnom pojednávaní musí obsahovať vykonané poučenie a vyjadrenie poučených osôb. Daňovýmtajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa v daňovom konaní alebo v súvislosti
s daňovým konaním (§ 23 ods. 1 ZSDP). Protokol aj dodatok k protokolu obsahujú skutočnosti o
výsledkoch šetrení správcu dane u dodávateľov žalobcu ale aj iných daňových subjektov v súvislosti s

preverovanímdodaniatovaru(spoločnosťZEOTOP,s.r.o.),oktorýchsačiužžalobcaakodaňovýsubjekt
alebo správca dane dozvedel a o ktorých sú povinní zachovávať mlčanlivosť. Správca dane v súlade
so zákonom poučil osoby zúčastnené na ústnom pojednávaní, zaznamenal ich vyjadrenie do zápisnice
a nemal dôvod nepokračovať v ústnom pojednávaní. Z obsahu poučenia je pritom celkom zrejmé, čo
je predmetom poučenia - zachovávať daňové tajomstvo. Tvrdenie, že konateľ žalobcu a splnomocnený

zástupca poučeniu neporozumeli a že správca dane im k tomuto žiadne vysvetlenie neposkytol, nemá
žiadny vplyv na skutočnosť, že protokol o daňovej kontrole bol so splnomocneným zástupcom žalobcu
riadne prerokovaný a doručený a kontrola bola ukončená v súlade s § 15 ods. 10,11,12 a 13 ZSDP.
Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, nenahrádza už doručený a prerokovaný protokol a preto
nemá ani evidenčné číslo. Na dodatok k protokolu sa nevzťahujú procesné úkony, ktoré platia pre
protokol z daňovej kontroly. Podľa § 15 ods. 10 ZSDP je daňový subjekt oprávnený sa vyjadriť len k

protokolu a nie k dodatku. To, že k dodatku k protokolu sa nemôžu vzťahovať procesné úkony podľa §
15 ods. 10 prvej a druhej vety ZSDP, vyplýva aj z § 15 ods. 5 písm. c) a ods. 6 písm. e) ZSDP, nakoľko
v zmysle týchto ustanovení je zákonná lehota na predloženie vyjadrenia k protokolu z daňovej kontroly
poslednou lehotou, kedy daňový subjekt má právo a súčasne i povinnosť predkladať správcovi dane
dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia v rámci kontroly a túto lehotu nemožno ani predĺžiť a ani odpustiť

jej zmeškanie. Žalobca predložil v zákonnej lehote vyjadrenie k protokolu a správca dane postupoval
v zmysle zákona, keď len vyhodnotil vyjadrenia žalobcu k protokolu, zaznamenal ich v dodatku k
protokolu, ktorý je súčasťou prerokovaného a doručeného protokolu.
Daňová kontrola je jedným z najvýznamnejších nástrojov, ktorými správca dane disponuje, aby zistil
alebo preveril základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Na daňovú

kontrolu sa vzťahuje § 15 ZSDP a podľa odseku 16 tohto paragrafu sa na daňovú kontrolu primerane
použijú aj ostatné ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41. V rámci vykonávanej daňovej kontroly mal
žalobca možnosť využiť celý rad zákonom zaručených práv, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení §
15 ZSDP a to právo predkladať dôkazy k svojim tvrdeniam, nahliadať do spisového materiálu v súvislosti
s daňovou kontrolou, klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní, vyjadriť sa ku skutočnostiam

zisteným pri daňovej kontrole. V rámci daňovej kontroly mal žalobca možnosť využiť všetky svoje
práva. Protokol z daňovej kontroly je nielen výsledkom komplexného zisťovania skutkového stavu,
ale aj s tým súvisiacej interpretácie daňových a iných právnych predpisov, tzn. že v prípade protokolu
sa v plnom rozsahu uplatňuje zásada hodnotenia dôkazov správcom dane. Vo vyrubovacom konaní
nie je dôvod opätovne vykonávať dokazovanie, ktoré už prebehlo v rámci daňovej kontroly za účasti

platiteľa resp. jeho splnomocneného zástupcu. Výsledkom vyrubovacieho konania je úvaha správcu
dane ako výsledok hodnotenia dôkazov, ktorú uvedie v rozhodnutí. Rozhodnutie správcu dane obsahuje
hodnotenie skutkového stavu ako i právne predpisy a informácie, na základe akých dôkazov správca
dane rozhodoval. Žalobca v priebehu daňovej kontroly nebol ničím a nijako obmedzený vo svojom
procesnom práve na postup zachovávajúci jeho právo a právom chránené záujmy podľa § 2 ods. 1

a v práve na úzku súčinnosť podľa § 2 ods. 2 a 8 ZSDP, nebol nikým a ničím obmedzený vo svojom
práve preukázať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie a vyrubenie dane a predkladať všetky
dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa doručenia
protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie a taktiež mu nebolo upreté
ani právo priznané v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré namietal žalobca v
odvolacom konaní. ZSDP v § 29 ods. 4 umožňuje použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť
a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, pričom ako príklad sú
ako použiteľné dôkazné prostriedky uvedené priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane,

svedecké výpovede, verejné listiny, znalecké posudky, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o
miestnom zisťovaní, povinné záznamy daňových subjektov a doklady k nim a pod. Správca dane pri
svojom rozhodovaní vo veci nie je viazaný iba na dôkazy, ktoré mu predloží daňový subjekt, ale má právo
v súlade s § 29 ods. 2 ZSDP a z dôvodu čo najobjektívnejšieho zistenia skutkového stavu aj povinnosť
komplexným zisťovaním, t.j. aj vlastným šetrením, dožiadaním na iného správcu dane respektíve z

iných daňových konaní, zistiť všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Pri svojom
rozhodovaní prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, ako dôkaz možno použiť všetky
prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti, ak tieto nie sú získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Námietku porušenia daňového tajomstva by mohla účinne podať ibapoškodená strana. Žalobca bol účastníkom daňového konania a ako taký je viazaný mlčanlivosťou o
veciach, ktoré sa v rámci daňového konania dozvedel a ktoré svojím obsahom sú daňovým tajomstvom
(§ 23 ZSDP). Správne orgány vo svojich rozhodnutiach popísali pôvod jednotlivých dôkazov, čím je

zrejmé, ktoré dôkazy boli vykonané v inom konaní, ktoré boli vykonané na základe dožiadania a ktoré
vykonal správca dane. Správca dane v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií preveroval
spornéobchody.KonateľoviR.L.boliknahliadnutiupredloženéajfaktúryč.XXXX/XX/XXX,č.XXXX/XX/
XXX,č.XXXX/XX/XXX,č.XXXX/XX/XXX,č.XXXX/XX/XXXač.XXXX/XX/XXX.Niejedôvodné tvrdenie
žalobcu, že tento svedok bol vypočúvaný na skutočnosti, ktoré netvrdil. Svedok sa vyjadroval k sporným

faktúram spoločnosti FENIX BAU, s.r.o., v ktorej bol v relevantnom čase konateľom. Vypočutie svedka
R. L. bolo dôležité, nakoľko práve on bol v čase tvrdeného uskutočnenia sporných obchodov jediným
konateľom spoločnosti FENIX BAU, s.r.o., a preto mal mať vedomosti o preverovaných obchodoch.

Žalobca v bode 5 a nasl. žaloby uvádza námietky voči neuznaniu odpočítania dane z faktúr od
spoločnosti BUNDÁŠ, s.r.o., hoci v napadnutom rozhodnutí sa jednalo o neuznanie odpočítania dane

z dodávateľských faktúr č. XXXX/XX/XXX, č. XXXX/XX/XXX, č. XXXX/XX/XXX, č. XXXX/XX/XXX, č.
XXXX/XX/XXX a č. XXXX/XX/XXX od dodávateľa FENIX BAU, s.r.o. Napriek uvedenému súd uvádza,
že dodatok k obchodnej zmluve zo dňa 16.05.2008 uzatvorený medzi spoločnosťami BUNDÁŠ, s.r.o. a
žalobcom, v zmysle ktorého sa mal tovar prepravovať, podpísal pán Y. J., čo tento potvrdil. K prvotnej
zmluve,ktorásprávcovidanepredloženánebola,savšakvyjadriťnevedel.Taktiežpotvrdil,žepodpisoval

aj niektoré faktúry a príjmové pokladničné doklady a že obchody medzi spoločnosťou BUNDÁŠ, s.r.o. a
žalobcom boli reálne uskutočnené. Tvrdenie svedka Y. J., že mal plnú moc na zastupovanie spoločnosti,
ktorú mu dal Y.. T. Bundala, je však v rozpore s výpoveďou svedka Y.. T. F., ktorý uviedol, že mu
nedal žiadne splnomocnenie. Správca dane predvolal Y.. T. F. dôvodne. Z dokazovania vyplynulo, že
Y. J. nebol oprávnený konať za spoločnosť, nakoľko nebol konateľom spoločnosti a ani nebol nikým

splnomocnený a ani poverený na to, aby zastupoval túto spoločnosť. Žalobca teda konal s osobou,
ktorá nebola oprávnená konať za spoločnosť BUNDÁŠ, s.r.o.. V odvolacom konaní žalobca tvrdil, že si
preveruje nových obchodných partnerov a že v prípade spoločnosti F., s.r.o. im doklady predkladal pán
J.. Keby si žalobca preveroval dodávateľa BUNDÁŠ, s.r.o., nemal by dôvod konať s Y.om J., nakoľko
Marián J. nebol v danom čase konateľom spoločnosti BUNDÁŠ, s.r.o. a ani nebol nikým splnomocnený.

Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí dostatočne vysporiadal s námietkou žalobcu ohľadne výpovede
svedkaY.J..ŽalobcapredložildodatokkobchodnejzmluvepodpísanýpánomJ.asprávcadanesatýmto
dôkazom zaoberal a overoval skutočnosti vyplývajúce z tohto dôkazu. Správca dane pri posudzovaní,
či bol Y. J. oprávnený konať v mene spoločnosti BUNDÁŠ, s.r.o. vychádzal z údajov uvedených v
obchodnom registri a z výpovede bývalého konateľa spoločnosti Y.. T. F., ktorý vypovedal, že nikoho

nesplnomocnil na zastupovanie spoločnosti a aj z výpovede súčasného konateľa spoločnosti T. R., ktorý
taktiež nespomenul, že niekoho splnomocnil na konanie v mene spoločnosti. Konateľ spoločnosti T. R.
poprel dodanie tovaru a nespomenul, že niekoho splnomocnil, aby konal v mene spoločnosti.

Svedok Bubelíny na otázku, či vozil kuracie prsia do spoločnosti NIKA spol. s r.o. uviedol, že väčšinou

vozil kuracie prsia do Kunovíc v ČR a uviedol, že tovar vozil pre spoločnosť ZEOTOP. To, kde sa tovar
nakladal, nevedel uviesť. Síce pána J. a pána V. pozná a prostredníctvom nich pozná aj spoločnosti
BUNDÁŠ, s.r.o. a NIKA, spol. s r.o., avšak nepotvrdil, že by prepravoval tovar od spoločnosti BUNDÁŠ,
s.r.o. do spoločnosti NIKA spol. s r.o. Svedok sa vo svojej výpovedi nezmienil, že tovar, ktorý prepravoval
z Trenčína od spoločnosti BUNDÁŠ, s.r.o. najskôr dopravil do Považskej Bystrice do areálu spoločnosti

NIKA spol. s r.o., kde bol prevzatý pánom K.. V., respektíve pani H., ktorá mala odoberať z tovaru vzorky.
Ani medzinárodné nákladné listy (CMR) nepreukazujú, že by bol žalobcovi dodaný tovar od spoločnosti
BUNDÁŠ, s.r.o., nakoľko neobsahujú predpísané náležitosti. Z týchto vyplýva len to, že odosielateľom
kuracích pŕs je spoločnosť BUNDÁŠ, s.r.o. (zmienka o spoločnosti NIKA spol. s r.o. na nich nie je),
dopravu pre spoločnosť BEIMPEX s.r.o. mal vykonať prepravca ZEOTOP, s.r.o. a miesto vykládky by

mali byť Kunovice. CMR obsahujú iba pečiatku spoločnosti ZEOTOP, s.r.o. bez podpisu prepravnej
spoločnosti, bez údajov o EČV vozidla, mena šoféra, dátumu a potvrdenia o prevzatí tovaru a pod.
Svedok Bubelíny sa síce vyjadril, že predložené CMR neobsahujú potvrdenia o prevzatí a odovzdaní
tovaru, lebo si ich fotil len pre svoju vlastnú potrebu, ak by mu nebolo za prepravu zaplatené, ale
takéto doklady potom tvrdenia žalobcu nepreukazujú. Správca dane sa pokúšal preveriť tvrdenia svedka

ohľadom prepravy tovaru v spoločnosti ZEOTOP, s.r.o., ale nebolo to možné z dôvodu, že spoločnosť na
adrese sídla spoločnosti už nesídli, nový konateľ spoločnosti Gábor L., F. zásielky nepreberá a bývalý
konateľ už nemá doklady spoločnosti.Svedkyňa C. U. potvrdila, že vystavovala doklady, ale pri obchodoch nebola. Nakoľko sa obchodov
nezúčastnila, nemôže ani preukázať reálne uskutočnenie dodania preverovaného tovaru.
Žalobca v odvolacom konaní predložil čestné vyhlásenia svojich zamestnankýň pani Y.. N. H. a M. Y.. T.

H. vypovedala dňa 19.03.2011 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 670/320/12597/2011/Šar) a pani Y.
dňa29.03.2011(zápisnicaoústnompojednávaníč.670/320/12639/2011/Šar).Priobidvochvýpovediach
bol splnomocnený zástupca daňového subjektu a aj konateľ spoločnosti K.. R. V., Z.., z čoho vyplýva, že
sa žalobca nemohol o výpovediach dozvedieť až z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Ani výpovede
týchto svedkýň podľa názoru súdu nepreukázali, že tovar bol žalobcovi skutočne dodaný dodávateľom

BUNDÁŠ s.r.o. (Y.. N. H. nevedela, či odoberala vzorky z chladeného alebo mrazeného mäsa, M. Y.
len vystavila výdavkové pokladničné doklady a vyplatila z pokladne platby za dodaný tovar pánovi J. za
spoločnosťF.,spol.sr.o.apánoviY.L.zaspoločnosťFENIXBAU,s.r.o.).Žalobcadalnávrhnavypočutie
týchto svedkýň v odvolacom konaní. Aj keď správca dane postúpil odvolanie odvolaciemu orgánu bez
vypočutia uvedených svedkýň, odvolací orgán tento nedostatok v súlade s § 48 ods. 2 ZSDP napravil,
vyhovel návrhu žalobcu a svedkyne boli vypočuté. Správne orgány postupovali v prípade výsluchov

svedkov počas kontroly a aj v odvolacom konaní v súlade s platnými právnymi predpismi, ktoré sa na
výsluch svedka vzťahujú a svedkovia boli riadne poučení. Každý zo svedkov mal možnosť sa vyjadriť. Aj
keď boli svedkyne H. a Y. vypočúvané na skutočnosti týkajúce sa rôznych druhov daní, je táto námietka
žalobcu bezpredmetná, nakoľko sa jednalo o tie isté obchody a tie isté predložené doklady.

K protokolom o senzorických skúškach, ktoré mala vykonať pracovníčka laboratória pani A. zo vzoriek,
ktoré jej odovzdala pani H. a mali byť predložené správcovi dane, treba uviesť, že žiadne protokoly
neboli správnym orgánom predložené.

Správca dane dôvodne preveroval v rámci medzinárodnej výmeny informácií aj dodanie tovaru

spoločnosti BEIMPEX, s.r.o.. V tejto súvislosti bol vypočutý za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu
ako svedok R. F., ktorý bol v čase tvrdeného uskutočnenia obchodných prípadov konateľom spoločnosti
BEIMPEX, s.r.o. Tento síce potvrdil, že podpísal kúpno-predajnú zmluvu so spoločnosťou NIKA spol.
s r.o. a potvrdil aj obchodnú spoluprácu so spoločnosťou NIKA spol. s r.o., avšak vo svojej výpovedi
jednoznačne poprel dodanie tovaru v takom objeme, ako je uvedené na predmetných faktúrach. Ani na

jednom z dodacích listov, ktoré sú súčasťou faktúr vystavených pre spoločnosť BEIMPEX s.r.o., nie je
podpis vodiča, je tam iba podpis a pečiatka toho, kto vydal dodací list v mene spoločnosti NIKA spol. s
r.o. a podpis a pečiatka príjemcu (pečiatka BEIMPEX, s.r.o. a podpis). Okrem prehlásenia o prepravení
tovaru k faktúre č. 809209, nie je ani v jednom prípade uvedené meno vodiča. Zároveň pán F. uviedol
aj to, že podpisy na preverovaných dokladoch, t.j. aj na dodacích listoch a prehláseniach o preprave

tovaru, nie sú
jeho a spoločnosť BEIMPEX s.r.o. nemala takú formu pečiatky, aká je na týchto dokladoch. Vyjadrenia
žalobcu vo veci dodania tovaru sú sporné aj v tom, že žalobca na jednej strane tvrdí, že prepravu tovaru
si zabezpečoval odberateľ, t.j. spoločnosť BEIMPEX, s.r.o., pričom sa odvoláva na zmluvu uzatvorenú
medzi spoločnosťou BEIMPEX, s.r.o. a NIKA, spol. s r.o. a na druhej strane tvrdí, že preverovaný tovar

bol prepravovaný spoločnosťou BUNDÁŠ, s.r.o. až do spoločnosti BEIMPEX, s.r.o., a odvoláva sa na
dodatok uzatvorený so spoločnosťou NIKA, spol. s r.o. Ak mal prepravu tovaru zabezpečiť odberateľ
BEIMPEX s.r.o., žalobca nemal dôvod uzatvárať dodatok so spoločnosťou BUNDÁŠ s.r.o..

Žalobca preukazoval intrakomunitárne dodanie tovaru do Českej republiky odberateľskými faktúrami

vystavenými pre spoločnosť BEIMPEX s.r.o., ktorými fakturoval tovar s oslobodením od dane, dodacími
listami a prehlásením odberateľa o prepravení tovaru do iného členského štátu. Tieto doklady však
boli spochybnené konateľom spoločnosti BEIMPEX s.r.o. Jozefom F. (podpisy nie sú jeho, spoločnosť
mala iný typ pečiatky....). Podmienky na oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 5 písm. a) zákona
o DPH mal preukazovať žalobca, ktorý mal predložiť aj medzinárodné prepravné doklady (CMR),

ktoré by preukazovali, že dodávateľom tovaru je spoločnosť NIKA spol. s r.o., že tovar bol prepravený
a odovzdaný v Českej republike, a obsahovali by prepísané náležitosti. V tom prípade by sa nemusel
odvolávať na CMR, ktoré predkladal svedok Bubelíny a ktoré neobsahovali predpísané náležitosti.
Okrem toho nadobudnutie tovaru v Českej republike nebolo spoločnosťou BEIMPEX s.r.o. ani priznané,
teda ani daň odvedená nebola, čo správca dane zistil od českej daňovej správy.

Zo skutočností, ktoré uviedol správca dane v protokole k daňovej kontrole je zrejmé, že žalobca
dostatočne nepreukázal dodanie tovaru. Správca dane nemá povinnosť uviesť, aké dôkazy má daňový
subjekt predložiť a taktiež nie je povinný zisťovať, či nejaké dôkazy existujú. Malo by byť v záujmedaňového subjektu, aby si zaobstaral dostatok dôkazov, ktorými by bol schopný preukázať reálne
uskutočnenie dodania tovaru a to z toho dôvodu, že je zaťažený dôkaznou povinnosťou, ktorú mu ukladá
§ 29 ods. 8 ZSDP.

Správca dane postupoval aj v prípade výsluchu svedka R.a L. v súlade s právnymi predpismi, ktoré
sa na výsluch svedka v daňovom konaní vzťahujú a svedok bol riadne poučený. Jozef L. bol v čase
uskutočnenia zdaniteľných obchodov jediným, kto bol oprávnený konať za spoločnosť FENIX BAU, s.r.o.
a preto ako konateľ aj mal vedomosti o tom, čím sa spoločnosť FENIX BAU, s.r.o. zaoberala (podľa jeho

vyjadrenia sa zaoberala stavebnou činnosťou, vystavovala iný typ faktúr, mala inú pečiatku, podpisy nie
sú jeho, spoločnosť NIKA, spol. s r.o. nepozná). Y. L., ktorého uvádza žalobca ako osobu, s ktorou konal,
nebol oprávnený konať v mene spoločnosti S. BAU s.r.o., nakoľko na takéto konanie nebol štatutárnym
zástupcom spoločnosti ani splnomocnený ani poverený.

V zmysle § 29 ods. 1 ZSDP dokazovanie vedie správca dane, ktorý v zmysle § 16 ods. 1 ZSDP môže

požiadať o vykonanie jednotlivých úkonov, ako aj o poskytnutie informácií, iného miestne príslušného
správcudane.Správcadanepreverovalskutočnosti ohľadomdodávateľovBUNDÁŠ,s.r.o.,FENIXBAU,
s.r.o. a prepravcu ZEOTOP, s.r.o. prostredníctvom dožiadaní, pričom žalobca bol so všetkými zisteniami
oboznámený a mal právo sa k nim vyjadriť. Dožiadania boli vykonané v súlade s ustanoveniami ZSDP
a správca dane nemá povinnosť dopredu žalobcovi oznamovať ich vykonanie.

Po preskúmaní veci súd konštatoval, že nebolo zistené žiadne porušenie zásad daňového konania,
pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a prihliadli na všetko, čo vyšlo v daňovom
konaní najavo. Správne tiež poukázali na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v súlade s ktorou aj
rozhodli. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky uvedené v

žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného ako aj preskúmavané
rozhodnutie boli v súlade so zákonom a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi
právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v

takomto prípade právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v
Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda, včomsatotorozhodnutiealebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.