Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. január 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoE/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215201997
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3215201997.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, v konaní zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO 36 865 141 proti povinnému B. S., bytom O. nad O., P. XXX/X pre vymoženie 7,96 eur
s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
č.k. 6Er/223/2015-16 zo dňa 14. júla 2015, v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 243d, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
s poukazom na § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1 a 2
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ako aj na ustanovenia čl. 3, 6 ods. 1 smernice

Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol,
že tamojšiemu súdu bola doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného spísaný do zápisnice dňa 18.03.2015.
Ako exekučný titul bol k návrhu pripojený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp.zn. SR 07530/09 zo dňa 15.07.2009. Súd prvého stupňa
preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu spolu

so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie je potrebné zamietnuť pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Súd právny vzťah medzi
účastníkmi konania založený zmluvou o úvere č. 3740751 zo dňa 23.10.2008 považoval jednoznačne
za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluva, ktorú jej účastníci
uzavreli, má formu spotrebiteľskej zmluvy. Jej neoddeliteľnou súčasťou sú aj predložené Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú vopred pripravené a ktoré dlžník - povinný nemohol pred

podpisom zmluvy ovplyvniť. V predmetných všeobecných obchodných podmienkach je do bodu 17
zakomponovaná rozhodcovská doložka, v ktorej je uvedené, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto
zmluvy, budú riešené buď pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde alebo pred
príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného
právneho predpisu. Rozhodcovská doložka vo všeobecných obchodných podmienkach je výhradná, čo

znamená, že všetky spory medzi účastníkmi zmluvy má po podaní návrhu právomoc rozhodovať výlučne
určený rozhodcovský súd. Súd po posúdení týchto skutočností podľa uvedených zákonných ustanovení
dospel k záveru, že zmluvné podmienky, ktoré sú súčasťou spotrebiteľskej zmluvy vylučujú za určitých
podmienok uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka zakomponovaná
do bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nebola individuálne dojednaná a dlžník pri
podpise zmluvy nemohol ovplyvniť jej podstatu a zmysel. Veriteľ nehľadel na skutočnú vôľu dlžníka

- spotrebiteľa podrobiť sa pre prípad sporu rozhodcovskému konaniu. Už vopred, ešte pred vznikom
akéhokoľvek sporu s dlžníkom, si tak pripravil možnosť, aby mohol vylúčiť ochranu práv dlžníka -spotrebiteľa všeobecným súdom. Je treba mať na zreteli účinky ustanovenia § 106 Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý bráni po začatí rozhodcovského konania konať všeobecnému súdu. V prípade,
ak veriteľ podal návrh na začatie rozhodcovského konania, zabránil tým dlžníkovi - spotrebiteľovi

brániť svoje práva na všeobecnom súde. Takúto rozhodcovskú doložku súd považuje za neprijateľnú /
nekalú/ podmienku, pretože dáva veriteľovi neprimeranú výhodu voči spotrebiteľovi spočívajúcu v
tom, že môže vopred určiť, že prípadný spor s dlžníkom bude rozhodovať namiesto všeobecného
súdu súkromnoprávny orgán /rozhodcovský súd/, ktorý si sám vybral. Takáto rozhodcovská doložka
je absolútne neplatná a rozhodnutie vydané na jej podklade nemôže byť vykonateľným exekučným

titulom. Rozhodcovská doložka uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ
- dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne,
resp. po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, súd považuje za neprijateľnú /nekalú/ podmienku v
spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú, pretože poskytuje veriteľovi neprimeranú
a nedôvodnú výhodu voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže vopred a výlučne podľa vlastnej vôle
určiť súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť tak pre

prípad iniciovania rozhodcovského konania veriteľom ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom.
Exekučný súd posudzoval platnosť rozhodcovskej doložky aj v súlade s právnym názorom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vysloveným vo viacerých rozhodnutiach, podľa ktorého exekučný súd má
právomoc a povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky. V prípade zistenia jej neplatnosti je
exekučný titul vydaný na jej podklade rozhodcovským súdom materiálne nevykonateľný /bližšie napr.

rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 Cdo 135/2012, sp. zn. 3 Cdo 146/2011, sp. zn. 6 Cdo 1/2012, sp. zn.
6 Cdo 143/2011 a iné/. Povinnosť skúmať zákonnosť exekučného titulu pre exekučný súd vyplýva
aj z právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky /I. ÚS 456/2011/. Z dôvodu absolútnej
neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský
rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Exekučný titul má povahu nulitného rozhodnutia, a preto

nemohol nadobudnúť vykonateľnosť. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení
na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka /v
pochybnostiach v prospech spotrebiteľa/, rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd v
súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014 s poukazom na § 45 ods. 1, 2
zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol
jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní vyčítal súdu
prvého stupňa predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/

O.s.p. a zároveň podľa jeho názoru rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neúplného zistenia
skutkového stavu v zmysle § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Mal za to, že súd prvého stupňa prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti
zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej

stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych
náležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené
hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať
k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému, alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými
mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania

súdnemôžezaujímaťprávnestanoviskáaúvahykvýrokusamotnéhoexekučnéhotitulu.Postupomsúdu
v tejto veci a jeho výkladom § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania
o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a
účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený ďalej zastával názor, že súd prvého stupňa pri
posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namietal skutočnosť, že

zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/ /rozhodcovská doložka. Uviedol,
že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002
Z.z. formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je
rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok. Konajúci súd však tieto
skutočnosti dostatočne nezisťoval a zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu.

Na základe uvedeného oprávnený zastával názor, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom,
v konaní vedenom v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. a konajúci súd konal nad rámec zákonných
ustanovení.Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Odvolacísúdpreskúmalrozhodnutiepodľa§212ods.1O.s.p.beznariadeniaodvolaciehopojednávania

podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanieexekúcie,návrhnavykonanieexekúcieaexekučnýtitul.Zcitovanéhozákonnéhoustanovenia
totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcieuznesenímzamietne.Súladomexekučnéhotitulusozákonompritomtrebarozumieť
nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať,
teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného
titulu. Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania napadnutého

rozhodnutia súdu prvého stupňa, v ustanovení § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať
rozhodcovský rozsudok aj z hmotnoprávnych hľadísk.

Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť exekúciu napriek
právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm. a), b) zákona

č. 244/2002 Z.z. alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené
ustanovenie je podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 smernice 93/13/EHS a
umožňuje zastaviť exekúciu aj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.

Za správny odvolací súd považuje právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere,
uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 23.10.2008, je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi
oprávneným a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Súd prvého stupňa v
odôvodnení napadnutého uznesenia správne poukázal na to, prečo povinného v čase uzavretia zmluvy
považoval za spotrebiteľa, keď oprávnený nepreukázal, že by povinný pri uzatváraní zmluvy konal v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené odvolací súd
rovnako ako súd prvého stupňa uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52
ods. 1. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy.

Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa zastáva právny názor, že za neprimerané zmluvné

dojednanie je potrebné považovať rozhodcovskú doložku, ktorá bola dojednaná medzi účastníkmi v
bode 17. Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere. V danom prípade
veriteľ mohol na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie a rozhodnutie
rozhodcovskému súdu, ktorý si sám vo formulárovej, ním pripravenej rozhodcovskej doložke zvolil.
Výber rozhodcovského súdu uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej

doložky. Odvolací súd zastáva právny názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ
má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale ak by
sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa /veriteľa/, spotrebiteľ by
bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej
doložky je potom potrebné považovať takúto rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú podmienku,

a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora EÚ /C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00,
C-243/08, C-168/05/. Rozhodcovskú doložku odvolací súd preto vyhodnotil ako nekalú, postihnutú
sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom
v rozhodnom období.

Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez

návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky /v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie/. Ak je
takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská zmluva a dodávateľ ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi /k tomu viď. aj uznesenie Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011/. Predmetný rozhodcovský
rozsudok, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe
neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý

exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.