Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. september 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/576/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7104899372
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7104899372.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Gizely Majerčák, v právnej veci navrhovateľov : 1/ T. F., bývajúcej v X.,
U. XX, 2/ H.. J. F., bývajúceho v X., U. XX, proti odporcovi : FLAP - REAL s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Bencúrova 14, Košice, IČO: 36 189 731, zastúpenému JUDr. Jánom Spišákom, advokátom so sídlom
v Košiciach, Idanská 17, o zaplatenie 1.418,34 € s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Košice I zo dňa 12. marca 2014, č.k. 11C 351/2004-253, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť
navrhovateľom v 1. a 2. rade sumu 663,88 € s 9% ročným úrokom z omeškania od 12.10.2004 do

zaplatenia.

V prevyšujúcej časti nad priznanú sumu (663,88 € do 1.258,38 € s príslušenstvom) m
e n í rozsudok a návrh v tejto časti z a m i e t a .

V ostatnej časti zostáva rozsudok b e z z m e n y .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 12.3.2014,
č.k. 11C 351/2004-253 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade sumu 1.258,38

€ s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 12.10.2004 do zaplatenia, a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách konania a o trovách štátu si súd
vymienil rozhodnúť po právoplatnosti rozsudku, (vo veci samej).

Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovatelia (neúplným) návrhom zo dňa 11.10.2004, ktorý bol
doručený okresnému súdu dňa 12.10.2004 a upresneným podaním z 29.10.2004, ktoré bolo doručené
okresnému súdu dňa 3.11.2004 a podaním zo dňa 21.2.2005 sa domáhali uloženia povinnosti odporcovi,

aby v byte navrhovateľov zabezpečil výmenu vaničky v sprchovacom kúte, zabezpečil vhodné otvory
na prístup k rozvodu vody a plynu, a vrátil im sumu 20.000,- Sk (za práce, ktoré neboli realizované, ale
vyúčtované) ktorú uhradili, s príslušným úrokom z omeškania.

Navrhovatelia podaním zo dňa 7.10.2013 na základe výsledkov znaleckého dokazovania navrhli
pripustiť zmenu návrhu a zaviazať odporcu k úhrade 1.418,34 €, ktorá pozostávala zo sumy 1.258,38 €
a sumy 160 € (výmena dvierok na plynomer). Zo sumy 1.258,38 € si uplatnili aj úrok z omeškania.

Okresný súd na pojednávaní dňa 12.3.2014 uznesením pripustil kvantitatívnu zmenu návrhu, podľa
ktorej je „odporca povinný zaplatiť navrhovateľom sumu 1.418,34 €, s 13% ročným úrokom z omeškania
od 1.1.2003 zo sumy 1.258,38 € až do zaplatenia“.Predmetom konania je plnenie zo zmluvy o dielo, uzavretej medzi navrhovateľmi ako objednávateľmi
a odporcom ako zhotoviteľom, týkajúcej sa rekonštrukcie bytového jadra v Košiciach, Budapeštianska

36. Cena diela bola dojednaná zmluvnými stranami v sume 236.973,- Sk. Podľa tejto zmluvy sa
zhotoviteľ zaviazal pre objednávateľov, že vykoná a zariadi stavbu, rekonštrukciu kúpeľne s dodávkou
hydromasážnych systémov a sanitou, že vypracuje zadanie stavby a uskutoční v mene a na účet
objednávateľov investičné činnosti. Z prehľadu rozpočtových nákladov (datovaného 23.10.2002) bolo
zistené, že rozpočet bol stanovený vo výške 247.351,10,- Sk. Uvedenú zmluvu o dielo súd posúdil podľa

ustanovení Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka poukazujúc na to, že sa nejedná o
záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, ktorý by sa týkal ich podnikateľskej činnosti podľa § 261 ods.
1 Obchodného zákonníka. K zmluve o dielo nebol uzavretý žiaden písomný dodatok týkajúci sa ceny
diela alebo iných prác, ktoré by boli odporcom ako zhotoviteľom zrealizované. Vzhľadom na to, že
už v návrhu na začatie konania navrhovatelia nesúhlasili s vyúčtovaním (vo vyúčtovaní našli položku,
ktorá nebola realizovaná) nariadil súd znalecké dokazovanie za účelom zistenia skutočne dodaného

materiálu a vykonaných, resp. nevykonaných prác. Zo znaleckého posudku Z.. H. F. súd zistil, že celkom
nerealizovanéstavebnépráceadodávkymateriálupodľacienuvedenýchvponukesúvsume37.908,85
Sk, t.j. 1.258,34 €. Pri obhliadke miesta samého znalec premeral všetky výmery, ktoré boli súčasťou
cenového návrhu a vyčíslil zistené rozdiely. Množstvo materiálu nezodpovedá skutočne zameraným
množstvám pri miestnej obhliadke. Zo znaleckého posudku súd vzal za preukázané, že odporca ako

zhotoviteľ diela nedodal materiál a nerealizoval stavebné práce v celkovej hodnote 37.908,85 Sk, t.j.
1.258,34 €. Odporca však uvedený materiál a práce zahrnul do svojho vyúčtovania a vyfakturoval
ich navrhovateľom. Navrhovateľka v 1. rade už v pôvodnom návrhu na začatie konania namietala,
že niektoré práce neboli vykonané a materiál nebol dodaný a vyčíslila to na sumu 20.000,- Sk; po
podaní znaleckého posudku písomným podaním zo dňa 24.2.2012 doručeným súdu 7.3.2012 žiadala,

aby odporcovi bola uložená povinnosť vrátiť navrhovateľom sumu za nerealizované stavebné práce a
dodávky materiálu, ktoré si neoprávnene (na)účtoval.

Súd dospel k záveru, že nedošlo k premlčaniu uplatneného nároku, lebo o výške nerealizovaných prác
a dodávok materiálu sa dozvedeli až z doručeného znaleckého posudku, t.j. dňom 3.2.2012. Pokiaľ

odporca namietal, že vykonal aj iné práce (naviac práce), v inom množstve, než sa dohodli a než bolo
kalkulované v prehľade nákladov, malo to byť riešené formou dodatku k zmluve.

Pri rozhodovaní súdu o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade sumu 1.258,38 €,
vychádzal súd z vypracovaného znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že odporca ako zhotoviteľ

nezrealizoval práce a nedodal materiál, ktorý bol uvedený v cenovom rozpočte. V zmluve o dielo si
zmluvné strany dohodli cenu vo výške 236.973,- Sk. Navrhovatelia v 1. a 2. rade však odporcovi
zaplatili sumu 243.731,10 Sk. Aj napriek nedodaným materiálom je suma 243.731,10 Sk vyššia ako
cena uvedená v zmluve o dielo 236.973,- Sk. Až na základe vypracovaného znaleckého posudku bolo
zistené, že odporca ako zhotoviteľ nedodal materiál a nezrealizoval práce vo výške 1.258,38 €, a preto

súd návrhu navrhovateľov v 1. a 2. rade v rozsahu o zaplatenie 1.258,38 € vyhovel. Návrh navrhovateľov
o zaplatenie sumy 160 € z titulu montáže dvierok na plynomer (z titulu náhrady škody) zamietol, lebo
navrhovatelia nepredložili žiadne listinné doklady ani to, akým spôsobom ku škode došlo. Na zistený
skutkový stav aplikoval súd ustanovenia § 261 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 262 Obchodného
zákonníka, § 631 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 632 OZ, § 633 ods. 1, 2 OZ, § 634 ods. 1, 2

OZ, § 638 ods. 1, 2 OZ, § 639 OZ, § 3 ods. 1 OZ, § 34 OZ, § 145 ods. 2 OZ, § 101 OZ. Pretože odporca
svoj dlh riadne a včas nesplnil, priznal súd navrhovateľom aj úroky z omeškania vo výške dvojnásobku
základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska (v období od 1. júla 2004 do 28.11.2004 základná
úroková sadzba bola reprezentovaná výškou 4,5%), dvojnásobok 9% podľa § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení
s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. Rozhodnutie o trovách konania si okresný súd vymienil rozhodnúť

po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej aplikujúc § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti výroku rozsudku, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1.258,38 € s
úrokom z omeškania 9% ročne od 12.10.2004 do zaplatenia, podal odporca v zákonnej lehote odvolanie.
Navrhol zmeniť napadnutú časť rozsudku a návrh navrhovateľov aj v tejto časti zamietnuť, alternatívne

zrušiť rozsudok v napadnutej časti a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Označil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až písm. f/ O.s.p. Vyčítal súdu, že nevykonal
navrhnutý dôkaz výsluchom svedka R. Y. za účelom náležitého zistenia skutkového stavu. Uviedol, že
navrhovateľka v 1. rade sa pôvodným návrhom domáhala na odporcovi výmeny vaničky v sprchovomkúte, zabezpečenie otvorov na prístup k rozvodom vody a plynu a zaplatenia sumy 15.000,- Sk s
úrokom z omeškania vo výške 4,5% ročne. Podaním zo dňa 13.9.2013, ktoré bolo doručené okresnému
súdu dňa 17.9.2013, navrhovatelia kvantitatívne rozšírili návrh na zaplatenie sumy 1.443,24 €, ktorá

pozostávala zo sumy 1.258,34 € + 160 € za výmenu dvierok + 24,90 € titulom súdneho poplatku, a
bližšie nedefinovaných úrokov z omeškania. Ďalším podaním zo dňa 7.10.2013 navrhovatelia upresnili
svoj návrh na zaplatenie sumy 1.418,34 €, ktorá pozostávala zo sumy 1.258,38 € + sumy 160 € a sumy
24,90 € súdny poplatok a úroky z omeškania vo výške 13% ročne od 1.1.2003. Súd pripustil zmenu
návrhu podľa druhého (neskoršieho) návrhu a nevysporiadal sa s prvým návrhom na zmenu zo dňa

13.9.2013. Odporca opätovne namietal premlčanie uplatneného nároku, lebo „žaloba“ bola podaná dňa
3.11.2004 navrhovateľkou v 1. rade na sumu 15.000,- Sk istiny, a svoj návrh navrhovatelia rozšírili až
dňa 17.9.2013, resp. 7.10.2013. Po citácii § 100 ods. 1 OZ, § 107 ods. 1 OZ konštatoval, že právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za tri roky od doby, čo došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Vytýkal súdu aj to, že postupom súdu bol zbavený možnosti produkovať ďalšie dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Naviac v rozhodnutí súdu nie je zrejmé, ako súd dospel k výpočtu predmetnej istiny a

stanoveniu začiatku doby omeškania odporcu.

Navrhovatelia v písomnom vyjadrení na odvolanie odporcu navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť.
Stotožnili sa s uvedeným rozsudkom a odvolanie považovali za prieťah v konaní. Spor prebieha od roku
2004 a odporca mal dostatok času na vyvrátenie ich tvrdení a predloženie dôkazov.

KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.)pozistení,žeodvolaniepodalvčasúčastník
konania - odporca (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201
O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1,
3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že

odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné.

Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že
vyhlásenie rozsudku bolo zverejnené minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v
Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 8.9.2015 o 13.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí

202, 2. poschodie (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 Os.p. za použitia § 214 ods. 2 O.s.p.).

Odporcanapadolodvolanímlenvýrokrozsudku,ktorýmbolonávrhuvyhovené,t.j.ktorýmbolaodporcovi
uloženápovinnosťzaplatiťnavrhovateľomv1.a2.radesumu1.258,38€súrokomzomeškaniavovýške
9%ročneod12.10.2004dozaplatenia.Výrokrozsudku,ktorýmbolnávrhvprevyšujúcejčastizamietnutý

odvolaním napadnutý nebol (navrhovatelia odvolanie nepodali), a tak nadobudol právoplatnosť podľa
§ 206 ods. 2 O.s.p.

Navrhovateľ opísal odvolacie dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm. a/ až písm. f/ O.s.p.

V dôvodoch odvolania ale odvolateľ vyčíta súdu, že vec nesprávne právne posúdil (§ 205 ods. 2 písm.
f/ O.s.p.), keď neakceptoval námietku premlčania práva, ktorú odporca vzniesol už počas konania na
súde prvého stupňa, lebo návrh proti odporcovi bol uplatnený dňa 3.11.2004, v ktorom navrhovatelia
uplatnili voči nemu sumu 15.000,- Sk, a o zmenu návrhu požiadali až 17.9.2013, resp. 7.10.2013.

Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania dňa 31.10.2002 uzavreli zmluvu o dielo, predmetom ktorej
bola rekonštrukcia kúpeľne s dodávkou hydromasážnych systémov a sanitou. Cena predmetu diela
predstavovala sumu 236.973,- Sk. V článku 6 zmluvy o dielo boli upravené aj podmienky zodpovednosti
za vadu. Po prevzatí diela navrhovatelia neúplným návrhom zo dňa 11.10.2004, ktorý bol doručený súdu
12.10.2004 a upresneným podaním zo dňa 29.10.2004, ktorý bol doručený súdu 3.11.2004 sa domáhali,

aby odporcovi bola uložená povinnosť :
1/ v byte navrhovateľov zabezpečiť výmenu vaničky v sprchovacom kúte,
2/ zabezpečiť vhodné otvory na prístup k rozvodu vody a plynu,
3/ vrátiť navrhovateľom sumu 20.000,- Sk aj s úrokmi z omeškania, (úroková sadzba Národnej banky
Slovenska od 1.7.2004 je vo výške 4,5%),

4/ nahradiť trovy konania.
K sume 20.000,- Sk navrhovatelia uviedli, že pri kontrole vyúčtovania ceny diela našli položku, ktorá
nebola uskutočnená, ale bola odporcom vyúčtovaná a nimi zaplatená (suma 15.000,- Sk + 5.000,- Sk
„batéria“, ktorú zakúpili sami navrhovatelia).Počas konania vznikol spor o tom, že niektoré práce neboli vykonané, a tak na námietky účastníkov o
dodanom materiály, ako aj vykonaných prác nariadil súd znalecké dokazovanie, ktorého účelom bolo

vyčísliť hodnotu materiálu a vykonaných prác na predmetnom diele.

Znalec Z.. H. F. po obhliadke a meraní na mieste samom vyčíslil hodnotu materiálu a prác, ktoré neboli
vykonané (ale boli zahrnuté do predbežnej kalkulácie) v celkovej hodnote 37.908,85 Sk (t.j. 1.258,34
€). Uvedený znalec nielen v písomnom znaleckom posudku, ale aj na pojednávaní podrobne rozviedol,

ako dospel k uvedenej sume.

Navrhovatelia podaním zo dňa 13.9.2013, ktoré bolo doručené súdu 17.9.2013 navrhli pripustiť zmenu
návrhu podľa znaleckého posudku a žiadali kvantitatívne rozšíriť návrh a uložiť odporcovi vrátiť im sumu
37.908,85 Sk (1.258,34 €) + 160 € za dvierka + 24,90 € súdne trovy. Na výzvu súdu navrhovatelia
podanímzodňa7.10.2013,ktorébolodoručenésúdudňa7.10.2013požiadaliopripusteniekvantitatívne

zmeny návrhu a zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 1.258,34 € za práce a materiály, (ktoré neboli
vykonané a dodané odporcom) a sumu 160 € za výmenu dvierok, t.j. spolu 1.418,34 € s tým, že úrok z
omeškania žiadali len zo sumy 1.258,38 € od 1.1.2003.

Na pojednávaní dňa 12.3.2014 po prednesení návrhu na zmenu návrhu okresný súd uznesením pripustil

zmenu návrhu, t.j. kvantitatívne navýšenie, tak ako bolo žiadané v podaní zo dňa 7.10.2013.

Odporca vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k zmenenému návrhu. Námietku premlčania odporca
zopakoval aj v odvolaní proti výroku rozsudku, ktorým bolo návrhu vyhovené.

Premlčanie je definované ako uplynutie zákonom ustanoveného času na vykonanie práva, ktorý
uplynul bez toho, aby bolo právo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu
uplatneniu práva námietkou premlčania. Rozhodujúcim dôsledkom premlčania je vznik práva na
námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju môže, ale nemusí uplatniť. Námietka premlčania je
námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou taká skutočnosť, ktorú je účastník povinný tvrdiť podľa § 101

ods. 1 O.s.p., najneskôr do vyhlásenia uznesenia prvostupňového súdu, ktorým sa končí dokazovanie a
vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
Zo žiadneho ustanovenia hmotného alebo procesného práva nevyplýva, že by žalovaný musel námietku
premlčania uplatniť v určitom štádiu konania, z povahy námietky premlčania vymedzenej hmotným
právomvyplýva,žejumôžepovinnýsubjektuplatniťvktoromkoľvekštádiukonania,aždoprávoplatného

skončenia veci.

Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že námietky premlčania sa (teda) netýka koncentračná zásada
konania vyjadrená v ustanoveniach § 120 ods. 4 a § 205a O.s.p., s výnimkou, ak by uplatnenie námietky
premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov.

Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe, v tomto zákone ustanovenej (§ 101 - § 110). Na premlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 OZ).

Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, kedy
sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 OZ).

Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor obohatil.

Najneskôr sa právo na vydanie z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné
bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ).

Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa § 100

ods. 1 OZ.Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže premlčať tak v subjektívnej dobe
(§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2 OZ). Začiatok plynutia objektívnej premlčacej
doby je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia.

Všeobecne možno povedať, že ide o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej
zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie.

Ak nie sú splnené podmienky na desaťročnú premlčaciu dobu, platí trojročná objektívna premlčacia

doba, a to aj v prípade, keď povinný (odporca) získanie bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil.
Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je zodpovednosťou objektívnou.

Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívna premlčacia doba. O tom, že
došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr,
než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo.

O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal sa oprávnený dozvie vtedy,
ak pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na
jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie
možno dôvodne uplatniť na súde. Aj v tomto prípade rozhoduje skutočná, nie iba predpokladaná znalosť

okolností uvedených v § 107 ods. 1 OZ.

V zmluve o dielo bola stanovená cena diela podľa rozpočtu a ako z vyúčtovania, a osobitne aj zo
znaleckého posudku vyplýva, fakturované bolo viac materiálu, než bol dodaný a vyfakturované práce
boli aj také, ktoré neboli uskutočnené, a za toto množstvo (nedodaného) materiálu a (nevykonaných)

prác bolo aj navrhovateľmi zaplatené. Pokiaľ došlo k diferenciácii medzi cenou dodaného materiálu a
vyúčtovaných prác a fakturovanou cenou, išlo o plnenie bez právneho dôvodu.

K bezdôvodnému obohateniu - získanému plnením bez právneho dôvodu (ak právny dôvod neexistoval
od začiatku) dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok

objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý
dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu a komu plnil.

V danom prípade začala plynúť objektívna premlčacia doba odovzdaním diela najneskôr koncom roku
2002, resp. začiatkom roku 2003, a uplynula najneskôr koncom roku 2005, resp. začiatkom roku 2006.

Subjektívna lehota začala plynúť odo dňa, čo sa navrhovatelia dozvedeli, že plnili bez právneho dôvodu
za materiál a za práce, ktoré neboli odporcom uskutočnené.

Z obsahu spisu teda jednoznačne vyplýva, že navrhovatelia v zákonnej lehote uplatnili voči odporcovi
sumu 20.000,- Sk za nevykonané práce a nedodaný materiál.

Svoj návrh kvantitatívne rozšírili (počas konania) nad sumu 20.000,- Sk do 37.908,85 Sk až podaním
zo dňa 13.9.2013 a upresneným podaním zo dňa 7.10.2013, t.j. po uplynutí tak objektívnej premlčacej
dobe, ako aj subjektívnej premlčacej dobe.

Nie je rozhodujúce, z akého dôvodu navrhovatelia nerozšírili svoje právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia voči odporcovi v zákonnej lehote.

Vzhľadom na to, že odporca vzniesol námietku premlčania práva, nebolo možné priznať navrhovateľom
premlčané právo nad 20.000,- Sk, t.j. nad priznanú sumu 663,88 € do sumy 1.258,38 €.

Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a vecne správne rozhodol, pokiaľ uložil odporcovi zaplatiť
navrhovateľom sumu 20.000,- Sk (663,88 €) s príslušenstvom z omeškania 9% ročne od 12.10.2004
do zaplatenia, a v tomto výroku bol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdený podľa
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok v prevyšujúcej časti nad priznanú sumu 663,88 € do
1.258,38 € s príslušenstvom a v tejto časti návrh ako neopodstatnený (premlčaný) zamietol.V ostatnej časti zostal rozsudok bez zmeny.

Nepatričná je námietka odporcu, že postupom súdu bol zbavený možnosti produkovať ďalšie dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení, lebo odporca sa na niekoľko pojednávaní nedostavil, a svoju neúčasť
ospravedlňoval rôznymi dôvodmi. Odporcovi nič nebránilo za dobu viac ako 10 rokov „produkovať“
návrhy na doplnenie dokazovania.

Aj o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa, ktorý si vymienil rozhodnúť o trovách

konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.