Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zoltán Szalay
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Tos/1/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915010055
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Szalay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7915010055.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zoltána Szalaya a sudcov JUDr.
Evžena Kelija a JUDr. Mareka Dudíka, v trestnej veci odsúdeného K. J., v konaní o návrhu na povolenie
obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp.zn. 5T/195/2011, pre prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.zák., prerokoval na neverejnom zasadnutí 29. januára 2016
sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov zo dňa 8.10.2015, sp.zn. 5Nt/1/2015
a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.por. z a m i e t a sťažnosť odsúdeného K. J..
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Trebišove uznesením zo dňa 8.10.2015 sp.zn. 5Nt/1/2015 podľa § 399 ods. 2 Tr.por.
zamietol návrh na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Trebišov, sp.zn. 5T/195/2011.
Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený, ktorú aj odôvodnil
prostredníctvomsvojhoobhajcu. Opätovnetvrdil,žeažpočasvýkonutrestuodňatiaslobodysaodsvojej
rodiny dozvedel, že poškodený S. B. bol počas jeho pobytu v nemocnici po napadnutí ovplyvňovaný
rodičmi N. L.. Tí od neho chceli, aby svedčil v jeho neprospech. Tvrdil, že poškodeného B. nenapadol,
aleurobiltosámN.L..Vosvojomnávrhunapovolenieobnovykonaniažiadal,abybolopätovnevypočutý
S. B. a aby na súde povedal pravdu, ako to skutočne bolo.
Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na nové konanie
a rozhodnutie.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr.por. správnosť a zákonnosť
napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, prihliadnuc pritom i na prípadné chyby,
ktoré neboli vytýkané sťažnosťou a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí
podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku. Prvostupňový súd v súlade so zákonom
vyložil citované ustanovenie Trestného poriadku tak, že súd rozhodujúci o návrhu na povolenie obnovykonania v prvom rade musí skúmať existenciu nových skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych
a až následne potom zisťuje, či takéto nové skutočnosti alebo dôkazy samy o sebe alebo v spojitosti s
už známymi môžu odôvodniť iné rozhodnutie týkajúce sa viny alebo trestu. Takto potom aj v konaní o
návrhu na povolenie obnovy konania dôsledne postupoval.
Prvostupňový súd sa v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania dôsledne vysporiadal so
skutočnosťami, ktoré by mali podľa mienky odsúdeného zakladať dôvod pre povolenie obnovy konania
a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne, v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Trestného poriadku,
odôvodnil. Opakovanie výsluchu svedka S. B. (tento dôkaz bol na hlavnom pojednávaní vykonaný
zákonným spôsobom), ktorého sa odsúdený dožadoval, aj podľa názoru sťažnostného súdu nie je
potrebné.
Prvostupňový súd správne konštatoval, že navrhovaný dôkaz nie je dôkazom takého charakteru, ktorý
by bol súdu skôr neznámy.
Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom okresného súdu uvedeným v odôvodnení
napadnutého uznesenia, že zo spisového materiálu 5T/195/2011, resp. 1Nt/4/2014, ako aj z písomne
podaných návrhov a žiadostí odsúdeného a jeho obhajcu, ústnych návrhov prednesených na verejnom
zasadnutí všeobecne vyplýva, že bez ohľadu na dôvody postupne uvádzané vo viacerých návrhoch a
podaniach, je evidentnou snahou odsúdeného domôcť sa toho, aby mu bola započítaná doba strávená
vo väzbe vo veci 5T/195/2011. Snaží sa tak aj uvádzaním rôznych dôvodov, ktoré by mohli mať za
následok povolenie obnovy konania. Aj krajský súd je si vedomý skutočnosti, že odsúdený môže mať
subjektívny pocit skrivodlivosti z dôvodu, že mu nebola do výkonu trestu odňatia slobody, ktorý t.č.
vykonáva, započítaná aj doba výkonu väzby vo veci, v ktorej bolo trestné stíhanie voči nemu zastavené,
avšak väzba je inštitút preventívneho charakteru, nejedná sa o trest v pravom slova zmysle, pričom
započítanie tejto doby strávenej vo väzbe je možné, ak sú na to splnené zákonné podmienky, čo v
tomto prípade naplnené nebolo. Odsúdenému by mohlo byť vyhovené len v prípade zmeny príslušných
ustanovení Trestného poriadku (§ 414 Tr.por.).
Konštatovanie okresného súdu, že nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku,
je zákonné a správne, a preto je zákonný i jeho postup, keď podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku
zamietol návrh odsúdeného K. J. na povolenie obnovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.