Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/382/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112224292
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5112224292.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa: M. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, H., zastúpený Mgr. Jankou Krakovskou, advokátkou so sídlom T. X,
XXX XX G., proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, IČO: 30
807 484, o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zaplatenie úrokov z omeškania
s plnením základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, v konaní o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 17C/147/2012-185 zo dňa 16. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie sumy 27.747,00 Eur z

tituluzvýšenianáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatneniazastavené, zostáva nedotknutý.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 5.908,21
Eur titulom úroku z omeškania s plnením základného bodového hodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia zamietnutý, p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania m e n í t ak, že odporcovi sa náhrada trov

konania n e p r i z n á v a .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie sumy 27.747,00 Eur z titulu zvýšenia
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zastavil (v poradí prvý výrok), návrh navrhovateľa o
zaplatenie sumy 5.908,21 Eur titulom úroku z omeškania s plnením základného bodového hodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia zamietol (v poradí druhý výrok), vyslovil, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania (v poradí tretí výrok).

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ si žalobou doručenou súdu dňa 12.07.2012 uplatnil proti
odporcovi nárok na zaplatenie sumy 35.528,00 Eur s príslušenstvom z dôvodu, že podľa lekárskeho
posudku MUDr. Ganaja zo dňa 04.11.2011 mu bolo sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej už len
„SSU") ohodnotené na 1300 bodov a podľa lekárskeho posudku spoločnosti PSYCHCEN - PKN, s.r.o.
na 3320 bodov, čo pri hodnote 15,38 Eur/1 bod predstavuje SSU sumu 71.056,00 Eur. Navrhovateľ
dňa 07.03.2012 predložil odporcovi podľa § 5 ods. 5 a § 6 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. návrh dohody
na zvýšenie náhrady SSU o 50 % zo sumy 71.056,00 Eur, t.j. požadoval od odporcu zaplatiť sumu

35.528,00Eur.Nakoľkoodporcavzmysle§6ods.3zák.č.437/2004Z.z.vlehote3mesiacovnadohodu
nepristúpil, obrátil sa s peňažným nárokom vo výške 35.528,00 Eur na súd. Navrhovateľ v priebehu
konania návrh vzal čiastočne späť o sumu 7.781,00 Eur, ďalej od odporcu požadoval len 27.747,00 Eur.Navrhovateľ nakoniec vzal návrh späť i o vyššie uvedenú sumu, nakoľko medzi ním a odporcom došlo
k uzavretiu dohody, ktorou sa účastníci dohodli na 25 % zvýšení náhrady za SSU.
Navrhovateľ v rámci písomného podania zo dňa 21.11.2013, ktorým vzal žalobu čiastočne späť o

sumu 7.781,00 Eur, zároveň rozšíril žalobu o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 89,84 Eur (z
titulu omeškania časti náhrady SSU v sume 676,00 Eur, s vyplatením ktorej mal odporca meškať od
26.04.2012 do 17.10.2013) a tiež o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5.818,37 Eur (za omeškanie
časti náhrady SSU v sume 46.359,00 Eur, s vyplatením ktorej mal odporca meškať od 26.05.2012 do
17.10.2013).

Okresný súd na základe dispozičného návrhu navrhovateľa konanie v časti o zaplatenie sumy 27.747,00
Eur zastavil (v poradí prvý výrok), proti ktorému účastníci konania odvolanie nepodali.
Návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 5.908,21 Eur z titulu úroku z omeškania s plnením základného
bodového hodnotenia SSU zamietol (v poradí druhý výrok), proti ktorému podal odvolanie navrhovateľ.
V odôvodnení rozsudku v tomto smere uviedol, že úrazové poistenie je poistenie zamestnávateľa,
pričom nárok na dávky úrazového poistenia majú zamestnanci tohto zamestnávateľa a poskytuje

ich Sociálna poisťovňa (odporca) po splnení zákonom ustanovených podmienok uvedených v ust.
§ 17 ods. 2, 3 zák. č. 461/2003 o sociálnom poistení. Okresný súd zdôraznil, že preddavková
výplata dávky nie je nárokovateľná, t.j. Sociálna poisťovňa nie je povinná pristúpiť k preddavkovej
výplate dávky. Z vykonaného dokazovania v predmetnom konaní vyplynulo, že vznikli a boli zistené
rozpory v bodovom ohodnotení SSU navrhovateľa vykonanom v lekárskom posudku a posudkovými

lekármi prvostupňového správneho orgánu. Zo zákona vyplýva, že ak vzniknú dôvodné pochybnosti
o správnom hodnotení bolestného, resp. SSU v lekárskom posudku, môže poškodený požiadať o
vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. Zákon o náhrade za bolesť a SSU upravuje
presný postup v prípade, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení SSU v lekárskom
posudku a tieto sa môžu odstrániť jedine vydaním znaleckého posudku, čo v predmetnej veci bolo

aj splnené. Zákon o sociálnom poistení tiež zakotvuje dôležitú zásadu, podľa ktorej výkonné orgány
Sociálnej poisťovne sú pred vydaním rozhodnutia povinné zistiť presne a úplne skutočný stav veci a
objasniť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech
poistenca. Ak Sociálna poisťovňa z objektívnych dôvodov nemôže presne a úplne zistiť skutkový stav
v lehotách ustanovených Zákonom o sociálnom poistení, môže okrem iného prerušiť aj konanie v

dávkových veciach, ktorými sú i konania o úrazových dávkach. V prejednávanej veci organizačné zložky
Sociálnej poisťovne oznámili účastníkovi konania prerušenie konania podaním zo dňa 14.03.2013,
kedy bolo konanie vo veci posúdenia nároku na náhradu za SSU prerušené do riadneho a úplného
zistenia skutkového stavu veci. V tejto súvislosti bolo nariadené znalecké dokazovanie a po zistení
skutkového stavu vydané i rozhodnutie, a to dňa 30.09.2013. Okresný súd z uvedeného vyvodil, že

Sociálna poisťovňa v danom prípade vydala vo veci meritórne rozhodnutie a následne poukázala dávky
na účet jeho príjemcu, t.j. navrhovateľa. Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo,
že navrhovateľ si uplatňuje úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu priznaného mu s plnením
základného bodového hodnotenia SSU. Okresný súd vyvodil záver, že v danom prípade sa nejedná
o právny vzťah zo spôsobenej škody ako záväzkový vzťah podľa ust. § 489 OZ, na ktorý sa vzťahujú

všeobecné ustanovenia OZ o záväzkoch včítane ustanovení o zániku záväzkov a omeškaním. V danom
prípade teda nejde o súkromnoprávny vzťah založený na autonómnom a rovnoprávnom postavení jeho
subjektov, ale o vzťah verejnoprávny, ktorý je upravený samotným právnym predpisom upravujúcim
postup pri výplate dávok sociálneho poistenia zákonom č. 461/2003 Z. z.. Nakoľko sa nejedná o nárok
z náhrady škody, ale o vzťah z verejného zákonného úrazového poistenia, nárok navrhovateľa na

zaplatenie úroku z omeškania odporcu s plnením peňažného dlhu ako nedôvodný zamietol. O náhrade
trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p..

Protidruhémuatretiemuvýrokurozsudkuokresnéhosúdupodalodvolanienavrhovateľ,ktorýhonavrhol
zmeniť tak, že jeho návrhu na zaplatenie sumy 5.908,21 Eur sa vyhovie a zároveň sa mu prizná náhrada

trov prvostupňového a odvolacieho konania.
V dôvodoch odvolania uviedol, že odporca v prvostupňovom konaní vydal viacero rozhodnutí, keď mu
priznal sumu 13.842,00 Eur jej vyplatením dňa 25.04.2012 a sumu 3.076,00 Eur jej vyplatením dňa
25.05.2012. Poukázal na skutočnosť, že odporca v konaní o priznanie SSU nesprávne uplatňoval svoje
kompetencie, preto sa navrhovateľ musel obrátiť s riešením veci na Krajský súd v Banskej Bystrici,

ktorý rozsudkom zo dňa 12.09.2012, č.k. 23S/22/2012-29 zrušil rozhodnutie odporcu č. 14848-4/2012-
BA zo dňa 28.02.2012 v časti somatického poškodenia zdravia a vec vrátil na nové konanie. Odporca
pod vplyvom konania na Krajskom súde v Banskej Bystrici ustanovil znalcov, ktorí potvrdili správnosť
lekárskych posudkov i dôvodnosť uplatnených nárokov. V časti somatického poškodenia priznal odporcanavrhovateľovi sumu 14.518,00 Eur, po odpočte vyplatenej sumy priznal ešte 676,00 Eur. V časti
psychosomatického poškodenia priznal odporca navrhovateľovi sumu 46.359,00 Eur. Navrhovateľ bol
nútený už od vydania prvostupňového rozhodnutia odporcu zo dňa 20.11.2011 hájiť svoje záujmy

uplatňovaním opravných prostriedkov. V tomto smere bol úspešný, o čom svedčí vyššie označený
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.09.2012. Pre posúdenie splatnosti plnenia
je rozhodujúce ukončenie šetrenia, ktoré u odporcu nastalo dňom vydania rozhodnutia o priznaní v
dávkach. Navrhovateľ nevyčítal odporcovi, že nemá právo na presné a úplné zistenie skutočného
stavu veci, v tomto smere však odporcovi nič nebránilo zisťovať a posudzovať dostupné doklady,

prípadne vykonať akékoľvek dokazovanie. Odporca po posúdení veci vrátane odborného posúdenia
posudkovým lekárom vydaním meritórnych rozhodnutí ukončil dokazovanie, pričom rozhodol tak nie
preto, že by bola niektorá otázka sporná (ako to tvrdí okresný súd), ale preto, že svoj postup považoval
za správny a preukázaný. Preto ním podaná žaloba bola podaná dôvodne. Zo strany okresného súdu
bol vyjadrený nesprávny právny názor, pretože odporca vydaním meritórneho rozhodnutia určil výšku
úrazovej dávky. To znamená, že odporca o jej výške nemal pochybnosť. Pre posúdenie správnosti

tejto otázky musí byť rozhodujúci dátum v čase vydania rozhodnutia, ktoré bolo dôvodom pre podanie
žaloby. Dátum pred vydaním meritórneho rozhodnutia o preddavkovom konaní nie je možné spájať s
presnou výškou úrazovej dávky, pretože tá sa určuje až konečným rozhodnutím. Navrhovateľ v konaní
preukázal, že žaloba na súd bola podaná dôvodne, preto súd mu mal priznať tiež úroky z omeškania
po zohľadnení jednotlivých platieb odporcu, a to vo výške 9 % ročne, t.j. vyčíslenú sumu 89,84 Eur (za

omeškanie základného bodového hodnotenia od 26.04.2012 do 17.10.2013) a tiež sumu 5.818,37 Eur
(za omeškanie základného bodového hodnotenia od 26.05.2012 do 17.10.2013.
Navrhovateľ za nesprávne považoval i rozhodnutie súdu v časti trov konania (v poradí tretí výrok). Na
celej veci totiž nič nemení to, že nakoniec akceptoval zmenu výšky uplatneného nároku na mimoriadne
zvýšenie SSU v rozsahu 25 %. Okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania opomenul fakt, že

odporca mu plnil až následne v priebehu konania. Odporca by bez žaloby neplnil a nedoplatil by tak
sumu 11.758,75 Eur, ktorá bola navrhovateľovi vyplatená dňa 05.02.2015. Mal za to, že v konaní bol
úspešný už aj s ohľadom na plnenie odporcu, ktoré nastalo v priebehu konania. Naviac určenie výšky
uplatneného nároku záviselo od úvahy súdu, preto boli z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania
naplnené všetky zákonné predpoklady pre použitie ust. § 142 ods. 3 O.s.p.. Pre posúdenie aplikácie

tohto ustanovenia nie je právne významné, v akom rozsahu žiadal priznať zvýšenie náhrady. Ak odporca
čo do právneho základu vyhovel žalobe, ale až následne po jej podaní, okresný súd nemohol o náhrade
trov konania rozhodnúť v zmysle zásady zodpovednosti za výsledok. Odporca nesie plnú zodpovednosť
za vedenie súdneho sporu tým, že od začiatku uplatnených nárokov tomuto nároku odporoval v celom
rozsahu a odmietol pristúpiť k dobrovoľnému plneniu.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok okresného súdu je vecne správny a preto
ho navrhuje v celom rozsahu potvrdiť. Nemožno súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že znalci potvrdili
správnosť lekárskych posudkov, ktoré pre účely tohto konania vystavili ošetrujúci lekári. Po tom, ako
predmetom konania zostali už len úroky z omeškania, nemajú dôvody uvedené pod bodom III. odvolania

žiadnu právnu relevanciu. Dôvodom je skutočnosť, že len plnenie uplatňované podľa § 6 ods. 3 zák. č.
437/2004 Z. z. spadá do právomoci súdov. Úroky z omeškania nie sú príslušenstvom pôvodnej žalovanej
sumy 35.528,00 Eur z titulu nadlimitného plnenia za SSU. Vyčíslené a žalované úroky odvodzuje
navrhovateľ od plnení, od ktorých právoplatne a meritórne rozhodol odporca, ktorý má právomoc
rozhodovať o základnom bodovom ohodnotení podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení a podľa

špeciálnej procesnej normy, ktorým je zák. č. 461/2003 Z. z.. Okresný súd správne zamietol žalobu čo
do úrokov z omeškania, nakoľko sú uplatňované podľa OZ v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.
z.. Takýto nárok Občiansky zákonník navrhovateľovi ani odporcovi nezakotvil a podľa právnej vedy ani
nemohol. Vzťah navrhovateľa a odporcu je daný do vertikálnej roviny, odporca nemá právnu povinnosť
zo zákona z právneho vzťahu na zaplatenie určitej čiastky, ktorú keď nesplní, je dlžník oprávnený

žalovať na súde. Úroky z omeškania sú požadované zo sféry verejného práva, je právne vzťahy medzi
odporcom a navrhovateľom sú vertikálnej povahy a odporca je v pozícii vykonávateľa zákona. Odporca
od podania žaloby až do meritórneho rozhodnutia o jednotlivých uplatnených úrazových dávkach
postupoval zákonným procesným postupom a v zákonných lehotách aj rozhodol. Okresný súd správne
rozhodolionáhradetrovkonania.Zprezentovanýchskutočností,akoizvýsledkovsporujenepochybné,

že súdny spor zavinil sám navrhovateľ. Je nanajvýš nevhodné jeho tvrdenie, že bez žaloby by odporca
neplnilaneodplatiltaksumuvovýške11.758,75Eur.Odporcapriznalavyplatilnavrhovateľovizákonným
spôsobom náhradu SSU, a to v obrovských čiastkach. Na daný prípad nemožno aplikovať ust. § 142
ods. 3 O.s.p., nakoľko v čase rozhodnutia v merite veci už predmetom sporu nebola istina pôvodnežalovaná vo výške 35.528,00 Eur. Okresný súd v danom konaní už o výške plnenia nerozhodoval a preto
nebolo potrebné aplikovať úvahu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.) v odvolaním
napadnutom výroku (v poradí druhý) podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil a vo výroku o trovách konania

(v poradí tretí) podľa § 220 O.s.p. zmenil, to všetko z nasledovných dôvodov:
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku okresného súdu v časti druhého výroku (ktorým bol návrh
navrhovateľa o zaplatenie sumy 5.908,21 Eur zamietnutý) i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že okresný súd v tomto smere vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaných dôkazov dospel ku správnym skutkovým zisteniam
a vo veci i správne rozhodol.

Odvolací súd s prihliadnutím na odvolacie námietky navrhovateľa a na zdôraznenie vecnej správnosti
rozsudku okresného súdu v časti druhého výroku považuje za potrebné ďalej uviesť nasledovné:
SSU patrí medzi úrazové dávky (§ 99 zák. č. 461/2003 Z. z.), o ktorých Sociálna poisťovňa koná v
osobitnomkonanípodľazák.č.461/2003Z.z.(§172anasl.),keďvprvomstupnikonápobočkaSociálnej
poisťovne a v druhom stupni Ústredie. Skutkové vymedzenie nároku navrhovateľa na zaplatenie úrokov

z omeškania i jeho odvolacie námietky vychádzajú z tvrdenia, že orgány Sociálnej poisťovne pri
rozhodovaní o ním uplatnenom nároku na odškodnenie SSU nesprávne aplikovali svoje kompetencie.
Nárok navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania proti inštitúcii, ktorá rozhodovala o nárokoch
na SSU neobstojí, nakoľko táto inštitúcia (odporca) nemá v danom prípade postavenie dlžníka (ako
to má na mysli Občiansky zákonník, resp. Obchodný zákonník), ale postavenie orgánu štátu, ktorý o

požadovanom nároku poistenca (v danom prípade navrhovateľa) rozhodoval. Nesprávny postup tejto
inštitúcie by mohol eventuálne zakladať nárok na náhradu škody za nesprávny úradný postup, nie však
nárok na úrok z omeškania.
Nárok navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 89,84 Eur, resp. 5.818,37 Eur neobstojí
ani z hľadiska skutkových okolností prejednávaného prípadu.

Nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 89,84 Eur má predstavovať úrok z omeškania zo sumy 676,00
Eur,svyplatenímktorejmalodporcameškaťnavrhovateľoviod26.04.2012do17.10.2013.Zospisového
materiálu vyplýva, že navrhovateľ si na základe lekárskeho posudku MUDr. Ganaja zo dňa 04.11.2011
uplatnil u odporcu (v novembri 2011) náhradu za SSU podľa tohto lekárskeho posudku, t.j. za 1300
bodov. Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina rozhodnutím č. 3190-8/2011-ZA zo dňa 20.12.2011 priznala

navrhovateľovináhraduSSUvovýške14.996,00Eur,keďvychádzalazozáverovrevíznejlekársky,ktorá
ustálila SSU na 975 bodov pri hodnote 15,38 Eur/1 bod. Navrhovateľ s týmto rozhodnutím nesúhlasil
a na jeho odvolanie Ústredie Sociálnej poisťovne mu rozhodnutím č. 14748-4/2012-BA z 28.02.2012
priznalo ešte nižšiu náhradu, a to vo výške 13.842,00 Eur. Uvedené rozhodnutie vychádzalo zo záverov,
ktoré po opätovnom preskúmaní uviedol MUDr. Ganaj v roku 2012 a ktorý ustálil SSU na 900 bodov

pri hodnote 15,38 Eur/1 bod. Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu Ústredia Sociálnej poisťovne návrh
na jeho preskúmanie na Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý rozsudkom č.k. 23S/22/2012-29 zo
dňa 12.09.2012 zrušil tak rozhodnutie Ústredia Sociálnej poisťovne, ako i predchádzajúce rozhodnutie
pobočky Žilina a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd vyslovil názor, že ak sú rozdiely v lekárskych
posudkoch, tieto treba odstrániť znaleckým posudkom. Sociálna poisťovňa v novom konaní zadovážila

znalecký posudok (MUDr. Resutík), ktorým bolo bodové ohodnotenie ustálené na 975 bodov, ale pri
hodnote 14,89 Eur/1 bod, nie 15,38 Eur/1 bod. Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina rozhodnutím č.
2431-55/2013 zo dňa 30.09.2013 následne uzavrela, že navrhovateľ má nárok na SSU vo výške
14.518,00 Eur, ale s prihliadnutím na skutočnosť, že podľa rozhodnutia Ústredia Sociálnej poisťovne
zo dňa 28.02.2012 bola navrhovateľovi vyplatená už suma 13.842,00 Eur, patrí mu doplatok 676,00

Eur. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina zo dňa 30.09.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa
08.10.2013 a ihneď po právoplatnosti (17.10.2013) bola navrhovateľovi suma 676,00 Eur vyplatená.
Z uvedeného teda vyplýva, že odporca plnil sumu 13.842,00 Eur ihneď po právoplatnom rozhodnutí
Ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 28.02.2012 (uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
06.03.2012 a plnilo sa 25.04.2012). Z uvedeného tiež vyplýva, že pokiaľ navrhovateľ nesúhlasil s

rozhodnutím Ústredia Sociálnej poisťovne, ďalšie plnenie v podstate záviselo od záverov znaleckého
posudku (v danom prípade MUDr. Resutíka). Po podaní znaleckého posudku vyššie označeným
znalcom, ktorým sa preukázalo, že pôvodný nárok navrhovateľa na SSU za 1300 bodov nie je dôvodný,
Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina novým rozhodnutím zo dňa 30.09.2013 priznala navrhovateľovinárok podľa tohto znaleckého posudku a priznaný doplatok bol ihneď po právoplatnosti rozhodnutia
poukázaný navrhovateľovi. Z vyššie uvedených skutkových okolností tohto prípadu teda vyplýva, že
odporca v podstate ani nebol v omeškaní s plnením nárokov navrhovateľa na náhradu SSU, ktorý si

uplatnil u odporcu v novembri 2011, nakoľko odporca vždy a včas plnil podľa právoplatných rozhodnutí.
Nárok navrhovateľ na zaplatenie sumy 5.818,37 Eur má predstavovať úrok z omeškania zo sumy
46.359,00 Eur, s vyplatením ktorej mal odporca meškať od 26.05.2012 do 17.10.2013. Odvolací súd
preskúmaním spisového materiálu zistil, že navrhovateľ si uplatnil u odporcu nárok na náhradu za SSU
dňa 27.02.2012, a to na základe lekárskeho posudku zo dňa 08.02.2012 vypracovaného spoločnosťou

PSYCHCEN - PKN, s.r.o., ktorým bolo SSU ohodnotené na 3320 bodov. Rozhodnutím Sociálnej
poisťovne, pobočka Žilina č. 18561-15/2012-ZA z 10.04.2012 bolo navrhovateľovi priznané SSU za
200 bodov pri hodnote 15,38 Eur/1 bod, t.j. suma 3.076,00 Eur. Navrhovateľ sa proti označenému
rozhodnutiu neodvolal, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.05.2012, suma 3.076,00
Eur bola poukázaná navrhovateľovi dňa 25.05.2012. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že z
3320 bodov bolo akceptovaných len 200 bodov, pričom navrhovateľ bol oboznámený s obsahom

zápisníc, námietky nemal a nemal ani námietky na ústnom pojednávaní konanom dňa 19.03.2012.
Navrhovateľ podal dňa 16.07.2012 žiadosť o doplatok SSU, Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina rozhodla
o žiadosti rozhodnutím č. 18561-29/2012 zo dňa 06.09.2012 tak, že jeho žiadosť zamietla. Na odvolanie
navrhovateľa Ústredie Sociálnej poisťovne rozhodnutie pobočky Žilina z vyššie uvedeného dňa zrušilo
a vec vrátilo pobočke na nové konanie a rozhodnutie. Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina rozhodnutím

č. 2431-45/2013-ZA zo dňa 14.03.2013 konanie prerušila do úplného zistenia skutkového stavu a
nariadila znalecké dokazovanie znalcom MUDr. Tiborom Ďurianom, ktorý podal Znalecký posudok
č. 102/2013 zo dňa 04.09.2013. Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina po podaní znaleckého posudku
rozhodnutím č. 2431-56/2013-ZA zo dňa 30.09.2013 priznala navrhovateľovi nárok na SSU v sume
46.359,00 Eur za 3120 bodov, ale len pri hodnote 14,89 Eur/1 bod. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne,

pobočka Žilina zo dňa 30.09.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 08.10.2013, pričom suma 46.359,00
Eur bola navrhovateľovi vyplatená dňa 17.10.2013 (čo medzi účastníkmi nebolo sporné), t.j. ihneď
po právoplatnosti vyššie označeného rozhodnutia. Z uvedených skutkových zistení teda vyplýva, že
odporca plnil navrhovateľovi najskôr za 200 bodov podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka
Žilina zo dňa 10.04.2012, t.j. sumu 3.076,00 Eur, pričom plnil ihneď po právoplatnosti rozhodnutia,

t.j. dňa 25.05.2012. Pokiaľ navrhovateľ podal žiadosť o doplatenie SSU dňa 16.07.2012, Sociálna
poisťovňa, pobočka Žilina síce jeho žiadosť zamietla, ale navrhovateľ sa odvolal, Ústredie Sociálnej
poisťovne rozhodnutie pobočky Žilina zrušilo a viedlo sa nové konanie. To znamená, že odporca
mohol navrhovateľovi plniť až na základe právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktorým bolo
rozhodnutie pobočky Žilina zo dňa 30.09.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.10.2013. Odporca

aj v tomto prípade ihneď po právoplatnosti navrhovateľovi plnil.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia a právne úvahy rozsudok okresného súdu vo
výroku, ktorým bol návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 5.908,21 Eur zamietnutý, podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku okresného súdu v časti tretieho výroku (ktorým okresný súd
postupom podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania),podľa§220O.s.p.zmenil,pretoževtomtosmerenebolisplnenépodmienkynajehopotvrdenie
(§ 219 ods. 1) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že navrhovateľ pôvodne uplatnil nárok proti

odporcovi na zaplatenie sumy 35.528,00 Eur, ktorý nárok predstavoval 50 %-né zvýšenie základného
ohodnotenia SSU, pričom navrhovateľ v tomto smere vychádzal zo sumy 71.056,00 Eur (1300 bodov x
15,38 Eur, 3320 bodov x 15,38 Eur). Z uplatneného nároku 35.528,00 Eur vzal navrhovateľ návrh späť
najskôr o sumu 7.781,00 Eur vychádzajúc z toho, že Znaleckým posudkom č. 18/2013 MUDr.
Rešutíka bolo preukázané, že správna výška SSU mala byť 975 bodov (nie 1300 bodov) a tiež z dôvodu,

že za 1 bod mala byť správna suma 14,89 Eur, nie 15,38 Eur, z ktorej navrhovateľ pri podaní návrhu
vychádzal. To znamená, že zastavenie konania ohľadne sumy 7.781,00 Eur z procesného hľadiska
zavinil navrhovateľ (§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.). To isté možno konštatovať i vo vzťahu k čiastočnému
späťvzatiu návrhu navrhovateľa o sumu 11.758,75 Eur (ako rozdiel medzi sumou 27.747,00 Eur a
15.988,25 Eur), nakoľko navrhovateľ sa nakoniec uspokojil s výškou 25 %-ného zvýšenia základného

ohodnotenia SSU. Navrhovateľovi teda z nároku 35.528,00 Eur uplatneného žalobou možno pripočítať
ako úspech len sumu 15.988,25 Eur (dohoda o náhrade za SSU zo dňa 20.01.2015).
Námietkanavrhovateľa,žebezžalobybymuodporcaneplnilanedoplatilsumu11.758,75Eur,neobstojí,
nakoľko ide o hypotetickú úvahu navrhovateľa, ktorá nemá reálny základ v skutkovom stave, akoho už odvolací súd prezentoval v predchádzajúcich častiach tohto rozsudku. Neobstojí ani námietka
navrhovateľa, že určenie výšky plnenia záviselo v danej veci od úvahy súdu a preto mal súd rozhodnúť
o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p.. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, 25 %-né zvýšenie

základného ohodnotenia SSU bolo výsledkom dohody strán sporu, a to v zmysle dohody uzavretej dňa
20.01.2015.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie sumy 27.747,00 Eur
zastavené (v poradí prvý výrok), zostal týmto rozsudkom odvolacieho súdu nedotknutý, nakoľko proti

nemu účastníci sporu odvolanie nepodali.

Odvolací súd odporcovi ako úspešnému účastníkovi odvolacieho konania náhradu trov tohto konania
nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil a v tomto smere nepodal žiadny návrh (§ 224 ods. 1 v spojení s §
151 ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.