Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. december 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoE/159/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315204172
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6315204172.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s. r. o., so sídlom Bratislava,
Pribinova č. 25, IČO: 36 865 141 a Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO:
36 864 421, proti povinnej Dane Šluchovej, nar. 9. 6. 1959, bytom Piesok, Strojárenská 311/35, vedenej
pod sp. zn. EX 22844/15 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so

sídlom v Bratislave, Záhradnícka č. 60, pre vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 548,39 EUR s
príslušenstvom,oodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduBrezno,č.k.2Er/383/2015-13
zo dňa 2. 7. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd exekučné konanie zastavil podľa § 104 ods. 1 a § 159 ods.

3 v spojení s § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s.
p.“). Rozhodol tak po zistení, že konanie o totožnom návrhu na vykonanie exekúcie so žiadosťou
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako v prejednávanej veci medzi totožnými účastníkmi
konania a na základe totožného exekučného titulu už bolo právoplatne ukončené zastavením exekúcie
v konaní vedenom pod sp. zn. 4Er/1124/2010 z dôvodu, že exekučný titul predstavuje nulitný právny akt,
ktorý nemožno vykonať. Predmetné právoplatné rozhodnutie predstavuje prekážku rozhodnutej veci pre

opätovne podaný totožný návrh na vykonanie exekúcie proti totožnej povinnej a na základe totožného
exekučného titulu v prejednávanej veci.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v
zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b) a
f) O. s. p., keď podľa neho okresný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, odňal mu možnosť

konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil. Vyjadril názor, že v danej fáze exekučného konania
nemožno rozhodnúť o jeho zastavení, ale podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku môže súd len udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť.
V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012
zo dňa 23. 1. 2013. Ďalej vyjadril názor, že v exekučnom konaní nemožno uplatniť prekážku rozhodnutej
veci (res iudicata), ktorý odôvodnil tým, že vecou v zmysle § 159 ods. 3 O. s. p. je potrebné chápať

len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania. Na
vytvorenie prekážky rozhodnutej veci preto nestačí, ak sa konanie skončí len z procesných dôvodov,
ale je nutné aby bola vec meritórne prejednaná. Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete
„vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, keď predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého
obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie tak nemá merito veci, o
ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie exekučného konania preto

nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. V tejto súvislosti poukázal na to, že zákonodarca
v Exekučnom poriadku úmyselne a logicky neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania,ktorá by bránila ďalšiemu postupu, pričom nepochybne nemal v úmysle, aby táto vada konania bola
uplatňovaná použitím ustanovenia § 251 ods. 4 O. s. p., keďže obdobnú vadu konania, t. j. litispendenciu
upravuje v ustanovení § 36 ods. 3 Exekučného poriadku. Ak by prekážka litispendencie mala byť

aplikovaná prostredníctvom ustanovenia § 251 ods. 4 O. s. p., nebolo by potrebné ju zakotviť priamo v
Exekučnom poriadku. Na základe uvedeného sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia okresného
súdu.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s.
p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor požiadal dňa 12. 5. 2015 okresný súd o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na sumu 548,39 EUR s príslušenstvom v prospech oprávneného
proti povinnej na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 22836/09

vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. dňa 14.
1. 2010. Podľa zistenia okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4Er/1124/2010 sa oprávnený
proti povinnej domáhal vymoženia dlžnej sumy na podklade exekučného titulu, ktorým bol totožný
rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 22836/09 zo dňa 14. 1. 2010. Uznesením sp. zn. 4Er/1124/2010 zo
dňa 7. 10. 2011 exekučný súd exekúciu zastavil po zistení, že predložený exekučný titul bol vydaný

v rozpore so zákonom na základe neplatného ustanovenia zmluvy o úvere, a teda predstavuje nulitný
právny akt, ktorý nemožno vykonať. Predmetné uznesenie v spojení s uznesením Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/644/2011 zo dňa 31. 1. 2012 nadobudlo právoplatnosť dňom 17. 2. 2012.

Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky oprávneného ako aj predchádzajúce

konanie a napadnuté uznesenie okresného súdu a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého uznesenia okresného
súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. na ne v celom rozsahu poukazuje. Odvolací súd zistil, že
okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyvodil z neho správne skutkové závery, na ktoré
aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Odvolací

súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so záverom okresného súdu, že
priebehu exekučného konania bráni prekážka rozhodnutej veci (res iudicata), preto odvolacie námietky
oprávneného nemohli privodiť zmenu napadnutého uznesenia okresného súdu.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky oprávneného je potrebné uviesť, že poukaz na uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012 zo dňa 23.01.2013 v prejednávanej veci neobstojí,
pretože v uvedenej veci vytýkal najvyšší súd nižším súdom, že pred rozhodnutím o žiadosti súdneho
exekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciepodľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuaplikovali
na vec ustanovenie § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov, hoci prípadná aplikácia tohto ustanovenie podľa najvyššieho súdu prichádza do úvahy až

po rozhodnutí o udelení poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. V prejednávanej veci
však ide o inú procesnú situáciu, kedy okresný súd pred rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neaplikoval ustanovenie § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ale pri skúmaní podmienok konania (§ 103 O. s.
p.) dospel k záveru, že konanie je zaťažené nedostatkom procesnej podmienky konania a to prekážkou

veci rozhodnutej (res iudicata), ktorá bráni súdu (vrátane exekučného súdu) vo vecnom posúdení
návrhu (bráni meritórnemu rozhodovaniu). Na prekážku veci rozhodnutej (res iudicata) je exekučný
súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Uvedené
rozhodnutie najvyššieho súdu preto na prejednávanú vec nedopadá. Podľa názoru odvolacieho súdustojí pritom za zmienku, že naopak v uvedenom rozhodnutí (v rozpore s argumentáciou oprávneného)
najvyšší súd uviedol, že exekučné konanie je spôsobilé založiť vo vzťahu k inému exekučnému konaniu
prekážku rozhodnutej veci (pozri stranu 7 bod 1 citovaného uznesenia najvyššieho súdu, kde sa uvádza,

že „exekučné konanie nie je objektívne spôsobilé založiť vadu konania v zmysle § 237 písm. d/ O. s.
p. vo vzťahu k inému ako exekučnému konaniu“, ale rovnako napríklad aj uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/162/2011 zo dňa 10. 10. 2012).

Neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že exekučné konanie nie je spôsobilé založiť prekážku

rozhodnutejveci(okreminéhotútoprekážkuvovzťahukinémuexekučnémukonaniupripustilajnajvyšší
súd v citovaných rozhodnutiach a Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 26 Cdo 1078/2015) a že pokiaľ
zákonodarca v Exekučnom poriadku na rozdiel od prekážky skôr začatého konania (litispendencia)
výslovne neupravil aj prekážku veci rozhodnutej (res iudicata), nemožno v exekučnom konaní na túto
prekážku aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O. s. p. prostredníctvom ustanovenia § 251 ods. 4 O.
s. p.. Oprávnený v tomto smere zjavne nesprávne a účelovo vykladá vzťah všeobecného právneho

predpisu (Občiansky súdny poriadok) a špeciálneho právneho predpisu (Exekučný poriadok). Je zrejmé,
že vzhľadom na znenie § 83 O. s. p., podľa ktorého začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci
prebiehalo na súde iné konanie, si osobitosti exekučného konania vyžiadali špeciálnu právnu úpravu
prekážky skôr začatého konania (litispendencia) v ustanovení § 36 ods. 3 prvá a druhá veta Exekučného
poriadku, podľa ktorého začatie exekučného konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo

iné exekučné konanie; ak oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie v tej istej veci niekoľkým
exekútorom, exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie poverí súd; v ostatných prípadoch
sa exekučné konanie zastaví. Nakoľko súdne konanie zásadne začína dňom doručenia návrhu na
začatie konania na súd (§ 82 ods. 1 O. s. p.), zatiaľ čo exekučné konanie začína dňom doručenia
návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku), odlišný

okamih začatia konania si tu vyžiadal osobitnú úpravu prekážky skôr začatého konania (litispendencia)
v exekučnom konaní. Súčasne zákonodarca upravil dôsledky podania viacerých návrhov na vykonanie
exekúcie rôznym súdnym exekútorom, pretože v exekúcii pokračuje ten súdny exekútor, ktorého na
vykonanie exekúcie poverí súd, teda deň začatia exekučného konania tu nehrá rozhodujúcu úlohu (na
rozdiel od súdneho konania, kde v zásade dôjde k zastaveniu neskôr začatého konania). V prípade

prekážky rozhodnutej veci (res iudicata) žiadne takéto osobitosti exekučného konania do popredia
nevystupujú (nie je rozhodujúce kedy konanie začalo, ale či ide o totožnú vec), preto nie je potrebné
tento inštitút špeciálne upravovať a na prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) v exekučnom konaní
sa prostredníctvom ustanovenia § 251 ods. 4 prvá veta O. s. p. aplikuje ustanovenie § 159 ods. 3 O.
s. p.. Obdobne v Exekučnom poriadku zákonodarca neupravil napríklad spôsobilosť byť účastníkom

exekučného konania, čo však neznamená, že v exekučnom konaní možno konať s oprávneným alebo
povinným, ktorý nemá právnu subjektivitu, a podobne. Preto nie je správny názor oprávneného, že
exekučné konanie nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci (res iudicata), pretože i keď má
exekučné konanie do veľkej miery procesný charakter (pre účely rozhodnutia o podanom odvolaní
bez potreby hlbšej analýzy tohto záveru) právoplatné rozhodnutie v exekučnej veci tvorí prekážku veci

rozhodnutej pre totožnú exekučnú vec, s výnimkou tvorenou rozhodnutiami založenými výlučne na
procesných dôvodoch (napríklad zastavenie exekúcie pre nezloženie preddavku na trovy exekúcie,
na základe návrhu oprávneného alebo pre nemajetnosť povinného). Prekážka rozhodnutej veci (res
iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v
novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka

rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. V exekučnom konaní je predmetom konania žiadosť
oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný dobrovoľne
nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Nárok oprávneného na zákonným spôsobom
vynútené splnenie povinnosti povinného je tak predmetom exekučného konania. Ak teda k zastaveniu
exekúcie došlo z hmotnoprávnych dôvodov napríklad pre materiálnu nevykonateľnosť exekučného

titulu alebo pre zánik vymáhaného práva, takéto rozhodnutie možno prirovnať k zamietnutiu návrhu v
základnom konaní a ako také toto rozhodnutie zakladá prekážku rozhodnutej veci. V exekučnom konaní
rozhoduje súd za súčasnej aplikácie prvej až piatej časti O. s. p., ak Exekučný poriadok neustanovuje
inak. Vzhľadom na tú skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by
upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods.

3 O. s. p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať
znova. V exekučnom konaní sa vždy rozhoduje uznesením (§ 251 ods. 4 posledná veta O. s. p.). Táto
skutočnosť je teda odlišne upravená ako v sporovom konaní, v ktorom vo veci samej súd rozhoduje
rozsudkom (pozri ust. § 152 ods. 1 O. s. p., v druhej vete ktorého je zakotvené, že zákon stanovuje, kedysúd rozhoduje vo veci samej uznesením). Je teda zrejmé, že pri posudzovaní prekážky rozhodnutej veci
v exekučnom konaní nemožno prihliadať na procesnú formu súdneho rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje
vo veci samej. Dôvodnosť aplikácie ustanovenia § 159 ods. 3 O. s. p. aj na meritórne uznesenia pritom

potvrdzuje aj ustanovenie § 167 ods. 2 O. s. p., ktorý deklaruje primerané použitie ustanovení o rozsudku
aj vo vzťahu k uzneseniam (tieto ustanovenia sa na exekučné konanie aplikujú na základe ustanovenia
§ 251 ods. 4 O. s. p.).

V posudzovanej veci je zrejmé, že oprávnený podal totožný návrh na vykonanie exekúcie proti

totožnej povinnej a na základe totožného exekučného titulu, ktorý už bol právoplatne posúdený ako
nevykonateľný pre rozpor so zákonom, pričom toto rozhodnutie zakladá prekážku rozhodnutej veci (res
iudicata) pre nové exekučné konanie vedené medzi totožnými účastníkmi na základe tohto exekučného
titulu. Okresný súd preto správne exekučné konanie zastavil pre prekážku rozhodnutej veci (res iudicata)
azdôvodutejto(negatívnej)procesnejprekážkynebolpovinnýrozhodovaťožiadostisúdnehoexekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (preto zastavením exekučného konania nemohlo dôjsť ani

k oprávneným tvrdenému odňatiu jeho možnosti konať pred súdom). Vzhľadom na uvedené odvolací
súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.