Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. február 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/85/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212849
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412212849.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, pred samosudcom Mgr. Danielom Konerackým, v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Bratislava, Pribinova č. 25, v zast. Advokátska
kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Bratislava Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o návrhu na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal, aby odporcovi bola uložená súdom
povinnosť zaplatiť mu sumu 2.709,30 eur z titulu náhrady škody ako aj sumu 541,86 eur z titulu

nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že bola spôsobená
škodu, resp. nemajetková ujma z titulu nesprávneho úradného postupu v zmysle zák. č. 514/2003 Z.
z. nakoľko v exekučnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 5Er 288/2011, EX 2637/2011
proti povinnej U. S., nar. XX.X.XXXX, kde navrhovateľ ako oprávnený podal súdnemu exekútorovi
písomným podaním návrh na vykonanie exekúcie pre svoju pohľadávku, pričom takáto pohľadávka
vznikla na základe zmluvného vzťahu - zmluvy o úvere uzavretej medzi navrhovateľom ako oprávneným
a povinnou U. S. s tým, že súdny exekútor následne požiadal Okresný súd Žiar nad Hronom o

vydanie poverenie na vykonanie exekúcie a to na podklade rozsudku rozhodcovského súdu zo dňa
11214/10, sp. zn. SR 11214/10. Následne exekučný súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla svojou
komplexnosťou podstatne ovplyvniť čas potrebný k posúdeniu na rozhodnutie, rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 3.5.2011 a to takým spôsobom, že zamietol žiadosť
o udelenie poverenia. Exekučný súd tak vzhľadom na skutočnosť, že konanie začalo dňa 2.2.2011
rozhodol po uplynutí zákonnej doby s tým, že bol v omeškaní viac ako 90 dní. Exekučný súd tak

podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v rozpore so zákonom opätovne preskúmal exekučný titul
bez splnenia zákonných podmienok a bez toho aby bol na to poverený zákonom, pričom všeobecný
súd mohol preskúmavať rozhodcovský rozsudok len v za podmienok § 40 a 41 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní. Z hľadiska princípu právnej istoty, ktorá existuje v právnom štáte
nemôže všeobecný súd dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom
rozhodcovského rozsudku na právne postavenie odporcu tam kde neexistujú. Ochrana práva, ktorá bola
vymedzená v § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktorá umožňovala súdnu nápravu

rozhodnutí rozhodcovských súdov nie je možné využiť dodatočne po tom, čo už takýto prostriedok
nie je možné uplatniť a to cestou kontroly rozhodcovského rozhodnutia exekučným súdom, ktorej účel
je odlišný. Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovne posúdenie práva
navrhovateľa na zaplatenie dlhu bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup formálne vyvolalstav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi navrhovateľom ako oprávneným
a dlžníkom. Na jednej strane tak existuje exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie
je možné zrušiť po uplynutí lehoty uvedenej v § 41 zákona o rozhodcovskom konaní , pričom podľa

názoru exekučného súdu je takýto titul nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany
navrhovateľa iniciovať občianske súdne konania a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci
právoplatne rozhodnutej. Exekučný súd tak svojím postupom spôsobil v konaní zbytočné prieťahy a k
vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia pristúpil až po veľmi dlhej dobe a zároveň svojím

rozhodnutím navodil taký právny stav, ktorý založil reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva
založením prekážky veci rozhodnutej. Vzhľadom na tieto skutočnosti a právnu úpravu, ktorá tu
existovala v čase žiadosti o udelenie poverenia, mal navrhovateľ za preukázané, že v dôsledku takéhoto
nesprávneho úradného postupu došlo k porušeniu jeho práv, v dôsledku čoho mu vznikla škoda vo výške
2.709,30 € a nemajetková ujma vo výške 541,86 € s tým, že uuma 2.709,30 € predstavuje náhradu
istiny s príslušenstvom, ktorá nemôže byť viac priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného

súdu. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu vo výške 902,10 € tak vzhľadom na skutočnosť, že postupom
exekučného súdu, ktorým bola zmarená nútená vymožiteľnosť majetkového práva navrhovateľa a teda
bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu nie je konštatovanie takéhoto porušenia dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na charakter ujmy. V dôsledku oneskoreného rozhodnutia exekučného súdu
si zároveň navrhovateľ nemohol urobiť efektívne kroky smerujúce k zvýšeniu úspechu mimosúdneho

zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky. Navrhovateľ si tak uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav
predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a zamedzenie vymoženia pohľadávky cestou exekúcie.
Výška nemajetkovej ujmy tak predstavuje 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Keďže napriek

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2013
odporca pozitívne nereagoval bol nútený domáhať sa ochrany svojho práva podaním návrhu na začatie
konania.

Odporca s uvedeným návrhom nesúhlasil, žiadal takýto návrh v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu,

že tento návrh je neodôvodnený. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že celý návrh je zmätočný
s tým, že navrhovateľ prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že takéto dôkazné
bremeno by mal znášať sám. Zároveň uviedol, že prieťahy v konaní pred všeobecným súdom o
náhradu škody nie je oprávnený posudzovať súd ale túto právomoc má ústavný súd, resp. predseda
súdu. Odporca tiež poukazoval na skutočnosť, že mu boli doručené žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody a to dňa 23.04.2012, pričom dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu doručená
predmetná žaloba a je tak zrejmé, že navrhovateľ ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr
a z tohto dôvodu ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Okrem toho navrhovateľ pri predbežnom
prerokovanítakéhotonávrhuneposkytolpotrebnúsúčinnosťapretonepovažujeodporcatakýtonárokza
predbežne prerokovaný. Pre vznik zodpovednosti za škodu v zmysle zák. č. 514/2003, ku ktorej došlo pri

pôsobení orgánov verejnej moci pri výkone funkcie verejnej moci je potrebné splniť určité predpoklady,
a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Tieto podmienky
musia byť splnené súčasne. Okrem toho prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou
prekážkou, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie ak exekučným titulom je notárska

zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, pričom odporca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ
C-40/08 Asturcom, ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky v exekučnom konaní. Samotný
navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011 z ktorého
vyplýva, že lehota 15 dní na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi od doručenia žiadosti neplatí
ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Z uvedeného tak vyplýva, že lehota 15 dní

na vydanie poverenia sa netýka prípadov, kedy je podkladom na vykonanie exekúcie vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že podkladom na vydanie poverenia
bol rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul tak nedodržanie 15 dňovej lehoty nie je v rozpore so
zákonom a nárok je tak neopodstatnený. Tak pred 1.6.2011 ako aj po 1.6.2011 tak zákonná lehota
15 dní na vydanie poverenia na základe žiadosti sa nevzťahovala na exekučný titul - rozhodcovský

rozsudok čo okrem iného vyplývalo aj z dôvodovej správy Zákonná lehota na vydanie poverenia sa
nevzťahuje tiež na prípady, kedy bol návrh na vydanie poverenia zamietnutý, pretože ide o zložitý
proces pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zamietnutie žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemôže byť nesprávnym úradným postupom na účelyzákona č. 514/2003 Z. z., pretože nesprávny úradný postup možno definovať ako porušenie právnou
normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho
orgánu, ktorý nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Okrem toho rozhodnutie

exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
nebolo pre nezákonnosť zrušené alebo zmenené nadriadeným súdom a preto je zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vylúčená. Naopak exekučný poriadok umožňuje,
aby súd žiadosť o vydanie poverenia zamietol v prípade ak je v rozpore so zákonom. Podľa názoru
odporcu bol exekučný súd povinný aj podľa judikatúry Ústavného súdu SR ako aj Najvyššieho súdu

SR ex offo skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej
doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie
prebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy. Pokiaľideoexistenciuprieťahov,takpodľanázoru
odporcu sa musí vychádzať z existencie prieťahov ak boli tieto konštatované vo výsledkoch vybavenia
sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí
vydanom v disciplinárnom konaní alebo v rozhodnutí Ústavného súdu. Navrhovateľ však existenciu

ako aj výšku škody spočívajúcej v rozsahu istiny ako aj príslušenstva, ktoré si vymáhal žiadnym
spôsobom nepreukázal. Okrem toho zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi
neznamená, že si navrhovateľ nemohol uplatniť nárok pred všeobecným súdom napriek tomu, že mu
bol priznaný v rozhodcovskom konaní, pretože zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia a následné
zastavenie exekúcie prelamuje materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku, pričom zaniká

prekážka rozsúdenej veci. Navrhovateľ tak mohol uplatniť si opätovne svoje právo pred všeobecným
súdom podaním návrhu na začatie konania. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu tak jej vznik ako aj výške
neboli žiadnym spôsobom riadne preukázaná a navrhovateľ len uviedol všeobecné tvrdenia o jej
vzniku. Navrhovateľ tak nepreukázal jej vznik a ani to, že by sa mala poskytovať v peniazoch. Pri
rozhodovaní o uplatnenom nároku by mal súd zobrať na zreteľ aj aspekt dobrých mravov, pretože

navrhovateľ svojím správaním a to porušovaním práv spotrebiteľov pri uplatňovaní svojich nárokov zo
svojej podnikateľskej činnosti vyvolal rozsiahle množstvo súdnych konaní v dôsledku čoho nadmerne
zaťažil súdny systém nakoľko súdy aby zabezpečili ochranu práv spotrebiteľom museli preskúmavať
rozhodnutiarozhodcovskýchsúdovresp.notárskezápisnice.Odporcanazáverpoukázalnaskutočnosť,
že navrhovateľ nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom

škody.

Následne tunajší súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 26.2.2016 na ktoré predvolal
navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa ako aj zástupcu odporcu s tým, že navrhovateľ ako aj
právny zástupca navrhovateľa a odporca mali predvolanie na pojednávanie riadne doručené, pričom sa

nedostavili a preto súd v zmysle § 101 ods. 2 Osp prejednal predmetnú vec v neprítomnosti účastníkov
konania. Právny zástupca navrhovateľa
zaslal súdu návrh na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie na Okresnom súde Prešov
pod č. k. 7C 6/2010, ktorý sa obrátil na Súdny dvor EU s prejudiciálnymi otázkami, pričom takéto
rozhodnutie môže mať vplyv na konanie. Zástupca odporcu požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti

na pojednávaní. O takomto návrhu navrhovateľa na prerušenie konania súd rozhodol samostatným
uznesením, ktorým zamietol takýto návrh, pričom poukazuje na odôvodnenie takéhoto rozhodnutia.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to návrhom na začatie konania;
vyjadrením odporcu; spisom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Er 288/2011, EX 2637/2011 ako aj
ostatnýmspisovýmmateriálom,pričomzistilnasledovnýskutkovýstavveci:zexekučnéhospisuč.k. 5Er

288/2011 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom na
Okresný súd v Žiari nad Hronom doručená dňa 23.2.2011, k čomu pripojil návrh na vykonanie exekúcie
spísaný dňa 2.2.2011 ako aj exekučný titul a to rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn.
SR 11214/2010 zo dňa 29.11.2010. Následne tunajší súd rozhodol uznesením zo dňa 15.03.2011

tak, že zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom
takéto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.4.2011. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva,
že povinný mal postavenie spotrebiteľa a rozhodcovská doložka dojednaná medzi navrhovateľom a
povinným má charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky a preto je neplatná. Následne súd uznesením
zo dňa 10.05.2011 exekučné konanie zastavil s tým, že takéto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

dňa 16.5.2011.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zák č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, vo veci náhrady škody, ktorábola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola
spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej

moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa
článku 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a

ozmeneniektorýchzákonovúčinnéhodo31.12.2012,nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením slobody, rozhodnutím o
treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako je nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežnom prerokovaní nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenia časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, v prípade ak iba samotné konštatovanie
porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, výška v nemajetkových peniazoch podľa ods.
2 sa určuje s prihliadnutím najme na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu škody sa premlčí za
3 roky odo dňa keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenie práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, lehota neplynie počas predbežného
prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najnovšie však
počas 6 mesiacov.Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu zo
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha voči odporcovi náhradu majetkovej škody ako aj
nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu. Za nesprávny úradný postup v súlade
s ustálenou súdnou praxou možno považovať ak ide o porušenie právnou normou ustanoveného
postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý súvisí s rozhodovacou
činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom

rozhodnutí. Pod termín postup možno subsumovať ako konanie (činnosť) štátneho orgánu, tak aj jeho
nekonanie (nečinnosť, alebo opomenutie). Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie
alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt
na vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho
činnosť, ktorá nie je vykonávaná v ustanovenej lehote. /rozhodnutie NS SR č. 4Cdo 24/2004/.

Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností tak navrhovateľ prostredníctvom súdneho exekútora
požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to na podklade vyššie uvedeného
rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd následne rozhodol o žiadosti súdneho exekútora tak, že
uznesením zo dňa 15.3.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, pričom takéto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.4.2011. Z odôvodnenia tohto
rozhodnutia vyplýva, že povinný mal postavenie spotrebiteľa a rozhodcovská doložka dojednaná
medzi navrhovateľom a povinným má charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky a preto je neplatná.
Následne exekučný súd exekučné konanie zastavil. Podľa názoru súdu nebolo porušené žiadne
zákonné ustanovenie exekučného poriadku platného a účinného v čase rozhodovania o žiadosti o

udelenie poverenia, pretože v tom čase sa podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase
od 1.6.2010 do 31.5.2011 lehota 15 dní na vydanie poverenia neplatila na exekučný titul podľa § 41
ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku, teda sa nevzťahovala na rozhodcovské rozsudky, pričom
podkladom v tomto exekučnom konaní bol rozhodcovský rozsudok. Účelom zmeny takejto úpravy
bolo, aby súdy mali dostatok času na posúdenie určitých typov exekučných titulov /rozhodcovských

rozsudok a notárskych zápisníc/ aby ich mohli preskúmať či neobsahujú plnenia priznané na podklade
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských veciach nakoľko v minulosti nebolo presne určené či
takéto tituly v exekučnom konaní možno v spotrebiteľských veciach preskúmavať. Keďže nebola daná
zákonná lehota pre rozhodnutie v prípade rozhodcovských rozsudkov o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie tak súd dospel k názoru, že zo strany exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu

úradnému postupu a to prieťahom v súdnom konaní. Súd ďalej zistil, že exekučný súd rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia dňa 15.3.2011 , teda 20 dní po podaní takejto žiadosti, pričom išlo podľa
názoru súdu o primeranú lehotu, ktorou nedošlo k prieťahom v exekučnom konaní. Súd tiež poukazuje
na skutočnosť, že nebolo tiež zistené, že by predseda exekučného súdu, resp. Ústavný súd SR v tejto
veci konštatoval akékoľvek prieťahy v konaní z ktorých odvodzoval navrhovateľ svoj nárok. Súd pri

výkladepojmuzbytočnéprieťahypodľazák.č.514/2003Z.z.vychádzalzustálenejjudikatúryÚstavného
súdu, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva a to z pojmu právo na prejednanie veci v primeranej
lehote, pretože medzi právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie
veci v primeranej lehote niet zásadných odlišností. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Ústavného súdu ,
dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že postup všeobecného

súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné
prieťahy. Z tohto vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má za následok porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu a pojem zbytočné prieťahy nemožno vykladať a aplikovať
materiálne. Exekučný súd nezmaril navrhovateľovi možnosť vymáhať jeho pohľadávku voči dlžníkovi
tým, že právoplatným rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia tak došlo k vytvoreniu

prekážky res iudicata ako tvrdí navrhovateľ nakoľko ten mohol podať návrh na začatie konania na
všeobecný súd resp. mohol podať odvolanie voči uzneseniu, ktorým bola žiadosť o vydanie poverenia
zamietnutástým,ženavrhovateľtakátooprávnenienevyužilvdôsledkučohosatakétorozhodnutiestalo
právoplatným. Pokiaľ ide o uplatnenie náhrady skutočnej škody, tak navrhovateľ neuniesol dôkaznébremenoanepreukázal vznikškodyanebolatiežsplnenázákonnápodmienkapríčinnejsúvislostimedzi
vzniknutou škodou a konaním exekučného súdu. Keďže navrhovateľ nepreukázal, že by činnosťou súdu
v danom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik skutočnej škody a ani

nemajetkovejujmyaneexistujetuanipríčinnásúvislosťmedzinesprávnymúradnýmpostupomvtom,že
rozhodolopovereníexekútorapouplynutí15-dňovejlehoty,resp. zamietolžiadosťnavydaniepoverenia
a uplatnenou majetkovou škodou a majetkovou ujmou, súd zamietol takýto návrh v celom rozsahu.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. , pretože odporca mal v súdnom
konaní úspech v celom rozsahu, avšak aj keď si trovy konania uplatnil žiadne trovy si v zákonnej lehote

nevyčíslil a ani mu nevyplývajú zo súdneho spisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci
konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali písomne do zápisnice súdu. V odvolaní sa má
popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd

prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
vecí.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a

exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.