Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. február 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715200041
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5715200041.3

Uznesenie

Okresný súd Martin v právnej veci žalobkyne: F. Č., I.. XX.XX.XXXX, Z. W., S.. Z.. Y. XXX/X, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752,
právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Kubániho 16, IČO: 47 233 516, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku spolu s návrhom na
odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Konanie sa z a s t a v u j e .

Žalovanému sa proti žalobkyni náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 5.1.2015 domáhala proti žalovanému zrušenia
rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-PC-1597/13-LP zo dňa 26.11.2014 vydaného Stálym

rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom v Žiline, Vojtecha Tvrdého 793/21,
v konaní pred rozhodcom JUDr. Luciou Pohančeníkovou. Uvedeným rozhodcovským rozsudkom bola
žalobkyniuloženápovinnosť zaplatiťspoločnosti PROFICREDITSlovakia,s.r.o.sumu711,80eurspolu
s príslušenstvom tvoreným úrokom z omeškania, zmluvnou pokutou a trovami rozhodcovského konania.
Zrušenia uvedeného rozhodcovského rozsudku sa žalobkyňa domáhala z dôvodu, že rozhodcovská
zmluva č. 8200044408 zo dňa 17.4.2012 je ako zmluvná podmienka neprijateľná, a teda z tohto dôvodu

absolútne neplatná. Dojednaná rozhodcovská zmluva je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere č.
8200044408 zo dňa 17.4.2012, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 510 eur.
Žalobkyňa tiež poukázala na skutočnosť, že v rozhodcovskom konaní neboli zohľadnené normy na
ochranu spotrebiteľa, a preto sa domáha zrušenia vydaného rozhodcovského rozsudku aj z dôvodu, že
pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Súd vo veci samej vykonal dňa 4.2.2016 pojednávanie, na ktorom žalobkyňa uviedla, že žalobu berie v
celom rozsahu späť a žiada, aby súd konanie zastavil. Žalobkyňa vzala žalobný návrh späť po tom, ako
bola zo strany súdu oboznámená s vyjadrením žalovanej strany, v ktorom žalovaný poukázal na ust.
§ 243d ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1.1.2015 a na skutočnosť, že voči žalobkyni nepodal
návrh na vykonanie exekúcie na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p.) navrhovateľ môže vziať za konania
späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť

manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a jednoznačný prejav vôle žalobkyne so späťvzatím
návrhu na jeho začatie, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a konanie

zastavil.

Žalobkyňa vzala svoj návrh na začatie konania späť, čím procesne zavinila zastavenie konania.
Vzhľadom na uvedené by v dôsledku aplikácie ustanovenia § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. právo na
náhradu trov konania patrilo žalovanému.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. predstavuje pri rozhodovaní o trovách konania odchýlku zo zásady
zodpovednosti za výsledok aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Podľa vyššie citovaného
ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. súd nemusí výnimočne úspešnému účastníkovi náhradu trov konania
celkom, alebo sčasti priznať. Zo slovného znenia tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o
ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol

prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých, konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej
tvrdosti. Citované ustanovenie je možné aplikovať za situácie, ak sú naplnené všetky predpoklady pre
priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov konania, ktorá by inak úspešnému účastníkovi konania patrila, celkom alebo
sčasti neprizná. Musí ísť o výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci

a v okolnostiach na strane účastníkov konania. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané
dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.
Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde,
postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

Súd zvážiac všetky okolnosti prípadu dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
odôvodňujú aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Takéto dôvody podľa názoru súdu existujú v okolnostiach
danej veci.

Žalobkyňa podala návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku voči žalovanému dňa 5.1.2015, t.j.

len päť dní po tom, čo vstúpila do účinnosti novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č.
335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Uvedenou novelou bolo do Exekučného poriadku vložené ustanovenie § 243d ods. 1, podľa ktorého
exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní,
ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1.

januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu
na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie;
rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Vzhľadom na právnu úpravu účinnú od 1.1.2015 rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa žalobkyňa

domáhala v konaní, prestal jeho účastníkov zaväzovať, nakoľko už nie je možné na podklade
tohto rozhodcovského rozsudku začať exekučné konanie. Žalobkyňa teda stratila právny záujem na
pokračovaní v konaní, preto vzala svoj návrh v celom rozsahu späť. V danom prípade však nešlo o
zjavné neúčelné bránenie práva, nakoľko žalovaný mal možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie
na podklade tohto exekučného titulu do troch mesiacov od účinnosti novely Exekučného poriadku, a teda

žalobkyňa bola ešte tri mesiace v neistote, či žalovaný, ktorý bol v konaní pred rozhodcovským súdom
úspešný, na podklade tohto rozhodcovského rozsudku nezačne proti nej viesť exekučné konanie.Ku dňu vyhlásenia uznesenia súdu o zastavení konania takéto exekučné konania žalovaný nezačal
viesť, z čoho možno dôvodne predpokladať, že sám uznal rozpornosť predmetného rozhodcovského
rozsudku a v dôsledku tejto jeho nečinnosti tento prestal účastníkov zaväzovať. Až niekoľko mesiacov

po podaní žaloby sa žalobkyňa dozvedela o vyššie uvedenej novelizácii Exekučného poriadku, čím
stratila právny záujem na vedení tohto konania, keďže žalovaný návrh na vykonanie exekúcie voči nej
nepodal. Z uvedeného sa dá usúdiť, že pre nečinnosť žalovaného, ktorý nevyužil zákonnú možnosť viesť
na podklade rozhodcovského rozsudku voči žalovanej exekučné konanie, vzala napokon žalobkyňa svoj
návrh späť.

Súd tieto okolnosti zohľadnil ako výnimočné okolnosti prípadu s prihliadnutím aj na majetkové pomery
žalobkyne,ktorájedôchodkyňou,amázato,žetietoskutočnostidostatočneodôvodňujúprirozhodovaní
o náhrade trov konania aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p., a preto žalovanému proti žalobkyni náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
O podanom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods. 3 (označenie súdu, ktorému je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované), uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.