Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. február 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/15/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214010224
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3214010224.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.

Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému C. C. pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 3. februára
2016 odvolanie obžalovaného C. C. proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 11.
februára 2015, sp.zn.5T/20/2014, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. sa napadnutý rozsudok z r u š u j e vo výrokoch
o treste v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa u obžalovaného C. C. podľa § 44 Tr. zák. u p ú š ť a od uloženia
súhrnného trestu, pretože tresty uložené obžalovanému skoršími rozsudkami, a to trestným rozkazom
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn.0T/8/2014 zo dňa 5.3.2014 a rozsudkom Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn.0T/19/2014 zo dňa 30.7.2014, považuje na ochranu spoločnosti a
nápravu páchateľa za dostatočné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 11. februára 2015 sp.zn.5T/20/2014 bol
obžalovaný C. C. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/
Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

-dňa 12.12.2013 v čase o 20.20 hod. v obchodnom dome Y.a ulici G. XXXX/XX v H. nad H. si pod bundu
ukryl 3 kusy SD karty s kapacitou 8 GB v celkovej hodnote 29,97 € a s takto ukrytým tovarom prešiel
bez zaplatenia cez pokladničnú zónu, kde bol následne zastavený a kontrolovaný pracovníkom SBS,
ktorému sa ku skutku priznal a odcudzený tovar bez poškodenia vydal, čím poškodenej spoločnosti
Y. G. republika v.o.s., U. X. XX/A, H., IČO:35790164 spôsobil škodu vo výške 29,97 Eur, hoci bol dňa
12.8.2013 Mestskou políciou Bánovce nad Bebravou v blokovom konaní postihnutý za priestupok proti

majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č.372/1990Zb., za ktorý mu bola blokom na pokutu nezaplatenú
na mieste č. AB XXXXXX uložená bloková pokuta vo výške 30 Eur a hoci bol Okresným súdom Bánovce
nad Bebravou trestným rozkazom sp.zn.0T/18/2012 zo dňa 22.5.2012, právoplatným dňa 31.5.2012,
uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.

Za tento trestný čin bol obžalovaný C. C. odsúdený podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2,
§ 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24

mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň okresný súd
podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou č.k.0T/8/2014-51 zo dňa 5.3.2014 a výrok o treste uložený obžalovanému
rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k.0T/19/2014-140 zo dňa 30.7.2014, ako ajďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej pätnásťdňovej
lehote napadol odvolaním obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne pre nesprávnosť jeho výrokov
o vine a o treste. Obhajkyňa obžalovaného v písomných dôvodoch odvolania namietla skutočnosť, že v
súčasnej dobe v predmetnej trestnej veci ide o nesprávnu kvalifikáciu skutku, nakoľko obžalovaný si k
2.3.2015 uhradil všetky blokové pokuty za priestupky, čím došlo k ich zahľadeniu a predmetný skutok nie

je možné kvalifikovať ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. por. s poukazom na uznesenie
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky IV Pz/234/14/1000-9 uverejnené v Právnych listoch dňa
1.2.2015. Podľa jej názoru zaplatením blokovej pokuty uloženej v priestupkovom konaní dochádza k
vykonaniu sankcie za priestupok a tým aj k zahľadeniu priestupku. Obžalovaný pritom požiadal svojich
príbuzných, aby mu všetky pokuty za priestupky uhradili, čo sa aj stalo. Ako doklad priložila k odvolaniu
poštové poukážky o uhradení priestupkov. Obžalovaný ďalej uviedol, že pokuta z priestupku zo dňa

12.8.2013, ktorá bola kritériom na kvalifikáciu skutku v zmysle § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. por. v tomto
konaní bola uhradená dňa 26.2.2015 poštovou poukážkou k pokutovému bloku AB 0614513. V súčasnej
dobe nie je možné mu pripisovať spáchanie skutku v zmysle uvedenej skutkovej podstaty. Obžalovaný
poukázal na to, že sa ku skutku po jeho spáchaní priznal, spáchanie skutku oľutoval a spolupracoval
s orgánmi činnými v trestnom konaní, pričom u obžalovaného sa nejedná o nebezpečného recidivistu.

Obžalovanému sa trest uložený napadnutým rozsudkom javí ako neprimerane prísny, a je toho názoru,
že na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti postačí obžalovanému uloženie i miernejšieho trestu.
Obžalovaný z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vo
všetkých výrokoch, a aby v prípade rozhodnutia o vine obžalovaného, mu uložil miernejší trest.

K odvolaniu obžalovaného C. C. sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou
(ďalej len „prokurátor“), v ktorom uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za zákonný a uložený trest
za primeraný. Poukázal na to, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa cíti vinným zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe. V čase, keď sa skutku dopustil (dňa 12.12.2013) nemal a
ani nemohol mať zahladené rozhodnutie o priestupku sp.zn.AB614513 zo dňa 12.8.2013, nakoľko túto

pokutu v čase spáchania trestného činu nemal zaplatenú a túto účelovo zaplatil až dňa 26.2.2015, teda
v čase, keď už bol okresným súdom odsúdený. V tejto súvislosti prokurátor uviedol, že je potrebné
neopomenúť ani tú skutočnosť, že v prípade takéhoto výkladu, aký zaujala obhajkyňa obžalovaného v
podanom odvolaní, by sa už jednalo o rozšírenie ustanovení tretej hlavy Trestného zákona upravujúceho
zánik trestnosti, čo by znamenalo nezákonné rozšírenie dôvodov zániku trestnosti, nakoľko zánik

trestnosti činu je možný len výlučne z dôvodov uvedených v Trestnom zákone a tieto nemožno ďalej
svojvoľne rozširovať. Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poškodená spoločnosť sa do konania verejného zasadnutia k odvolaniu obžalovaného písomne

nevyjadrila.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trenčíne navrhla odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný C. C. na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol, aby bolo jeho odvolaniu vyhovené.

Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania obžalovaného, nezistiac
dôvody na postup v zmysle § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku, preskúmal podľa § 317 ods.
1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným napadnutých výrokov rozsudku, ako

aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že je potrebné napadnutý
rozsudok v celom výroku o uloženom treste zrušiť. Zároveň krajský súd postupom podľa § 322 ods.
3 Tr. por. sám rozhodol a upustil u obžalovaného C. C. od uloženia súhrnného trestu, pretože tresty
uložené obžalovanému skoršími rozsudkami, a to trestným rozkazom Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou sp.zn.0T/8/2014 zo dňa 5.3.2014 a rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou

sp.zn.0T/19/2014 zo dňa 30.7.2014, považuje na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za
dostatočné.Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, z obsahu odvolania obžalovaného vyplýva, že odvolanie neobsahuje
žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu

chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dokazovanie
zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu. Postupom podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného
poriadku prijal uznesením vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny v zmysle § 257 ods. 1 písmeno b/

Trestného poriadku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie
uvedeného skutku nevykoná v dôsledku čoho vykonal dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste. V
súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Tr. por. prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je neodvolateľné a
v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.
c/ Tr. por. Krajský súd z uvedených dôvodov nepreskúmaval a ani v súlade s citovaním ustanovením
nemohol preskúmavať výrok o vine napadnutého rozsudku.

Okresný súd rozhodnutie primerane odôvodnil, keď uviedol akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov s ohľadom na dôvodnosť prijatia jeho vyhlásenia o uznaní viny. Okresný súd
nepochybil ani pri právnom posúdení konania obžalovaného, ktorý svojim konaním naplnil všetky znaky
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.

Odvolací súd pri preskúmavaní výrokov o treste napadnutého rozsudku dospel k záveru, že považuje
výrok o uloženom treste odňatia slobody obžalovanému C. C. za neprimeraný. Okresný súd,
vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania obžalovaného,
pochybil vo výroku o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému
nedôsledne zhodnotil podmienky pre ukladanie súhrnného trestu obžalovanému a nezistil, že u
obžalovaného sú splnené aj podmienky na postup podľa § 44 Tr. zák., teda na upustenie od uloženia
súhrnného trestu.

Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn.0T/8/2014 a
sp.zn.0T/19/14 odvolací súd zistil, že obžalovaný C. C. bol trestným rozkazom Okresného súdu Bánovce
nad Bebravou zo dňa 5. marca 2014, sp.zn.0T/8/2014 uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý
mu bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky. Tento trestný rozkaz bol doručený

obžalovanému C. C. dňa 11.3.2014 a nadobudol právoplatnosť dňa 20.3.2014. Výkon tohto trestu bol
mu nariadený dňa 16.12.2014. Ďalej bol obžalovaný uznaný za vinného rozsudkom Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou, sp.zn.0T/19/2014 zo dňa 30.7.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 23.9.2014, sp.zn.23To/119/2014 z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods.
3 písm. b/ Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne, na

výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. V súlade s
ustanovením § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol
súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že v prípade vydania
trestného rozkazu účinky vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku nastávajú okamihom doručenia trestného

rozkazu obžalovanému do vlastných rúk. V predmetnej trestnej veci bolo zistené, že trestný rozkaz
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn.0T/8/2014 zo dňa 5.3.2014 bol doručený obžalovanému
dňa 11.3.2014 a rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn.0T/19/2014 bol vyhlásený
dňa 30.7.2014, pričom skutok v tejto trestnej veci spáchal dňa 12.12.2013 (skôr ako mu bol doručený
trestný rozkaz a vyhlásený rozsudok), preto boli podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. u obžalovaného splnené

podmienky na ukladanie súhrnného trestu za zbiehajúcu sa trestnú činnosť obžalovaného v trestnej
veci Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn.0T/8/2014, sp.zn.0T/19/2014 a sp.zn.5T/20/2014.
Vzhľadomnapovahuacharakterspáchanéhotrestnéhočinu,osobuobžalovanéhoC.C.,výškuarozsah
spôsobenej škody (uvedeným trestným činom obžalovaný spôsobil škodu vo výške 29,97 Eur), zistené
dve poľahčujúce okolnosti na strane obžalovaného podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa obžalovaný C. C.

priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval (na túto poľahčujúcu okolnosť správne
poukázal i okresný súd) i poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., že obžalovaný napomáhal
pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, keďže urobil v konaní pred súdom vyhlásenie o
priznanívinyvzmysle§257ods.1písm.b/Tr.por.aokresnýsúdhoprijal,aprizisteníjednejpriťažujúcejokolnosti na strane obžalovaného v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák., odvolací súd dospel k záveru, že
u obžalovaného sú v predmetnej trestnej veci splnené zákonné podmienky na upustenie od uloženia
súhrnného trestu odňatia slobody podľa § 44 Tr. zák., pretože tresty, ktoré boli obžalovanému uložené

skorším trestným rozkazom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 5.3.2014, sp.zn.0T/8/2014,
doručený obžalovanému dňa 11.3.2014 (právoplatným dňa 20.3.2014) vo výmere 6 mesiacov, ktorý mu
bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky a rozsudkom Okresného súdu Bánovce
nad Bebravou, sp.zn.0T/19/2014 zo dňa 30.7.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 23.9.2014, sp.zn.23To/119/2014 vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne s jeho zaradením do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, je dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu
páchateľa.

Vzhľadomnauvedenédôvodyodvolacísúdnapodkladepodanéhoodvolaniaobžalovanéhozrušilpodľa
§ 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok u obžalovaného len vo výroku o treste odňatia
slobody a o spôsobe jeho výkonu a pochybenie okresného súdu postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

napravil tak, že u obžalovaného C. C. podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu odňatia
slobody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.