Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. august 2014

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/108/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212980
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6412212980.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci
navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, konajúca prostredníctvom advokáta
konateľa doc. JUDr. Branislava Fridricha PhD., IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenská republika, v
jej mene: Ministerstvo spravodlivosti SR, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom domáhal zaplatenia od
odporcu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy s poukazom na to, že odporca je zodpovedný
za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v Žiari nad
Hronom, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzkov, vyplývajúcich zo zmlúv o úvere, v zákonom stanovenej
lehote. Právny zástupca navrhovateľa doručil súdu podanie, kde okrem iného navrhol konanie prerušiť,
a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je
rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom
bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu, povereného prejednávaním veci.
Uvedenú kópiu sťažnosti súdu aj predložil.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Navrhovateľ v podanom návrhu namietal zaujatosť Okresného súdu v Žiari nad Hronom. Žiadal, aby
nadriadený súd prikázal vec inému súdu. O uvedenej námietke navrhovateľa rozhodol Krajský súd v
Banskej Bystrici uznesením, kde konštatoval, že zákonný sudca, ktorému vec bola pridelená v zmysle
rozvrhu práce, nie je v tejto veci vylúčený.

Súd zistil, že navrhovateľ súdu doručil sťažnosť, adresovanú Ústavnému súdu SR, pričom z uvedenej
sťažnosti nie je zrejmý dátum jej vyhotovenia, ani dátum podania na príslušný súd. V uvedenej sťažnosti
navrhovateľ poukazoval na porušenie základného práva, zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (práva
na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 prvej vety Ústavy SR),
ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (osobitne práva na nestranný súd, zriadený zákonom).

Súd je toho názoru, že podanie ústavnej sťažnosti (v prípade ak by aj navrhovateľ preukázal podanie
sťažnosti na Ústavný súd doručením) proti rozhodnutiu súdu o vylúčení sudcov okresného súdu nie je
takým dôvodom, ktorý by zakladal či už obligatórnu povinnosť súdu konanie prerušiť, alebo fakultatívnu
možnosť prerušenia konania. Vylúčenie sudcu okresného súdu nie je prejudiciálnou otázkou a o
námietke zaujatosti, vznesenej navrhovateľom, bolo rozhodnuté nadriadeným súdom, a to Krajským
súdom v Banskej Bystrici. Vedenie konania o ústavnej sťažnosti nie je dôvodom na prerušenie konania,
pretože o námietke zaujatosti už bolo právoplatne rozhodnuté a v predmetných veciach navrhovateľ
uplatňuje svoj nárok z titulu náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v exekučnom konaní.
Jedná sa o procesnú otázku, a nie o otázku, ktorá je prejudiciálnou vo vzťahu k riešeniu sporu vo veci
samej. Akceptovaním návrhu navrhovateľa na prerušenie konania by v danej veci došlo k porušeniu
jedného zo základných princípov súdnictva, a to verejného prerokovania veci bez zbytočných prieťahov.
Vzhľadom na to, že súd je toho názoru, že nie je daný žiadny zákonný dôvod na prerušenie konania,
súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol.
Navrhovateľ poukázal na to, že exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti
zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci, a to v zákonom
ustanovenej dobe. V exekučnom konaní, vedenom podľa procesných pravidiel je založená povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. Právny zástupca v podanom návrhu poukázal na to, že príslušný súd rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty,
pričom v daných prípadoch neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, aby k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na
vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Navrhovateľ v návrhu konštatoval tú skutočnosť,
že exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej
zložitosti a ani si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas, potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 1.2.2011, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom
stanovenej lehoty, omeškanie je viac ako 176 dní. Zároveň konštatoval, že exekučný súd tým, že
svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v
časti istiny, a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup formálne vyvolal stav, ktorý založil
prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi navrhovateľom ako oprávneným a dlžníkom ako
povinným, odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Navrhovateľ žiadal priznať
majetkovú škodu, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov, spojených s jeho činnosťou,
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Zároveň si
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na
rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v
spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručeného čl. 48 ods. 2
Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase, zaručeného čl. 6 ods.1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa
názoru právneho zástupcu navrhovateľa dôsledkom nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za
následok zbytočné prieťahy v konaní, spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného.
Navrhovateľ žiadal priznať z titulu majetkovej škody sumu 8.617,93 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu
1.723,59 €.

Odporca doručil súdu písomné vyjadrenie v danej veci, z obsahu ktorého okrem iného je zrejmá tá
skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako
exekučnom titule. Znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 1.6.2011, kedy

bol Exekučný poriadok novelizovaný Zákonom č. 102/2011 Z. z., podľa vyjadrenia odporcu znamená,
že akýkoľvek nárok žalobcu, vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia
v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach, začatých po 1.6.2011, nemá žiadnu oporu v
zákone. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 1.6.2011, nárok
v tejto časti nie je opodstatnený.

Navrhovateľ ani právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie nedostavili, doručenie mali riadne
vykázané, a to navrhovateľ dňa 10.7.2014 a právny zástupca navrhovateľa dňa 10.7.2014. Právny
zástupca navrhovateľa doručil súdu mailom návrh na zrušenie termínu pojednávania spolu s návrhom
na prerušenie konania dňa 14.8.2014, čo bol štvrtok, pričom pojednávanie bolo určené na najbližší
pondelok. Súd doručil dňa 15.8.2014 právnemu zástupcovi navrhovateľa mailové podanie, kde mu
oznámil, že neakceptuje jeho žiadosť o zrušenie pojednávania a pojednávanie sa konať bude. Na
pojednávanie sa nedostavil ani odporca, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil, odročiť pojednávanie
nežiadal. Trval na písomnom vyjadrení k veci. Súd konal v neprítomnosti účastníkov konania.

Podľa § 1 písm. a/ Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení neskorších predpisov, v znení do 31.12.2012 tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za
škodu, spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej správy.

Podľa § 1 písm. c/ toho istého zákona tento zákon upravuje predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ štát zodpovedá za podmienok, ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci,
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. toho istého zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v menej štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda
vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona štát zodpovedá za škodu, spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 toho istého zákona právo na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 toho istého zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 1.6.2011, súd preskúmava žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné
konanie, vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 Zákona č. 231/1999 Z. z. o
štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor
v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, platného od 1.6.2010 do 31.5.2011, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor

žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, platného do 31.5.2011, podľa tohto zákona možno
vykonávať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, účinného od 1.6.2011, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.

Navrhovateľ podával na Ministerstvo spravodlivosti SR dňom 23.4.2012 žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Dňa 27.9.2012 podal žaloby na Okresný súd Žiar nad Hronom.
Odporca namietal, že žaloba nebola podaná po uplynutí šesťmesačnej lehoty, ale skôr. Súd je toho
názoru, že prejednaniu žaloby o náhradu škody a nemajetkovej ujmy nebráni, že žaloba bola na súd
doručená skôr, než uplynula lehota šesť mesiacov na predbežné prerokovanie nároku podľa § 16 Zákona
č. 514/2003 Z. z.

Z exekučného spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 9Er 754/12 súd zistil, že exekútor JUDr.
Rudolf Krutý podal žiadosť na tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 10.8.2012.
Oprávneným bol POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, povinná V. L., pre vymoženie sumy 1.489,56 € s
prísl. na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 16597/09, ktorý vydala Slovenská
rozhodcovská, a.s. dňa 2.11.2009, právoplatný dňa 30.11.2009. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý
v podanej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie okrem iného konštatovala, že pred
začiatkom výkonu exekučnej činnosti bol radovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
pričom poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 13.4.2011, III.US 322/2010, pričom rozhodnutie
Ústavného súdu zasiahlo do jeho právneho postavenia ako strany exekučného konania, a to na tom
argumente, že Ústavný súd zaradil do odôvodnenia označeného nálezu nad rámec predmetu konania,
vedeného podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR aj všeobecnú konštatáciu o vylúčení súdneho exekútora z
výkonu exekúcie pre pomer k oprávnenému, ktorý bol jeho bývalým zamestnancom. Súdny exekútor
v podanej žiadosti o udelenie poverenia konštatoval, že vzhľadom na to, že podľa jeho názoru súdny
exekútor o svojom vylúčení nerozhoduje a ani svoje vylúčenie nemôže navrhovať, ale len v zmysle § 30
EP je povinný oznámiť skutočnosti, na základe ktorých by potenciálne mohol byť vylúčený z vykonávania
exekúcie, ponecháva plne na rozhodnutí okresného súdu, či ho z vykonávania exekúcie vylúči, alebo nie,
a či ho v predmetnom exekučnom konaní poverí vykonaním exekúcie alebo nie. Okresný súd v Žiari nad
Hronom vo veci 9Er 754/2012 rozhodol uznesením dňa 2.10.2012, a to tak, že súdneho exekútora vylúčil
z vykonávania exekúcie (súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého). Uvedené uznesenie bolo doručené
právnemu zástupcovi oprávneného, pričom bol zároveň vyzvaný, aby navrhol exekútora, ktorého by mal
súd poveriť vykonaním exekúcie v prípade, ak súd žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovie. Zo spisu vyplýva, že zástupca oprávneného súdu nenavrhol exekútora, ktorého by mal súd
poveriť vykonaním exekúcie.

Z uvedeného je zrejmé, že exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po
1.6.2011. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením tak, že súdneho exekútora vylúčil z vykonávania
exekúcie, pričom následne zástupca oprávneného nového exekútora súdu neoznámil.

Exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a
rozhodcovských komisií, ako aj zmierov nimi schválených. V danej veci bol exekučným titulom rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu. Z uvedeného je zrejmé, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia
neplatí pri tomto exekučnom titule. Navrhovateľ poukazoval na nesprávny úradný postup a prieťahy v
exekučnom konaní. Nesprávny úradný postup v tomto prípade mal predstavovať porušenie povinnosti
urobiť úkon v zákonom stanovenej lehote, resp. zbytočné prieťahy v konaní. Z pripojeného exekučného
spisu tak, ako je hore konštatované je zrejmé, že súd nezistil ani jeden zo zákonných dôvodov,
potrebných na konštatovanie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu. Pri posudzovaní
žiadosti o udelenie poverenia súd je zo zákona povinný skúmať exekučný titul a v prípade zistenia
rozporu so zákonom návrh exekútora na vydanie poverenia zamietnuť. V danej konkrétnej veci súd
musel riešiť aj otázku možného vylúčenia súdneho exekútora, ktorý podával žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, pričom sa súd musel oboznámiť aj s nálezom Ústavného súdu III.US
322/2010, na ktorý súdny exekútor v podanej žiadosti poukazoval. Takéto konanie súdu si vyžaduje širší
časový priestor na preskúmanie uvedených skutočností. Po oboznámení sa s pripojeným exekučným
spisom súd má za to, že súd konal vo veci bez akýchkoľvek zbytočných prieťahov, konal priebežne.
Súd nevzhliadol žiadne prieťahy v postupe súdu, ktoré by bolo možné posúdiť ako jeho nesprávny
úradný postup. Všeobecný súd, konajúci o náhrade škody a náhrade nemajetkovej ujmy podľa Zákona
č. 514/2003 Z. z. môže sám skúmať, či konal exekučný súd bez zbytočných prieťahov. Túto otázku riešil
Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 27.11.2003, sp. zn. 3Cdo 134/2003 ako otázku zásadného právneho
významu. Treba poukázať aj na názor Ústavného súdu (pokiaľ by sa lehota 15 dní vzťahovala aj na
vydanie poverenia pri exekučnom titule, kde je rozhodcovský rozsudok), že Ústavný súd vo viacerých
rozhodnutiach vyslovil názor, že táto lehota neplatí v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného
súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (napr. rozhodnutie IIUS 245/2013, IIUS
112/2013). Súd poukazuje pritom aj na tú skutočnosť, že navrhovateľ ako oprávnený v exekučných
veciach podával v rovnakom čase hromadné návrhy či už na zmenu exekútorov, alebo iné podania a
zaťažil všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom k tomu musel počítať i s určitým technicko-
administratívnym zdržaním. V r. 2012 v agende Er napadlo na tunajší súd 10.482 vecí, pričom tieto veci
v uvedenom čase vybavovali len deviati sudcovia, ktorí v tom čase vybavovali však aj inú agendu.

Vzhľadom na to, že súd dospel k názoru, že nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy nie
je odôvodnený z dôvodu, že exekučný súd neporušil práva navrhovateľa, nie je potrebné vyhodnocovať
aj predpoklady na určenie výšky nemajetkovej ujmy, uvedené v zmysle § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003
Z. z. Takýmito predpokladmi by sa súd zaoberal iba v prípade, ak by náhradu nemajetkovej ujmy priznal
a odôvodňoval by jej výšku.

Vzhľadom na to, že návrh navrhovateľa bol nedôvodný už v samotnom právnom základe uplatneného
nároku, nebol dôvod, aby súd vo veci rozhodoval medzitýmnym rozsudkom o právnom základe
uplatneného nároku, ale súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, právo na ich náhradu nepriznal. Odporca, ktorý nebol zastúpený advokátom,
si náhradu trov konania uplatnil vo svojom vyjadrení k podanému návrhu, preto mal súd povinnosť
rozhodnúť o trovách konania. Odporca si trovy konania nevyčíslil, z obsahu spisu žiadne trovy konania
odporcu nevyplynuli, preto súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.