Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. október 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/419/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313224906
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Cambelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4313224906.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v právnej veci žalobcu: Š. W., A.. XX.X.XXXX,

W. XXX XX Ž. Č.. XX, proti žalovanej: Y. W., A.. X.X.XXXX, W. XXX XX D., O.. P. XXXX/XX, o určenie
výživného pre manžela,

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd nepriznáva žalovanej náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd stanovil žalovanej povinnosť prispievať na výživu žalobcu
sumou 100 eur mesačne ako výživné na manžela, počnúc dňom 10.12.2013. Uviedol, že manželstvo
so žalovanou uzavreli v roku 1983. Manželstvo trvá, hoci účastníci konania nebývajú v spoločnej

domácnosti, nehospodária a nežijú spolu. Žalobca uviedol, že je nezamestnaný a poberá len dávky v
hmotnej núdzi a príspevok na bývanie. Snažil sa zamestnať po tom, čo jeho matka zomrela, ale sa mu
to nepodarilo. V priebehu tohto konania sa zamestnal a na určení výživného naďalej trval. Uviedol, že
vzťahy medzi ním a žalovanou sú narušené odvtedy, čo odišiel opatrovať svoju matku. Byt prepísali na
dcéru M.. Po tom, čo odišiel, odhlásili ho z pobytu a nemohol sa vrátiť späť. Býva v rodinnom dome v
Ž., ktorého je spoluvlastníkom.

Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila, pretože je invalidná dôchodkyňa. Sama musela začať
pracovať v chránenej dielni, aby stačila uhrádzať výdavky spojené so živobytím. Čo sa týka bytu,
nemali ho v osobnom vlastníctve a vzdali sa práv k bytu v prospech ich dcéry dobrovoľne. Žalobcu
odhlásila z bytu dcéra účastníkov M. kvôli tomu, aby neplatili daň za komunálny odpad aj za žalobcu,
keď býval v Ž.. Chceli ju takto zabezpečiť. Žalovaná uviedla, že má zvýšené náklady v súvislosti s jej
zdravotným stavom. Má tretí stupeň poškodenia kolenných kĺbov a má absolvovať operáciu kolena.
Chodí na obstreky, injekcie. Má zvýšený cukor, berie inzulín, tabletky kvôli tejto diagnóze. Musí brať

lieky, magnézium, ktoré neuhrádza poisťovňa. Žalovaná poukázala na to, že od roku 2007 sa stupňovalo
zhoršenie vzťahov medzi manželmi. Žalobca, keď si vypil, bol úplne agresívny voči nej. Slovne aj fyzicky
na ňu útočil, urážal ju. Ku koncu roku 2011 už bol u svojej matky. Od roku 2012 od svojej matky len
sem - tam odchádzal a neskôr už prestal prichádzať domov. S manželom spolu intímne nežijú možno
aj desať rokov.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo 29.1.1983. Ich manželské vzťahy sú neusporiadané. Podľa
žalobcu sa vzťahy medzi manželmi narušili po tom, čo odišiel opatrovať svoju matku, ktorá zomrela
30.10.2013. Byt prepísali na dcéru M. a žalobcu potom odhlásili z pobytu a nemohol sa vrátiť späť.Žalobca býva Ž., v dome po rodičoch, ku ktorému má spoluvlastnícky podiel. Žalobca uviedol, že matku
opatroval asi dva roky. Podľa žalobcu manželia už viac ako dva roky intímne nežijú spolu. Žalovaná
uviedla,ževäčšienezhodykvôlipožívaniualkoholužalobcomnastalivroku2007.Vtedydošloktomu,že

ho doviezla sanitka, keďže ho našli, že spadol do potoka s celodennou tržbou. Priniesli ho v podnapitom
stave, podchladeného. Od roku 2007 sa zhoršenie ich vzťahov so žalobcom stupňovalo. Žalobca, keď
si vypil, bol úplne agresívny voči nej. Slovne aj fyzicky na ňu útočil, urážal ju. Ku koncu roku 2011 už bol
u svojej matky. Od roku 2012 od svojej matky len sem- tam odchádzal a neskôr už prestal prichádzať
domov. Podľa žalovanej už možno aj desať rokov nežijú so žalobcom spolu intímne. Žalovaná uviedla,

že žalobcu z bytu odhlásila jeho dcéra M.. Bolo to kvôli tomu, aby neplatili daň za komunálny odpad aj
za žalobcu, keď býval v Ž.. Žalobca sa podľa žalovanej sám rozhodol, že odíde bývať do Ž..

Z výpovede B. W. vyplýva, že žalobca býva v Ž. v rodinnom dome sám. Predtým býval s matkou, o
ktorú sa staral. Zabezpečoval práce pre ňu od varenia, prebaľovania. Niekedy k nej bol aj drsný, ale na
druhej strane ju naučil aj chodiť. Svedkyňa chodila do ich domácnosti. Nestalo sa, že žalobca pred ňou

pil, ale vie, že predtým pil a pil veľa. Vie o tom, že to bolo aj za života jeho mamy. Od decembra 2013
svedkyňa nevidela žalobcu v podnapitom stave. K spolužitiu účastníkov sa svedkyňa nevedela vyjadriť.

Z výpovede svedka Y. W. vyplýva, že má vedomosti o tom, že účastníci majú veľké problémy. Žalobca
sa staral o svoju matku, keď bola chorá. Uviedol, že bol svedkom toho, že keď si prišiel žalobca do Levíc

pre šatstvo, žalovaná mu dala šaty do silonového vreca a povedala mu, aby išiel, odkiaľ prišiel, že nemá
čo tam hľadať. O problémoch manželov nevedel nič bližšie uviesť.

Svedkyňa M. W., dcéra účastníkov, uviedla, že čo sa týka spolužitia rodičov, ešte keď chodila do
základnej školy, boli odvtedy medzi rodičmi večné hádky. Otec stále kričal a potom si to ani mama

nenechala. Stávalo, sa, že chodieval z roboty do krčmy. Niekedy odstavil auto a hore neprišiel. Boli
prípady, že prichádzal domov napitý. Zvykol jej aj jej mame nadávať. Táto situácia trvala až dovtedy, kým
bol otec doma. Keď išiel opatrovať svoju mamu a keď telefonoval matke svedkyne, zvykol jej do telefónu
nadávať, uvádzal, že rozpíli v byte na P. nábytok. Urážal ju, nadával jej do všelijakých ... On si veľa vecí
ani nepamätal. Keď bol opitý, zvykol urážať a nadávať mame aj v čase, keď ešte bývali rodičia spolu.

Bol taký prípad, že otec fyzicky zaútočil na mamu. Vtedy volali aj policajtov. Otec mal vtedy vypité, prišiel
z krčmy. Bolo to už dávnejšie. Otec išiel zahnať sa na mamu. Svedkyňa bola pritom prítomná. Rodičia
nebývajú spolu odvtedy, čo otec odišiel opatrovať svoju matku. V tom čase bola jeho matka ešte zdravá.
Asi o dva tri mesiace dostala porážku. Odvtedy sem- tam prišiel domov, ale doma neprespal. Keď sa
tam zastavili s mamou, otec nebol triezvy. Rodičia na ňu prepísali byt. Z trvalého pobytu otca odhlásila

kvôli tomu, aby nemuseli platiť za odvoz smetí aj za neho, keďže tam nebýva. Nevie, či sa otec chcel
vrátiť domov, ale on sám sa rozhodol z domu odísť. K tomu, ako často otec požíval alkoholické nápoje,
svedkyňa uviedla, že dennodenne. Keď si vypil, mal agresívne správanie. Stále kričal, vrieskal, nadával.
Trieskal nábytkom alebo skrinkami. Keď sa už otec vykričal, išiel si ľahnúť a keď sa vyspal, znovu to
pokračovalo. Väčšinou takéto správanie mal, keď mal vypité. Keď otec nadával, osočoval mamu.

Z výpovede svedkyne S. Š. vyplýva, že keď ešte bývala s rodičmi, otec sem-tam chodieval domov opitý.
Stávalo sa, že z roboty chodieval do krčmy. Keď prišiel domov, robil rozbroje. Otec zvykol svedkyni,
keď jej telefonoval hovoriť, aká je mama, pričom používal neslušné slová na jej adresu. Otec odišiel zo
spoločnej domácnosti s tým , že sa išiel starať o svoju mamu, ale vtedy ešte bola mobilná a bola schopná

o seba sa postarať. Podľa jej názoru otec je schopný na to, aby pracoval. Má zamestnanie a výživné
požaduje od mamy, ktorá je invalidná. V poslednom období medzi rodičmi nie je žiadna komunikácia.
Bola prítomná v takých prípadoch, keď bývala s rodičmi, že keď prichádzal otec z krčmy, vulgárne sa
vyjadroval na adresu matky, že je tučná, že je k... Stávalo sa, že keď si otec vypil, tak na druhý deň
už ani nevedel, čo robil.

Z výpovede svedka Ľ. Š. vyplýva, že účastníci nežijú spolu. Spoznal ich v roku 1999. V podstate v tom
čase, i keď vzťahy medzi nimi neboli ružové, dosť dobre spolunažívali. Už v tom čase bol problém so
svokrom kvôli tomu, že požíval alkohol. Keď prišiel z práce domov a boli tam, natriezvo domov úplne
neprišiel. Neskôr odišiel od rodiny s tým, že ide opatrovať svoju matku. Bol to od neho podľa svedka útek

od rodiny, keďže v tom čase jeho matke ešte nič nebolo. Čo sa týka alkoholu, možno povedať, že neskôr,
keď bývali účastníci ešte spolu, mal žalobca agresívne správanie. Napríklad, keď sa rozprávali, počúvali
jeho nadávky z izby. Nebol svedkom extrémností, čo sa týka vzťahov medzi účastníkmi konania.Žalobca uviedol, že v rodinnom dome v Ž., ku ktorému má spoluvlastnícky podiel a v ktorom býva sám,
platí za elektrickú energiu 21,13 eur mesačne, za poplatok pre RTVS 2,32 eur mesačne, za plyn 35
eur mesačne - tu požiadal o zníženie. Štvrťročne za vodné platí 10 eur. Za lieky mesačne uhrádza 15

-20 eur. Žalobca uviedol, že opatroval svoju matku, ktorá zomrela 30.10.2013 a za opateru poberal
opatrovateľský príspevok 140 eur mesačne.

Žalovaná uviedla, že jej podiel mesačne na nájomnom je 80,99 eur, za elektrinu platí 50 eur mesačne,
vodné, stočné uhrádza v sume 72,22 eur, za plyn 7 eur mesačne, na elektrinu na záhradu platí 12

eur mesačne. Lieky ju vyjdú mesačne 35 - 40 eur. Raz polročne platí za injekcie do kolien 52,80 eur.
Dokupuje si vložky kvôli inkontinencii, nakoľko tie, čo jej predpisujú, jej nestačia. Výdavky má aj na
benzín 30 eur mesačne, ktoré uhrádza dcére, pre prípad návštevy lekára.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny D. vyplýva, že žalobca bol vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie naposledy od 12.11.2013 do 30.11.2014. Dávka v hmotnej núdzi mesačne

činila 62,50 eur v decembri 2013, v januári 2014 a 61,60 eur vo februári 2014 a v marci 2014. Žalobca
poberal dávky v hmotnej núdzi od 1.12.2013 do 31.12.2014. Žalobca na pojednávaní 10.6.2014 uviedol,
že dávka v hmotnej núdzi činí 61,60 eur a príspevok na bývanie má priznaný vo výške 55 eur mesačne.

Z potvrdenia Obce Ž. vyplýva, že žalobca sa prihlásil k prechodnému pobytu v Ž. Č..XX dňa 10.1.2012.

Z oznámenia Mesta D. vyplýva, že trvalý pobyt bol zrušený žalobcovi 14.5.2013.

Zpracovnejzmluvyz25.11.2014,ktorúuzavrelžalobcasoSAMPSLOVAKIA,s.r.o.vyplýva,žežalobcovi
vznikol pracovný pomer ako pomocnému robotníkovi, upratovačovi na dobu určitú od 1.12.2014 do
30.11.2015. U uvedeného zamestnávateľa dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 377 eur, čo vyplýva

z opisu jeho mzdového listu.

Z opisu mzdového listu žalovanej vystaveného zamestnávateľom Ľubor Kováč KOVA-TEX Levice
vyplýva, že čistý mesačný príjem žalovanej v decembri 2013 činil 302,60 eur. V roku 2014 dosahovala
čistý mesačný príjem v priemere 315,40 eur mesačne a v roku 2015 336,01 eur mesačne. Žalovaná

pracuje v chránenej dielni.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava, vyplýva, že v roku 2013 invalidný dôchodok
žalovanejčinil315,40eurmesačne,vroku2014323,20eurmesačneaodl.l.2015sainvalidnýdôchodok
zvýšil na sumu 327,80 eur mesačne.

ZlekárskejsprávyMUDr.PavlaButašaz30.6.2015vyplýva,žežalobcanetrpínažiadneochorenie,ktoré
bysivyžadovalosústavnúliečbu.Žalovanájeliečenánacukrovku,vysokýTK,alergiu,astmubronchiale,
chronickú pankreatitídu, kŕčové žily, boreliózu, ischemickú chorobu srdca, inkontinenciu moča III st.,
komplikácie cukrovky (nefropathia, plyneuropathia), gonarthrózu (vydratie kolenných kĺbov). Mesačné

náklady na doplatky na lieky činia u žalovanej cca 60 eur.

Podľa§71ods.1Zákonaorodine,manželiamajúvzájomnúvyživovaciupovinnosť.Akjedenzmanželov
túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch
manželovbolazásadnerovnaká.Prirozhodovaníourčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadne

na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkového pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 vety prvej a druhej Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania.Vzájomná vyživovacia povinnosť manželov podľa § 71 ods. 1 Zák. o rodine je viazaná na právnu
existenciu manželstva. V prípade, že jeden z manželov si vyživovaciu povinnosť neplní, súd na návrh
jedného z manželov určí rozsah vyživovacej povinnosti tak, aby životná úroveň oboch manželov

bola zásadne rovnaká. V „zásade“ rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde
o mechanickú rovnosť v majetkovej sfére medzi manželmi v zmysle rovnakého množstva peňazí.
Treba vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík
týkajúcich sa jednotlivých manželov. So zabezpečením vyššieho príjmu na základe náročnejšieho
vypätia síl, resp. sťažených okolností, môže byť spojená aj potreba vynaloženia vyšších prostriedkov

na regeneráciu. Rozdielne potreby a náklady môžu vyplývať aj zo zdravotného stavu, stravovania,
ošatenia, spôsobu života a pod. Bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej
povinnosti, súd nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Pojem dobré
mravy predstavuje všeobecne spoločensky uznávané pravidlá, prostredníctvom ktorých sa zavrhujú
spoločensky nežiadúce javy. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti,
ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že od podania žaloby, t.j. od 10.12.2013
do 24.11.2014 bol žalobca nezamestnaný a bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi, prevažne v sume
61,60 eur mesačne a po určitú dobu poberal aj príspevok na bývanie a od 25.11.2014 do dňa rozhodnutia
súdu je zamestnaný v SAMP SLOVAKIA, s.r.o. U tohto zamestnávateľa dosahuje priemerný čistý

mesačný príjem 377 eur. Žalovaná od 10.12.2013 do dňa rozhodnutia súdu je invalidnou dôchodkyňou
a je zamestnaná u Ľubora Kováča KOVA-TEX Levice. Jej čistý mesačný príjem v decembri 2013 činil
302,60 eur. V roku 2014 dosahovala čistý mesačný príjem v priemere 315,40 eur mesačne a v roku
2015 336,01 eur mesačne. Žalovaná pracuje v chránenej dielni. Žalovaná v decembri 2013 poberala
invalidný dôchodok 315,40 eur mesačne, v roku 2014 323,20 eur mesačne a od l.l.2015 došlo k jeho

zvýšeniu na sumu 327,80 eur mesačne. Celkový mesačný príjem žalovanej je podstatne vyšší (invalidný
dôchodok a príjem zo zamestnania) ako mesačný príjem žalobcu zo zamestnania, treba však vziať do
úvahy, že žalovaná má podstatne vyššie náklady na zabezpečenie svojich odôvodnených potrieb a to
predovšetkým s prihliadnutím na jej zhoršený zdravotný stav, na ochorenia ktorými trpí a na potrebu
liečby. Žalobca netrpí na žiadne ochorenie, ktoré by si vyžadovalo sústavnú liečbu, kým žalovaná trpí

rôznymi ochoreniami, ako to vyplýva z lekárskej správy vyhotovenej MUDr. Butašom. Mesačné náklady
na doplatky na lieky podľa lekárskej správy činia u žalovanej cca 60 eur mesačne. S prihliadnutím na to,
aby si žalovaná zabezpečila náklady spojené so živobytím, ako invalidná dôchodkyňa sa zamestnala. S
prihliadnutím na uvedené majú obidvaja manželia počas doby ich zamestnania vzhľadom na ich príjmy
približne rovnakú možnosť zabezpečovať si svoje odôvodnené potreby s prihliadnutím na uvedené

osobitosti a ich náklady na živobytie. V súvislosti s ochoreniami žalovanej, sú jej odôvodnené potreby a
náklady na výživu výrazne vyššie ako náklady na výživu žalobcu. Za obdobie od 25.11.2014, odkedy je
žalobca zamestnaný, neprichádza do úvahy z vyššieuvedených dôvodov stanoviť vyživovaciu povinnosť
žalovanej k žalobcovi.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pre určenie vyživovacej povinnosti
žalovanej k žalobcovi nie sú splnené zákonné predpoklady pre priznanie výživného pre žalobcu za
obdobie od 10.12.2013, a to za obdobie od 10.12.2013 do 24.11.2014 a ani za obdobie od 25.11.2014, a
tozdôvodu,žepriznanievýživnéhoprežalobcubybolovrozporesdobrýmimravmi.Priznanievýživného
pre žalobcu pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 75 ods. 2 Zák. o rodine by bolo z dôvodu, že žalobca

sa voči žalovanej počas doby, keď žili účastníci v spoločnej domácnosti, správal agresívne, žalovanú
osočoval, urážal ju, požíval alkoholické nápoje. Takéto správanie žalobcu k žalovanej je preukázané
výpoveďami svedkov, detí účastníkov, M. W. a S. Š.. Za daných okolnosti je v rozpore s dobrými mravmi,
ak žalobca požaduje, aby žalovaná vzhľadom na takéto správanie žalobcu voči nej, mala povinnosť plniť
si voči nemu vyživovaciu povinnosť.

Súd preto z vyššieuvedených dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p. , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhodne súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Žalovaná mala v konaní plný procesný úspech a vzniklo jej právo na náhradu trov konania. Náhradu
trov konania nežiadala priznať. Súd preto náhradu trov konania žalovanej nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní, od dňa jeho
doručenia, na Okresnom súde Levice, v dvoch písomných
vyhotoveniach.
V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva,
ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.