Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. marec 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8C/175/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613213270
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7613213270.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdSpišskáNováVes,samosudkyňouJUDr.BlaženouFedorkovuvprávnejvecinavrhovateľky
Bibiany Červenickej, nar. 16.11.1962, bytom Jamník 312 proti odporcovi BENCONT INVESTMENTS
s.r.o. so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom Trnavská cesta 7,
Bratislava, spisovej značky WHB/0111/0287 zo dňa 28.2.2013.

O d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom JUDr. Marcelom Hudákom,
JUDr. Štefanom Jakobom a JUDr. Helenou Markovičovou spisovej značky č. WHB/0111/0287 zo dňa
28.2.2013 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu vo výške 331,50
Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 5.6.2013 domáhala zrušenia rozhodcovského
rozsudku vydaného rozhodcom JUDr. Marcelom Hudákom, JUDr. Štefanom Jakobom a JUDr. Helenou
Markovičovou spisovej značky WHB/0111/0287 zo dňa 28.2.2013 a náhrady trov konania. Žalobu
odôvodňovalatým,ženiejeschopnážalobcovizaplatiťistinuvovýške1.545,48eur,čosúdneakceptoval

a nepovolil je uhrádzanie sumy v splátkach. Uviedla tiež, že rozhodcovská doložka na základe
ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok je nemorálnou a neprijateľnou zmluvnou podmienkou
podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Spôsobuje, že o právach a právom chránených
záujmoch rozhoduje súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciu
ale viac menej je založená na aspektoch, akými je zisk a podnikanie rozhodcu. Arbitráž vznikla ako
legitímny prostriedok vymožiteľnosti práva, ale vo svojej postate je predovšetkým inštitútom určeným
pre podnikateľské prostredie typické vyššou mierou vyťaženosti vzájomných pozícii. Žalobkyňa zároveň

navrhla naplniť ciele smernice, podľa ktorej sa majú štáty postarať o to, aby spotrebiteľa nekalé praktiky
nezaväzovali. Článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách je kogentným ustanovením, ktoré je postavené na roveň pravidiel verejného poriadku, na
ktorých musí štát a jeho orgány bezvýhradne trvať a je naplnením jadra ochrany pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami. Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom. Ak rozhodcovské konanie

prebiehalo na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, tak aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal
vzísť z takéhoto vadného súkromnoprávneho procesu nie je súladný s imperatívom dobrých mravov.
Podľa § 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 z. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa má exekúcia zastaviťaj bez návrhu, ak sa vymáha plnenie, ktoré sa prieči dobrým mravom. Nielen klauzula o rozhodcovskom
konaní je v rozpore s dobrými mravmi, ale aj výkon práv dodávateľa sa prieči dobrým mravom, ak
svoje právo uplatnil na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky spôsobujúcej hrubú nerovnováhu v

neprospech slabšieho. Rozhodca ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa a to je dôvodom
na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Zároveň požiadala o odklad vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku, ktorý je právoplatným exekučným titulom.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že rozhodcovská doložka bola dohodnutá riadne v

súlade so zákonom.

Žalovaný sa na pojednávania vo veci nedostavil, doručenie predvolania mal súd riadne preukázané,
lehota na prípravu na pojednávanie bola zachovaná, svoju neúčasť ospravedlnil a zároveň zaslal súdu
odvolanie plnej moci Advokátskej kancelárii Verita, s.r.o., so sídlom na Karpatskej č. 18, v Bratislave. Z
týchto dôvodov súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. WHB/0111/0287 zo dňa 28.2.2013, vydaným Stálym
rozhodcovským súdu so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava, bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť
žalovanému sumu 1.545,48 eur, úrok vo výške 23% ročne zo sumy 1.545,48 eur od 15.5.2009 do

zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1. 545,48 eur od 15.5.2009 do zaplatenia,
sumu vyčíslených úrokov a úrokov z meškania vo výške 522,43 eur, sumu dlžných poplatkov vo výške
49,03 eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 84,68 eur a náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 183,76 eur. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia rozhodcovský súd sa zaoberal
svojou právomocou vo veci rozhodnúť a dospel k záveru, že jeho právomoc je daná. V odôvodnení

konštatuje, že má právomoc rozhodovať o žalobe, pretože sa jedná o spor medzi žalobcom a žalovaným
zo zmluvy o úvere. Žalovaná svojim podpisom zmluvy o úvere potvrdila, že súhlasí s jej obsahom.
V článku 3 ods. 6 zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory vzniknuté zo
zmluvy o úvere, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere budú riešené pred Stálym
rozhodcovským súdom a jeho rozhodnutie bude pre obe zmluvné strany konečné a záväzné. Zmluva

o úvere neobsahuje ustanovenie, ktoré by vylučovalo viazanosť právnych nástupcov zmluvných strán
jej rozhodcovskou doložkou.

Uvedený rozhodcovský rozsudok prevzala žalobkyňa do vlastných rúk dňa 15.5.2013, čo je zrejme
z doručenky predloženej rozhodcovským súdom. Rozhodcovský rozsudok č. WHB/0111/0287 zo dňa

28.2.2013 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 31.5.2013.

Dňa 19.6.2007 bola medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného uzatvorená zmluvu o
úvere č. XXXXXXXXXX na základe ktorej jej bol právnym zástupcom žalovaným poskytnutý úver
vo výške 50.000 Sk s tým, že úver bude splácať v 60 mesačných splátkach po 1.520,- Sk mesačne.

Zmluva o úvere obsahuje vyhlásenie osoby, ktorá zmluvu uzatvorila (žalobkyňa), že bola oboznámená
s Obchodnými podmienkami pre úver, ktorý je súčasťou tejto poistnej zmluvy.

Obchodné podmienky žalovaného ( verzia 2/2006) spolu so Zmluvu o úvere č. 3XXXXXXXXX
zo dňa 19.6.2007 v časti 9. s názvom Prechodné a záverečné ustanovenia obsahujú v bode 9.2

rozhodcovskú doložku, podľa ktorej sa žalobkyňa so žalovaným dohodli, že akékoľvek spory vzniknuté
zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere budú riešené pred Stálym
rozhodcovským súdom a jeho rozhodnutie bude pre obe zmluvné strany konečné a záväzné. Zmluva
o úvere neobsahuje ustanovenie, ktoré by vylučovalo viazanosť právnych nástupcov zmluvných strán
jej rozhodcovskou doložkou. Rozhodcovská doložka teda nebola osobitne dojednaná a bola súčasťou

obchodných podmienok.

Z uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves č. 13Er/989/2015 - 16 zo dňa 10.11.2015 súd
zistil, že bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá.
Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava,

spisovej značky WHB/0111/0287 zo dňa 28.2.2013 bol exekučným titulom. Podkladom pre vydanie
rozhodcovského rozhodnutia bola Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa 19.6.2007.Žalobkyňa v účastníckej výpovedi uviedla, že zmluvu o úvere podpísala, pretože potrebovala finančné
prostriedky. Spolu so zmluvou obdržala aj obchodné podmienky, ktoré boli napísané veľmi malými
písmenkami a obsahovali právnické výrazy, ktorým nerozumela. Nepodpisovala žiadne osobitné

dojednania. Podľa nej je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou v rozpore s dobými
mravmi znevýhodňujúcou ju ako spotrebiteľku.

Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovanie ustanovenia § 120 ods. 1 veta prvá
O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené

ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy
na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník,
ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania,
pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,

jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka (znenie účinné do 31.12.2014), za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského

rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník
rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť

od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský
rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe
alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 19.6.2007, o nároku z ktorej rozhodoval

rozhodcovský súd, je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Z úverovej zmluvy je zrejme, že žalovaný ako poskytovateľ úveru konal v rámci predmetu svojej činnosti
podľa výpisu z Obchodného registra.

Žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej úverovej zmluvy,
ani rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejme, aby žalobkyňa pri uzatváraní úverovej zmluvy

konala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom
charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov,
pričomnávrhytýchtozmlúvsúpripravenénavopredpredtlačenýchtlačiváchaspotrebiteľnemámožnosť
zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože úverová zmluva bola
vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa

žalobkyne.

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnej
rozhodcovskej doložky. Žaloba bola z jej strany podaná v zákonom stanovenej lehote 30-tich dní, čo je
zrejme z toho, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 15.5.2013 a žaloba

na súd bola podaná dňa 5.6.2013.

Vykonaným dokazovaním má súd za to, že návrh bol podaný zo strany žalobkyne dôvodne. Dôvodom
zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. WHB/0111/0287 je skutočnosť, že rozhodcovský súd
rozhodol vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je súčasťou obchodných
podmienok pre úver ( verzia 2/2006). Konkrétne je uvedená v článku 9. všeobecných obchodných
podmienok s názvom Prechodné a záverečné ustanovenia obsahujú v bode 9.2, je teda súčasťou
dlhého neprehľadného textu písaného malými písmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými

v obchodných podmienkach pre úver. Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné
nároky z úverovej zmluvy budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak
znemožňuje žalobkyni - spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v
prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým jej je ako
spotrebiteľovi odobratá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Uvedeným rozhodcovská

doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Význam rozhodcovskej doložky v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je totiž
osobitý a to z dôvodu, že táto rieši otázku kto v prípade sporu bude rozhodovať o právach a právom
chránených záujmoch vyplývajúcich zo zmluvy. Cieľom rozhodcovskej doložky tak, ako je formulovaná
v danom prípade je dosiahnuť, aby všetky prípadné spory medzi zmluvnými stranami boli prejednané

výlučne rozhodcom a tým znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným
súdom. SúdvtejtosúvislostipoukazujeajnasmernicuRadyč.93/13/EHS,ktoráuvádzaniektorénekalé
podmienky vo svojej prílohe, kde podľa písm. q/ bod 1 tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo
alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,

nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Podľa toho je
teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov
z akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.

Rozhodcovská doložka je tak poukazujúc na citované ustanovenie § 54 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka neprijateľnou podmienkou a teda je neplatná. Keďže rozhodcovská doložka v danej veci núti
spotrebiteľa podrobiť sa v prípade sporu výlučne rozhodcovskému konaniu je aj v rozpore s dobrými
mravmi a teda je neplatná aj podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Už len vzhľadom nauvedené skutočnosti je preto možné konštatovať, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc na
neplatnej rozhodcovskej doložke a preto bolo potrebné rozhodcovský rozsudok č. WHB/0111/0287
zrušiť.

Súd má tiež za to, že predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Žalovaný
poukázal pritom na obchodné podmienky pre úver, ktoré však žalobkyňa samostatne nepodpísala. V
prvom rade súd poukazuje na to, že žalovaný nepreukázal skutočnosť, aby bola žalobkyňa riadne
oboznámená s obchodnými podmienkami pre úver. To, že žalobkyňa úverovú zmluvu podpísala

ešte neznamená, že sa skutočne mala možnosť obchodnými podmienkami aj oboznámiť. Obchodné
podmienky pre úver sú písané malými písmenami, obsahujú množstvo právnickej terminológie. Je
nemožné, aby žalobkyňa ako priemerný spotrebiteľ mala možnosť si ich prečítať a aby pochopila ich text
v krátkej dobe, bez možnosti sa s nimi vopred riadne oboznámiť, pričom žalobkyňa ako spotrebiteľka
nemala možnosť odmietnuť podpísať rozhodcovskú doložku bez toho, aby tým bol dotknutý zmluvný
vzťah medzi ňou a právnym predchodcom žalovaného.

Rozhodcovská doložka tak, ako je uvedená v obchodných podmienkach pre úver je neplatnou aj z
dôvodu, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní je oprávnený určiť výlučne žalovaný.
Uvedené taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov rozhodcovského konania v
neprospechspotrebiteľa.Vprípadetakéhovýberu,ktorýniejedohodouobochstrán,totižzvlášťvznikajú

pochybnosti o neobjektívnosti rozhodovania v rozhodcovskom konaní. V danej veci sa rozhodcovské
konanie uskutočnilo na rozhodcovskom súde podľa výberu žalovaného bez toho, aby tento výber mala
žalobkyňa možnosť akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že rozhodcovská doložka v článku

9. Obchodných podmienok je neprijateľnou podmienkou a teda absolútne neplatnou zmluvnou
podmienkou vzhľadom na jej rozpor s ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a ustanoveniami
Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovský súd
preto nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky a teda nemal právomoc vo veci konať. Súd preto
návrhu žalobkyne vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.

Žalobkyňa v žalobnom návrhu žiadala o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sp. zn. č.
WHB/0111/0287 zo dňa 28.2.2013. Vo vyššie citovanom ustanovení § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002
Z.z. nie sú vymedzené podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bolo možné odložiť vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku. Je však nepochybné, že dôvody odkladu musia spočívať na úvahe súdu

o možnom úspechu vo veci samej a v zabránení výkonu predmetného rozhodnutia. Právoplatný a
vykonateľný rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom spôsobilým na vymáhanie plnení v ňom
priznaných žalovanému. Účelom odkladu vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia je ochrana toho, kto
o odklad žiada. Je zrejme, že napriek prebiehajúcemu súdnemu konaniu žalovaný má právo domáhať sa
výkonu predmetného rozhodnutia. V konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku mal žalobca úspech,

rozhodnutie však nie je právoplatné. Súd má preto za to, že sú splnené predpoklady povolenia odkladu
vykonateľnosti daného rozhodcovského rozsudku. V opačnom prípade by totiž mohlo dôjsť k nútenému
vymáhaniu plnení z neho vyplývajúcich už v priebehu tohto konania. Odkladom vykonateľnosti sa tak
predíde možnému navyšovaniu nákladov, ktoré by mohli vzniknúť prípadnou exekúciou rozhodcovského
rozsudku.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia s tým, že úspešná žalobkyňa si trovy

konania nežiadala a neúspešný žalovaný nemá na náhradu trov konania právo.

Žalobkyňa je podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov, oslobodená od súdneho poplatku. Nakoľko bola žalobkyňa v konaní úspešná, súdny
poplatok je povinný zaplatiť podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov žalovaný. Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet Okresného
súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 331,50 eur ( položka 3 písm. c)
Sadzobníka súdnych poplatkov).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.