Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. december 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/134/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609212503
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7609212503.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov

senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v právnej veci žalobcu: A. s.r.o., E. 1, H.,
F.: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom, Floriánska 19, Košice
proti žalovanému: D. H. s.r.o., Q. 6, N. I., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpenému JUDr. Ladislavom
Lukáčom, advokátom, Hlavná 19, Prešov o zaplatenie 33.180,72 eur s prísl., o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 14.6.2011, č.k. 10Cb/120/2009-201 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 592,50 eur na účet právneho
zástupcu do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvého stupňa odvolaním napadnutým rozsudkom žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 33.180,72 eur s 0,05% úrokom z omeškania denne od 16.8.2009 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 11.231,50 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu 22.9.2009 domáhal úhrady
sumy vo výške 36.735,70 eur a príslušenstva. Svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel
Zmluvu o zabezpečení poradenstva dňa 26.12.2002. V zmysle čl. VII zmluvy je žalovaný povinný platiť
žalobcovi mesačnú odmenu vo výške 995,82 eur + DPH. Žalobca vystavil dňa 31.7.2009 faktúru č.
XXXXXX na sumu 14.220,30 eur splatnú 15.8.2009, faktúru XXXXXX na sumu 14.220,30 eur splatnú
15.8.2009 a faktúru č. XXXXXX na sumu 8.295,18 eur splatnú 15.8.2009. V zmysle čl. VIII bod 1 zmluvy

si zmluvné strany dohodli pre prípad omeškania úroky vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň
omeškania. Žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi nesplnil.

Predmetom zmluvy bolo zabezpečiť poradenské a konzultačné služby pre žalovaného s tým, že
tieto žalobca poskytne priebežne podľa požiadaviek žalovaného. Zmluva bola dohodnutá na dobu od
1.1.2003 na neurčito a dohodli sa na cene 30.000,- Sk mesačne + DPH. V zmluve bol dohodnutý úrok z

omeškania vo výške 0,05 % denne. Podľa časti IX. bod 5 sa dohodli, že každá zo zmluvných strán má
právo samostatne odstúpiť od zmluvy, a to na základe písomného vyjadrenia podaného druhej strane.Žalobca na základe zmluvy vystavoval žalovanému faktúry, ktoré žalovaný akceptoval a za roky 2003,
2004 a 2005 uhradil. Od roku 2006 žalovaný prestal faktúry uhrádzať. Žalobca si úhradu faktúr za rok
2006 vo výške 428.400,- Sk uplatnil žalobou v konaní sp.zn. 10Cb/140/2007. Súd rozsudkom zo dňa

23.10.2008 žalovaného zaviazal uhradiť dlžnú sumu. Po odvolaní žalovaného Krajský súd v Košiciach
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Predmetom tohto konania sú tri faktúry, ktoré žalobca dodatočne vystavil v roku 2009 žalovanému a to:

fa č. 200911 na sumu 14.220,30 eur, ktorou bola vyfakturovaná dodávka v roku 2007
fa č. XXXXXX na sumu 14.220,30 eur, ktorou bola vyfakturovaná dodávka v roku 2008
fa č. XXXXXX na sumu 8.295,18 eur, ktorou bola vyfakturovaná dodávka za 7 mesiacov v roku 2009.

Týmto faktúram predchádzali faktúry z roku 2007 a žalobca uviedol, že po ich vrátení ich stornoval.

Žalovaný tieto faktúry odmietol uhradiť z dôvodu, že podmienky tejto zmluvy sa zo strany žalobcu roky
neplnia, žalobca nezabezpečuje žalovanému žiadne poradenstvo a z dôvodu právnej istoty bola zmluva
vypovedaná listom zo dňa 11.4.2007. Žalobca trval na tom, že výpoveď mu doručená nebola.

Podľa § 266 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento
úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10%
vyššie, než je základná úroková sadzba NBS uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho
polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.

Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Podľa§345ods.1,2,3Obchodnéhozákonníka,akomeškaniedlžníkaaleboveriteľaznamenápodstatné
porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane
v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

Na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase
uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý
vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude
mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
porušenie zmluvy nie je podstatné.

Ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strane oznámi, že na splnení tejto
povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa ods. 1, je oprávnená odstúpiť
od zmluvy podľa ods. 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre ne podstatné
porušenie zmluvnej povinnosti, ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy

po uplynutí tejto lehoty.Podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné
porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v
omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočne primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.

Odstúpenie od zmluvy je adresovaný jednostranný právny úkon jednej zo zmluvných strán, ktorý je
účinný okamihom jeho doručenia povinnej strane. Jeho dôsledkom je zánik zmluvy, a teda spravidla aj
zánik práv a povinností oboch zmluvných strán vyplývajúcich zo zmluvy.

Obchodný zákonník v § 344 až 351 obsahuje všeobecnú a ucelenú úpravu odstúpenia od zmluvy v
prípade porušenia zmluvných povinností, prípadne hrozby takéhoto porušenia v obchodných vzťahoch.
Úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku sa na obchodné vzťahy nepoužije.
Osobitná úprava odstúpenia od zmluvy pri jednotlivých typoch zmlúv má prednosť pred uvedenou
všeobecnou úpravou.

Strana môže odstúpiť od zmluvy len v prípade, ak takéto právo jednej zo strán vyplýva zo zmluvy, alebo
v prípade, keď to určuje zákon, t.j. Obchodný zákonník, alebo iný zákon. Na jednostranné odstúpenie od
zmluvysa tedavyžadujezákonnéalebozmluvnéoprávnenie.Zákonalebozmluvaspravidlaviažetakéto
oprávnenie na splnenie určitých podmienok. Ak nie sú splnené zmluvné alebo zákonné podmienky,
odstúpenie od zmluvy je neúčinné, to znamená, že záväzok nezanikne.

Odstúpenie od zmluvy treba odlišovať od výpovede. Aj výpoveď je jednostranný právny úkon, ktorým
sa končí účinnosť zmluvy. Všeobecná právna úprava výpovede je obsiahnutá v Občianskom zákonníku
(§ 582). Vypovedať možno iba zmluvu dojednanú na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na
nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti. Obchodný zákonník

upravuje výpoveď iba pri niektorých zmluvných typoch (napr. v § 574, 589).

Obchodný zákonník umožňuje strane, voči ktorej sa porušila zmluvná povinnosť, odstúpiť od zmluvy
v prípade, ak takéto porušenie zakladá omeškanie dlžníka alebo omeškanie veriteľa. Odstúpenie od
zmluvy je však len jedným z možných dôsledkov omeškania.

Obchodný zákonník rozlišuje dva režimy odstúpenia od zmluvy, a to v závislosti od toho, či omeškanie
dlžníka alebo veriteľa spôsobuje podstatné porušenie zmluvy (§ 345), alebo neopodstatnené porušenie
zmluvy (§ 346). S týmto rozlišovaním zákon spája rôzne právne následky.

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli platnú zmluvu,
ktorej predmetom bolo poskytovanie poradenských a konzultačných služieb. Dohodnutá odmena bola
stanovená paušálne a nebola ničím podmienená, je to zrejmé z toho, že žiadna z faktúr neobsahovala
podklady.Obidvomstranámbolznámyobsahzmluvyaajhorešpektovali,očomsvedčíjejniekoľkoročné
plnenie. V zmluve bolo dohodnuté, že každá zo zmluvných strán má právo samostatne odstúpiť od

zmluvy a to na základe písomného vyjadrenia podaného druhej strane. Z tohto dojednania nie je zrejmé,
na základe akého vyjadrenia je možné od zmluvy odstúpiť, preto v danom prípade žalovaný mohol
od zmluvy odstúpiť iba v zmysle § 344 Obchodného zákonníka, pri podstatnom porušení zmluvy z
dôvodu omeškania dlžníka alebo veriteľa, za predpokladu, že splní svoju oznamovaciu povinnosť a
pri nepodstatnom porušení zmluvy za splnenia dvoch podmienok zároveň, a to poskytnutie dodatočnej

primeranej lehoty na plnenie porušenej povinnosti a nesplnenie povinnosti povinnou stranou ani v tejto
dodatočnej lehote.

List zo dňa 11.4.2007 označený ako výpoveď, tieto zákonné náležitosti nespĺňa, obsahuje iba vyjadrenie,
že žiadne poradenstvo nepožadovali, faktúru č. XXXXXX zo dňa 31.3.2007 nepreplatia. Aby nedošlo

k pochybeniu v budúcnosti, dáva výpoveď zo Zmluvy o zabezpečení poradenstva zo dňa 26.12.2002
ku dňu 11.4.2007. Ako už odvolací súd uviedol, túto výpoveď nie je možné považovať za platné
odstúpenieodzmluvy.Obchodnýzákonníkanivýpoveďzozmluvynepozná.Akbysúduvedenúvýpoveď
posudzoval ako odstúpenie od zmluvy, toto odstúpenie od zmluvy je neúčinné, pretože nespĺňa hore
citované náležitosti stanovené zákonom.

Súd na základe uvedeného zaviazal žalovaného žalovanú sumu 33.180,72 eur s dohodnutými úrokmi
z omeškania uhradiť.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalovaného, ktorý v konaní nemal
úspech nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 11.231,50 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný.

Odvolanie odôvodnil tým, že naozaj sa v zmluve o zabezpečení poradenstva zo dňa 26.12.2002 v
článku IX., bod 5. uvádza, že každá zo zmluvných strán má právo samostatne odstúpiť od zmluvy,
a to na základe písomného vyjadrenia podaného druhej strane. Tento text nie je neurčitý, je podľa

názoru žalovaného jasný, zrozumiteľný a určitý. Jasne z neho vyplýva možnosť odstúpenia od zmluvy
ktoroukoľvek zmluvnou stranu tým, že doručí písomné vyjadrenie druhej strane, že od zmluvy odstupuje.
Pre odstúpenie tejto zmluvy sa podľa tejto zmluvy nevyžaduje splnenie ďalších podmienok, čo znamená,
že od zmluvy možno odstúpiť aj bez uvedenia dôvodov. Doručením odstúpenia od zmluvy došlo k
ukončeniu zmluvného vzťahu. Z toho dôvodu, že došlo k odstúpeniu od zmluvy podľa zmluvy samotnej
nebolo potrebné plniť podmienky uvedené v § 344 Obchodného zákonníka, lebo nedošlo k odstúpeniu

podľa zákona.

Jednoznačne teda žalovaný tvrdí, že odstúpiť od zmluvy možno alebo v prípade, že to umožňuje zmluva,
alebo v prípade, ak to umožňuje zákon.

V tomto prípade došlo k odstúpeniu od zmluvy podľa zmluvy, a nie je rozhodujúce, akým názvom je
pomenované písomné vyjadrenie, ktoré žalovaný doručil žalobcovi, a z obsahu ktorého jednoznačne
vyplýva, že ide o jednostranný právny úkon smerujúci k ukončeniu zmluvy najmä preto, lebo poukazuje
na ten článok zmluvy o zabezpečení poradenstva, ktorý pojednáva o odstúpení od zmluvy. Pre prípad
odstúpenia od zmluvy, zmluva nestanovila ďalšie podmienky okrem toho, že odstúpenie má byť

vyhotovené v písomnej forme a doručené druhej strane. Preto je nepochybné, že právny úkon označený
ako výpoveď zo dňa 11.4.2007 je účinným odstúpením od zmluvy o zabezpečení poradenstva uzavretej
dňa 26.12.2002.

Obsah tohto podania, resp. tejto písomnosti označenej ako výpoveď je treba vykladať podľa

interpretačných pravidiel uvedených v § 266 Obchodného zákonníka:

Podľaodseku1tohtoustanovenia,prejavvôlesavykladápodľaúmyslukonajúcejosoby,aktentoúmysel
bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa odseku 2 v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle
podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený.
Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku
prikladá.

Podľa odseku 3, pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti
súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou
zaviedli, ako aj následného správania sa strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

Je treba zdôrazniť, že tento list bol doručovaný žalobcovi v čase, keď sa viedol prvý spor o zaplatenie

odmeny za zabezpečenie poradenstva na základe tejto zmluvy, kedy žalovaný jasne deklaroval svoj
záujem ukončiť tento zmluvný vzťah preto, že žalobca mu žiadne plnenie zo zmluvy neposkytoval a
žalovaný odmietal za neplnenie zmluvy platiť požadovanú finančnú čiastku.

Za takéhoto stavu sa žalovaný domnieva, že výkon práva žalobcu je v rozpore so zásadami poctivého

obchodného styku a preto nepožíva právnu ochranu.

Podľa žalovaného súd prvého stupňa vykonal potrebné dokazovanie v celom rozsahu, avšak na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci.

Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca.Žalobca uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorého
odôvodnenie korešponduje so záverom a odôvodnením uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn.

2Cob/2/2011 zo dňa 14.1.2011.

Žalobca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a žalovaného zaviazať k náhrade trov
odvolacieho konania.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1
O.s.p. (odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný), bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. (nejde o vec, v ktorej je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o
konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nejde o vec, v ktorej si to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) a v nadväznosti na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 7. júna
2012, sp.zn. IV. ÚS 54/2012 dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Súd prvého stupňa zistil skutkový stav, správne aplikoval príslušné hmotnoprávne normy na zistený

skutkový stav a aj vydanie rozhodnutia je v súlade s ustanoveniami procesného práva.

Vzhľadom na obsah odôvodnenia horeuvedeného Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky,
odvolací súd opätovne posúdil, či zmluva o zabezpečení poradenstva zo dňa 26.12.2002 nebola
uzavretá v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku.

Medzi účastníkmi konania bola v súlade s ustanovením § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka dňa
26.12.2002 uzatvorená zmluva o zabezpečení poradenstva. Táto skutočnosť nie je medzi účastníkmi
konania sporná a nie je sporné ani vzájomné plnenie na základe uvedenej zmluvy.

Podľa čl. III. Vykonanie zákazky - dodávateľ poskytne poradenstvo priebežne podľa požiadaviek
odberateľa.

Podľa čl. VII. čl. 9 Cena - Podľa dohody v súlade so zákonom o cenách Sk 30.000,- mesačne plus DPH
v súlade s platnými právnymi predpismi. Dohoda splatnosti 15 dní od vystavenia faktúry.

Podľa čl. IX bod 5 Ďalšie náležitosti zmluvy - Každá zo zmluvných strán má právo samostatne odstúpiť
od zmluvy a to na základe písomného vyjadrenia podaného druhej strane.

Odvolací súd po zhodnotení obsahu zmluvy najmä čl. IX bod 5 zmluvy o zabezpečení poradenstva
zo dňa 26.12.2002 dospel k záveru, že od uvedenej zmluvy je možné podľa čl. IX. bod 5 zmluvy
odstúpiť. Tento právny názor odvolacieho súdu v plnom rozsahu korešponduje zo samotným podaním
žalovaného, ktorý tvrdí, že od uzavretej zmluvy platne odstúpil.

Obsah podania žalovaného zo dňa 11.4.2007 svedčí o snahe žalovaného odstúpiť od zmluvy výpoveďou
podľa čl. IX. bod 5 zmluvy.

Zásadný problém je v tom, že žalovaný v konaní pred súdom prvého stupňa ani v odvolacom konaní

nepredložil súdu dôkaz o doručení uvedeného podania žalobcovi. O tom, že samotný žalovaný nemá
dôkaz o doručení výpovede žalobcovi svedčí tá skutočnosť, že žalovaný podaním zo dňa 8.7.2011
odstúpil od zmluvy o zabezpečení poradenstva zo dňa 26.12.2002.

Keďže predmetom sporu je zaplatenie ceny za rok 2007, 2008 a za 7 mesiacov roku 2009, teda za

obdobie pred odstúpením od zmluvy- platnosť odstúpenia zo zmluvy zo dňa 8.7.2011 odvolací súd v
tomto konaní neposudzoval.Ak by teda samotný žalobca považoval horeuvedenú zmluvu za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi,
zrejme by nemal dôvod od takto uzavretej, teda neplatnej zmluvy 2x odstupovať.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu
v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo. K právnemu úkonu - uzavretie zmluvy o zabezpečení

poradenstva došlo dňa 26.12.2002, pričom si zmluvné strany záväzky z uzavretej zmluvy riadne plnili.

Žalovaný až po čase, keď prestal plniť záväzok z uvedenej zmluvy, spochybňuje jej platnosť, pričom
neuviedol jeden relevantný dôvod pre jej neplatnosť.

Bolo a je len vecou žalovaného, akú zmluvu so žalobcom uzavrel a aké záväzky na seba prevzal.

Žalovaný si mal byť vedomý toho, že zmluvy sa musia plniť a to aj v prípadoch, ak je to pre niektorú
zmluvnú stanu nevýhodné. Pokiaľ žalovaný dospel k záveru, že zmluvný vzťah je potrebné ukončiť,
mal zmluvu riadne vypovedať v súlade s dohodou zmluvných strán, ktorá je uvedená v článku IX bod
5 zmluvy.

Súlad, či nesúlad s dobrými mravmi, na ktorý sa žalovaný odvoláva, musí byť posudzovaný z
konkrétneho hľadiska v danom čase na danom mieste a vo vzájomnom konaní účastníkmi právneho
vzťahu.

Podľa uznesenia Ústavného súdu ČR zo dňa 26.2.1998 sp.zn. II. ÚS 249/1997 č. 14/s.v. 10 hodnotenie o

nesúlade s dobrými mravmi patrí výhradne do kompetencie všeobecného súdu, pokiaľ nejde o porušenie
základných práv a slobôd. Zo samotného odôvodnenia Nálezu Ústavného súdu SR ani nie je celkom
zrejme, v čom bolo porušené základné právo alebo sloboda žalovaného a táto skutočnosť nevyplýva
ani z obsahu odvolania žalovaného.

Z ústavného princípu nezávislosti súdov podľa čl. 141 Ústavy SR vyplýva i zásada voľného hodnotenia
dôkazov, ktorá je expresis verbis vyjadrená v § 132 O.s.p. a ktorá odôvodňuje postup súdu predvídaný
v § 120 ods. 1 O.s.p.. Preto súd prvého stupňa bol povinný a súčasne tiež oprávnený zvažovať, v akej
fáze konania, ktoré dôkazy je potrebné vykonať, či a nakoľko je potreba doterajší stav dokazovania
doplniť; vykonané dôkazy potom súd hodnotil podľa svojej úvahy, a to ako jednotlivo, tak i v ich vzájomnej

súvislosti. Okresný súd pri riešení sporu postupoval v súlade s uvedenými procesnými pravidlami,
a preto odvolací súd nemal dôvod na jeho záveroch, ohľadne zisťovania listinných dôkazov a ich
interpretácie, niečo meniť.

Odvolací súd preto aj naďalej zotrváva na pôvodnom stanovisku uvedenom v zrušenom rozhodnutí, že

odvolanie žalovaného je nielen nedôvodné, ale aj chaotické.

Žalovaný totiž v odvolaní uviedol, že považuje zmluvu za platne uzavretú, pričom uvádza, že žalobca
si povinnosti z uvedenej zmluvy neplnil. Ako ďalšiu obranu uvádza, že zmluvu platne vypovedal a len
v prípade, že uvedené tvrdenia sú neakceptovateľné, že zmluva je v rozpore zo zásadou poctivého

obchodného styku a dobrými mravmi.

Z horeuvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§
219 ods. 1 O.s.p.).

Úspešnému žalobcovi vzniklo v zmysle § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu
trov odvolacieho konania podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 592,50 eur (za jeden úkon právnej služby
vo výške 486,34 eur, režijný paušál vo výške 7,41 eur + DPH 20% vo výške 98,75 eur).

Pretože zásadnou otázkou pre posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa je posúdenie, či

zmluva o zabezpečení poradenstva zo dňa 26.12.2002 bola uzavretá v súlade so zásadami poctivého
obchodného styku a dobrými mravmi, odvolací súd v súlade s ust. § 238 ods. 3 O.s.p. vyslovil vo výroku
svojho potvrdzujúceho rozsudku, že proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie.Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.