Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. december 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2C/73/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214202370
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8214202370.4

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu vendue a.s.,
Neklanova 152/44, 128 00 Praha 2 - Vyšehrad, Česká republika, zast. JUDr. Zuzanou Stavrovskou,
advokátkou, Lamačská cesta 3, 841 04 Bratislava, proti žalovanému T. V., B.. XX.X.XXXX, X. I.. U. XX,
X., o zaplatenie 2.528,09 Kč s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasažalobouzodňa18.3.2014doručenousúdudňa27.3.2014domáhalodžalovanéhozaplatenia
sumy 2.528,09 Kč so sankčným úrokom vo výške 25 % ročne zo sumy 1.957,85 Kč od 1.4.2011
do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodňoval tým, že dňa dňa 31.1.2011 mu

bola postúpená pohľadávka voči žalovanému z Českej sporiteľne, a.s. O uvedenom bol žalovaný
upovedomený. Právny predchodca uzavrel so žalovaným zmluvu o sporožírovom účte - osobný účet a o
poskytovaní produktov a služieb. V priebehu roka 2009 vykonával výbery v hotovosti z bankomatu a iné
platby, čím sa na jeho účte aj zúčtovaním poplatkov a úrokov, vytvoril debetný zostatok. Niekoľkokrát
bol žalovaný vyzývaný na zaplatenie dlhu. Listom zo dňa 6.4.2010 došlo k výpovedi zmluvy a žalovaný

bol vyzvaný na úhrady debetného zostatku na účte, pričom pohľadávka bola zosplatnená ku dňu
6.4.2010. Dlžná suma predstavovala sumu 2.038,72 Kč - 1.957,85 Kč ako nepovolený debet a sankčný
úrok 80,87 Kč. Nepovolený debetný zostatok je úročný sankčným úrokom za nepovolené prečerpanie
účtu vo výške 25 %. Dňom zosplatnenia bola pohľadávka prevedená na evidenčný list pohľadávok č.
XXXXXXXXXX. Zosplatnenie bolo vykonané podľa bodu 16.8.c) VOP, poľa ktorého sa zosplatnenie
posiela v deň realizácie. Od tohto dňa je teda požadovaný aj sankčný úrok. Žalovaný sa zaviazal

disponovať v zmluve len s finančnými prostriedkami, ktoré má na účte a udržiavať dostatok finančných
prostriedkov na krytie všetkých svojich platieb v súvislosti s vedením účtu a bankových poplatkov. Pre
prípad, žeby na účte nebol dostatok finančných prostriedkov k uhradeniu bankových poplatkov je banka
oprávnená prostriedky z účtu odpísať aj pokiaľ by došlo k prekročeniu zostatku na účte do mínusu.
Keďže žalovaný nemá na účte povolený debetný zostatok, ani kontokorent, je jeho nepovolený debetný
zostatok úročený sadzbou 25 % ročne podľa oznámenia jeho predchodcu o úrokových sadzbách pre

nepovolenýdebetnýzostatok.Žalovanásumajetvorenáistinou1.957,85Kč,oktorúbolúčetprečerpaný
a sankčným úrokom do 1.4.2011 v sume 570,24 Kč a od 1.4.2011 vo výške 25 % ročne zo sumy 1.957,85
Kč.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril. Uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí v celom rozsahu a navrhol
ho zamietnuť. Z podaného návrhu vyplýva, že dňa 13.9.2007 došlo k uzavretiu zmluvy o sporožírovom

účte medzi Českou sporiteľnou, a.s. a ním ako žalovaným. K ukončeniu zmluvného vzťahu došlo
na základe výpovede dňa 6.4.2010. Uvedené skutočnosti nenamieta. Uviedol, že sa jedná o zmluvuspotrebiteľskú v zmysle ust. Občianskeho zákonníka s poukazom na zák. č. 321/2001 Sb., teda jedná
sa o občianskoprávny vzťah, nie vzťah obchodnoprávny ( aj keď je zmluva v jej označení označená ako
uzavretávzmysleust.Obchodnéhozákonníka). Poukázalnaust.OZnaochranuspotrebiteľa,smernicu

Rady č. 93/13/EHS, judikatúru slovenských a českých súdov, rovnako judikatúru Súdneho dvora EÚ.
Z uvedeného vyplýva, že ust. Občianskeho zákonníka sa teda použijú na posúdenie vzniknutého
právneho vzťahu vrátane následkov vyplývajúcich z jeho ukončenia, plnenia, omeškania s plnením
či účinkov premlčania nároku. Z návrhu vôbec nevyplýva z čoho žalovaná suma s prísl. pozostáva.
Poukázal tiež na neprimeranosť niektorých zmluvných podmienok ( napr. sankčný úrok a pod.. ).

Rovnako namietal premlčanie nároku žalobcu a to s poukazom na skutočnosť, že k zosplatneniu celého
dlhu na základe výpovede zmluvy došlo dňa 6.4.2010 a žaloba bola podaná na súde až dňa 27.3.2014,
teda po uplynutí 3 - ročnej premlčacej doby počítanej počnúc dňom nasledujúcom po výpovedi zmluvy.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 €, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda
senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom

bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej
tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Keďže v tomto prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 2.528,09 Kč, teda
jedná sa o drobný spor ( § 200ea ods. 1 O.s.p. ), súd v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci nenariadil

pojednávanie a v zmysle § 156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p. rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.12.2015.
Účastníci sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav
veci :

Žalobca má sídlo v Českej republike a žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky. Ide
o konanie s cudzím prvkom, preto bolo potrebné vyriešiť otázku právomoci a príslušnosti súdov
Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou
uplatneného nároku žalobcu.

Podľa ustanovenia článku 1 odsek 1 nariadenia Rady (ES) číslo 44/2001 o právomoci a o uznávaní a
výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len nariadenie Rady) toto nariadenie sa
uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa
najmä na daňové, colné a správne veci.

Podľa ustanovenia článku 2 odsek 1 nariadenia Rady ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby
s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto
členského štátu.

Žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky, preto v súlade s vyššie citovaným ustanovením
článku 2 nariadenia Rady je daná právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci.

Podľa článku 1 ods. 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky otvorenému na podpis v Ríme
19.6.1980 ( ďalej len „Dohovor“, uplatňuje sa od 1.8.2006 ) ustanovenia tohto dohovoru sa uplatnia na

zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom.

Podľa ustanovenia článku 3 odsek 1 Rímskeho dohovoru, zmluva sa spravuje právnym poriadkom,
ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná, alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z
ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým

sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

Podľa článku 4 ods. 1 Dohovoru v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu
podľa článku 3, zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Ak je všakčasť zmluvy oddeliteľná od jej zostatku a táto časť má užšiu väzbu s iným štátom, možno ju výnimočne
posudzovať podľa právneho poriadku tohto iného štátu.

Z článku I Obchodných podmienok vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že ich právne vzťahy sa riadia
právnym poriadkom Českej republiky.

Na základe uvedeného preto súd pri posudzovaní záväzkového právneho vzťahu medzi účastníkmi
konania vychádzal z českého právneho poriadku.

Zmluvou o postúpení pohľadávok o dňa 29.3.2011 uzavretej medzi Českou spořitelnou, a.s. a žalobcom
došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému na žalobcu.

Oznámením podanom na poštovú prepravu dňa 3.5.2011 Česká spořitelna, a.s.
oznámila žalovanému, že došlo k postúpeniu pohľadávky v sume 2.528,09 Kč na žalobcu na základe

zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. Zároveň bol žalovaný vyzvaný na plnenie v lehote 14 dní od doručenia
výzvy.

Dňa 13.9.2007 uzavrel právny predchodca žalobcu Česká spořitelna, a.s so žalovaným Zmluvu o
sporožírovom účte, osobnom účte a poskytovaní súvisiacich produktov a služieb, predmetom ktorej

bolo zriadenie a vedenie sporožírového osobného účtu vrátane súvisiacich služieb. Účet sa zriadi od
13.9.2007, bude vedený v Kč a banka sa zaväzuje na účet prijímať vklady a uskutočňovať z nej výplaty a
platby. Obsahom zmluvy sú aj podmienky poskytovania či zmeny ďalších služieb. Peňažné prostriedky
budú úročené ročnou úrokovou sadzbou uvedenej v oznámení banky. Majiteľ účtu je povinný platiť
banke cenu za služby a produkty poskytované bankou pre bankové obchody podľa Sadzobníka. Ostatné

práva sa budú riadiť VOP Českej Spořitelny, a.s., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a majiteľ
účtu vyhlasuje, že je mu známy ich obsah a že s nimi bez výhrad súhlasí. Zmluva je uzavretá podľa
Obchodného zákonníka ( označená v záhlaví ).

Z výpisu z účtu na meno žalovaného v Českej spořitelni, a.s. vyplýva, že dňa 6.4.2010 došlo k uzavretiu

účtu a vytvoreniu protiúčtu č. 4253610833 a k úhrade sumy 1.957,85 Kč bankou.

Výzvou zo dňa 2.1.2008 bol žalovaný vyzvaný právnym predchodcom žalobcu na zaplatenie sumy
2.047,23 Kč ( nepovolený debet 1.987,- Kč a sankčného úroku v sume 60,23 Kč ) okamžite.

Výzvou zo dňa 6.4.2010 bol žalovaný vyzvaný právnym predchodcom žalobcu na zaplatenie sumy
2.038,72 Kč ( nepovolený debet 1.957,85 Kč a sankčného úroku v sume 80,87 Kč ) okamžite. Zároveň
došlo k výpovedi zmluvy s tým, že pohľadávka bola prevedená na evidenčný účet pohľadávok.

Úroková sadzba pri nepovolenom debetnom zostatku na účet vo výške 25 % ročne vyplýva z predloženej

listiny - Oznámenia České spořitelny, a.s. o úrokových sadzbách ( čl. 14 ).

Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) je nevyhnutné podľa názoru
súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim

spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z
27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo
Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades,
José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná
ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť

neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je
podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný
čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť
zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať
nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvnápodmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje

uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti

s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany

predajcov alebo dodávateľov.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Sb. ( Obchodného zákonníka platného v Českej republike, zmluva
uzavretá v Českej republike, ďalej len „Obchodného zákonníka“, v čase vzniku zmluvného vzťahu ),
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné

prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej
výške.

Podľa § 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako

rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky
majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v

dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísplnenímpeňažnéhozáväzkualebo
jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úroku z omeškania, je dlžník povinný zaplatiť úroky z omeškania
z nesplatenej čiastky určené v zmluve, inak podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ustanovenia § 1 odsek 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov,
obchodné záväzkové vzťahy ako aj niektoré iné vzťahy s podnikaním súvisiace.

Podľa ustanovenia § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa riadia
ustanoveniami tohto zákona. Ak nemožno niektoré otázky riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť asi podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
nájmu podniku ( § 488b), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej
zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§

673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§
700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 708 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť
od určitej doby na určitú menu účet pre jeho majiteľa, prijímať na zriadený účet vklady a platby a

uskutočňovať z neho výplaty a platby. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

V zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že časť obsahu zmluvy možno určiť odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu

priložené.

Podľa § 710 ods. 1, 4 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na účet v mene, na ktorú znie,
vkladyaleboplatbyuskutočnenévprospechmajiteľaúčtuazpeňažnýchprostriedkovnaúčteuskutočniť
podľa príkazu majiteľa účtu alebo osôb oprávnených podľa ods. 2 výplaty alebo platby majiteľovi účtu

alebo ním určeným osobám. Ak nie je výška úhrady ani jej spôsob jej stanovenia dojednané v zmluve
o bežnom účte, je majiteľ povinný platiť úhradu obvyklú v dobe prevedenia služby.

Podľa § 711 Obchodného zákonníka zmluva o bežnom účte môže stanoviť, že banka prevedie do určitej
čiastky príkazy k platbám, aj keď k tomu nie je dostatok peňažných prostriedkov na účte. Ak nie sú práva

a povinnosti strán pri poskytnutí týchto peňažných prostriedkov dojednané v zmluve o bežnom účte,
riadia sa úpravou zmluvy o úvere ( § 497 a nasl. ).

Podľa § 714 ods. 1 Obchodného zákonníka ak neustanovuje zmluva o bežnom účte inak, platí banka
majiteľovi účtu zo zostatku peňažných prostriedkov na účte úroky.

Podľa § 715 ods. 2, 4 Obchodného zákonníka banka môže zmluvu o bežnom účte kedykoľvek písomne
vypovedať.Zmluvaobežnomúčtezanikásúčinnosťoukukoncukalendárnehomesiaca,ktorýnasleduje
po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená majiteľovi účtu. Ak zmluva o bežnom účte zanikne, banka
bez zybtočného odkladu vyporiada pohľadávky a záväzky týkajúce sa účtu, najmä prevedie platby

uskutočnené prostredníctvom platobných kariet a šekov, pokiaľ boli použité do zániku zmluvy o bežnom
účte, ďalej je banka oprávnená si započítať svoje pohľadávky, ktoré má voči majiteľovi účtu zo zmluvy
o bežnom účte. Majiteľ účtu je povinný vrátiť banke platobné karty a šeky, ktoré mu k účtu vydala.Podľa § § 397 Obchodného zákonníka ak neustanoví zákon pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba 4 roky.

Podľa ustanovenia § 51a OZ ( platného v ČR v čase vzniku zmluvného vzťahu ) táto hlava spracúva
príslušné predpisy Európskych spoločenstiev a upravuje ochranu spotrebiteľa v spotrebiteľských
zmluvách a niektoré povinnosti pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskými zmluvami sú kúpne zmluvy, zmluvy o dielo, poprípade iné zmluvy

pokiaľ sú zmluvnými stranami na jednej strane spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.

Podľa § 52 ods. 2 OZ dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 OZ spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná

v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 55 ods. 1 OZ zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť od
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon poskytuje,

alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ustanovenia § 55 ods. 2 prvá veta OZ dojednania v spotrebiteľských zmluvách podľa § 56 sa
považujú za platné, pokiaľ sa spotrebiteľ nedovolá ich neplatnosti ( § 40a ).

Podľa ustanovenia § 55 ods. 3 OZ v pochybnostiach o význame spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia § 56 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať dojednania, ktoré v
rozpore s požiadavkou dobrej viery znamenajú k ujme spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občanského zákoníku Ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto
zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania ustanoví

vykonávací predpis.

Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Aktívna legitimácia žalobcu je daná zmluvou o postúpení pohľadávok.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o sporožírovom účte, osobnom účte a
poskytovaní súvisiacich produktov a služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie sporožírového
osobného účtu vrátane súvisiacich služieb, uzavretej dňa 13.9.2007. Účet sa zriadil od 13.9.2007,

bol vedený v Kč a banka sa zaviazala na účet prijímať vklady a uskutočňovať z nej výplaty a platby.
Obsahom zmluvy boli aj podmienky poskytovania či zmeny ďalších služieb. Peňažné prostriedky boli
úročené ročnou úrokovou sadzbou uvedenej v oznámení banky.. Majiteľ účtu bol povinný platiť banke
cenu za služby a produkty poskytované bankou pre bankové obchody podľa Sadzobníka. Ostatné práva
sa budú riadiť VOP Českej Spořitelny, a.s., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a majiteľ účtu

vyhlásil, že sú mu známe a že s nimi bez výhrad súhlasí. Zmluva bola podľa označenia v záhlaví
uzavretá podľa Obchodného zákonníka. Úroková sadzba pri nepovolenom debetnom zostatku na účet
vo výške 25 % ročne vyplýva z predloženej listiny - Oznámenia České spořitelny, a.s. o úrokových
sadzbách.Súd vyhodnotil uzavretú Zmluvu vzhľadom na účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia zmluvy, keď
predchodca žalobcu ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených

obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník - zákazník
(žalovaný) nemal možnosť obsah a znenie zmluvy ovplyvniť či meniť ( pevne stanovená forma zmluvy
s označením uzavretia podľa Obch. zák.
a pod. ), ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave zmluvy o bežnom účte v
Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom

zákonníku v §§ 52-56, zavedené zákonom č. 107/2006 Sb., ktorý zmenil a doplnil Občianky zákonník
s účinnosťou od 30.3.2006 a zaviedol do českého právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských
zmlúv, podobne ako v Slovenskej republike za účelom vyvinutia úsilia na zabezpečenie postupnej
zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej únie. Táto úprava českého aj nášho právneho
poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska a Českej republiky do EÚ v máji 2004
a zosúlaďovala naše právne poriadky s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ.

Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu (spĺňa všetky podmienky, ktoré zmluvu určujú ako
spotrebiteľskú) je treba aplikovať zákonné ustanovenie prijaté do Občianskeho zákonníka po 30.3.2006.
Súd nespochybňuje aplikáciu Obchodného zákonníka na vznik Zmluvy, avšak pre celkové posúdenie
právneho vzťahu majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej
právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 65 OZ. Tým pádom súd

použil ustanovenia Občianskeho zákonníka nielen na právne posúdenie vzniknutého právneho vzťahu
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ale aj na z toho vyplývajúce účinky omeškania či
premlčania nároku. Pričom ako vyplýva z cit. zák. ust. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona ( myslí sa Občianskeho zákonníka ) v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by stavali
spotrebiteľadonevýhodnejšiehopostaveniaakomuzákonpriznáva atospoukazomnaust. §55ods.1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť
od zákona (myslí sa Občianskeho zákonníku) v neprospech spotrebiteľa. Takýto výklad je podľa názoru

súdu plne eurokonformný ( t. j. výklad v súlade s komunitárnym právom ). Aj preto je súd názoru, že je
potrebné považovať záväzkovo právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi za občianskoprávny vzťah, nie
vzťahobchodnoprávny. TaktiežustanoveniaObchodnéhozákonníka,vrámciktorýchjeuzavretázmluva
považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali
špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa ( napr. OZ ), ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému

zákonníku pôsobia ako lex specialis. Nemožno pripustiť, aby sa žalovaný ako spotrebiteľ dostal do
postavenia ,, podnikateľa,, vyplývajúceho z definície zmluvy ako absolútneho obchodu, bez toho, aby
mu bola poskytnutá dostatočná ochrana z pozície slabšej zmluvnej strany.

Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých

typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z
európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno
tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje.
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občanském zákoníku
pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občanský zákoník, ale aj iné

právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a
naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.

Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na
myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí

s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah
týchto podmienok. Občiansky zákonník v § 52 v znení od 30.3.2006 vymedzuje zmluvné typy
spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne (išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ, aktuálna
úprava v Občianskom zákonníku je už súladná s právom EÚ). Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé

podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.Je nepochybné, že predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ - banka a
žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§ 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka/. Vzťahy medzi

účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Česká republika už transformovala do právneho
poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát,
podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a
to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu
skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne

so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv.
Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od
dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným
znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou
aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že
nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských
zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve
za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
Vzhľadom k uvedenému súd podrobil vzniknutý záväzkovo právny vzťah medzu účastníkmi konania

súdnej kontrole z hľadiska prijateľností dojednaní v kontexte spotrebiteľského práva a teda použil ust.
Občianskeho zákonníka na posúdenie otázok týkajúcich sa napr. plnenia dlhu, či jeho premlčania.

V tomto prípade, ako vyplýva z predložených dôkazov žalovaný bol v omeškaní so zaplatením sumy
2.047,23 Kč ( nepovolený debet 1.987,- Kč, sankčný úrok 60,23 Kč ) už ku dňu 2.1.2008. Následne bol

v nepovolenom debete v sume 2.038,72 Kč aj ku dňu 6.4.2010 ( debet 1.957,85 Kč vrátane vyčísleného
sankčného úroku 80,87 Kč ). Týmto dňom došlo aj k výpovedi zmluvy a vyrovnaniu zostatku bankou a
pohľadávka bola prevedená na evidenčný účet pohľadávok.

Žalovaný však namietal premlčanie pohľadávky žalobcu.

Zo zisteného skutkového stavu teda vyplýva, že žalobca - veriteľ si mohol prvýkrát uplatniť pohľadávku
vyplývajúcu zo zmluvy na súde dňom nasledujúcom po dni splatnosti celého dlhu, t.j. dňa 7.4.2010 bez
ohľadu na výzvu na okamžité zaplatenie dlhu, keďže podľa
predchodcu žalobcu k danému dňu bol žalovaný v omeškaní so zaplatením tejto sumy. Keď bola žaloba

podaná na súde dňa 27.3.2014, bola už podaná po uplynutí premlčacej doby ( ktorá podľa
názoru súdu uplynula dňa 8.4.2013, 7.4.2013 bola nedeľa ). Je zrejmé, že 3 - ročná premlčacia doba
márne uplynula.

Preto súd vyhovel námietke premlčania vznesenej žalovaným a to s poukazom na vyššie

uvedenú argumentáciu súdu týkajúcu sa posúdenia zmluvného vzťahu ako vzťahu občianskoprávneho
vyplývajúcemu zo spotrebiteľskej zmluvy a z neho vyplývajúcej ochrany spotrebiteľa a použitia
Občianskeho zákonníka na posúdenie otázky premlčania nároku žalobcu. Súd ešte dodáva, že naviac
je možné, že pohľadávka je premlčaná už oveľa skôr, vzhľadom na vyčíslený dlh v sume 2.047,23 Kč
už ku dňu 2.1.2008.

Ak by súd počítal premlčaciu dobu od poskytnutej doby na plnenie ( do 7.1.2010 ), aj v tomto prípade
by bol nárok žalobcu premlčaný ( dňom 8.1.2013, pričom premlčacia lehota by začala plynúť dňom
8.1.2010 ).

Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku, ktorú súd považoval za dôvodnú, súd žalobu
v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovanými súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a
skutočnosti, že v celom rozsahu úspešný žalovaný náhradu trov konania síce požadoval, ale súd nezistil,

aby mu nejaké trovy konania vznikli, v dôsledku čoho mu neboli ani priznané. Náhradu trov konania si
uplatnil žalobca, ktorý bol v konaní v celom rozsahu neúspešný a súd mu teda nepriznal ich náhradu.Na podanie žalobcu zo dňa 2.1.2016, doručené súdu dňa 7.1.2016 súd nemohol prihliadať, keďže bolo
súdu doručené po vyhlásení rozsudku dňa 31.12.2015.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( § 205 ods.2 O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napadá a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods.

1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon

rozhodnutia.