Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/54/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115209313
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115209313.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členov senátu

JUDr. Soni Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého K., bytom
u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa
rodičov: matka J., zastúpená Mgr. Petrom Miklóssym, advokátom so sídlom Vráble, Hlavná 1221, otec
O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., V. XX, o návrhu otca na zníženie výživného a o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu
Nitra č.k. 11P/102/2015-71 zo dňa 24. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o znížení výživného a vo výroku o

trovách konania p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom upravil styk otca s maloletým K., nar. XX.XX.XXXX tak, že
otecjeoprávnenýsasmaloletýmdieťaťomstretávaťkaždýprávnytýždeň, atovsobotuod09.00hod.do
19.00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase
pred miestom bydliska dieťaťa odovzdať otcovi a v určenom čase maloleté dieťa pred miestom bydliska
dieťaťa od otca vziať späť. Zároveň súd zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 11P/220/2011-21 zo
dňa 28.09.2011 v časti vyživovacej povinnosti tak, že znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté dieťa

zo sumy 88,- eur na sumu 70,- eur mesačne, a to od 01.07.2015, pričom otec je povinný výživné platiť k
rúkam matky dieťaťa vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred. O trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami
§ 25 ods. 1, 2, 3, 4, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 , § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine,
ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho mal za preukázané, že rozsudkom Okresného
súdu Nitra č. k. 11P/220/2011-21 zo dňa 28.9.2011 súd zmenil dovtedajší rozsudok Okresného súdu
Nitra č. k. 24P/262/2008-16 zo dňa 18.9.2008 v časti vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa tak,

že vyživovaciu povinnosť otca na maloletého K. zvýšil zo sumy 2000,-Sk mesačne na sumu 88 eur
mesačne od 1.9.2011 a výživné zaviazal platiť otca dieťaťa k rukám matky dieťaťa. Ohľadne pomerov na
strane maloletého dieťaťa, mal za preukázané, že v čase poslednej úpravy maloleté dieťa navštevovalo
prvú triedu ZŠ a výdavky boli bežného charakteru. V súčasnosti má maloleté dieťa už 10 rokov, a pre
stanovené diagnózy dysláliu a dysgrafiu má individuálny vzdelávací program, ktorý vyžaduje aj určité
zvýšené nároky na školské pomôcky. Dopravu maloletého do školy zabezpečuje otec matky. V čase
poslednej úpravy bola matka maloletého dieťaťa slobodná a nemala inú vyživovaciu povinnosť. Matka

bola nezamestnaná bez evidencie na UPSVaR Nitra a poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 52,72
eur mesačne a prídavky na dieťa v sume 22,01 eura mesačne. Pokiaľ išlo o pomery matky v súčasnom
období súd zistil, že je naďalej slobodná a naďalej má iba jednu vyživovaciu povinnosť. Matka pracuje
ako upratovačka v spoločnosti V. P. s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom XXX eur . Okremtoho poberá prídavky na dieťa v sume 23,52 eura mesačne. Matka a maloletý syn bývajú v rodinnom
dome vo vlastníctve jej rodičov, pričom otec matky je dôchodca s výškou dôchodku 406 eur mesačne
a matka matky dieťaťa pracuje ako opatrovateľka v G. s príjmom približne 700 eur mesačne. Otec

maloletého dieťaťa bol v čase poslednej úpravy ženatý a u zamestnávateľa W. J. U. s.r.o. dosahoval
priemerný čistý mesačný príjem XXX,XX eura a jeho manželka Y. I. zamestnaná ako učiteľka v ZŠ vo P.
dosahovala čistý mesačný priemerný príjem 500 eur. V súčasnej dobe otcovi pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosti, k maloletej B. I., nar. XX.XX.XXXX pochádzajúcej z terajšieho manželstva, s ktorou je jeho
manželka na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok 203,20 eura mesačne a prídavok

na maloleté dieťa 23,52 eura mesačne. Zmena nastala aj pokiaľ išlo o zamestnanie otca, ktorý pracuje
v spoločnosti K. s priemerným mesačným čistým príjmom 552,48 eura. Otec maloletého dieťaťa s
dcérou a manželkou obývajú obecný byt a náklady spojené s bývaním predstavujú poplatok za plyn
30 eur mesačne, za elektrinu 25 eur mesačne a za vodu 5 eur mesačne. Okrem toho otec maloletého
dieťaťa spláca úver mesačnou splátkou 68,12 eur mesačne Slovenskej sporiteľni a.s., ktorý si zobrala
jeho manželka. Po zhodnotení všetkých uvedených skutočností súd považoval návrh otca na zníženie

výživného za dôvodný, pretože od poslednej úpravy výšky výživného z roku 2011 sa podstatným
spôsobom zmenili pomery tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane otca dieťaťa. Maloleté
dieťa je v súčasnej dobe staršie, navštevuje už štvrtý ročník ZŠ s čím sú spojené zvýšené výdavky na
základné potreby ako strava, ošatenie, obuv a potreby do školy. Okrem toho ďalšie výdavky maloletého
dieťaťa sú spojené aj v súvislosti s tým, že boli diagnostikované zdravotné problémy, ktoré navyšujú

výdavky na pomôcky do školy pre maloletého. Aj keď pomery na strane dieťaťa odôvodňovali ponechať
doterajší rozsah výživného v sume 88 eur mesačne, avšak zmena pomerov na strane otca spočívajúca
v pribudnutí ďalšej vyživovacej povinnosti otca k maloletej dcére ako aj jeho terajšej manželke, ktorá
je s ich dcérou na rodičovskej dovolenke, odôvodňujú zníženie vyživovacej povinnosti zo strany otca
na maloleté dieťa zo sumy 88 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne. Súd považoval uvedenú

výšku výživného za primeranú odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, na ktorých má povinnosť
podieľať sa aj matka dieťaťa. Prihliadol jednak na skutočnosť, že došlo k zníženiu príjmu otca u jeho
terajšieho zamestnávateľa, avšak pracovný pomer u posledného zamestnávateľa neskončil vlastnou
vinou, ale dohodou z dôvodu organizačných zmien na strane zamestnávateľa, pričom sa následne
dokázal zaradiť na trhu práce získaním novej práce u terajšieho zamestnávateľa, čiže neostal v pozícii

občana bez práce, v čom sa jednoznačne prejavila zodpovednosť otca aj k jeho rodine. Okrem toho
bolo potrebné zohľadniť aj zmenu pomerov na strane matky maloletého dieťaťa, ktorá v čase poslednej
úpravy výživného bola nezamestnaná, pričom v súčasnosti dosahuje príjem 380,- eur mesačne. Podľa
názoru súdu sa tak matka dieťaťa môže podieľať na výžive syna aspoň sumou 20,- eur mesačne a
časť odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa kryť sumou prídavku na dieťa 23,52 eura mesačne.

Celkovú sumu, ktorú má matka k dispozícii aj spolu so zníženým výživným od otca, predstavuje sumu
113,52 eura mesačne, ktorou sú podľa názoru súdu odôvodnené potreby dieťaťa dostatočne pokryté
s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Zároveň súd upravil styk
otca voči maloletému dieťaťu, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 24P/262/2008-16 zo dňa
18.9.2008 ponechaný na dohodu rodičov. Súd upravil styk v rozsahu ako navrhla matka, ktorú úpravu

nenamietol ani otec maloletého dieťaťa, a to každý párny týždeň v sobotu od 9.00 do 19.00 hod. O
trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.

Proti rozsudku vo výroku o znížení výživného podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého

dieťaťa, ktorá žiadala návrh otca na zníženie výživného zamietnuť. Namietala nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvého stupňa, ako aj neúplné zistenie skutkového stavu veci, pretože sú tu
ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Hoci zmena pomerov na strane otca
nastala, táto zmena pomerov s prihliadnutím na ďalšie relevantné skutočnosti, najmä zmena pomerov na
strane maloletého dieťaťa, neodôvodňuje zníženie výživného. Súdom prvého stupňa uvádzané dôvody

nepovažovala za relevantné. Okrem toho otec si vyživovaciu povinnosť plnil riadne a to aj počas doby,
ktorá od týchto zmien uplynula. Bola toho názoru, že schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca
odôvodňujú platenie výživného v pôvodnej výške 88,- eur mesačne. Naviac zmena pomerov maloletého
dieťaťa, ktorú správne konštatoval aj súd prvého stupňa, odôvodňujú nielen ponechanie výživného
v pôvodnej výške, ale aj zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca. Záverom poukázala ja na

zmenu, ktorá nastala na jej strane, keďže po skončení jej pracovného pomeru dohodnutého na dobu
určitú, je v súčasnosti nezamestnaná a evidovaná na Úrade, práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom
nepoberá žiadne dávky v nezamestnanosti, resp. sociálne dávky. Pracovný pomer bol skončený zo
strany zamestnávateľa v skúšobnej dobe.Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť. Zmena jeho pomerov pozostáva nielen v pribudnutí dvoch vyživovacích povinností k jeho

manželke a dcére, ale aj v znížení príjmu jeho manželky a súčasne v znížení aj jeho príjmu. Dodal,
že po narodení jeho dcéry sa s manželkou dohodli, že pokiaľ to nebude možné, nebude podávať
návrh na zníženie výživného, pričom na úhradu výdavkov boli použité určité finančné prostriedky, ktoré
sa počas roka a pol výrazne znižovali. Okrem toho poukázal na to, že s manželkou čakajú ďalšie
dieťa, a predpokladaný termín pôrodu je stanovený na 21.10.2015, čím mu pribudne ďalšia vyživovacia

povinnosť.Matkesapritomsnažilaspoňčiastočnepokryťvýdavkysúvisiacesnástupomsynadopiateho
ročníka. Argumentoval tiež tým, že u syna nastala výrazná zmena v postoji voči nemu, keď odmieta
kontakt so svojím otcom.

Otec podaním zo dňa 02.11.2015, doručeným súdu prvého stupňa, oznámil, že nastala zmena jeho
pomerov, keďže sa mu dňa 25.10.2015 narodilo dieťa - T. I., pochádzajúce z jeho terajšieho manželstva,

o čom doložil aj fotokópiu rodného listu.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP)
prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením
rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní veci dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutom výroku o znížení výživného a v nadväznosti

na to vo výroku o trovách konania vecne správne. Preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

V danej veci sa otec maloletého dieťaťa, návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 07.04.2015,
domáhal zníženia výživného na maloletého syna zo sumy 88,- eur mesačne na sumu 50,- eur mesačne,

ako aj úpravy jeho styku s maloletým synom tak, že je oprávnený sa stretávať s maloletým synom každú
párnu nedeľu v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky maloletého dieťaťa. Návrh na
zníženie výživného odôvodnil tým, že ku dňu 31.10.2013 mu skončil pracovný pomer výpoveďou zo
stranyzamestnávateľaadňom4.11.2013nastúpildonovéhozamestnania,kdejehopriemernámesačná
čistá mzda je 550,92 eura. Okrem toho mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej dcére, s ktorou je

jeho manželka v súčasnej dobe na rodičovskej dovolenke a poberá len rodičovský príspevok a prídavok
na maloletú dcéru.

Preskúmavaným rozhodnutím súd prvého stupňa upravil styk otca s maloletým dieťaťom ak, že otec
je oprávnený sa s maloletým dieťaťom stretávať každý právny týždeň, a to v sobotu od 09.00 hod. do

19.00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase
pred miestom bydliska dieťaťa odovzdať otcovi a v určenom čase maloleté dieťa pred miestom bydliska
dieťaťa od otca vziať späť. Zároveň súd zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 11P/220/2011-21
zo dňa 28.09.2011 v časti vyživovacej povinnosti tak, že znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté
dieťa zo sumy 88,- eur na sumu 70,- eur mesačne, a to od 01.07.2015, pričom otec je povinný výživné

platiť k rúkam matky dieťaťa vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred. Zároveň rozhodol o trovách
konania tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Tento rozsudok
len vo výroku o znížení výživného napadla odvolaním matka, preto predmetom odvolacieho konania
bola len napadnutá časť rozsudku, týkajúca sa vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu a
ostatné výroky (o úprave styku), ktoré neboli odvolaním napadnuté.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd vždy berie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podstata vyživovacej povinnosti rodičov k deťom tkvie v konkrétnych prejavoch rodičovskej povinnosti,
a to vyživovacej povinnosti a jej zodpovedajúcemu právu dieťaťa na výživné. V tomto komplexe majú
byť uspokojované tak základné potreby dieťaťa, ako aj jeho hmotné a kultúrne potreby pre jeho fyzický i
duševný vývin tak, aby sa mohlo v živote plne uplatniť. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva
priamo zo zákona a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Prispievať na výživu svojich detí

je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, pričom kritériá pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti
vychádzajú z ich schopností, možností a majetkových pomerov s prihliadnutím na odôvodnené potreby
oprávneného dieťaťa. Potreby dieťaťa sú odstupňované jeho vekom, telesnou a duševnou vyspelosťou,
zdravotným stavom a spôsobom prípravy na budúce povolanie. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že
dieťaťu je zo zákona priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Uvedené znamená,
že rodičia sa podieľajú na výžive svojho dieťaťa tak, ako to zodpovedá schopnostiam, možnostiam a

majetkovým pomerom každého z nich, a že sa pritom dopĺňajú tak, aby odôvodnené potreby dieťaťa
boli náležite zabezpečené.

Z obsahu spisu vyplýva, že otcovi maloletého dieťaťa od poslednej úpravy pribudla vyživovacia
povinnosťkmaloletejB.pochádzajúcejzterajšiehomanželstva,sktoroujemanželkaotcanarodičovskej

dovolenke a poberá rodičovský príspevok 203,20 eura mesačne a prídavok na maloleté dieťa 23,52
eura mesačne. Čistý mesačný príjem otca sa znížil na sumu 552,48 eura, dosahujúci u jeho terajšieho
zamestnávateľa spoločnosť K. SK spol. s r.o. Rovnako zmena nastala aj v príjme jeho manželky, ktorá
bola v čase rozhodovania súdu prvého stupňa na rodičovskej dovolenke s maloletou dcérou. Okrem
toho v priebehu odvolacieho konania otcovi dňa 25. 10. 2015 pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k

maloletému synovi T. (č.l. 93 spisu). Aj na strane matky maloletého dieťaťa od rozhodnutia súdu prvého
stupňa k zmene pomerov, pretože zamestnávateľ matky dňom 30. 6. 2015 zrušil s matkou pracovný
pomer v skúšobnej dobe.

Odvolací súd, zohľadňujúc všetky vyššie uvedené skutočnosti po prejedaní veci dospel k záveru, že

rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správne. Za situácie, že priemerný
mesačný plat otca maloletého dieťaťa predstavuje sumu 552,48 eura a otec mal v čase rozhodovania
odvolacieho súdu vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom a k manželke, ktorá je poberateľkou
rodičovského príspevku je dôležitou zmenou pomerov na strane otca maloletého dieťaťa, ktorú bolo
potrebné zohľadniť. Súdom prvého stupňa znížené výživné na maloleté dieťa zo sumy 88,- eur mesačne

na sumu 70,- eur mesačne je primeraným znížením vyživovacej povinnosti otca, ktoré v potrebnej
miere zohľadňuje skutočnosť, že od poslednej úpravy jeho vyživovacej povinnosti došlo k zníženiu je
mzdy zo 603,44 euro na 552,48 euro mesačne. Súdom prvého stupňa znížená vyživovacia povinnosť
otca zodpovedá aj skutočnosti, že otcovi od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti pribudli ďalšie
dve vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom. Na závere, že v danej veci sú zákonné dôvody na

zníženie vyživovacej povinnosti otca nič nemení ani skutočnosť, že matke bol zrušený pracovný pomer v
skúšobnej dobe. Matka má bez ohľadu na túto skutočnosť povinnosť prispievať na výživu dieťaťa aspoň
vzákonom určenejminimálnemieret.j.27,13euramesačne.Spolusvýživnýmodotcavsume70,-eura
rodinnými prídavkami v sume 23,52 eura bude potom zabezpečená výživa dieťaťa na primeranej úrovni
zodpovedajúcej životnej úrovni, schopnostiam a možnostiam rodičov. Vzhľadom na uvedené odvolací

súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné dôvody na zníženie výšky vyživovacej povinnosti otca,
preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a) OSP

tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré mohlo začať aj bez návrhu,
pričom takýmto konaním je aj konanie starostlivosti súdu o maloleté deti.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.