Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. február 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/793/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211211305
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7211211305.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov

JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Miroslava Sogu, vo veci žalobcu U.. Z. P., D., G. XX, zastúpeným
IURISTICO, s.r.o., Advokátska kancelária, Košice, Štefánikova 26, proti žalovanému Rapid life životná
poisťovňa, a.s., Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zast. Advokátska kancelária JUDr. Daniel
Blyšťan, s.r.o., Košice, Rastislavova 68, IČO: 47 231 785, o zaplatenie 820,12 eur istiny s prísl., o
odvolaní žalovaného proti rozsudku 16C/226/2011-164 z 23. 7. 2015 v znení dopĺňacieho rozsudku
16C/226/2011-216 z 8. 10. 2015 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v znení dopĺňacieho rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 820,12 eur

istiny spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy od 20. 03. 2009 do zaplatenia
v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté
osobitným uznesením.

Po vykonanom dokazovaní urobil záver, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol na
základe poistnejzmluvyzoXX.XX.XXXX,nazákladektorejúčastníciuzavrelipoistnúzmluvunaživotné
poistenie, a to na poistnú dobu od 18. 3. 1999 do 18. 3. 2019 s mesačným poistením vo výške 384,-

Sk (12,75 eur). Stanoviskom z 5. 5. 2008 žalobca súhlasil s dopočítaním poistného a s jeho ďalším
zvýšením,následnenazákladevýzvyžalovanéhoz15.5.2008omožnostiprehodnotiťstanoviskoz5.5.
2008,žalobcavrámcilehotystanovenejžalovaným10.6.2008oznámil,žežiadaozachovaniepôvodnej
faktickej výšky poistného bez navyšovania v dôsledku spätného poistno-matematického prepočtu s
tým, že rozdiel medzi nanovo stanoveným prepočítaným poistným a pôvodne stanoveným poistným sa
môže vyporiadať poisťovňou metódou a postupom určeným poisťovňou. Z prepočtu žalovaného z 15.
5. 2008 vyplynula odkupná hodnota 24.707,- Sk (820,12 eur). Žalovaný 9. 3. 2009 poistnú zmluvu z 25.

3. 1999 vypovedal a vyzval žalovaného k výplate odkupnej hodnoty. Vychádzajúc z § 52 ods. 1, 2, §
52 ods. 3,4, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2 § 788 ods. 1, 2, 3 a § 791 ods. 1 Obč. zák., účinného v čase
uzavretia zmluvy, čl. 11 ods. 1, 2 Všeobecných podmienok platných v čase uzavretia poistnej zmluvy, §
5 ods. 1, § 2 písm. a), b) ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.7.2007 (ich
znenie citoval), urobil záver, že skúmaný zmluvný vzťah je spotrebiteľský a keďže poistná zmluva bola
uzavretá medzi žalobcom v postavení spotrebiteľa a žalovaným, ktorý konal v rámci predmetu svojej
obchodnejčinnosti,akoúčelovýpovažovalargumentžalovaného,žepredmetnéstanoviskoz10.6.2008

mu nebolo doručené, že naďalej trval na pôvodnej alternatíve s odpočítaním poistného, nakoľko žalobca
predložil potvrdenie o doručení stanoviska 12. 6. 2008 osobne žalovanému, ako aj z dôvodu, že samotný
žalovaný sa v svojich skorších podaniach odvolával na stanovisko z 10. 6. 2008, ktoré súdu s prejavom
vôle žalobcu sám predložil, že rovnako akceptáciu alternatívy a) konštatoval žalovaný aj v odpovedi nasťažnosť žalovaného z 9. 10. 2010. Poukázal na to, že žalovaný vyvodil z podpisu stanoviska k zvýšeniu
poistného k poistnej zmluve z 10. 6. 2008 právo na zvýšenie poistného tým, že žalobca súhlasil so
zmenou poistných podmienok platných od 21. 5 .2007. V tejto veci považoval za potrebné poukázať na

to, že stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve je jednoznačne nekalou obchodnou praktikou
žalovaného, pokiaľ v stanovisku, okrem riešenia zvýšenia poistného malými písmenami, podáva návrh
na zmenu poistných podmienok, že ak žalovaný predkladal stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej
zmluve, v prvom rade zvýraznil výber alternatív, či na zachovanie pôvodnej faktickej výšky poistného
bez zvyšovania, či na súhlas s dopočítaním poistného, či na nesúhlas s dopočítaním poistného, že

pod rámčekom, v ktorom boli alternatívy poistenému uložil, aby vyznačil jednu z troch uvedených
alternatív, čo žalobca aj urobil. Ďalšia nasledujúca poznámka písaná malým písmom, že poistenie sa
spravuje všeobecnými poistnými podmienkami z 21. 5. 2007 podľa súdu neznamenalo zmenu poistných
podmienok v znení všeobecných poistných podmienok z 21. 5. 2007, ktoré znemožňujú poistníkovi
domáhať sa odkupnej hodnoty. Zdôraznil, že ak žalovaný chcel riešiť otázku navýšenia poistného s
odkazom na doporučenie príslušných štátnych orgánov, že to nemohol riešiť takýmto spôsobom, ako to

teraz interpretuje, že podpisom stanoviska k zvýšeniu poistného sa riešila otázka súhlasu, či nesúhlasu
s terajšou výškou poistného a súčasne, že poistník berie na vedomie, že zmluvný vzťah sa bude ďalej
riadiť všeobecnými poistnými podmienkami z 21. 5. 2007, ktoré ani nemal poistený k dispozícii, pretože
žalovaný poukázal na ich znenie len odkazom na webovú stránku poisťovne. Poukázal na to, že v čase,
keď žalobca podpisoval stanovisko k zvýšeniu poistného 10. 6. 2008, bol účinný už zák. č. 250/2007

Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v § 5 ods. 9 rieši otázku klamania spotrebiteľa tak, že dodávateľ
nesmie klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo
dvojzmyselné údaje, že v danom prípade, pri poskytovaní poistných služieb , nie je možné nejasne a
nepresne navrhovať spotrebiteľovi - poistníkovi zmenu poistného a súčasne sa dopúšťať aj nekalej
obchodnej praktiky definovanej v § 7 zák. o ochrane spotrebiteľa výrazne zhoršujúcimi postavenie

spotrebiteľa, keď sa má vzdať práva na odkupnú hodnotu prijatím nových všeobecných podmienok,
ktorých obsah ani nepoznal. Uviedol, že najmä nepoznal dopad na poisteného, kde tieto všeobecné
poistné podmienky podstatne zhoršujú postavenie spotrebiteľa, keď mu odnímajú právo na výplatu
odbytného podľa čl. 11 pôvodných všeobecných poistných podmienok, že na to spotrebiteľ ani nebol
upozornený a navyše sťažilo sa mu to aj tým, že ich obsah nebol prístupný spotrebiteľovi priamo, ale

mal si ich ešte hľadať na webovej stránke poisťovne. Urobil záver, že nie je možné konštatovať, že
došlo k platnému uzavretiu zmluvy o zmene všeobecných poistných podmienok z pôvodnej zmluvy a
že žalobca súhlasil s novými všeobecnými poistnými podmienkami z 21. 5. 2007, že tieto neprijateľné
zmluvné podmienky sú neplatné a preto má žalobca právo na vyplatenie odkupnej hodnoty vo výške
820,12 eur, tak ako odkupnú hodnotu vypočítal samotný žalovaný 15.5. 2008. Konštatoval, že právo na

výplatu odbytného bolo zaručené všeobecnými poistnými podmienkami ako súčasť poistnej zmluvy, a to
čl. XI. bodom 1.2., že nemohol preto vzniknúť ani dlh žalobcu voči žalovanému vo výške 1.168,79 eur a
tak aj vznesená námietka započítania nie je dôvodná. Vychádzajúc z § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 ods.
1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov
z omeškania, pričom rozhodujúci pre určenie vzniku okamihu omeškania žalovaného považoval deň

zrušenia poistenia, ktorý nastal 18. 3. 2009, a preto deň nasledujúci po jeho zrušení sa dostal žalovaný
do omeškania. Podľa platnej základnej úrokovej sadzby ECB výška úrokov z omeškania ku dňu 20. 3.
2009 bola 9,5 % ročne.

Dopĺňacím rozsudkom 16C/226/2011-216 z 8. 10. 2015 rozhodol tak, že ustanovenie všeobecných

poistných podmienok žalovaného zo dňa 21. 05. 2007 v časti XVII. Záverečné ustanovenia, bod 7f, kde
sa uvádza, že ,,Zároveň sa vylučuje právo poistníka na úhradu odkupnej hodnoty pri zrušení poistnej
zmluvy na žiadosť poistníka (odkupná hodnota nie je garantovaná) vo všetkých obdobných prípadoch,
v prípadoch neplatenia poistného a vo všetkých iných prípadoch, kde by mu inak právo na odkupnú
hodnotu vzniklo; tým sa vylučuje aplikácia časti II článok 10 týchto VPP pre tieto prípady“ je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou.

V odôvodnení citujúc § 53 ods. 1, § 54 ods. 1,2 Obč. zák. platného ku dňu 21. 5. 2007, § 153 ods.
3 a 4 a § 166 ods. 1 O.s.p. uviedol, že pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal zo spotrebiteľského
práva, keďže poistná zmluva bola uzavretá medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným, ktorý

konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, že v odôvodnení rozsudku sa zaoberal tým, že nové
poistné podmienky, ktorých súčasťou sú záverečné ustanovenia v časti XVII, bod 7f, podľa ktorých sa
vylučuje právo poistníka na úhradu odkupnej hodnoty pri zrušení poistnej zmluvy na žiadosť poistníka,
výrazne narúšajú ekonomické správanie spotrebiteľa, keď sa má vzdať práva na odkupnú hodnotuprijatím týchto nových všeobecných podmienok. Zároveň v odôvodnení vyslovil, že tieto neprijateľné
zmluvné podmienky sú neplatné a preto na uvedenom základe zaviazal žalovaného na vyplatenie
odkupnej hodnoty, na ktorú má žalobca ako spotrebiteľ nárok. Dôvodil, že z dôvodu ochrany spotrebiteľa

môže súd i bez návrhu v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy vysloviť, že určitá
podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách je neprijateľná a keďže v danom prípade nerozhodol
vo výroku rozsudku o celom predmete konania, v ostávajúcej časti o určení neprijateľnej zmluvnej
podmienky rozhodol dopĺňacím rozsudkom. Poukázal na to, že podľa všeobecnej zásady platí, že
spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, že za značnú a hrubú nerovnováhu
považuje postavenie žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý sa má zaviazať k vylúčeniu práva na úhradu
odkupnej hodnoty napriek riadnemu poskytnutému plneniu poistného žalovanému, a teda takáto
zmluvná podmienka neprimerane a jednostranne zaťažuje výlučne spotrebiteľa.

Proti rozsudku voči všetkým jeho výrokom podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z odvolacích

dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) O.s.p.

Uviedol, že pristúpenie žalobcu k novým všeobecným poistným podmienkam poisťovne z 21. 5. 2007
bolo platné a v súlade s právnymi predpismi, že žalobca preukázateľne obdržal písomnosť - Stanovisko
k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve, ktoré vlastnoručne, slobodne a bez nátlaku 5. 5. 2008 podpísal

a zaslal mu, ktorý písomne akceptoval. Ďalej uviedol, že v tomto stanovisku si žalobca zvolil alternatívu
B, následne opätovne 10. 6. 2008 vlastnoručne, slobodne a bez nátlaku podpísal a zaslal mu písomnosť
- stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve, v ktorom si žalobca zvoli alternatívu A že obe
tieto listiny vo svojom texte jednoznačne uvádzali, že poistenie sa spravuje všeobecnými poistnými
podmienkami Prvej československej poisťovne Rapid, a.s. z 21. 5. 2007 v znení ich dodatku č. 1.

Žalobca tak opakovane jednoznačne v písomnej forme prejavil svoju vôľu, jednak pristúpiť k jeho novým
všeobecným poistným podmienkam z 21. 5. 2007, ako aj prejavil svoju vôľu uzavrieť rozhodcovskú
doložku. Tvrdil, že sa nedopustil žiadnej nekalej obchodnej praktiky, žalobcu neklamal, neuvádzal do
omylu, ani nijako nenarúšal jeho ekonomické správanie, ako to tvrdí súd. Poukázal na § 1 ods. 1, §
2 písm. a) bod 1 a § 2 písm. i) zák. č. 250/2007 Z.z. v znení k 10. 6. 2008 a na to, že služby -

poistenie,ktoréposkytovalvdanomčasenespadajúpodslužby,akobolidefinovanévzákoneoochrane
spotrebiteľa, a teda sa uvedený zákon o ochrane spotrebiteľa nevzťahoval na úkony vykonané medzi
žalobcom a ním v rámci ich poistného vzťahu, a preto žalovaný ani nemohol porušiť žiadne ustanovenie
zákona č. 250/2007 Z.z. v tom čase, nakoľko sa na jeho činnosť nevzťahovali. Ďalej uviedol, že aj
keby sa na jeho činnosť vzťahoval cit. predpis, tak z jeho strany nedošlo k porušeniu tohto právneho

predpisu, že text v stanoviskách bol zrozumiteľný a stručný, jasne obsahoval to, že poistenie sa spravuje
všeobecnými poistnými podmienkami z 21. 5. 2007 a kde je text týchto VPP zverejnený a k dispozícii,
táto okolnosť nebola žiadnym spôsobom zamlčovaná, či utajovaná. Naopak, bola jasne a zrozumiteľne
uvedená spolu s odkazom na zverejnené znenie týchto VPP. Tvrdil, že žalobca nebol nútený listinu
podpísať, mal dostatok času si ju prečítať, prečítať si aj VPP, požiadať o vysvetlenie, ak by niečomu

aj nerozumel, prípadne ju z akýchkoľvek dôvodov nepodpísať. Poukázal na § 35 a § 40 ods. 3 Obč.
zák. a na platnosť písomného právneho úkonu. Vychádzajúc z § 788 ods. 3 Obč. zák. uviedol, že
VPP boli pred podpisom zmeny poistného vzťahu žalobcovi oznámené a dôkaz o tom, že to tak bolo,
samotný žalobca svojím podpisom aj potvrdil. Nestotožnil sa s tvrdením súdu o tom, že sa dopustil
klamlivej obchodnej praktiky a žiadnym spôsobom konanie žalovaného nemohlo priemerne obozretného

spotrebiteľa uviesť do omylu. Poukázal na to, ako je definovaný pojem priemerný spotrebiteľ v zmysle
smerníc ES o nekalých obchodných praktikách 2005/29/ES. Čo sa týka záveru súdu o nedôvodnosti
započítacej námietky uviedol, že tento záver súdu je nesprávny, nakoľko v stanovisku z 5. 5. 2008 aj
z 10. 6. 2008 žalobca prejavil vôľu zmeny v poistnom vzťahu, čo malo za následok vznik povinnosti
žalobcu doplatiť dlžné poistné, ktoré si uplatnil započítacou námietkou. Z uvedených dôvodov žiadal

napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj proti dopĺňaciemu rozsudku z odvolacích
dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) O.s.p.

V prvom rade poukázal na to, že neboli splnené podmienky na vydanie dopĺňacieho rozsudku, že
postupom aj rozhodnutím súdu došlo aj k odňatiu jeho práva na spravodlivý proces. Poukázal na to, že
rozsudkom súd žalobcovi vyhovel v celom rozsahu, a teda rozhodol výrokom o všetkom, čo žalobca v
žalobe požadoval, že neboli splnené podmienky stanovené v § 156 ods. 4 , § 164, § 165 a § 166 O.s.p.Uviedol, že pokiaľ sa týka možnosti, že súd by mohol dopĺňací rozsudok vydať akoby bez návrhu, že tak
ani uvedené nie je možné, nakoľko platí § 156 ods. 4 v spojení s § 166 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorých bez
návrhu by súd mohol rozhodnúť dopĺňacím rozsudkom, len ak by nerozhodol o celom predmete konania,

čo zjavne nie je tento prípad, resp., bez návrhu by mohol rozhodnúť len pred vydaním samotného
rozsudku, čo tiež nie je tento prípad. Zároveň poukázal na to, že na vydanie dopĺňacieho rozsudku neboli
splnené ani procesné a ani hmotnoprávne podmienky, že nebola splnená podmienka ani na aplikáciu
§ 153 ods. 4 O.s.p., pretože v danom prípade súd nekonal a ani nerozhodoval vo veci samej o určení,
či podmienka je alebo nie je platná, či neplatná (určovací petit), ale konal o plnení, že išlo o žalobu na

plnenie zo zmluvy. Zdôraznil, že podmienkou, ktorú súd vyhlásil v dopĺňacom rozsudku za neprijateľnú,
sa ani nezaoberal z hľadiska jej neprijateľnosti v konaní vo veci samej. Poukázal na rozhodnutie ESD
C-472/11 „Csipai“, v zmysle ktorého vyplýva, že súd, ak mieni niektorú podmienku posudzovať ako
neprijateľnú, je povinný dodržať aj povinnosti, ktoré mu ukladajú, okrem iného, aj záväzné rozhodnutia
ESDaaktaksúdnekonal,odňalmuajmožnosťkonaťpredsúdom,znemožnilmukontradiktórnekonaťv
tejto veci a najmä vo vzťahu ku konkrétnej podmienke argumentovať, či brániť sa spôsobom upraveným

v O.s.p. , predkladaním dôkazov, návrhov na vykonanie dôkazov a to na pojednávaní vo veci samej pred
vyhlásením rozhodnutia o tejto vo veci samej, nakoľko po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej už nemá
takýto rozsah práv, než mu priznáva O.s.p. do vydania rozhodnutia vo veci samej. Z uvedeného dôvodu
žiadal dopĺňací rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na dôvody, prečo ľudia vstupujú do poistných vzťahov,
uviedol dve základné motivácie, a to byť poistený pre prípad poistných rizík a sporiť si týmto poistením
spôsobom, že im na konci poistenia bude vyplatená odkupná hodnota poistky. Poukázal na to, že za
predpokladu, že žalovaný mal v úmysle vylúčiť z poistnoprávneho vzťahu jeden z jeho krucialnych
aspektov a toto poučenie do pristúpenia k novým VOP neuviedol, že sa jedná o postup protizákonný,

ktorý nesmie požívať žiadnu právnu ochranu, že uvedeným spôsobom a síce zámerným neuvedením
do textu pristúpenia k novým VOP poučenie o strate práva na odkupnú hodnotu poistky vytvoril z
uvedenej zmluvnej podmienky podmienku neprijateľnú, tak ako to správne judikoval okresný súd. Tvrdil,
že samotné umiestnenie ust. bodu 7f) do záverečných ustanovení len prispieva k neštandardnosti a
následnejneprijateľnostitakejtozmluvnejinkorporácie.Čosatýkavzťahuzákonaoochranespotrebiteľa

a poistnej zmluvy , poukázal na to, že poistná zmluva je plne v režime spotrebiteľskej zmluvy, že zákon o
ochrane spotrebiteľa mal byť úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29/
ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a ktorou
sa menila a dopĺňala smernica Rady 84/450/EHS, Smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES,
98/27/ESa2002/65/ESanariadenieEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.2006/2004,želegislatívnym

nedopatrením došlo k nesprávnej transpozícii práve v uvedenej časti zákona § 2 písm. i) a zmienené
legislatívne nedopatrenie bolo odstránené až novelou zákona a to č. 199/2014, že aj v zmysle dôvodovej
správy k novele k bodu 1 vyplýva, že definícia pojmu služba sa zosúlaďuje so Smernicou 2005/29/ES
o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu. Poukázal na
povinnosť eurokomformného výkladu právnej normy zakotvenej v čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej

únie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktorú aj vyčíslil.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.- v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods. 1 možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie
proti rozsudku a dopĺňaciemu rozsudku v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O. s. p. z hľadísk

uplatnených odvolacích dôvodov a rozsudok v znení dopĺňacieho rozsudku potvrdil podľa § 219 ods.
1 , 2 O.s.p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil,
odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu
stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemenia ani dôvody uvedené žalovaným
v odvolaní.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 10.02.2016 o 9.25 hod. v pojednávacej
miestnosti č. dv. 227/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené 4.2.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) O.s.p.Vecne správne, podrobné a presvedčivé sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo

také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalovaného nemali
vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za
konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §

135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

Súd vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy

vyhodnotil podľa § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj
založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací
súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolacím súdom nebola zistená vada konania a ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok

nesprávnerozhodnutievoveciasúčasnesúdu nemožnovytknúť,žebyneúplnezistilskutkovýstavveci.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací
súd udáva nasledovné:

Podľa § 516 ods. 1 Obč. zák. účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti.

Podľa ods. 2 cit. ust. ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajší
záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené
zákonom požadované náležitosti.

Podľa § 40 ods. 2 Obč. zák. písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnemu záveru, že medzi účastníkmi konania došlo
iba k dohode o zachovaní pôvodnej faktickej výšky poistného , bez zvyšovania v dôsledku spätného

poistno-matematického prepočtu (potvrdenie alternatívy a) v Stanovisku k zvýšeniu poistného zo dňa
10. 6. 2008). K žiadne inej dohode, ktorá by bola písomne dojednaná medzi účastníkmi konania a týkala
sa zmeny pôvodne dojednaných poistných podmienok medzi účastníkmi konania, nedošlo.

Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že medzi účastníkmi konania došlo k zmene vo všeobecných

poistných podmienkach, táto nie je opodstatnená.

Je nepochybné, že všeobecné poistné podmienky žalovaného z 21. 5. 2007 zhoršili postavenie žalobcu
oproti pôvodne dojednaným všeobecným poistným podmienkam platným v čase uzavretia zmluvy zo
17.3.1999, keďže na ich základe už nemal právo na odkupnú hodnotu, takto koncipované všeobecné

poistné podmienky z 21.5.2007 možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku a podľa § 53
ods. 5 Obč. zák. za neplatné.Navyše, podľa názoru odvolacieho súdu, zvolený postup žalovaného, ktorý podaním - Stanovisko k
zvýšeniu poistného k poistnej zmluve súčasne riešil zmenu poistných podmienok, pričom oba texty boli
písané rôznou veľkosťou a hrúbkou písma, tri alternatívy k zvýšeniu poistného boli zvýraznené tučným

písmom a zmena všeobecných poistných podmienok písaná drobným písmom, možno považovať za
konanie v rozpore s dobrými mravmi, preto toto nemôže požívať právnu ochranu. Navyše žalobca ako
poistník ani nebol upozornený, že zmenou poistných podmienok sa nebude môcť domáhať odkupnej
hodnoty, čím sa jeho postavenie výrazne zhoršilo.

Námietka žalovaného, že k zmene poistných podmienok došlo v dôsledku nesprávne schváleného
poistno-matematického vzorca (výpočtu poistného štátnym orgánom) nemôže zmeniť rozhodnutie v
jeho prospech, keďže medzi účastníkmi konania došlo k založeniu občianskoprávneho vzťahu, ktorý sa
riadi dohodou zmluvných strán, teda zmluvnými podmienkami, dojednanými medzi týmito účastníkmi
a na tieto nemôže mať vplyv skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo k nesprávnemu poistno-

matematickému prepočtu poistného.

Záver súdu, že medzi účastníkmi konania nedošlo k zmene podmienok zmluvného vzťahu, ani k zmene
všeobecných zmluvných podmienok, že preto nemohol voči žalovanému vzniknúť ani dlh žalobcu vo

výške 1.168,79 eur, je správny a odvolacia námietka žalovaného o nesprávnosti tohto záveru, nie je
dôvodná.

Ani odvolacie námietky žalovaného proti dopĺňaciemu rozsudku nie sú dôvodné.

Podľa § 153 ods. 3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj
bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom, je
neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo

dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Poistnú zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným možno bez akýchkoľvek pochybností
charakterizovať ako zmluvu spotrebiteľskú. Nakoľko rozsudkom z 23. 7. 2015 bol žalobcovi priznaný

nárok na základe vyslovenia neprijateľnosti všeobecných zmluvných podmienok, možnosť vyslovenia
určitej podmienky v spotrebiteľských zmluvách ako neprijateľnej, je daná priamo zákonom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v znení dopĺňacieho rozsudku podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko o nich rozhodne súd prvého stupňa
v súlade s §224 ods. 4 O.s.p.

TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§3ods.9zák.č.757/2004
Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.