Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. december 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/543/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612208813
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Cambelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4612208813.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 811 11
Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy,

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd nepriznáva žalovanej náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd stanovil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1782,37

eur z titulu majetkovej škody a 356,47 eur z titulu nemajetkovej ujmy, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalobca uviedol, že navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju
pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.4422679 dlžníkom:
Š. N., J.. XX.X.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil exekučnej veci
číslo EX3878/2010. Súdny exekútor požiadal Okresný súd Nitra o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkom konania, ktorá by mohla mať svojou

komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu (návrh na vykonanie
exekúcie, ako aj žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, spĺňali všetky materiálne a
formálne náležitosti predpokladané zákonom), rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 12.4.2011 (konanie sa začalo dňa 23.3.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom
stanovenej doby (omeškanie viac ako 385 dní). Nesprávny úradný postup charakterizovaný nevydaním
rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a

vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, bol príčinou konkrétneho následku,
ktorý sa prejavili vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Exekučný súd
vykonaním postupu podľa ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku (preskúmanie žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - rozsudok
rozhodcovského súdu sp. zn.: SR 22413/09, vykonateľný: 25.2.2010) spôsobom odporujúcim zákonu,
t.j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok, keď súd bez ďalších
legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces

zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených
právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci (úhrada pohľadávky veriteľa na
základe uzatvorenej Zmluvy o úvere) na ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku, čím sa postavil do
pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámcizverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania
o zákonom vymedzenom okruhu spoločenským vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho
štátu - zásadu legality (čl.2 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky). Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii

exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému
rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo
pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Ak všeobecný
súd v pozícii exekučného súdu koná tak, že sám rozhoduje vo veci samej (len v závere konania z
dôvodu absolútnej nemožnosti vydať zamietavé meritórne rozhodnutie sa obmedzí na využitie iného

druhu rozhodnutia - uznesenia, ktorým odmietne vydať poverenie na vykonanie exekúcii - avšak
s rovnakými účinkami pre veriteľa a dlžníka spočívajúcimi v zániku vykonania práva), uskutočňuje
činnosť, ktorá by mu náležala len vtedy, ak by konal v pozícii meritórneho súdu odvodzujúceho svoju
právomoc od ust. § 40 a nasl. zákona č.244/2002 Z.z. (ďalej len „ZoRK"). Exekučný súd nie je
súdom v zmysle ust. § 40 a nasl. ZoRK, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku
a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo

vzájomnej žalobe. Zákonodarca kreáciou ust. § 40 a § 43 ZoRK prejavil vôľu poveriť všeobecný
súd meritórnym rozhodovaním o veci na ktorú by bol inak príslušný rozhodcovský súd len vtedy,
ak dôjde k splneniu formálnych a materiálnych podmienok definovaných v ust. § 40 ZoRK a ak
takéto splnenie podmienok nastane včas, tj. v lehote upravenej v ust. § 41 ZoRK. Inými slovami, ak
nedôjde k včasnému splneniu formálnych a materiálnych podmienok obsiahnutých v ust. § 40 ZoRK

zanikne právomoc všeobecného súdu meritórne rozhodovať o veci zrealizovaním úplného judiciálneho
procesuzahŕňajúcehozistenieskutkovéhostavuveci,výberuprávnychnoriemaaplikácieainterpretácie
zvolených právnych noriem na skutkový stav. Dôsledkom realizácie právomoci všeobecného súdu
upravenej v ust. § 40 ZoRK je inter alia zrušenie rozhodcovského rozsudku. K zrušeniu dochádza s
cieľom autoritatívne zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku na právne postavenie žalovaného

(dlžníka). Z hľadiska princípu právnej istoty, ktorý musí dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte,
nemôže ten istý štátny orgán - všeobecný súd - dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k
zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku na právne postavenie žalovaného (dlžníka) tam kde
neexistujú a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich
platné právo zaraďuje. Ak v zákone existuje obmedzenie právomoci všeobecného súdu v rámci konania

o opravnom prostriedku, je potrebné pripomenúť, že tieto obmedzenia sú zákonodarcom nastavené
proporcionálne k ochrane základného práva žalobcu, a to nielen v rovine normatívnej, ale tiež pri
posudzovaní konkrétneho prípadu v rovine výkladu a aplikácie takýchto obmedzení. Základné práva
totiž nevytvárajú len rámec obsahu jednoduchého práva, ale aj rámec jeho interpretácie a aplikácie.
Všeobecný súd si preto musí byť pri výklade a aplikácii podmienok pripustenia revízie rozhodnutia

vedomý toho, že zasahuje do právneho postavenia účastníkov konania, čím degraduje ochranu ich
subjektívnych práv a to bez ohľadu na to, aký iný účel revízneho konania sleduje štát (napr. posilňovanie
pozície spotrebiteľa ap.) Tento účel nemôže prevážiť nad ochranou subjektívnych práv účastníka
konania tak, že sa ochrana subjektívnych práv celkom vyprázdni, resp. vôbec nezabezpečí. Ochranu
práva, pre ktorú existovala právnymi predpismi vymedzená procesná cesta (v okolnostiach prípadu

cesta aplikácie ust. § 40 a nasl. ZoRK), ktorou súdna oprava rozhodnutí rozhodcovských súdov svojou
zvláštnou povahou bez pochybností je, nie je možné využiť dodatočne po tom, čo takýto prostriedok už
nemožno uplatniť a to cestou kontroly rozhodcovského rozhodnutia exekučným súdom, ktorej účel je
odlišný. Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu
na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne

vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným
a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej, vyššie označenej, zmluvy o úver.
Na jednej strane totižto existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu,
ktorý nie je možno zrušiť pre uplynutie lehoty ust. § 41 ZoRK a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá
právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je

možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci
právoplatne rozhodnutej. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na
ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Podľa platnej právnej úpravy je rozsudok rozhodcovského súdu
rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v občianskom súdnom

konaní. Opísaný postup exekučného súdu hodnotí žalobca ako nesprávny a v rozpore so zákonom,
konkrétne ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe arovnako tak neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť
istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali

smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania
nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn.: I. ÚS 41/02, III. ÚS 117/02,1. ÚS 13/05). Žalobca
si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody
ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčísľuje nasledovne: Žalobcovi vznikla majetková škoda

v celkovej výške 1782,37 eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť
priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti
dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úver. Nemôže preto tiež nastať
akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Zároveň si
žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia
práva na súdnu ochranu zaručeného § 46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý

súdny proces zaručeného § 6 ods. l Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup okresného súdu je dôsledkom jeho nesústrednej činnosti takej intenzity, ktorá
má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu. Nesprávnym úradným
postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym a zákonným postupom súdu

dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v
zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu
mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že
žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Postup exekučného súdu zamedzil žalobcovi správať
sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú

satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv. Žalobca uvádza aj ďalšie
dôvody na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy. Neexistencia akéhokoľvek účinného
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah
do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho
uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, vyvolala u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov

spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo
a rovnosť v spoločnosti; Vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej
príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších
plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov.
Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale

aj na strane jeho majiteľov; Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potreba
náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a
dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy

do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 356,47 eur,
t.j. 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou

deformáciou). Žalobca postupoval podľa ust. § 15 ods. l zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou
požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný však do
podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Žalobca o odročenie pojednávania požiadal s
poukazom na ním podaný návrh na prerušenie konania. Návrh na prerušenie konania žalobcom bol
urobený elektronickými prostriedkami bez podpísania zaručeným elektronickým podpisom, nebol však

v zákonom stanovenej lehote doplnený písomne a ani ústne do zápisnice. Podľa § 42 ods.1 O.s.p.
podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré
bolo urobené elektronickými prostriedkami bez podpísania zaručeným elektronickým podpisom, treba
doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote
doplnené, sa neprihliada. Pod pojmom „návrh vo veci samej“ okrem žaloby treba rozumieť aj všetky

dispozičné úkony s predmetom konania, teda v danom prípade aj návrh na prerušenie konania. Na
uvedené podanie súd z vyššieuvedených dôvodov neprihliadol a preto nejestvoval dôležitý dôvod na
odročenie pojednávania. Súd preto pojednával v neprítomnosti žalobcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p.Súd pojednával v neprítomnosti žalovanej podľa § 101 ods. 2 O.s.p., nakoľko bola riadne predvolaná
a nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Vo svojom písomnom ospravedlnení
súhlasila s prejednaním a rozhodnutím veci v neprítomnosti povereného zástupcu žalovanej plne

sa pridržiavajúc písomných vyjadrení žalovanej. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla,
že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiada ju zamietnuť v celom rozsahu z dôvodu
nepreukázania základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v
zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Žalovaná poukázala na nedostatky žaloby, pre neuvedenie spisovej
značky príslušného exekučného konania, pre neuvedenie relevantných údajov, ako dátumov doručenia

podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumov, kedy sa žalobca dozvedel o
vzniku škody . Žalobca nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu
predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy. Žalobca síce uviedol
časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť
na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Žalovaná navrhla súdu aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 O.s.p. Zo žaloby nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca

uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu
si uplatňuje svoj nárok. Nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného
postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z
dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, je
potrebné poznamenať, že žalobca síce uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, avšak formu

žiadostí o informáciu o stave konania nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval
k zabráneniu tvrdených prieťahov a ak ich účinnému odstráneniu. Žalovaná poukázala na to, že
sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje
právo). To, že tak žalobca nekonal, je možné pripísať iba jemu. Žalovaná má zato, že všeobecný súd
v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má

iba predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Uviedla, že prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nárokov na náhradu škody zo dňa 23.4.2012 jej boli doručené dňa 23.4.2012 a vzhľadom
na skutočnosť, že už 27.9.2012 bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba, je zrejmé, že
žalobca ju nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr. Žalobca neposkytol súčinnosť na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, čím zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na

náhraduškody,oprerokovaniektoréhosámpožiadal.MinisterstvospravodlivostiSRpretonárokžalobcu
považuje za predbežne neprerokovaný. Žalovaná uviedla, že pri posudzovaní otázky nesprávneho
úradného postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote je podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z. explicitne
uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu

spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, pričom žalobca doposiaľ dôkazy potrebné na posúdenie tejto otázky, predpokladané týmto
ustanovením, nepredložil. Prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou
prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je
notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45

ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov by
mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu a tým aj otázky, či rozhodcovský
rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. Žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011, na to, že 15 dňová lehota od doručenia žiadosti na
písomnépoverenieexekútoraneplatí,akideoexekučnýtitulpodľa§41ods.2písm.c)ad).Ustanovenie

§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku znie: „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. Pred 1.6.2011 § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku znel:“ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených". V
samotnej dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku je
uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul

osvedčila svojím autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor
SR. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, predstavovala
len explicitnejšie ujasnenia litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia.
Argumentácia žalobcu je v interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodarca , nefundovaná a nepravdivá
a § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred

1.6.2011. Zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota pätnástich dní sa
nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. Pätnásťdňová
lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
(okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku). Ak ho súd nepoverí,pätnásťdňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže
ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Žalobca si v súvislosti so zamietnutím návrhu na vydanie

poverenia uplatňuje svoj nárok titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý podľa neho spočíva v
nesprávnej aplikácii právnych predpisov. Napriek absencii legálnej definície pojmu nesprávny úradný
postup v samotnom zákone je v súlade so závermi rozhodovacej praxe v tejto oblasti nutné dospieť k
záveru, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré sú vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci než
rozhodovacou. Nesprávnym úradným postupom je porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami

pre postup štátnych orgánov pri ich činnosti a to najmä takej, ktorá nevedie k vydaniu rozhodnutia. Hoci
nie vylúčené, aby škoda za ktorú štát zodpovedá bola spôsobená aj nesprávnym úradným postupom
realizovaným v rámci činnosti rozhodovacej, avšak pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony
tzv. úradného postupu sami o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak by aj bolo rozhodnutie vydané,
bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia. Je nepochybné, že posúdenie veci a vyjadrenie právneho
názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým ju

súd zamietol, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných
podmienok by mohli viesť len k záveru o existencii nezákonného rozhodnutia. Pre úspešné uplatnenie
nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, je okrem iného nevyhnutné, aby
nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie
z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti

rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie namietaných žalobcom splnená. Predmetné rozhodnutie okresného súdu nie
je možné považovať za nezákonné a zároveň jeho zákonnosť/nezákonnosť nie je možné posudzovať
v tomto konaní. Otázku správnosti postupu pri rozhodovaní o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia
taktiež nie je na mieste posudzovať. Ide o namietanie samotného rozhodnutia, a preto nie je možné

hovoriť o nesprávnom úradnom postupe. Žalovaná poukázala na to, že v zmysle uznesenia Ústavného
súdu SR z 3.3.2011 č.k. IV. ÚS 60/2011-13, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011 sp. zn.
3Cdo 146/2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26.9.2011 sp. zn. 3MCdo 11/2010 a uznesenia
Najvyššieho súdu SR z 29.3.2011 sp. zn. 5Cdo 291/2010, vnútroštátny súd má povinnosť ex offo
preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky

rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne
procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade
prináleží súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú,
s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný. Pokiaľ je podmienka

existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých okolností prieskum materiálnej stránky
rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku splnená
( § 45 zákona o rozhodcovskom konaní), potom postup súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce
zo slovenského právneho poriadku, je legitímny. Poukazujúc na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I.ÚS
16/02, žalovaná uviedla, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky

prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv. Žalovaná poukázala na ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.
v znení zák. č. 412 /2012 Z.z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri

posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní.
Žalobca si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani
povinnosť tvrdenia a ani povinnosť ich preukázania a teda žalovaná nepovažuje existenciu prieťahov
v konaní za preukázanú. Žalovaná vzniesla námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku,
pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009 t. j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej
doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť
škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie po 15 dňovej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku ( premlčacia lehota)
uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia pätnásťdňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa názoru žalovanej žalobca nepreukázal
existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Od povinnosti riadne
preukázať vznik škody a výšku škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri
jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií,teda skutočností, ktorými žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Vo vzťahu
k tvrdeniu, žalobcu, že nie je možné vymôcť pohľadávku od dlžníka žalobcu a tvrdeniu, že rozhodnutie
v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia spôsobuje nevymožiteľnosť pohľadávky, poukazuje

žalovaná na to, že rozhodnutie o zamietnutí iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského
rozsudku byť exekučným titulom. Nulitný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae
pre uplatnenie nároku žalobcu na súde. Žalobca mal možnosť získať iný exekučný titul , a to napríklad
podaním návrhu na začatie konania, resp. platobným rozkazom, čo nevykonal a svojou nečinnosťou
sám prispel k situácii, ktorú v žalobách namieta. Žalovaná poukázala na to, že ak by aj nastala

situácia, že si toto právo žalobca uplatnil novým návrhom, musel by preukázať, že by mu súd bez
akýchkoľvek pochybností priznal požadovaný nárok od dlžníka v sume, v ktorej ho požaduje od
žalovanej (čo však nepreukázal a ani preukázať nemôže) a že pohľadávky sú nevymožiteľné v dôsledku
pochybenia okresného súdu, to znamená, že nebyť nesprávneho úradného postupu súdu, došlo by
k riadnemu a plnohodnotnému vymoženiu pohľadávky. Túto skutočnosť však žalobca nepreukázal
a ani nepreukáže, a to najmä (ale nielen) s ohľadom na skutočnosť, že niektorí dlžníci by boli

insolventní, niektorí by boli po smrti, atď...Na základe všetkých uvedených skutočností je žalovaná
toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju
uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody. V majetkoprávnych
vzťahoch fyzických a právnických osôb štát nemôže byť univerzálnym ani singulárnym sukcesorom
preberajúcim zodpovednosť za vzájomné záväzky týchto osôb, pokiaľ je možné uspokojovanie týchto

záväzkov dosiahnuť iným spôsobom. V časti žalobcovho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch poukazuje žalovaná na tieto skutočnosti. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a
fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „ frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej
ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v

rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp .zn. 30 Cdo 675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej
osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na
fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevznikla
ujma priamo. Žalobca uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov“, ale tieto
nie sú bližšie konkretizované. Taktiež žalobca nespresnil, v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšie

podnikateľské postupy žalobcu“. Požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20 % istiny a
príslušenstva nie je podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami či rozumnou úvahou. Žalovaná
považuje za krajne nesprávny spôsob určenie náhrady nemajetkovej ujmy percentuálnou čiastkou
z tvrdenej skutočnej škody. Žalobca opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením.

Uvedené zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný tak vznik
nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. S poukazom
na § 5 ods. 1, § 9 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z., pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody je
nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného postupu, nezákonného rozhodnutia, vzniku škody
či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Žalovaná vychádzajúc z

charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, je toho
názoru, že nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Na základe všetkých
vyššie uvedených skutočností je žalovaná toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou
súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku
skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
pouplynutípätnásťdňovejlehoty)auplatnenoumajetkovouškodouanemajetkovouujmou.Žalovanámá
skôr za to, že stav v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania podnikateľskej
činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje
ničímneodôvodnenéaničímnepreukázanéčiastky,čiužvpodobemajetkovejškodyalebonemajetkovej

ujmy.
Súdsaoboznámilspísomnoužalobou, spísomnýmvyjadrenímžalovanej,spísomnoureakcioužalobcu
na výzvu súdu na predloženie písomného podania, s obsahom spisu Okresného súdu Nitra sp.zn.
19Er/318/2010.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Zo spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. 19Er/318/2010 vyplýva, že v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, proti povinnému:Š. N., J.. XX.X.XXXX, pre vymoženie 378 eur s prísl. podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý,
Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava na Okresný súd Nitra žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp.zn. EX378710, na základe návrhu oprávneného a na

základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“), zo
dňa 12.1.2010 sp.zn. SR 22413/09. Žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená 10.5.2010.
Okresný súd Nitra vyzval súdneho exekútora, aby v spolupráci s oprávneným predložil zmluvu o úvere,
všeobecné obchodné podmienky, dohodu o vyplnení zmenky. Z dôvodu ich nepredloženia súd požiadal

o predloženie zmluvy o úvere a všeobecných obchodných podmienok právneho zástupcu oprávneného.
Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 3.3.2011 č.k. 19 Er/318/2010-15 žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením zo dňa 20.7.2011
č.k. 19Er/318/2010-22 Okresný súd Nitra exekučné konanie zastavil.

Návrh na prerušenie konania zo dňa 20.11.2014 a zo dňa 3.12.2015 žalobcom bol urobený

elektronickými prostriedkami bez podpísania zaručeným elektronickým podpisom, nebol však v
zákonom stanovenej lehote doplnený písomne a ani ústne do zápisnice. Podľa § 42 ods.1 O.s.p.
podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré
bolo urobené elektronickými prostriedkami bez podpísania zaručeným elektronickým podpisom, treba
doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote

doplnené sa neprihliada. Pod pojmom „návrh vo veci samej“ okrem žaloby treba rozumieť aj všetky
dispozičné úkony s predmetom konania, teda v danom prípade aj návrh na prerušenie konania. Na
uvedené podanie súd z vyššieuvedených dôvodov s poukazom na § 42 ods.1 O.s.p. súd neprihliadol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 15.4.2011 sp.zn. 1 Ndc /6/2011 uviedol,
že názor, že podania s iným návrhom (než vo veci samej alebo na nariadenie predbežného opatrenia)

urobené elektronickými prostriedkami bez podpísania zaručeným elektronickým podpisom by nebolo
vôbec treba doplniť a mali by napriek tomu procesné účinky a súd by sa s nimi musel vecne vysporiadať,
t.j. o nich rozhodnúť, zjavne odporuje - nerešpektuje, či prehliada § 42 ods.3 prvú vetu O.s.p., podľa
ktorej medzi všeobecné obsahové náležitosti každého podania patrí podpis. Zvoleným extenzívnym
výkladom pre aplikáciu § 42 ods.1 O.s.p. nie je nijako dotknuté právo žalobcu na prístup k súdu, ktoré

je zložkou práva na spravodlivý proces. Nielen z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale
aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že „ právo na súd“ nie je absolútne a môže
podliehať rôznym obmedzeniam.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z.z., v znení platnom a účinnom v období od 10.5.2010 (deň
doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd) do 3.3.2011 (deň rozhodnutia

súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) - ďalej len “zák.č. 514/2003 Z.z.“, štát
zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods.1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo

jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia.
Podľa § 19 ods. 3 zák. č.514/2003 Z.z., lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa
§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z., v znení platnom a účinnom dňa 10.5.2010 (deň doručenia
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd) - ďalej len „zák. č.233/1995 Z.z.“,

exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 zák.č.233/1995 Z.z., súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z., exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva

právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z., podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a) rozhodnutí orgánov Európskej únie,
b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi

schválených,
f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste,
g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,

h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia, a vo veciach verejného zdravotného poistenia,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,
j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide
o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.

Súd pri rozhodovaní neprihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovanou, nakoľko žiadosť o
udelenie poverenia bola podaná na súd po 23.4.2009 a námietka premlčania sa podľa žalovanej
vzťahuje pri uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 - dňovej lehoty od doručenia žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009.
Z podania žalovanej vyplýva, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli

jej doručené 23.4.2012. Žalobu žalobca podal na súd 27.9.2012. I keď žalobca podal žalobu na súd pred
uplynutím šesťmesačnej lehoty od dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, uvedená lehota už uplynula, nárok žalobcu uspokojený nebol, preto je možné v súdnom konaní
o podanej žalobe v súčasnosti rozhodnúť.Súd nepovažoval za dôvodné postupovať podľa § 43 ods. 2 O.s.p. a vyzývať žalobcu na odstraňovanie
vád podania, nakoľko žaloba mala potrebné náležitosti.
Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom

štátneho orgánu predpokladá súčasné splnenie troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup, 2.
vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému, 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
je nutné súčasné splnenie všetkých týchto troch podmienok. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
za splnenia uvedených podmienok možno priznať tomu, komu nemajetková ujma vznikla ako dôsledok

nesprávneho úradného postupu takéhoto orgánu, a to ak samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením.
Za nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Škodu vo všeobecnosti možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
peňažného.Zodpovednosťštátuzaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupomjedanálenvtedy,
ak škoda vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom.
Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zák. č. 514/2003 Z.z.

nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov, objektívnych súvislostí,
v rámci ktorého jeden jav (príčina), vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak
je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Pre posúdenie vzniku
zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, majetková ujma,
za ktorú je náhrada požadovaná. Vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a

konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom
nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. V postupnom slede javov
je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa
stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.

Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo,
bezprostredne, predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný.
Pre vznik zodpovednosti štátu za nemajetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa
vyžadujesplnenietrochpredpokladovsúčasne:nesprávnyúradnýpostupštátnehoorgánu,nemajetková

ujma,príčinnásúvislosťmedzinesprávnymúradnýmpostupomštátnehoorgánu anemajetkovouujmou.
Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za splnenia uvedených podmienok možno priznať tomu, komu
nemajetková ujma vznikla ako dôsledok nesprávneho úradného postupu takéhoto orgánu, a to ak
samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením.
Za nesprávny úradný postup, v dôsledku ktorého vznikla žalobcovi škoda, žalobca považuje nevydanie

rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnej veci vedenej u súdneho
exekútora pod sp. zn. EX 3878/10 do 15 dní od dňa doručenia tejto žiadosti exekučnému súdu. Žalobca
poukázal na to, že o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd rozhodol až dňa
12.4.2011 (pričom konanie podľa žalobcu začalo dňa 23.3.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia. Poukázal na to, že k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po

uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním viac ako 385 dní. Žalobca tiež poukázal na to, že
k vydaniu rozhodnutia došlo až po veľmi dlhej dobe i keď neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi.
Zo spisu Okresného súdu Nitra 19Er/318/2010 súd mal preukázané, že v predmetnej exekučnej veci
(vedenej u súdneho exekútora pod sp.zn. EX 3878/10) žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená

10.5.2010 a o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Okresný súd Nitra
rozhodol uznesením zo dňa 3.3.2011 č.k.19Er/318/2010-15. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcieoznačízaexekučnýtitulrozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveň
aj povinný ex offo skúmať už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Už v

štádiu posudzovania splnenia základných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie, sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 zák .č. 233/1995 Z.z. okrem iného zaoberá tým, či
rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom,
t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušnýchprávnychpredpisochideorozhodnutie(inýtitul)vykonateľnétakpostránkeformálnej,akoajmateriálnej.
Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať
a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je

teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej
doložky. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych
predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná.
Súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že zo strany Okresného súdu Nitra v

uvedenej exekučnej veci nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu tým, že súd rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 3.3.2011. Ustanovenie § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.
upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre prípad, že exekučný
súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom. Z ustanovenia § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. nevyplýva, že lehota 15 dní by sa
mala vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu

sozákonomažiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcieuznesenímzamietne.Súdpoukazuje
naprávnestanoviskoÚstavnéhosúduSRuvedenévuzneseníÚstavnéhosúduSRzodňa25.4.2013sp.
zn.II.ÚS248/2013,vktoromuvádza:Navyše,zustanovenia§44ods.2zák.č.233/1995Z.z.nevyplýva,
že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Naopak, zákon takúto lehotu v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá
(uvedené platilo aj pred 1. júnom 2010).
Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by v uvedenej exekučnej veci po doručení mu žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol súd nečinný a že by v exekučnej veci boli zistené
príslušným orgánom zbytočné prieťahy zo strany súdu pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu podľa § 44 ods. 2 zák. č.
233/1995 Z.z. Súdu bola doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 10.5.2010
a súd o nej rozhodol 3.3.2011, pričom súd si pred rozhodnutím vyžiadal predloženie zmluvy o úvere,
všeobecných obchodných podmienok a dohody o vyplnení zmenky. Žalobca nepreukázal, že by prieťahy
v predmetnej exekučnej veci konštatoval príslušný orgán.

Žalobca za nesprávny úradný postup exekučného súdu považuje aj vykonanie úradného postupu bez
splnenia zákonných podmienok. Žalobca predovšetkým poukázal na to, že exekučný súd vykonal
postup podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - rozsudok rozhodcovského
súdu sp. zn.: SR 22413/09, vykonateľný: 25.2.2010) spôsobom odporujúcim zákonu, t.j. že exekučný

súd vykonal procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok, keď súd bez ďalších legálnych
predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci
zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych
noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci (úhrada pohľadávky veriteľa na základe
uzatvorenej Zmluvy o úvere) na ust. §44 ods.2 Exekučného poriadku, čím sa postavil do pozície

orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej
právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom
vymedzenom okruhu spoločenským vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu -
zásadu legality (čl.2 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky). Poukázal na to, že všeobecný súd, ktorý
koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému

komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť
vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený.
Ak všeobecný súd v pozícii exekučného súdu koná tak, že sám rozhoduje vo veci samej (len v závere
konania z dôvodu absolútnej nemožnosti vydať zamietavé meritórne rozhodnutie sa obmedzí na využitie
iného druhu rozhodnutia - uznesenia, ktorým odmietne vydať poverenie na vykonanie exekúcie - avšak s

rovnakými účinkami pre veriteľa a dlžníka spočívajúcimi v zániku vykonania práva), uskutočňuje činnosť,
ktorá by mu náležala len vtedy, ak by konal v pozícii meritórneho súdu odvodzujúceho svoju právomoc
od ust. § 40 a nasl. zákona č.244/2002 Z.z. (ďalej len „ZoRK"). Poukázal na to, že exekučný súd nie je
súdom v zmysle ust. § 40 a nasl. ZoRK. Žalobca podrobne opísal v čom hodnotí postup exekučného
súdu ako nesprávny v rozpore so zákonom, konkrétne s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,

ako je to vyššieuvedené pri odôvodnení ním uplatneného nároku.
Za nesprávny úradný postup možno považovať porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami
pre postup štátnych orgánov pri ich činnosti a to najmä takej, ktorá nevedie k vydaniu rozhodnutia. I keď
nie je vylúčené, aby škoda za ktorú štát zodpovedá, bola spôsobená aj nesprávnym úradným postupomrealizovaným v rámci rozhodovacej činnosti, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv.
úradného postupu sami o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak by aj bolo rozhodnutie vydané,
bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia. Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z., súd preskúma

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie
a exekučného titulu, ktoré súdny exekútor doručil Okresnému súdu Nitra sa procesný postup súdu
i právne posúdenie súdu prejavili bezprostredne v uznesení Okresného súdu Nitra zo dňa 3.3.2011
č.k. 19Er/318/2010-15, ktorým súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa

§ 44 ods. 2 zák.č.233/1995 Z.z. V danom prípade išlo o úradný postup súdu realizovaný v rámci
rozhodovacej činnosti, vedúci k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa bezprostredne prejavil v jeho obsahu. Už
s prihliadnutím na to nie je možno vyvodiť právny záver, že išlo o nesprávny úradný postup. Nakoľko
nebola preukázaná jedna z kumulatívnych podmienok pre zodpovednosť žalovanej za škodu podľa §
9 ods.1 zák.č.514/2003 Z.z., a to nesprávny úradný postup, nie je daná zodpovednosť žalovanej za
škodu podľa tohto zákonného ustanovenia.

Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 3.3.2011 č.k. 19Er/318/2010-15 žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Pokiaľ oprávnený v
návrhu na vykonanie exekúcie označil za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, bol exekučný
súd oprávnený a zároveň aj povinný ex offo skúmať už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej

rozhodcovskej zmluvy. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho
právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci
rozhodcovskéhosúdujetedaplatnéuzavretierozhodcovskejzmluvy,atočiužvoformeosobitnejzmluvy
alebo rozhodcovskej doložky. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená
na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce

z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná. Z
odôvodnenia citovaného uznesenia exekučného súdu vyplýva, že súd sa okrem iného v odôvodnení
uznesenia zaoberal aj platnosťou dojednania rozhodcovskej doložky, ktorú považoval za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná v zmysle § 53 ods. 5 O.z. V danom prípade, ako je vyššieuvedené,
išlo o úradný postup súdu realizovaný v rámci rozhodovacej činnosti, vedúci k vydaniu rozhodnutia, ktorý

sa bezprostredne prejavil v jeho obsahu. Už s prihliadnutím na to nie je možno vyvodiť právny záver,
že išlo o nesprávny úradný postup súdu.
Súd sa bližšie nezaoberal existenciou a výškou uplatnenej škody, majetkovej ujmy, ako aj výškou
nemajetkovej ujmy, ktorých náhradu požaduje žalobca, nakoľko k príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom súdu v exekučnom konaní a prípadnou škodou, nemajetkovou ujmou, pre žalobcu,

ani nemohlo dôjsť, keďže k nesprávnemu úradnému postupu súdu v uvedenom exekučnom konaní
nedošlo.
Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom sú stanovené kumulatívne, už nesplnením podmienky nesprávneho úradného
postupu Okresného súdu Nitra v uvedenej exekučnej veci nie je daná zodpovednosť žalovanej za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Nie je z uvedených dôvodov
daná zodpovednosť žalovanej za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu, ktorých náhradu si žalobca od
žalovanej v podanej žalobe uplatňuje. Súd preto žalobu zamietol v celom rozsahu.
Podľa 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. , ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;

ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto
účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovaná mala v konaní úplný procesný úspech a uplatnila si právo na náhradu trov konania. Trovy

konania žalovaná nevyčíslila, a to ani v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku a zo
spisu jej žiadne trovy ku dňu vyhlásenia rozsudku nevyplývajú. Súd v tomto prípade nie je viazaný
rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania žalovanej v rozsudku, ktorý súd vyhlásil a ktorým sakonanie končí a preto súd náhradu trov konania žalovanej s poukazom na vyššie citované zákonné
ustanovenia nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní, od dňa jeho
doručenia, na Okresnom súde Levice, v dvoch písomných
vyhotoveniach.
V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva,
ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.