Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Valéria Kleinová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/98/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616200476
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1616200476.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ D. V., L.. XX.XX.XXXX, J. L. XXXX/XXA, D.,
2/ X. V., L.. XX.XX.XXXX, J. L. XXXX/XXA, D., obaja zast. advokátkou JUDr. Lýdiou Ráckovou, so
sídlom Lichnerova 72, Senec, proti odporcom: 1/ C. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. L. XXX/XX, D., 2/ Ľ. Š.,
L.. XX.XX.XXXX, J. L. XXX/XX, D., obaja zast. Mgr. Andreou Rusnákovou, advokátkou Advokátskej
kancelárie Zelemová & Stankovianska, združenie, so sídlom Heydukova 16, Bratislava, o zriadenie
vecného bremena, a o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcov 1/ a 2/ proti uzneseniu
OkresnéhosúduMalackyzodňa9.februára2016,č.k.7C72/2016-117vspojenísopravnýmuznesením
uvedeného súdu zo dňa 3. marca 2016, č.k. 7C 72/2016-165, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením Okresného
súdu Malacky č.k. 7C 72/2016-165 zo dňa 03.03.2016 m e n í tak, že návrh navrhovateľov 1/ a 2/ na
nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil na návrh navrhovateľov 1/ a 2/ predbežné opatrenie,
ktorým odporcom 1/ a 2/ uložil povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov do stavebnotechnického
stavu rodinného domu so súpisným číslom XXXX, postaveného na parc. č. XXX/X v bezpodielovom
spoluvlastníctve navrhovateľov 1/ a 2/, zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu C., pre
okres C., obec D., kat. úz. D., v rozsahu, v akom je postavený na časti parc. č. XXX/X vo výmere XXX m2,
zastavané plochy a nádvoria, zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu C. na liste vlastníctva
č. XXXX pre okres C., obec D., kat. úz. D., ktorá je v podielovom spoluvlastníctve odporcov 1/ a 2/ v
podieloch po 1/2, t. j. vyznačenou spojnicou bodov XXXX-X, XXXX-XX S. XXXX-X podľa znaleckého
náčrtu znalca Ing. Romana Wágnera, ako aj do stavebnotechnického stavu oplotenia navrhovateľov 1/
a 2/ v rozsahu, v akom je postavený na časti parc. č. XXX/X vo výmere XXX m2, zastavané plochy a
nádvoria zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu C. na liste vlastníctva XXXX pre okres C.,
obec D., kat. úz. D., ktorá je v podielovom spoluvlastníctve odporcov 1/ a 2/, t. j. vyznačenom spojnicou
bodov XXXX-X, XXXX-XX, XXXX-XX S. XXXX-X, najmä tieto nehnuteľnosti poškodiť a zbúrať. Uviedol,
že o trovách konania rozhodne v konečnom rozhodnutí o veci samej. Opravným uznesením č.k. 7C
72/2016-165 zo dňa 03.03.2016 opravil chybu v písaní v napadnutom uznesení, spočívajúcu v uvedení
nesprávneho dátumu jeho vydania (09.02.2015), ktorý má správne znieť 09.02.2016.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia sa v konaní o veci samej návrhom,
doručeným súdu dňa 19.01.2016, voči odporcom domáhajú zriadenia vecného bremena „in rem“, ktorým
sa zaťažuje časť parcely registra „C“ parc. č. XXX/X vo výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria,
zapísanej v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre okres C., obec D., kat. úz. D., ktorá je v podielovom
spoluvlastníctve odporcov, a to v prospech parc. č. XXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, patriacej do
bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov 1/ a 2/ v rozsahu vymedzenom v znaleckom náčrte
znalca Ing. Romana Wágnera zo dňa 23.04.2012 spojnicou bodov č. XXXX-X, XXXX-XX, XXXX-XX,
XXXX-X, XXXX-X, XXXX-X S. XXXX-X, a to právom stavby rodinného domu, právom stavby oplotenia a
právom užívania dvora, za zaplatenie náhrady za vecné bremeno v sume 1.410 eur odporcom každémurovným dielom. Skonštatoval, že navrhovatelia svoj návrh odôvodnili tým, že vlastnia parc. č. XXX/X o
výmere XXX m2 ako zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 ako zastavané
plochy nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 ako záhrady a parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2
ako záhrady, pričom na parc. č. XXX/X majú postavený rodinný dom so súp. č. XXXX, odporcovia 1/ a 2/
vlastnia parcelu č. XXX/X o výmere XXX m2 ako zastavané plochy nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere
XXX m2 ako vinice a parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 ako vinice, pričom v rámci susedských sporov
bol medzi účastníkmi vedený okrem iného aj spor o priebeh hranice pozemkov, v ktorom Okresný súd C.
rozsudkom č.k. 5C 12/2008-267 zo dňa 19.02.2013, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je znalecký náčrt
Ing. Romana Wágnera, určil, že priebeh hranice medzi pozemkami parc. č. XXX/X, XXX/X, XXXX/X S.
XXXX/X vo vlastníctve navrhovateľov a parc. č. XXX/X, XXXX/X S. XXXX/XX vo vlastníctve odporcov
je definovaný spojnicou bodov č. XXXX-X, XXXX-X, XXXX-X, XXXX-X, XXXX-X S. XXXX-X. Zároveň
bolo v tomto rozsudku určené, že navrhovatelia zaberajú odporcom časť pozemku parc. č. XXX/X, ktorá
je vymedzená spojnicou bodov č. XXXX-X, XXXX-XX, XXXX-XX, XXXX-X, XXXX-X, XXXX-X S. XXXX-
X, vo výmere XX m2.
Uviedol, že navrhovatelia sa domáhali aj nariadenia vyššie uvedeného predbežného opatrenia, a svoj
návrh odôvodnili tým, že k usporiadaniu vzťahov nedošlo napriek mnohým pokusom o dohodu s
odporcami, pretože títo odmietajú akékoľvek finančné plnenie, ktoré im bolo z ich strany ponúknuté,
a sústavne sa domáhajú zbúrania časti ich domu a oplotenia. Listom zo dňa 01.06.2015 doručili
odporcom návrh na odkúpenie zabratej časti pozemku, špecifikovanej v súdnom rozhodnutí, na ktorý
odporcovia písomne reagovali tak, že zabratá časť ich pozemku nie je na predaj, a že ju majú v lehote
desať dní vypratať, teda časť domu a oplotenia zbúrať. Listom zo dňa 04.06.2015 ich odporcovia
vyzvali k okamžitému vyprataniu zabratej časti pozemku parc. č. XXX/X s tým, že v opačnom prípade
pohrozili uplatnením sankcií. Poukázali na to, že odporcovia sa opakovane domáhajú výkonu štátneho
stavebného dohľadu od mesta Stupava za účelom odstránenia neoprávnenej stavby bez tohto, aby
počkali na právoplatné ukončenie súdnych sporov.
Svoje rozhodnutie o nariadení požadovaného predbežného opatrenia odôvodnil právne ust. § 102 ods.
1, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., a uviedol, že predpokladom pre vydanie predbežného
opatrenia je splnenie podmienok, a to, že navrhovateľ musí aspoň osvedčiť, že existuje právny
vzťah medzi účastníkmi konania, resp. navrhovateľom v návrhu uplatnené právo, že vzťah medzi
účastníkmi konania vyžaduje dočasnú úpravu, že navrhovaná dočasná úprava je naliehavá, potrebná a
nevyhnutná, a že vydaním predbežného opatrenia sa medzi účastníkmi konania nevytvorí nenávratný
stav a nezasiahne sa neprimeraným spôsobom a bezdôvodne do práv účastníkov konania, prípadne do
práv tretích osôb. Následne podrobne vo všeobecnej rovine vysvetlil inštitút predbežného opatrenia a
predpoklady pre jeho nariadenie. Uviedol, že po oboznámení sa s navrhovateľmi predloženými dôkazmi,
ktorými osvedčovali svoj nárok (výpis z LV č. XXXX a č. XXXX, kópia katastrálnej mapy, rozsudok
Okresného súdu C. č.k. 5C 12/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co
455/2013-334, znalecký náčrt Ing. Romana Wágnera, návrh zo dňa 01.06.2015 na odkúpenie časti
pozemku, adresovaný odporcom, ich odpoveď zo dňa 08.06.2015, výzva odporcov zo dňa 04.06.2015,
a písomná komunikáciou navrhovateľov a odporcov s mestom D. ohľadom vykonávania štátneho
stavebného dozoru), dospel k záveru, že ich návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný,
keď sa stotožnil s ich skutkovými tvrdeniami, ktoré preukázali aj listinnými dôkazmi. S poukazom na
písomné vyjadrenie odporcov zo dňa 08.06.2015, ako aj na ich výzvu na vypratanie časti zabratej
parcely zo dňa 04.06.2015 mal za zrejmé, že odporcovia bezpodmienečne trvajú na odstránení stavby
plotu a domu bez ohľadu na iné spôsoby riešenia situácie. Vyhodnotil, že ak by odporcovia začali
realizovať odstránenie stavby oplotenia a časti rodinného domu, navrhovateľom hrozí reálna ujma, a
preto považoval za nutné dočasne upraviť pomery účastníkov do právoplatného rozhodnutia o zriadení
vecného bremena, keď vyjadril názor, že nariadeným predbežným opatrením nedôjde k nevyváženému
zásahu do práv odporcov.
Proti tomuto uzneseniu podali odporcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas
odvolanie, a žiadali napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť, a návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietnuť. Tvrdenia navrhovateľov v návrhu považovali za zavádzajúce a
nepravdivé, hraničiace s ohováraním, a ich návrh za koncipovaný špekulatívnym spôsobom, a za
nedôvodný. Poukázali na to, že ich návrh je plný domnienok, špekulácií a ničím nepodložených
argumentácií. Rozhodnutie súdu prvého stupňa pokladali za nesprávne, nakoľko navrhovatelia
nepreukázali ohrozenie práva vo vecnej a časovej súvislosti, nepreukázali, že im hrozí bezprostredná
ujma, pretože z dôkazov, ktoré predložili, vyplýva, že oni (odporcovia) sa chcú domáhať svojich práv,
ale právnymi krokmi, čo aj činia. Súdu prvého stupňa vytkli, že tieto skutočnosti vôbec neskúmal, hoci
majú na rozhodnutie podstatný vplyv. Podrobne sa vyjadrili k tvrdeniam navrhovateľov v návrhu o vecisamej, a k nimi uvádzanej genéze vzťahov k pozemkom a právnych krokov. Mali za to, že nie je
dôvod zriaďovať vecné bremeno, a možnosť vysporiadania veci videli vo vydaní (špecifikovanej) časti
navrhovateľmi zabratého pozemku, a časť, ktorú navrhovatelia neoprávnene zabrali časťou rodinného
domu, žiadali zameniť s rovnakou výmerou pozemku navrhovateľov, ktorú tiež presne špecifikovali.
Zdôraznili, že časť domu a plot navrhovateľov sa nachádzajú na ich pozemku (čo tvrdia aj samotní
navrhovatelia, ktorí nepreukázali, že tieto stavby postavili na cudzom pozemku oprávnene, keďže ich
tvrdenia popiera aj predchádzajúci vlastník pozemkov teraz vo vlastníctve navrhovateľov), a preto sa
domáhajú ich odstránenia, teda vypratania pozemku, avšak legálnym spôsobom. Ani navrhovateľmi
predložená korešpondencia z roku 2015, a ani ich poukazovanie na ich snahu (odporcov) o vykonanie
štátneho stavebného dozoru, podľa ich názoru nepreukazuje, že navrhovateľom hrozí nejaká ujma,
nakoľko prípadné rozhodnutia stavebného úradu sú preskúmateľné na základe podaných opravných
prostriedkov. Za nepochopiteľné považovali, že si súd prvého stupňa osvojil tvrdenia navrhovateľov
v návrhu a vyhodnotil, že im hrozí reálna ujma, hoci v samotnom návrhu bolo okrem domnienok
navrhovateľovuvedené,akýmspôsobomsaonisvojichprávdomáhajú,atovrámcizákonnýchmožností
na súde a stavebnom úrade. Mali za to, že navrhovatelia potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov
neosvedčili. Vyjadrili tiež názor, že výrok nariadeného predbežného opatrenia je neurčitý a samotné
napadnuté uznesenie nedostatočne odôvodnené.
Odvolací súd vec prejednal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.,
oboznámil sa s celým súdnym spisom, a dospel k záveru, že odvolanie odporcov je dôvodné, a že
napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť,
nakoľko pre nariadenie predbežného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky.
Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na návrh neodkladne nariadi
predbežné opatrenie (§ 102 ods. 1 O.s.p.). Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. e) a f) O.s.p. predbežným
opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia
je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol
ohrozený. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov (čo je prípad prejednávanej veci) musí byť
v konaní o nariadenie predbežného opatrenia aspoň osvedčená. Pre úspešné uplatnenie nároku na
nariadenie predbežného opatrenia teda zákon vyžaduje osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, ako aj naliehavosť potreby takejto dočasnej úpravy pomerov účastníkov, čiže
osvedčenie, že bez úpravy právnych pomerov by bolo právo navrhovateľov ohrozené, pričom hrozba
musí byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť naplnené súčasne, inak nie je možné
návrhu vyhovieť.
V posudzovanom prípade súd prvého stupňa odôvodnil nariadenie predbežného opatrenia tým, že sa
stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi pre jeho nariadenie, uvedenými v návrhu navrhovateľov.
Možno teda vyvodiť, že mal za to, že navrhovatelia osvedčili žalovaný nárok i naliehavosť potreby
dočasnej úpravy pomerov účastníkov, a že im bezprostredne hrozí ujma, ktorej vzniku zabráni práve
nariadené predbežné opatrenie.
Odvolací súd považuje v tejto súvislosti za potrebné uviesť, že predbežné opatrenie je výnimočným
opatrením, ktoré možno nariadiť len ak je skutočne potrebné dočasne upraviť pomery medzi
účastníkmi konania, teda ak nastane medzi účastníkmi taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý
bezpodmienečne vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu ochranu. Preto musia jeho navrhovatelia osvedčiť,
že nebezpečenstvo bezprostredne im hroziacej ujmy je reálne. Ohrozenie práv, nároku a hrozba
bezprostrednej ujmy navrhovateľov musí byť konkrétna, a navrhovatelia ju musia vždy osvedčiť, nestačí
ju iba tvrdiť. Chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej ujmy nemožno ničím nahradiť, lebo je
základnou podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia. Možno teda zhrnúť, že ak navrhovatelia
navrhli voči odporcom nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sledovali dosiahnutie predbežnej
úpravy pomerov účastníkov konania, mali povinnosť tvrdiť a osvedčiť, že bez takejto úpravy pomerov
im vzhľadom na konkrétne konanie odporcov reálne a bezprostredne hrozí ujma. Navrhovatelia však
v danom štádiu konania naliehavosť potreby dočasnej ochrany svojich práv navrhovaným predbežným
opatrením podľa názoru odvolacieho súdu neosvedčili.
Po preskúmaní návrhu vo veci samej a na nariadenie predbežného opatrenia, napadnutého uznesenia,
ako i navrhovateľmi predložených listinných dôkazov, nezistil odvolací súd žiadny dôvod, na základe
ktoréhobybolapredbežnáúpravapomerovmedziúčastníkmikonanianaliehavopotrebná.Dospeltotižk
záveru, že navrhovatelia ničím neosvedčili, že bez nariadenia predbežného opatrenia by im hrozila ujma,
ani že nebezpečie nejakej konkrétnej ujmy je reálne a hrozí im bezprostredne. Navrhovatelia v návrhu
tvrdili (a súd prvého stupňa sa s ich tvrdením stotožnil), že nariadenie predbežného opatrenia, ktorým
budú dočasne upravené pomery účastníkov konania, je naliehavo potrebné zjednodušene povedané zdôvodu, že za stavu, keď navrhovatelia časťou domu a plotom zaberajú a užívajú XX m2 z pozemkov vo
vlastníctve odporcov (priebeh hranice pozemkov bol právoplatne určený súdnym rozhodnutím), sú k nim
odporcovia nepriateľskí, nie sú ochotní záber ich pozemku vysporiadať dohodou, a za účelom zbúrania
časti ich domu a oplotenia podnikajú rôzne právne kroky, ktorým sú oni nútení čeliť. V tejto súvislosti
argumentovali korešpondenciou medzi účastníkmi z júna roku 2015, z ktorej vyplýva, že odporcovia
ich návrh na odkúpenie zabratej časti ich pozemku neakceptovali, a vyzvali ich na jej vypratanie, a
tiež tým, že na návrh odporcov nariaďuje stavebný úrad termíny výkonu štátneho stavebného dozoru,
z čoho vyvodzovali, že nie je vylúčené, že zastavanie časti pozemku odporcov ich domom a plotom
vyhodnotí stavebný úrad za neoprávnené, pričom vyslovením takéhoto záveru im hrozí, že odporcovia
svojpomocne zbúrajú časť ich domu a oplotenia bez toho, aby počkali na právoplatné ukončenie
prebiehajúcich súdnych sporov. Tu je potrebné poukázať na to, že žiadna z navrhovateľmi uvedených
rôzne podmienených okolností, doposiaľ nenastala. Ani sami navrhovatelia v návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia a ani súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia neuviedli
žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by sa javilo aspoň ako pravdepodobné, že odporcovia, ktorí aj
podľa vyjadrenia samotných navrhovateľov v návrhu, podnikajú rôzne právne kroky, práve teraz mienia
neoprávnene zasahovať do stavebnotechnického stavu domu a oplotenia navrhovateľov, a poškodiť ich
alebozbúrať.Navrhovateliavnávrhunanariadeniepredbežnéhoopatrenialenvyslovilisvojedomnienky
o tom, že odporcovia by sa za splnenia ďalších predpokladov mohli správať tak, ako sa oni obávajú.
Je potom namieste konštatovať, že navrhovatelia obavu, že zo strany odporcov bezprostredne hrozí,
že budú poškodzovať alebo búrať časť ich domu a oplotenia, a tým aj ich ujma, ničím, teda žiadnym
listinným dôkazom, resp. iným navrhovaným dôkazom, okrem ich vlastných teoretických úvah o tom,
čo by mohlo nastať, neosvedčili, preto je možné uzavrieť, že ich argumentácia zostala len v rovine ich
vnútorného presvedčenia a subjektívneho názoru.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil, že navrhovatelia neosvedčili nebezpečenstvo
bezprostredne im hroziacej ujmy, nakoľko neosvedčili a dokonca ani netvrdili nejaké konkrétne konanie
odporcov, z ktorého by bolo možné usudzovať, že mienia postupovať spôsobom, ktorý im navrhovatelia
pripisujú, a teda neosvedčili, že odporcovia reálne konajú tak, že im bezprostredne hrozí ujma na ich
právach, a že je potrebné nariadiť predbežné opatrenie, ktoré im v zamýšľanom postupe zabráni, a
dočasne upraví vzťahy medzi účastníkmi. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že predbežné
opatrenie nie je možné nariadiť len na základe ničím nepodložených tvrdení navrhovateľov. Ďalšie
skutočnosti tvrdené navrhovateľmi a odporcami neskúmal, pretože budú predmetom dokazovania
v konaní o veci samej, a tiež z dôvodu, že na zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia postačuje nesplnenie čo i len jedného predpokladu na jeho nariadenie, a to neosvedčenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Z týchto dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil,
keďsastotožnilsdôvodmi,uvádzanýminavrhovateľmivnávrhu,nazákladečohonariadilvočiodporcom
predbežné opatrenie. Keďže pre nariadenie predbežného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky,
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil v zmysle ust. § 220 O.s.p. tak, že návrh navrhovateľov
na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej (ust. § 224
ods. 4 a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.