Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/60/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110200198
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Valocká

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2110200198.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou, v právnej veci

žalobcu: N. R., nar. XX.X.XXXX, bytom W., F. XX, zastúpený: JUDr. Romanom Hošovským, advokátom,
Bratislava, Mikulášska 1/a, proti žalovanej: E. N., nar. XX.X.XXXX, bytom W., A. XX, zastúpená: JUDr.
Tiborom Sanákom, advokátom, Trnava, Námestie SNP 2, o zaplatenie 2.867,35 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v sume 1 501,35 eur, k rukám advokáta
JUDr. Tibora Sanáka do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojim návrhom domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu

sumu 2.867,35 eur s príslušenstvom, z titulu pôžičky finančných prostriedkov na zakúpenie nábytku do
detskej izby.

Žalovaná s návrhom nesúhlasila, a žiadala ho v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.

V predmetnej veci súd vydal v skrátenom konaní platobný rozkaz č.k. 27Ro 1/2010-17 zo dňa 25.3.2010,
ktorým návrhu vyhovel v celom rozsahu. Proti platobnému rozkazu žalovaná podala v zákonnej lehote

odpor, v ktorom poprela že by jej žalobca poskytol žalovanú sumu ako pôžičku, pretože nábytok ktorý
bol v tejto hodnote zakúpený, odporca kupoval ako dar pre jej dcéru Y..

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s objednávkou zo dňa
13.3.2008, s príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa 13.3.2008 a 25.3.2008, spisom tunajšieho súdu
sp. zn. 8C/64/2010, vypočul svedkov a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobca uviedol, že v marci 2008 na základe dohody požičal žalovanej sumu 2.867,35 eur na zaplatenie
nábytku do detskej izby, ktorý bol zakúpený a dovezený do jej bytu. K uzavretiu pôžičky došlo preto,
že žalovaná mala v dezolátnom stave dom, a viackrát ho žiadala o pôžičku na zakúpenie nábytku do
detskej izby. Nakoniec sa dohodli že pôjdu do Nitry na výstavu, kde si vybrali nábytok za ktorý priamo tam
zaplatil zálohu 50.000,-Sk, a zvyšok vo výške 36.382,- Sk vyplatil keď bol nábytok dovezený. Pôžičku
žalovanej poskytol na základe ústnej dohody, pričom sa zároveň dohodli že mu peniaze vráti, keď
žalovanej dá peniaze jej otec. Keď sa dohadovali ohľadom pôžičky, nebol nikto prítomný, dohadovali sa

u žalobcu na čerpacej stanici, a následne po tom ako sa dohodli, že mu peniaze žalovaná vráti ak bude
mať, spolu odišli do Nitry. Žalovaná ho žiadala približne rok, či jej je ochotný požičať peniaze s tým, že
keď uvidí konkrétny nábytok bude zrejmá aj výška pôžičky. Poskytnutú pôžičku mu žalovaná doposiaľ
nevrátila, preto ju písomne vyzval na zaplatenie pôžičky, ani napriek tomu žalovaná doteraz nezaplatiladlžnú sumu. Z toho dôvodu žalobca žiadal aj aktuálne úroky z omeškania odo dňa doručenia výzvy
na vrátenie finančných prostriedkov. Nakoľko nemal so žalovanou písomnú zmluvu o pôžičke, a vedel
aká je jej finančná situácia, nechal si objednávku a príjmové doklady vystaviť na svoje meno, aby mal

poistené, že žalovanej peniaze v skutočnosti požičal. Daň z pridanej hodnoty zo zakúpeného nábytku, aj
keď príjmové doklady obsahovali jeho údaje podnikateľa ako identifikačné číslo a daňové identifikačné
údaje, si neuplatnil. Tvrdenie odporkyne, že zo strany žalobcu išlo o dar jej maloletej dcére je absolútne
nelogické, pretože jej dcéra mala v tom čase 7 rokov, žalobca nemá k nej žiadny príbuzenský vzťah,
preto s prihliadnutím na vek maloletej ide o neobvykle vysoký dar. Medzi žalobcom a žalovanou došlo k

uzavretiu zmluvy o pôžičke finančných prostriedkov na kúpu nábytku, pričom takáto zmluva nevyžaduje
aby finančné prostriedky boli ním reálne odovzdané žalovanej, pretože žalobca finančné prostriedky
zapožičal tak, že zaplatil za nábytok, ktorý si žalovaná vybrala.

Žalovaná poprela uzavretie akejkoľvek pôžičky, na základe ktorej by jej žalobca poskytol sumu 2.867,35
eur, túto sumu nikdy od žalobcu neprevzala a nikdy touto sumou nedisponovala tak, že by ju použila či

už na osobnú potrebu alebo na zakúpenie konkrétnych vecí. S žalobcom sa dohodli, že by mohli ísť na
výstavu nábytku do Nitry, kam zobrali aj dcéru Y. a susedku S. I.. Pri prechádzaní výstavy jej dcéra Y.
povedala, že by chcela detskú izbu, ktorá tam bola vystavená, na čo sa jej žalobca spýtal, či by chcela
takýnábytokpresvojudcéru,achcelabyzostavilinábytokdodetskejizbyajnapriektomu,žemuuviedla,
žepeniazenatakýtonábytoknemá.Spoluspredajcom zostavovalinábytokdoizby,pričomsámžalobca

chcelabynábytoknebollenprejednodieťa,abysakupovalväčšínábytok,prípadnechcelabyobsahoval
nadštandardné veci. Po zostavení izby a vyrátaní ceny nábytku sa žalobca vyjadril, že on nábytok do
detskej izby Y. kúpi, bude to dar pre jej dcéru, s čím žalovaná súhlasila za podmienky, že nábytok nebude
nikdy pýtať späť. Žalobca ešte zjednával cenu, zaujímal sa o to či si môže dopraviť nábytok sám, a
následne vybral z automatu peniaze a zaplatil zálohu na nábytok. Po dovezení nábytku zaplatil doplatok

za detskú izbu. Na výstavu do Nitry išli z toho dôvodu, že žalobca potreboval sedačku, skrine do spálne,
a zariaďoval kúpeľňu, z jej strany však nikdy nevznikla požiadavka na zakúpenie nábytku do detskej izby
jej dcéry. S žalobcom nikdy neuzavrela žiadnu zmluvu o pôžičke, a to ani na sumu 2.867,35 eur, a ani
na inú sumu, ústne ani písomne. Tak ako to vyplýva z objednávky, alebo z dokladu o zaplatení nábytku,
objednávateľom bol žalobca, pričom toto zariadenie detskej izby vyplácal opäť žalobca. Na dokladoch

o zaplatení zálohy a doplatku kúpnej ceny, sú uvedené podnikateľské údaje žalobcu, je tam uvedené
IČO, DIČ a IČ DPH, čo vyzerá tak, že išlo o podnikateľský výdavok v prospech žalobcu. Vzhľadom k
tomu, že neexistuje žiaden dôkaz o tom, že by došlo medzi ňou a žalobcom k uzavretiu pôžičky tak ako
to uvádza žalobca, žiadala žalovaná návrh zamietnuť v celom rozsahu.

Z objednávky zo dňa 13.3.2008 súd zistil, že tohto dňa objednal žalobca u spoločnosti TRUVA s.r.o.,
so sídlom v Prievidzi, Ciglianska cesta 5, zostavu nábytku v celkovej hodnote po zľave 86.382,- Sk
(2.867,35 eur) s tým, že bola zaplatená záloha za tovar 50.000,- Sk, a nábytok má byť dodaný na adresu
E. N., W., A. XX.

Z príjmových pokladničných dokladov vystavených spoločnosťou TRUVA s.r.o., Prievidza, Ciglianska
cesta5súdzistil,žežalobcazaplatilspoločnostidňa13.3.2008sumu50.000,-Skakozálohunanábytok,
a dňa 25.3.2008 zaplatil sumu 36.382,- Sk ako doplatok za dodaný tovar.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca dňa 13.3.2008 objednal nábytok

u spoločnosti TRUVA s.r.o. so sídlom v Prievidzi, v celkovej sume 89.053,- Sk, po zľave v sume 86.382,-
Sk. Zálohu na tento nábytok vo výške 50.000,- Sk žalobca zaplatil toho istého dňa, a dňa 25.3.2008
doplatil za dovezený nábytok sumu 36.382,- Sk. Súd mal ďalej preukázanú aj tú skutočnosť, že nábytok
bol dodaný na adresu odporkyne v W., na ulicu A. č. XX. Tieto skutočnosti mal súd potvrdené tak
listinnými dokladmi, objednávkou zo dňa 13.3.2008 a príjmovými pokladničnými dokladmi o prevzatí

zálohy 50.000,- Sk zo dňa 13.3.2008, a o prevzatí doplatku za dovezený nábytok zo dňa 25.3.2008, ako
aj výpoveďou účastníkov konania, keď tieto skutočnosti uvádzané žalobcom potvrdila aj žalovaná.

Žalobca ďalej tvrdil, že sumu v žalovanej výške požičal žalovanej na základe ústnej dohody o pôžičke,
k uzatvoreniu ktorej malo dôjsť na čerpacej stanici bez prítomnosti ďalších osôb, pričom žalovanú sumu

nikdy priamo neodovzdal žalovanej, ale priamo zaplatil kúpnu cenu nábytku. Neskôr v priebehu konania
žalobca tvrdil, že medzi ním a žalovanou došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke finančných prostriedkov
na kúpu nábytku, pričom finančné prostriedky zapožičal žalovanej tak, že zaplatil za nábytok, ktorý si
sama vybrala, pretože takáto zmluva nevyžaduje aby finančné prostriedky boli ním reálne žalovanejodovzdané. Žalovaná však poprela uzatvorenie akejkoľvek zmluvy s odporcom, a to tak v ústnej forme
ako aj v písomnej. Žalobca sa podľa jej tvrdení sám rozhodol kúpiť nábytkovú zostavu detskej izby, sám
rozhodol o tom kam má byť nábytok dovezený, a sám zaplatil na svoje meno zálohu a následne po

dovezení aj zvyšnú časť kúpnej ceny nábytku, spolu 86.382,-Sk (2,867,35 eur). Zariadenie detskej izby
mal žalobca kúpiť ako dar pre jej dcéru po tom ako o nábytok prejavila záujem na výstave v Nitre, s
čím žalovaná súhlasila.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 9.7.2010, ktorým žalobu zamietol. Odvolací súd rozsudok na

základe odvolania žalobcu zrušil a vrátil na ďalšie konanie, pričom určil povinnosť súdu prvého stupňa
vykonať navrhované dokazovanie výsluchom svedkov a zaoberať sa uplatneným nárokom nielen s
hľadiska titulu, ktorý tvrdí žalobca.

Súd vypočul svedkyne J. X., M. A. a S. I.. Svedkyňa J. X. je bývalá manželka súčasného manžela
žalovanej a žalovaná je nevlastná sestra jej otca. M. A. je matka J. X.. Vzťahy medzi týmito svedkyňami

a žalovanou nie sú pozitívne, o čom svedčí mailová komunikácia založená do spisu.

Svedkyňa M. A. vo svojej výpovedi uviedla, že pri návšteve žalovanej sa jej žalovaná chválila, že majú
konečne prerobený dom, ukázala jej detskú izbu, ktorú kúpila za peniaze požičané od žalobcu a osobne
jej povedala, že detská izba bola drahá, ale že peniaze bude musieť vrátiť žalobcovi. Ďalej uviedla, že

žalovaná jej veľa krát hovorila, že nemajú toľko peňazí, teda ona so svojim otcom, aby tieto peniaze
mohli vrátiť. Keď jej žalovaná povedala o pôžičke, boli prítomné len oni dve, pravdepodobne to počul aj
otec žalovanej. So žalobcom sa o tom, že vie o tejto pôžičke nerozprávali, nemali kedy, naposledy sa
videli na svadbe v r. 2008. O tom, že svedkyňa vie o pôžičke žalobca vedel, pretože mu povedala, že
kúpil pekný nábytok, na čo sa len usmial.

Žalovaná k výpovedi svedkyne M. A. uviedla, že má veľa SMS správ, nahratých telefonátov, takisto aj
odložené správy z polície s manželom, kde boli ohlásiť, že svedkyňa ju hrubo a oplzlo uráža, nadáva jej
a vyhráža sa jej a jej manželovi. Práve svedkyňa je v zlej finančnej situácii aj s jej manželom, keď prišli
aby jej žalovaná požičala peniaze pre nich od žalobcu pretože majú exekúcie. V živote s ňou nehovorila

o pôžičke, nemal dôvod, jej otec k nej nemá dobrý vzťah vzhľadom k tomu, čo urobila svojmu manželovi,
teda jeho synovi. Najhoršie to bolo potom, čo svedkyňa zistila, že otec prepísal dom len na žalovanú.

Svedkyňa S. I. uviedla, že žalovaná je jej bývalá suseda a kamarátka. Ako susedka videla, že sa žalobca
a žalovaná niekam chystajú, spýtala sa kam idú a keď zistila, že do Nitry na výstavu nábytku, poprosila

žalovanú, či by ju nezobrali so sebou. Na výstave bol stánok s detskými izbami, ktoré obdivovali, ale boli
dosť drahé. žalovaná si pozrela cenník týchto izieb a žalobca navrhoval, že by si mohli skúsiť vyskladať
izbu pre dcéru Y. a potom prišlo k tomu, že by jej ju kúpil, pretože Y. sa izba veľmi páčila a chcel jej asi
urobiť radosť. Pamätá si, že si bol aj vybrať peniaze v bankomate. Žalovanej sa nepáčila cena nábytku,
pretože bola dosť drahá a nepáčilo by sa jej, aby to Y. žalobca kúpil. Žalovaná nežiadala, aby žalobca

to kúpil. Keď sa žalobca rozhodol predsa len kúpiť zariadenie izby, žalovaná nebola ani nadšená, ani
spokojná, nakoniec súhlasila.

Svedkyňa J. X. vo svojej výpovedi uviedla, že v rozhodnom období žalobca a žalovaná tvorili spolu pár.
Pamätá si, že žalovaná dostala od žalobcu zlatý prsteň, ktorý žalovaná založila do záložne a neskôr

bola svedkyňa pri tom, ako žalobca bol spolu so žalovanou tento prsteň vyberať zo záložne. Svedkyňa
si myslí, že žalobca žalovanú finančne podporoval a hradil všetky jej náklady. Na otázku, či svedkyňa
niečo vie o spoločnej účasti žalobcu a žalovanej na výstave nábytku v Nitre v marci 2008, uviedla, že
žalobca a žalovaná boli spolu na výstave nábytku v Nitre v r. 2008, kde spolu kupovali nábytok pre dcéru
žalovanej s tým, že nábytok zaplatí žalobca a peniaze vynaložené na kúpu nábytku mu žalovaná vráti.

Formu a čas vrátenia peňazí svedkyňa nevie. Na dotaz, aby uviedla ďalšie skutočnosti, ktoré považuje
za rozhodnutie vo veci svedkyňa uviedla: K tomu všetkému chcem uviesť, že napriek tomu, že som
so žalovanou v príbuzenskom vzťahu, žalobca a žalovaná mali dohodu a žalovaná by mala predmetné
peniaze žalobcovi vrátiť.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8C/64/210 žalobcu N. R. a žalovanej E. X. o zaplatenie 15.294,83 eur
súd zistil, že žalobca na čl. 36 spisu vo svojej výpovedi uviedol, že žalovanej kupoval aj iné veci, ktoré
potrebovala v r. 2008 a na čl. 307 spisu žalobca uviedol, že daroval žalovanej hnuteľné veci, nevie, v akej
hodnote, daroval jej briliantový prsteň a dokonca kupoval stavebný materiál do domu otca žalovanej.Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len “OZ“) prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy,
ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len

"návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho
prijatia.

Podľa § 43c ods. 1 OZ včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné
konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Podľa § 44 ods. 1 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda
účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 628 ods. 1,2,3 OZ darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje

obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
(2) Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak
nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
(3) Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.

Podľa § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom
jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol, keď dospel k záveru, že nie je dôvodný, nakoľko žalobca
súdu nepreukázal existenciu žiadnej zmluvy, na základe ktorej by mohol od odporkyne žiadať zaplatenie

žalovanej sumy. Žalobca a žalovaná mali priateľský intímny vzťah, avšak v r. 2008 mali vo vzťahu
problémy. Súdu sa javí opis správania a pohnútok správania žalobcu, ktoré opisoval právny zástupca
žalovanej za správny. Žalovaný sám uviedol, že ich spolužitie bolo prerušované a aj potom, čo sa
žalovaná odsťahovala zo spoločnej domácnosti sa vzájomne navštevovali, chodili spolu na dovolenku,
ktorú zaplatil žalobca a žalovaný jej kupoval rôzne veci, ktoré potrebovala. Z takéhoto správania je

zrejmé, že žalobca sa snažil získať žalovanú, viedol žalovanú ako svoju zamestnankyňu, hoci pre neho
prácu nevykonávala, užívala jeho auto a i samotná svedkyňa J. X. uviedla, že žalobca žalovanú finančne
podporoval a hradil všetky jej náklady. Žalobca teda kupoval žalovanej veci, ktoré užívala aj jej rodina
a žalobca sa nedomáhal vrátenia ostatných vecí, žiadal vrátiť peniaze, za ktoré kúpil nábytok žalovanej
a ktorý bol umiestnený v izbe jej dcéry.

Žalobca a jeho právny zástupca nepreukázali existenciu zmluvy o pôžičke a taktiež nepreukázali ani
obsah inej nepomenovanej zmluvy, ktorú by žalobca a žalovaná mali uzavrieť, napriek tomu, že právny
zástupca žalobcu poukazoval na obsah uznesenia odvolacieho súdu, kde nepomenovaná zmluva bola
spomínaná. Žalobca je zastúpený advokátom a aj v prípade, že nevedeli označiť o akú zmluvu, ktorú

mali uzavrieť žalobca a žalovaná ide, bolo ich povinnosťou preukázať jej obsah, toto však žalobca a jeho
právny zástupca nepreukázali, teda neuniesli dôkazné bremeno. Právny zástupca žalobcu uviedol, že
obsahomnepomenovanejzmluvyjeto,žežalobcaposkytolfinančnéprostriedkyžalovanejnazakúpenie
nábytku a ona sa zaviazala tieto prostriedky vrátiť a to ústne. Podľa názoru súdu takýto obsah je
obsahom zmluvy o pôžičke, ktorej uzavretie žalobca nepreukázal. Nebol preukázaný úmysel žalobkyne

požičať si peniaze, nebol preukázaný úmysel žalobcu požičať jej peniaze a nebola preukázaná dohoda
o tom, že peniaze, ktoré zaplatil ako kúpnu cenu nábytku mu má žalovaná vrátiť a kedy, čo vyplynulo
aj z výpovede svedkyne I., ktorá bola priamou svedkyňou uzavretia darovacej zmluvy medzi žalobcom
a žalovanou. Práve pred touto svedkyňou žalobca prejavil záujem zakúpiť pre žalovanú nábytok, z čím
žalovaná neprejavila súhlas hneď, ale až po pokračujúcej snahe žalobcu zakúpiť nábytok pre žalovanú.

Prejav vôle zakúpiť pre druhú osobu vec, túto vec odovzdať tejto druhej osobe a nežiadať za to od
druhej osoby odplatu, je prejavom vôle uzavrieť darovaciu zmluvu. Táto zmluva je uzavretá prejavom
vôle druhej osoby a to i konkludentne - prijatím veci, čo sa v prejednávanej veci i medzi žalobcom ažalovanou stalo. Žalobca sa pri zakúpení nábytku, teda pri uzatváraní zmluvy, nevyjadril, že chce aby
mu žalovaná v budúcnosti vrátila poskytnuté peniaze, ako to potvrdila aj priama svedkyňa. Peniaze
žiadal vrátiť až po ukončení vzťahu so žalovanou, bez toho, aby vyjadril svoju vôľu pri uzatvorení zmluvy,

čo nie je dôkazom o uzavretí zmluvy o pôžičke, nakoľko prejav vôle musí byť pri uzatváraní akejkoľvek
zmluvy jasný a pre obidve strany zrozumiteľný a aj obidvoma stranami akceptovaný.

Z vykonaného dokazovania má súd za to, že žalobca daroval predmetný nábytok žalovanej a vrátenie
tohto daru nikdy nežiadal. Súd je toho názoru, že nešlo o dar maloletej dcére žalovanej, nakoľko žalobca

k nej žiadny vzťah nemal. Mal vzťah so žalovanou a to, že nábytok užíva jej dcéra nie je dôkazom toho,
že išlo o dar dcére žalovanej. I v prípade, že bolo úmyslom žalobcu darovať nábytok dcére žalovanej,
nejde o neplatný právny úkon, ako uviedol právny zástupca žalobcu z dôvodu, že tento právny úkon
nebol schválený súdom, nakoľko právny úkon, ktorý v mene maloletého urobil zákonný zástupca, je
možné schváliť aj dodatočne. Zo správania žalobcu však podľa názoru súdu nebolo možné zistiť, že
ide o dar priamo pre maloleté dieťa pred podaním žaloby v tomto konaní a po podaní žaloby žalobca

tvrdil, že nešlo o dar. K tvrdeniu právneho zástupcu žalobcu, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným a jej
dcérou bol antagonistický a je preto nelogické a neobvyklé, aby za tejto situácie daroval žalobca takéto
značné sumy finančných prostriedkov žalovanej, je potrebné podotknúť, že žalobca nemal k žalovanej
antagonistický vzťah, inak by ju nenavštevoval, nezobral by ju a jej dcéru na dovolenku a tiež na výstavu
aanibyjejneposkytovalpôžičku,takakotvrdívtomtokonaní.Anavyšepredmetomkonania8C/64/2010

je pôžička žalobcu žalovanej v omnoho vyššej sume.

Žalobca súdu žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal uzavretie zmluvy o pôžičke finančných
prostriedkov, za ktoré bol zakúpený nábytok, pretože neexistuje o tom žiadna písomná zmluva, pričom
žalovaná v konaní jednoznačne poprela, že by sa s žalobcom na akejkoľvek forme pôžičky dohodli.

Svedkyňa prítomná pri uzatváraní zmluvy potvrdila, že žalobca ponúkol žalovanej, že kúpi nábytok do
detskej izby, teda prejavil vôľu kúpiť nábytok a tento dať do bytu žalovanej, a takýto prejav vôle svedčí
o návrhu na uzavretie darovacej zmluvy, nakoľko žalobca neprejavil vôľu, aby mu boli peniaze, za ktoré
kúpi nábytok v nejakej bližšie neurčenej lehote vrátené žalovanou. Taktiež žalobca nepreukázal, že
návrh na zmluvu o pôžičke bol žalovanou prijatý a to ústne alebo písomne. Naopak žalovaná a svedkyňa

(prítomná pri uzatváraní zmluvy) potvrdili, že žalovaná po určitom zaváhaní prijala ponuku žalobcu na
zmluvu o darovaní nábytku, ku ktorej smeroval prejav vôle žalobcu, pričom žalobca vôbec neuviedol, že
požaduje vrátenie peňazí, za ktoré nábytok kúpi.

Čo sa týka e-mailovej korešpondencie medzi žalovanou a svedkyňou J. X., je potrebné uviesť, že

táto e-mailová korešpondencia preukazuje antagonistické vzťahy medzi svedkyňou a žalovanou, čo
vzhľadom na ich príbuzenské vzťahy a skutočnosť, že svedkyňa sa rozviedla so svojim manželom, ktorý
si zakrátko zobral za manželku žalovanú a tiež vzhľadom na skutočnosť, že otec žalovanej previedol do
jej výlučného vlastníctva dom a nepreviedol tento dom na svojho syna (manžela svedkyne M. A. a otca
svedkyne J. X.) nie je neobvyklé. Vzhľadom aj na tieto skutočnosti, súd považoval výpovede svedkýň

A. a X. za nedôveryhodné, ale najmä vzhľadom na skutočnosť, že ani jedna z týchto svedkýň vo svojej
výpovedi nehovorila o tom, čoho bola priamym svedkom, ale uvádzali sprostredkované informácie a
hlavne svoje úsudky ovplyvnené antagonistickým vzťahom k žalovanej. Naopak súd výpoveď svedkyne
S. I. považoval za dôveryhodnú, vzhľadom na skutočnosť, že bola priamou svedkyňou zakúpenia
nábytku žalobcom na výstave v Nitre. Táto svedkyňa potvrdila, že žalovaná nežiadala od žalobcu

pôžičku, dokonca nežiadala ani dar od žalobcu.

Skutočnosť, že vzťah medzi žalobcom a žalovanou sa skončil, nie je dôvodom na vrátenie daru a ani
neodôvodňuje podanú žalobu žalobcu. Žalobca sa ani vrátenia daru nedomáhal a ani nepreukázal, že
obdarovaná žalovaná sa správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré

mravy. Súd mal za to, že žalobca svojim konaním dal žalovanej návrh na uzavretie zmluvy o darovaní
a žalovaná tento návrh prijala. Žalobca nepreukázal, že by dal žalovanej návrh na uzavretie zmluvy
o pôžičke, nakoľko v jeho návrhu absentovala časť návrhu na uzavretie zmluvy o pôžičky, teda, že
žalovaná je povinná mu vrátiť poskytnuté peniaze.

Na základe vyššie uvedeného súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, keď žalobca nepreukázal dôvod,
pre ktorý by mu žalovaná mala vrátiť peniaze, za ktoré kúpil žalobca nábytok pre žalovanú.O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a priznal
žalovanej ako plne úspešnej účastníčke konania náhradu trov konania v sume 1501,35 eur. Právny
zástupca žalovanej si uplatňoval trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 1568,08 eur, pričom

tarifnú hodnotu veci určil podľa § 9 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanieprávnychslužiebnasumu2.867,35eur, atarifnúodmenuzaúkonprávnejslužbynásledne
určil podľa § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb sumou 111,20 eur.

Podľa § 13a ods. 2,5 vyhlášky č. 655/2004
(2) Odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov
právnej služby:
a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu
alebo dedičstva,
(5) Za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré

sú im svojou povahou a účelom najbližšie.

Odmena a náhrada trov právneho zástupcu žalovanej následne pozostávala z odmeny za 11 úkonov
právnej služby:

1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 14.4.2010 - vo výške 111,20 eur + režijný paušál vo výške 7,21
eur,
2. podanie odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 19.4.2010 - vo výške 111,20 eur + režijný paušál
vo výške 7,21 eur,
3. konanie pred súdom dňa 4.6.2010 - vo výške 111,20 eur + režijný paušál vo výške 7,21 eur,

4. konanie pred súdom dňa 9.7.2010 vo výške 111,20 eur + režijný paušál vo výške 7,21 eur,
5. vyjadrenie k odvolaniu dňa 27.9.2010 vo výške 111,20 eur + režijný paušál vo výške 7,21 eur,
6. návrh na vykonanie dôkazu dňa 18.1.2012 vo výške 55,60 eur + režijný paušál vo výške 7,63 eur
( vo výške polovice základnej sadzby tarifnej odmeny podľa ustanovenia § 13a ods. 2,5 vyhlášky č.
655/2004 ),

7. konanie pred súdom dňa 18.1.2012 vo výške 111,20 eur + režijný paušál vo výške 7,63 eur,
8. konanie pred súdom dňa 20.4.2012 vo výške 111,20 eur + režijný paušál vo výške 7,63 eur,
9. konanie pred súdom dňa 17.4.2013 vo výške 111,20 eur + režijný paušál vo výške 7,81 eur,
10. konanie pred súdom dňa 22.1.2015 vo výške 111,20 eur + režijný paušál vo výške 8,39 eur,
11. konanie pred súdom dňa 31.3.2015 vo výške 111,20 eur + režijný paušál vo výške 8,39 eur

súčet 1251,13 eur

DPH 20% 250,22 eur

spolu: 1501,35 eur

Súd po preskúmaní správnosti a dôvodnosti vyčíslenia trov za jednotlivé úkony uplatnených právnym
zástupcom žalovanej, priznal jej náhradu trov konania vo výške 1501,35 eur, v súlade s vyhláškou č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení,
keď úkon označený ako návrh na vykonanie dôkazu dňa18.1.2012 súd považoval za úkon, za ktorý
prislúcha odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, nakoľko ide o úkon, ktorý

je svojou povahou a účelom najbližšie k úkonu „návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva“.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.