Dopĺňací rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. január 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/12/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613212542
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5613212542.3

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Liptovskom Mikuláši v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v

Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom,
so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8 (zn.3706964), proti žalovanému Ľ. R., X.. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Z.. S., H. XXX/X, Z.. H., naposledy bytom K., P. R. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpeného
opatrovníkom Mesto Lipt. Mikuláš, v konaní o zaplatenie pohľadávky 3.762,21 eur s príslušenstvom, o
doplnení rozsudku, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lipt. Mikuláš č. k. 8C/12/2014-69, zo dňa 10.11.2014, sa
d o p ĺ ň a o tretí výrok, ktorý znie:

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Tunajší okresný súd rozsudkom č. k. 8C/12/2014-69 z 10.11.2014 rozhodol o zaviazaní žalovaného
na zaplatenie istiny 2.827,66 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne z istiny 2.827,66 eur od
21.01.2013 do zaplatenia. Zároveň rozhodol o náhrade trov konania. Podaním z 22.12.2014, doručeným
tunajšiemu okresnému súdu elektronicky v ten istý deň, žalobca, cestou svojho právneho zástupcu
navrhol doplnenie rozsudku tvrdiac, že súd I. stupňa nerozhodol o časti nároku na zaplatenie 934,55
eur spolu s ročným úrokom z omeškania 8,75 % z istiny 396,39 eur od 21.01.2013 do zaplatenia.

Podľa § 166 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej Obč. súd. por.) ak nerozhodol súd v rozsudku
o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže
účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý
nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. O návrhu na doplnenie rozsudku súd rozhodne do 30
dní od jeho podania. Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobne ustanovenia
o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu účastníka na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne.
Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku.

Na pojednávaní, konanom na tunajšom okresnom súdu 26.01.2015 sa napriek riadnemu a včasnému
doručeniu predvolania nezúčastnil právny zástupca žalobcu ani opatrovník žalovaného. Súd vec
prejednal bez ich prítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy.

Ako vyplýva z rozsudku tunajšieho okresného súdu č. k. 8C/12/2014-69 zo dňa 10.11.2014, predmetom
konania bol nárok žalobcu na zaplatenie istiny 3.762,21 eur spolu s ročným úrokom z omeškania

8,75 % z istiny 3.224,05 eur od 21.01.2013 do zaplatenia. Ďalej z obsahu tohto rozsudku vyplýva,
že súd rozhodol o priznaní časti 2.827,66 eur istiny a úroku z omeškania 8,75 % ročne z tej istej
istiny od 21.01.2013 do zaplatenia zo žalovaného nároku a náhrady trov konania. Z dôvodov tohto
rozsudku vyplýva, že medzi stranami konania bolo nesporným, že žalovaný vstúpil do záväzkovéhoprávneho vzťahu s právnym predchodcom žalobcu Zmluvou o splátkovom úvere číslo 0333876967
zo dňa 17.01.2008. Tento právny vzťah je vzťahom obchodným, tzv. absolútnym obchodom, ktorý sa
spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka o úvere, ale aj §§ 52-54 Občianskeho zákonníka

o spotrebiteľskom práve a vzhľadom na spotrebiteľský charakter úveru aj ustanoveniami zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom k 17.01.2008
(dátum vzniku zmluvného vzťahu účastníkov konania). Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že
žalovaný úver vo výške 4.979,09 eur vyčerpal a nebola spornou ani jeho povinnosť vrátiť ho v 60-tich
mesačných splátkach, každá vo výške 113,62 eur, splatných v čase od 20.02.2008 do 20.01.2013.

Žalobca súdu neuviedol či, koľko splátok úveru a kedy žalovaný zaplatil. V podaní zo dňa 18.06.2014
žalobca tvrdí, že na úver počas úverového vzťahu žalovaný zaplatil 3.871,92 eur, čo je v rozpore s
listinným dôkazom, výpisom obratov na úverovej zmluve, podľa ktorého žalovaný zaplatil 3.989,54 eur.
Zmluva zo 17.01.2008 obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle § 4 ods. 1,2 písm. a/, b/, e/, g/ - j/,
k/ , l/ zákona čl. 258/2001 Z.z. účinného v čase jej vzniku 17.01.2008. Úročenie premenlivou úrokovou
sadzbou 12,35 % ročne v deň uzatvorenia úverovej zmluvy je primerané aj vo vzťahu k dohodnutej

ročnej percentuálnej miere nákladov. Žalovaný mal v 60-tich mesačných splátkach vrátiť 6.817,20 eur
(60x113,62), z ktorých vrátil 3.987,54 eur, takže neuhradený zostatok dlhu splatného 20.01.2013 je
2.827,66eur,nazaplateniektorýchhosúdzaviazalavo zvyšnejčasti(934,55eur)žalobuzamietol.Aksi
žalobca ako súčasť žalovanej istiny 3.762,21 eur uplatnil aj právo na iné finančné plnenia než sú istina a
úroky z úveru, išlo by o neprimerané znevýhodnenie spotrebiteľa. Žalobca síce netvrdil kde, kedy a akým

spôsobom sa žalovaný zaviazal platiť rôzne typy poplatkov (za upomienky a pod.), ale takéto dojednanie
by bolo aj tak nezlučiteľné s podstatnými princípmi (ratio legis) právnej úpravy. Poplatky za upomienku
nemôžu patriť peňažnému ústavu v prípade, keď si uplatňuje paušálnu náhradu ujmy za omeškanie.
Na tieto skutočnosti poukazuje rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu z 21.06.2006
sp. zn. 7U 17/06. Pri spotrebiteľskom úvere zmluva musí obsahovať presnú výšku jednotlivých platieb

a pokiaľ ich nemožno stanoviť, spôsob ich výpočtu. V zmluve takéto dojednanie absentuje. Navyše,
spoplatňovanie upomienok je nekalou obchodnou praktikou, pretože skutočným zmyslom opakovaného
a niekoľkonásobného upomínania dlžníka na splnenie jeho povinnosti nie je dosiahnutie jej splnenia,
ale dosiahnutie príjmu na strane veriteľa najmä v prípade, ak dochádza k zasielaniu upomienok
automatizovaným systémom, neefektívne ich viacnásobným, častým opakovaním. Predmetom konania

bol aj nárok žalobcu na úrok z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 3.224,05 eur od 21.01.2013. Úrok z
omeškania žalobcovi od 21.01.2013 (deň nasledujúci po konečnej splatnosti úveru) patrí, avšak z dlžnej
čiastky 2.827,66 eur. Výška úroku z omeškania je určená nariadením č. 87/95 Z.z. o 8 percentuálnych
bodov vyššie ako je úroková sadzba U. M. L., platná k 1. dňu omeškania, čo k 21.01.2013 predstavuje
úrok z omeškania 8,75 % ročne. Takto priznaný úrok z omeškania patrí žalobcovi do splnenia záväzku

žalovaným.

Z uvedeného je zrejmé, že súd priznal v označenom rozsudku právo na zaplatenie čiastočného plnenia
z dôvodov v ňom uvedených, vo zvyšnej časti nároku však nevyslovil, že žalobu zamieta. Dôvody
zamietnutia žaloby v časti, vyplývajú priamo z dôvodov „ pôvodného rozsudku“, najmä z 5. strany. Pre

upresnenie súd uvádza, že dôvodom zamietnutia žaloby je nepreukázanie nároku žalobcu na zaplatenie
iných finančných plnení, než sú istina a úroky z úveru, ktoré mu boli priznané. Súd v „pôvodnom“
rozsudku uvádza, že žalobca netvrdil kedy, kde a akým spôsobom sa žalovaný zaviazal platiť rôzne
typy poplatkov (za upomienky a pod.). Pri spotrebiteľskom úvere zmluva musí obsahovať presnú výšku
jednotlivýchplatiebapokiaľjunemožnostanoviť,presnýspôsobjejvýpočtu.Vzmluve takétodojednanie

absentuje. Navyše, spoplatňovanie upomienok je nekalou obchodnou praktikou. Rovnako nepriznanie
nároku na časť úroku z omeškania je odôvodnené na konci prvého odseku 5. strany napadnutého
rozsudku. Úrok z omeškania mohol súd priznať len z nároku, s plnením ktorého je žalovaný v omeškaní,
čo je dlžná čiastka 2.827,66 eur. Rovnako súd v „pôvodnom“ rozsudku odôvodnil výšku aj počiatok, od
ktorého úrok z omeškania priznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,

ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že ( § 205 ods. 2 Obč. súd. por.): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.
Pokiaľ si povinný dobrovoľne nesplní povinnosť stanovenú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať
návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.