Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. december 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/245/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615220246
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7615220246.1

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci navrhovateľky I. V., J.. XX.XX.XXXX, G. N. XXXX/X, H.
proti odporkyni H. V., J.. XX.XX.XXXX, G. K. XXX/X, H., v konaní o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľky zo dňa 14.11.2015, doručený tunajšiemu súdu dňa 16.11.2015, na nariadenie
predbežného opatrenia sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom zo dňa 14.11.2015, doručený tunajšiemu súdu dňa 16.11.2015,
domáhala, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým preruší dražbu nehnuteľnosti na základe
exekučného titulu č.k. 9C/3/2002 zo dňa 28.11.2012, vydaného Okresným súdom Spišská Nová Ves
a poverenia na vykonanie exekúcie Č.. XXXX XXXXXX zo dňa 07.05.2014, vydaného Okresným
súdom Spišská Nová Ves až do konečného rozhodnutia súdu v merite, t.j. do konečného vysporiadania

dedičstva po nebohej Z. V. M. J. Š. V..

Svoj návrh odôvodnila tým, že cieľom tohto návrhu je prerušiť dražbu nehnuteľnosti, na základe
exekučného titulu č.k. 9C/3/2002 zo dňa 28.11.2012, vydaného Okresným súdom Spišská Nová Ves a
poverenia na vykonanie exekúcie Č.. XXXX XXXXXX zo dňa 07.05.2014, vydaného Okresným súdom
Spišská Nová Ves až do konečného rozhodnutia súdu v merite, t.j. vysporiadania dedičstva po nebohej

Z. V. a nebohom Š. V.. Návrh na vysporiadanie dedičstva sa predkladá súčasne s podnetom na
mimoriadne dovolanie Generálnemu prokurátorovi SR. Dražba sa má uskutočniť dňa 04.12.2015 v sídle
exekútorského úradu JUDr. G. E. I. N. J. I., A. X, XXX XX N. J. I.. Predbežné opatrenie smeruje k
zabráneniu poškodenia majetkových práv navrhovateľky, ktoré uskutočneným výkonom dražby budú
nevratnepoškodenéaspôsobenáujmabudetrvaláaneodstrániteľná.Vkonanísajednáovysporiadanie
dedičstva k nehnuteľnosti, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX H..Ú.. H. a to parcelám registra

„C“ číslo 2445 - záhrady o výmere 927m2, číslo 2446 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 484
m2 a rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele č. 2446. Táto nehnuteľnosť patrila
do bezpodielového spoluvlastníctva rodičov navrhovateľky. Prvá zomrela matka navrhovateľky Z.X. V.
a to dňa 22.08.1991, bez zanechania závetu. Po smrti matky navrhovateľky otec navrhovateľky Š. V.
daroval svoj podiel navrhovateľke prostredníctvom darovacej zmluvy. Táto bola spísaná dňa 20.12.1991
v advokátskej kancelárii Z.. Š. H.É., N. J. I.. V článku II darovacej zmluvy daruje všetky nehnuteľnosti

v podiele, aké sám vlastní, navrhovateľke. Hodnota daru bola ocenená na 190 010,- Kčs, na základe
znaleckého posudku F.. N. Č. zo dňa 17.12.1991, číslo posudku 127/91. V článku III darovacej zmluvy
je určené vecné bremeno doživotného bývania. Súčasťou darovacej zmluvy je aj čestné vyhlásenie,
spísané dňa 16.12.1991 na Obvodnom úrade H. pred pracovníčkou matriky. Okresný súd v Spišskej
Novej Vsi svojim uznesením D 1272/91 v právnej veci prejednania dedičstva po poručiteľke Z. V.
rozhodol o dedičstve majetku po poručiteľke tak, že schválil dohodu účastníkov konania Š. V. staršieho,

pisateľky (navrhovateľky- poznámka súdu) I. V., Š. V. M. G. V., tak, že priznal každému 1 majetku
po poručiteľke. Predmetom dedičského konania nebol podiel 1 majetku, ktorý patril Š. V. staršiemuako manželovi a bezpodielovému spoluvlastníkovi nehnuteľnosti a pozostalého majetku. Súd svojim
uznesením určil čistú hodnotu dedičstva na 233.988,50 Sk /7.767,00/. Keďže darovacou zmluvou z
roku 1991, t.j. viac ako štyri roky pred dedičským konaním po poručiteľke Z. V. daroval svoj podiel

z dedičstva pisateľke (navrhovateľke - poznámka súdu) a z jeho strany nedošlo k žiadnemu kroku
smerujúcemu k vráteniu daru, má za preukázané, že po smrti poručiteľa Š. V. pripadol dedičský podiel
5/8 pisateľke( navrhovateľke- poznámka súdu). Spolu s jej podielom 1/8 zdedeným po poručiteľovi Š. V.
staršom tak pisateľke patrí 6/8 z celkového pôvodného majetku. Dedičské konanie po smrti poručiteľky
Z. V. sa uskutočnilo u notára Z.. Ľ. G.. Okresný súd svojim uznesením D 1272/91 rozhodol o aktívach

dedičstvaajpodielochjednotlivýchdedičov.Poporučiteľkezdediliotecnavrhovateľky1/8,navrhovateľka
I. V. 1/8, Š. V. (brat navrhovateľky) 1/8 a G. V. (brat navrhovateľky) 1/8. Mimo toho dedič a manžel
poručiteľky zostal vlastníkom celkového majetku v 1 . Tento podiel však nebol predmetom prejednania
dedičstva. Aj samotné uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves konštatuje vo svojom závere, že
manžel poručníčky je vlastníkom celkovej nehnuteľnosti v podiele 5/8-ín. Uznesenie bolo vyhotovené
dňa 25. apríla 1996. Ešte v roku 2003 (10.07.2003) podala odporkyňa návrh na vyslovenie neplatnosti

darovacej zmluvy, v ktorom sa dožadovala vyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy, uzatvorenej medzi
otcom navrhovateľky a navrhovateľkou. Neplatnosť zmluvy odôvodňovala tým, že darca v čase podpisu
darovacej zmluvy nebol spôsobilý na právne úkony. Otec navrhovateľky zomrel v roku 1998. Ešte
pred smrťou Š. V. staršieho (otca navrhovateľky), zrejme v súvislosti s dovtedy neuskutočneným
dedičským konaním po matke navrhovateľky a podaním odporkyne z roku 2003, vyzval Okresný súd

v Spišskej Novej Vsi svojim uznesením číslo D 1271/91-54 k oceneniu nehnuteľnosti ktorá mala byť
predmetom dedenia. Ocenenie nehnuteľnosti sa uskutočnilo dňa 01.08.1998 v mieste predmetnej
nehnuteľnosti. Toto sa uskutočnilo za prítomnosti F.. O. I., G. XXX XX N. J. I., L.V. X, navrhovateľky
a Š. V. mladšieho, ktorý mal poverenie na zastupovanie aj ďalšieho neprítomného brata G. V. L. Q..
Obhliadky sa nezúčastnil otec navrhovateľka, z dôvodu zlého zdravotného stavu. Požiadavka smerovala

k tomu, aby sa znalkyňa z odboru stavebníctva vyjadrila k cene nehnuteľností v čase smrti poručiteľky
Z. V., t.j. k dátumu 22.08.1991. V súvislosti podaním odporkyne zo dňa 10.07.2003 nariadil Okresný
súd Spišská Nová Ves svojim rozsudkom číslo 1C/91/2003 -175 dňa 7.marca 2008 návrh odporkyne
zamietol.Odporkyňavzákonomstanovenejlehotepodalavočitomutorozsudkuodvolanie.Krajskýsúdv
Košiciach svojim rozsudkom číslo 1Co/108/2008-211 zo dňa 20. mája 2009 potvrdil rozsudok Okresného

súdu v Spišskej Novej Vsi. Keďže voči rozsudku odvolacieho súdu nebolo možné podať riadny opravný
prostriedok, podala odporkyňa dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej
republiky svojim uznesením číslo Cdo 20/2011 zo dňa 27. júla 2011 dovolanie odporkyne odmietol.
Odporkyňa neakceptovala rozhodnutia Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi,
Krajského súdu v Košiciach a ani Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré zamietli

jej návrh na určenie neplatnosti darovacej zmluvy po nebohom Š. V.,
ktorým chcel spochybniť zákonnosť dedičského konania. Novým návrhom na zrušenie bezpodielového
vlastníctva odporkyňa dosiahla to, že Okresný súd Spišská Nová Ves vydal rozsudok 9C/3/2002-292,
ktorým zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam uvedeným v časti
II tohto návrhu a zaviazal navrhovateľku k náhrade dedičských podielov. Tento stav bol docielený

poskytnutím nepravdivých alebo neúplných informácií potrebných k objektívnemu rozhodnutiu súdu
vo veci spomínaného dedičstva, pričom využila aj tú skutočnosť, že v čase jej podania bol prípad
posudzovanie neplatnosti darovacej zmluvy súvisiacej s týmto dedičstvom prejednávaný postupne
na Okresnom súde Spišská Nová Ves, Krajskom súde Košice a nakoniec na Najvyššom súde SR.
Vo všetkých krokoch smerujúcich k vydaniu rozhodnutia 9C/3/2002-292 odporkyňa skutočnosť, že v

predmetnej veci už prebieha prv začaté konanie úmyselne zamlčala. Prekážku prv začatého súdneho
konania (litispendencia) upravuje ustanovenie § 83 O.s.p. Táto prekážka zabraňuje, aby na súde
prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekážka je daná, ak na ktoromkoľvek súde v
Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a
rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Ak nie je splnený čo len jeden znak, nejde

o tú istú vec. Totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového
základu či skutkového deja. Navrhovateľka trvá na tom, že v danom prípade išlo o prekážku prv začatého
konania.

Poukázala na to, že účastníci v konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves 1C/91/2003 o neplatnosti

darovacej zmluvy zo dňa 07.03.2008 boli žalobkyňa H. V., J.. XX.XX.XXXX, G. H., K. XXX/X, žalovaná I.
V., J.. XX.XX.XXXX, G. H., N. XXXX/X a predmet konania v konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves,
1C/91/2003 o neplatnosti darovacej zmluvy bolo dedičstvo. Skutkovou okolnosťou bola spochybnená
platnosť darovacej zmluvy, z ktorej vyplývajú výšky dedičských podielov.Účastníci v konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves 9C/3/2002 o zrušenie a vysporiadanie
podielového vlastníctva zo dňa 28.11.2012 boli žalobkyňa H. V., J.. XX.XX.XXXX, G. H., K. XXX/X,

žalovaná I. V., J.. XX.XX.XXXX, G. H., N. XXXX/X a predmet konania v konaní Okresného súdu Spišská
Nová Ves 9C/3/2002 o zrušenie a vysporiadanie podielového vlastníctva zo dňa 28.11.2012 bolo
dedičstvo. Skutkovou okolnosťou v konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves 9C/3/2002 o zrušenie a
vysporiadanie podielového vlastníctva zo dňa 28.11.2012 bola výška dedičských podielov.

Ako príloha uvedeného návrhu bola súdu predložená Darovacia zmluva zo dňa 20.12.1991, uzavretá
medzi otcom navrhovateľky a navrhovateľkou, podľa čl. II ktorej otec navrhovateľky tejto daroval
nehnuteľnostibližšiepopísanévčl.Iuvedenejzmluvyvpodielebližšiepopísanomvčl.Iuvedenejzmluvy
tak, ako ich vlastnil, navrhovateľke, pričom podľa čl. I sa malo jednať o podiel 1 na nehnuteľnostiach,
zapísaných na LV č. XXXX H.. Ú. H. a to parcela EN č. 2446, dom č. XXX s dvorom o výmere 484 m2 a
parcela EN 2445 záhrada o výmere 927 m2. Zároveň podľa čl. III uvedenej zmluvy si otec navrhovateľky

vyhradil právo doživotného bývania v dome súp.č. 921. Ďalej prílohu návrhu tvorilo Čestné vyhlásenie
otca navrhovateľky k Darovacej zmluve zo dňa 16.12.1991, podľa ktorého tento vyhlásil na svoju česť,
že svoj majetok v celom rozsahu daruje navrhovateľke.
Podľa priloženého Uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. D 1272/91 k dedičskému
konaniu po poručiteľke Z. V. zo dňa 25.4.1996, majetok po nebohej poručiteľke tvorili jednak jej

spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na nehnuteľnostiach, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX (K.
I. Č.. XXXX) a to na dome súp.č. XXX s príslušenstvom, stojacom na parcele č. 2446 a pozemky
- parcele č. 2446 - zastavaná plocha o výmere 484 m2 a parcela č. 2445 - záhrada o výmere 927
m2 , to všetko v hodnote 185.301,50 Sk a hnuteľnosti - zostatok na účte vkladnej knižky nebohej
poručiteľky, vedenej v Slovenskej sporiteľni v sume 48.687,- Sk. Podľa toto uznesenia medzi štyrmi

dedičmi nebohej poručiteľky, ktorými boli okrem iného aj otec navrhovateľky, ako aj navrhovateľka
samotná, došlo k uzavretiu dedičskej dohody o vyporiadaní dedičstva, na základ ktorej každý z dedičov
nadobudol majetok, ktorý bol predmetom dedičstva v rozsahu 1 v pomere k dedičstvu.

Ako príloha uvedeného návrhu bola súdu predložená Výzva na účasť ocenenia nehnuteľnosti

účastníkom konania od F.. O. I. pre ocenenie nehnuteľnosti v konaní D 1271/91, Záznam z obhliadky
nehnuteľnosti rodinného domu číslo súpisné XXX na N. U. I. H. zo dňa 1.8.1998 a tiež rozsudok
tunajšieho súdu sp.zn. 1C/91/2003-175 zo dňa 7.3.2008, ktorým súd zamietol návrh odporkyne v tomto
konaní - H. V. proti navrhovateľke v tomto konaní - I. V. na vyslovenie neplatnosti vyššie uvedenej
darovacej zmluvy, ďalej rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 11Co/108/2008-211 zo dňa

20.5.2009, ktorým bol tento rozsudok prvostupňového súdu potvrdený, ako aj Uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 7Cdo 20/2011 zo dňa 27.7.2011, ktorým tento odmietol dovolanie voči citovanému
rozsudku Krajského súdu v Košiciach.

Zároveň ako príloha uvedeného návrhu bola súdu predložená aj vyhláška o dražbe nehnuteľnosti sp.zn.

D. XXX/XXXX-XX zo dňa 30.10.2015, vyhotovená súdnym exekútorom Z.. G. E., ktorou tento súdny
exekútor oznámil, že dňa 4.12.2015 sa bude o 10,00 hod. konať v sídle jej exekútorského úradu,
dražba nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX, I. K. H..Ú.. H. a to parciel registra C
a síce parcely č.2445 - záhrada o výmere 927 m2 a parcely č. 2446 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 484 m2, ako aj stavby - domu súp.č. XXX, stojacého na parcele č. 2446, ktorých výlučným

vlastníkom v podielel 1/1 je navrhovateľka v tomto konaní, a to na základe exekučného titulu - rozsudku
č. 9C/3/2002 zo dňa 28.11.2012, pričom všeobecná hodnota uvedených nehnuteľností bola zistená
znaleckým posudkom zo dňa 13.7.2015 na sumu 30.000,-€.

Dodatočne bol súdu dňa 2.12.2015 doručená kópia Potvrdenia Generálnej prokuratúry SR o prijatí

podnetu navrhovateľky na preskúmanie rozhodnutia sp.zn. 9C/3/2002, s tým, že o spôsobe jeho
vybavenia bude vyrozumená Krajskou prokuratúrou Košice, kam bol jej podnet postúpený.

Súd si zo súdneho registra tunajšieho súdu zabezpečil rozsudok tunajšieho súdu sp.zn. 9C/3/2002-292
zo dňa 28.11.2012, z ktorého vyplynulo, že týmto rozsudkom bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo

účastníkov konania, okrem iného aj navrhovateľky a odporkyne, k nehnuteľnostiam zapísaným na liste
vlastníctva číslo XXXX H.. Ú.. H. a to parcelám registra C číslo 2445 - záhrady o výmere 927 m2,
číslo 2446 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 484 m2 a rodinnému domu súpisné číslo XXX,
postavenému na parcele č. 2446 a toto bolo vyporiadané tak, že uvedené nehnuteľnosti v celosti boliprikázané do výlučného vlastníctva žalovanej, t.j. navrhovateľky v tomto konaní, ktorá zároveň bola
zaviazaná povinnosťou zaplatiť žalobkyni v 1. rade, t.j. odporkyni v tomto konaní sumu 5.475,68 € tak,
že sumu 3.200,- € zaplatí v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a sumu 2.275,68 € v lehote

do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, a zároveň bola uvedená navrhovateľka ako žalovaná
zaviazaná povinnosťou zaplatiť zaplatiť žalobkyniam v 2. až 4. rade každej sumu po 1.825,23 € tak, že
každej zo žalobkýň zaplatí sumu 600,- € v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a sumu
1.225,23 € v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva

bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme
maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou
osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu
žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať
návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté

dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má
byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu
ujmy.

Podľa § 75 ods. 4 O.s.p., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa

odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.

Podľa§75ods.6O.s.p.,súdmôževydaťrozhodnutieopredbežnomopatreníajbezvýsluchuúčastníkov
a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia
ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom
až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie
predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie
o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu

im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podľa § 76 ods. 1 O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
a) platil výživné v nevyhnutnej miere;
b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo

do striedavej osobnej starostlivosti,
c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje;
d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde;
e) nenakladal s určitými vecami alebo právami;

f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivý z násilia.
h) nevstupoval alebo iba obmedzene vstupoval do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu ohrozuje,
i) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktoval osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takýmto konaním
ohrozená,
j)sanaurčenúvzdialenosťnepribližovalaleboibaobmedzenepribližovalkosobe,ktorejtelesnáintegrita

alebo duševná integrita môže byť jeho konaním ohrozená,
k) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.Podľa § 76 ods. 2 O.s.p., predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než
účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

Predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi
účastníkmi. Musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad. Je potrebné preukázať naliehavosť, potrebnosť
dočasnej úpravy, resp. preukázať, že predbežným opatrením sa zabezpečí účel občianskeho súdneho
konania. Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia dokazovanie neprebieha, je však
potrebné osvedčiť, teda preukázať opodstatnenosť predbežného opatrenia. Vyplýva to z podstatného

znaku predbežného opatrenia, z jeho provizórnosti, dočasnosti, potreby procesnej ochrany, či úpravy
pomerov účastníkov konania, s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Takéto
dočasné rozhodnutie môže navyše slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu
súdneho rozhodnutia. Skúmanie podmienok pre vydanie predbežného opatrenia nemá povahu
dokazovania ako to upravuje O.s.p. pre rozhodnutie vo veci samej. Keďže predbežné opatrenie
nie je konečným rozhodnutím, nemusí byť pred rozhodnutím o návrhu dodržaný formálny postup

stanovený na dokazovanie, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli prostredníctvom označených dôkazov osvedčené
základné skutočnosti pre opodstatnenie a dôvodnosť nariadiť navrhované predbežné opatrenie.
Výsledok osvedčenia skutočností je, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu sa tieto javia súdu
nanajvýš pravdepodobné. Osvedčenie je povinnosťou toho účastníka konania, ktorý žiada nariadenie

predbežného opatrenia v konaní. Medzi navrhovaným predbežným opatrením a požadovaným
rozsudkom vo veci samej musí byť vecná súvislosť. Znamená to, že vzťah, ktorému sa má predbežným
opatrením poskytnúť dočasná ochrana, bude s konečnou platnosťou vyriešený v konaní o veci samej.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorého

účelom je buď dočasná úprava pomerov medzi účastníkmi v prípade tak naliehavej potreby, že s ich
úpravou nemožno vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej alebo, ak sa javí byť ohrozený
budúci výkon rozhodnutia. V obidvoch prípadoch je podmienkou pre vydanie predbežného opatrenia
aspoň osvedčenie práva, ktoré má byť predbežným opatrením zabezpečené a preukázanie naliehavej
potreby takejto predbežnej úpravy. Toto platí jednak v prípade, keď nariadenie predbežného opatrenia

je navrhované ešte pred podaním žaloby vo veci samej, tak isto aj v prípade, že je predbežné opatrenie
navrhované v priebehu konania vo veci samej.

Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna (dočasná) úprava pomerov
účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie

môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto
rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok
konania pred súdom.

Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť

všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí
byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Ak by sa pred vydaním predbežného
opatreniavyžadovalonepochybnépreukázanienárokupridokazovaní,nebolbyrozdielmedzikonečným
rozhodnutím vo veci a predbežným opatrením. Je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

Pre osvedčenie práva je pritom potrebné, aby uplatňovaní nárok bol opodstatnený, túto skutočnosť má
povinnosť preukázať navrhovateľka, čo však táto v danom prípade neurobila.

Predovšetkým navrhovateľka navrhuje, aby súd prerušil dražbu nehnuteľnosti uskutočňovanú súdnou

exekútorkou v exekučnom konaní, vedenom pod sp.zn. D. XXX/XXXX, na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozsudok tunajšieho súdu sp.zn. 9C/3/2002 zo dňa 28.11.2012.

V súvislosti s takto formulovanou požiadavkou na uloženie takýchto obmedzení voči uvedenej súdnej
exekútorke súd poznamenáva, že exekučné konanie, tak ako každé súdne konanie, je autonómne v

tom, že postupovať v ňom, robiť úkony a iným spôsobom ovplyvňovať jeho priebeh, môže len súd, na
ktoromexekučné konanieprebiehaalenvrámcitohtokonania.Dosúdnehokonanianemôžezasahovať
žiaden iný súd (s výnimkou súdu rozhodujúceho o opravnom prostriedku), ale ani ten istý súd v rámci
iného konania. Usmerňovať činnosť súdneho exekútora môže súd len v rámci konkrétneho exekučnéhokonania. Rozhodnutím vydaným v inom súdnom konaní nie je možné súdnemu exekútorovi ukladať
povinnosti, ktorými by sa upravoval jeho postup v exekučnom konaní. Takýto postup by mohol viesť k
situácii, že by súdnemu exekútorovi boli dané vzájomne si odporujúce pokyny. Predbežným opatrením

vydaným v inom konaní preto nemožno súdnemu exekútorovi nariaďovať zdržať sa vykonávania
procesných úkonov v rámci exekučného konania tak, ako sa to týmto návrhom domáha navrhovateľka .
Takéto predbežné opatrenie by bolo neprípustným zásahom do iného konania. Je to situácia obdobná
situácii pri konkurznom konaní, pre ktorú zaujalo obdobné zjednocujúce stanovisko obchodné kolégium
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. decembra 2002, pod sp.zn. Obpj 7/2002.

Takže už len z tohto dôvodu bolo potrebné návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia
zamietnuť.

Navyše súd sa nestotožnil ani s tvrdeniami o tom, že by v ňom tvrdených prípadoch mala existovať
prekážka prv začatého súdneho konania (litispendencia), ktorú upravuje ustanovenie § 83 O.s.p.

Ustanovenie § 83 O.s.p. vyjadruje prekážku súdneho konania (litispedencia), ktorá zabraňuje, aby na
súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. O tejto prekážke hovoríme vtedy, ak súčasne prebieha
konanie o tej istej veci na dvoch či viacerých orgánoch, v danom prípade súdov. Totožnosť veci je
daná tzv. totožnosťou subjektov a tzv. totožnosťou predmetu konania vyplývajúceho z rovnakého skutku.

Totožnosť subjektov znamená totožnosť účastníkov konania bez ohľadu na to, či vystupujú v rovnakých
alebo rozdielnych procesných pozíciách a rovnako bez ohľadu na to, či v konaní vystupujú právni
nástupcovia účastníkov. Totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého
skutkového základu, či skutkového deja. Litispendencia je pritom procesnou prekážkou konania, ktorú
musí súd z úradnej povinnosti odstrániť a to bez zreteľa na to, kedy túto prekážku zistí alebo kedy táto

prekážka vznikla.

Obe konania a to ako sp.zn. 1C/91/2003, tak aj sp.zn. 9C/3/2002 mali rozdielny predmet konania,
kedy v prípade konania sp.zn. 1C/91/2003 sa posudzovala platnosť, resp. neplatnosť právneho úkonu -
darovacej zmluvy a v prípade konania sp.zn. 9C/3/2002 sa riešilo zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva účastníkov konania. V žiadnom prípade predmety týchto konaní nie sú a ani nemôže
byť totožné. Navyše tunajší súd bol v konaní sp.zn. 9C/3/2002 uzrozumený s vedením konania sp.zn.
1C/91/2003 o neplatnosť darovacej zmluvy, keďže na toto reagoval aj vo svojom meritórnom rozhodnutí
v odôvodnení.

Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol.

Podľa § 151 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí,
ktorýmsakonaniekončí.Účastník,ktorémusaprisudzujenáhradatrovkonania,jepovinnýtrovykonania

vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Keďže si navrhovateľka neuplatnila náhradu trov konania, a vzhľadom na skutočnosť, že jej návrh na
nariadenie predbežného opatrenia bol týmto uznesením zamietnutý a podľa § 75 ods. 8 O.s.p. sa v
takomto prípade toto uznesenie nedoručuje protistrane, teda odporkyni, v dôsledku čoho jej tým nemôžu

vzniknúť ani žiadne trovy konania, súd týchto trovách v tomto uznesení ani nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, žea) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.