Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. marec 2016

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9C/99/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715203746
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Gajerová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1715203746.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou, v právnej veci žalobcu :

Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom v Bratislave, Prešovská č. 48 , zastúpená : Mgr.
Miroslav Vilím , advokát so sídlom v Bratislave, Michalská č. 9, proti žalovanej : X. F. , na neznámom
mieste , o zaplatenie 94,96 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 04.05.2015 sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 94,96
eur s príslušenstvom, titulom nezaplatených faktúr za dodávku pitnej vody z verejného vodovodu a

odvádzanie odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku, na odbernom mieste, na základe zmluvy č.
T. XXX, na adrese odberného miesta Z. Č.. XX/XXX, Š. .
Súd na základe podaného návrhu a k nemu priložených listinných dôkazov vydal platobný rozkaz č.k. XC
XX/XXXX-XX , zo dňa 13.07.2015. Platobný rozkaz sa súdu nepodarilo doručiť na adresu žalovanej ,
do vlastných rúk. Dodatočne vykonaným dokazovaním na zistenie pobytu žalovanej odporcu sa tento
nedostatok nepodarilo odstrániť, nakoľko šetrením bolo zistené, že osoba označená menom X. F. nemá
v obci Š. hlásený pobyt, v registri obyvateľov SR sa nenachádza.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, z ktorých zistil skutkový stav
veci.
Predmetom konania je drobný spor, t.j. spor ktorého hodnota je pod 1000,- eur , preto súd nenariadil
pojednávanie a rozhodol bez ústneho prejednania veci, iba na základe predložených listín a to v súlade
s § 115a ods. 2 OSP. O termíne vyhlásenia rozsudku boli účastníci konania upovedomení oznámením
na úradnej tabuli súdu.
V žalobe žalobca uviedol, že žalovanej dodával pitnú vodu z verejného vodovodu , na odbernom

mieste Š., Z. XX a žalovaná vodu odoberala. Za obder vody vystavil žalobca faktúru na sumu 94,96
eur, ktorú žalovaná nezaplatila.
Podľa zistení súd však vyšlo najavo, že osoba označená menom X. F. pravdepodobne neexistuje, nie
je známy jej dátum narodenia , rodné číslo, miesto pobytu. V registri obyvateľstva SR sa takáto osoba
nevyskytuje, nie je evidovaná v žiadnom súde prístupnom registri a jej totožnosť a pobyt neboli zistené.
Záväzkový (obligačný) právny vzťah je právny pomer, z ktorého pre jednu stanu (dlžníka) vyplýva
povinnosť druhej strane (veriteľovi) z určitého dôvodu niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo

trpieť. V záväzkovom právnom vzťahu sú práva a povinnosti vo vzájomnej relácii. Názov "záväzok" spája
v jednom slove a pojme pohľadávku veriteľa a dlh dlžníka. Ide o všeobecné ustanovenie pre všetky
druhy záväzkových právnych vzťahov. Názvy veriteľ, dlžník a pohľadávka, hoci vyvolávajú predstavu iba
peňažného vzťahu, majú preto širší význam. Práva a povinnosti vyplývajúce zo záväzkového právnehovzťahu od počiatku smerujú len proti určitej osobe alebo niekoľkým určitým osobám a vznikajú z dôvodov
daných medzi dlžníkom a veriteľom (napr. z určitej zmluvy, z protiprávneho konania a pod.). Dôvodom
vzniku záväzkov sú právne skutočnosti (právne a protiprávne úkony a iné zákonom uznané dôvody).

Záväzky preto patria do kategórie tzv. relatívne subjektívnych (súkromných) práv, čím sa odlišujú od
práv vecných, ktoré sú v tomto zmysle právami absolútnymi, pretože pôsobia všeobecne voči ostatným
subjektom bez toho, že by tu bol osobitný právny dôvod. Obsahom (predmetom) záväzkov je plnenie
spočívajúce v povinnosti dlžníka niečo dať (dare), niečo konať (facere), zdržať sa nejakého konania,
opomenúť niečo (ommitere) alebo niečo trpieť (pati) a v oprávnení veriteľa požadovať od dlžníka

splnenie týchto povinností Občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných právnych
skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája .
Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká
narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka , Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno
preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu

súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
Podľa § 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi
nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu
plnoletosťou.
Podľa § 8 ods. 2 Občianskeho zákonníka , plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku.Pred

dosiahnutímtohtovekusaplnoletosťnadobúdalenuzavretímmanželstva.Taktonadobudnutáplnoletosť
sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné.
Podľa § 9 ods. 1 Občianskeho zákonníka Maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú
svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.
Spôsobilosť na právne úkony rozumieme spôsobilosť vlastným konaním, ktoré je v súlade s právnymi

normami, zakladať meniť, či rušiť právne vzťahy t.j. zakladať, meniť či rušiť subjektívne práva resp.
právne povinnosti . Spôsobilosť na právne úkony vzniká v plnom rozsahu dosiahnutím plnoletosti.
Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením 18. roku veku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda
len uzavretím manželstva, a to v prípade maloletého, ktorý je starší ako 16 rokov a na uzavretie
manželstva dal povolenie súd. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva

ani vyhlásením manželstva za neplatné pred dovŕšením osemnásteho roku veku. Maloletí majú len
obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej
vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.
V súdom prejednávanej veci bolo zistené, že subjekt s ktorým uzavrel žalobca zmluvu ako odberateľkou
z odberného miesta určeného v zmluve, neexistuje a neviaže na seba žiadne práva a povinnosti. Je

pravdepodobné, že zmluvu podpísala iní osoba, ktorej totožnosť však nie je známa. Súd preto nemohol
inak, ako žalobu zamietnuť.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle zásady úspešnosti konania. Žalobca nebol v konaní úspešný
a preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom
súdu, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 O. s. p. ods. 1 ) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že,
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli

doteraz uplatnenéf) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.