Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. november 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/39/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108011235
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3108011235.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.

Františka Kováča a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. na verejnom zasadnutí konanom dňa 2. novembra
2015 prejednal odvolanie obžalovaného

J. T.

nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., Ľ. R. č. XXX/XX, na verejnom zasadnutí neprítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 8T/118/2008 zo dňa 29.03.2012 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. per analogiam z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku u
obžalovaného J. T. celý výrok o treste, ako aj výrok o zrušení skoršieho rozsudku.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný J. T. pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu

prvého stupňa odsudzuje podľa § 250 písm. b), ods. 5 Tr. zák., účinného do 31.12.2005, k trestu odňatia
slobody na 5 (päť) rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a) Tr. zák., účinného do 31.12.2005, sa pre výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do 1. (prvej) nápravno-výchovnej skupiny.

Výroky o vine a náhrade škody zostávajú týmto zrušením nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný J. T. uznaný vinným z trestného činu subvenčného

podvodu podľa § 250b ods. 1, ods. 5 Tr. zák., účinného do 31.12.2005, (ďalej len Tr. zák.), formou
spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., v časti dokonaný, v časti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr.
zák., pretože po predchádzajúcej vzájomnej dohode s obžalovanými R. X., J. T. a N. A. obžalovaný č. X
R. T., majiteľ a konateľ obchodnej spoločnosti H. s.r.o. so sídlom W., ul. J. M. XXXX/XX, IČO: 36322415,
za účelom neoprávneného zisku dňa 31.10.2005 požiadal na regionálnom pracovisku R. R., D. XX, U.,
nachádzajúcom sa na Q. sv. G. č. X v W. o poskytnutie národnej podpory v oblasti potravinárstva vo
výške 11.520.000,- Sk (382.393,95 €) podľa výnosu Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 806/2004,

k predmetnej žiadosti vedome predložil nepravdivé a falošné doklady, týkajúce sa preukázania jeho
spôsobilosti v oblasti potravinárska, ktoré zabezpečil obžalovaný č. 3 J. T. a obžalovaný č. 4 N. A., na
základe žiadosti a jej podkladov bola dňa 19.12.2005 uzatvorená zmluva o poskytnutí národnej podpory
č. XXXXXXX vo výške požadovanej sumy, v decembri 2005 bola národná podpora pre spoločnosti H.s.r.o. W. schválená iba vo výške 1.197.089,- Sk (39.736,08 €), uvedená suma bola dňa 29.12.2005
poukázaná na fingovaný účet spoločnosti H. s.r.o. W. vedený na spoločnosti X. s.r.o. W. v W. a.s.
pobočka W. a následne dňa 30.12.2005 bola uvedená suma z účtu vybratá štyrmi hotovostnými výbermi

obžalovanýmč.1R.T.aobžalovanýmč.2R.X.,čímvzniklaškodaR.R.,D.XX,U.Ivovýške1.197.089,-
Sk (39.736,08 €), pričom obžalovaní sa pokúsili spôsobiť škodu R. R., D. XX, U. I vo výške 11.520.000,-
Sk (382.393,95 €).

J. T. bol za to odsúdený podľa § 250b ods. 5 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. k súhrnnému

trestu odňatia slobody na 10 rokov a 6 mesiacov. Podľa § 39a ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol pre výkon
trestu odňatia slobody zaradený do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 35 ods. 3 Tr. zák. súd zároveň zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn.
30T/145/2006zodňa07.04.2009,akoaj všetkyďalšierozhodnutianatentozrušenývýroknadväzujúce,
pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Tým istým rozsudkom boli už právoplatne odsúdení aj R. T., R. X. a N. A. pre ten istý trestný čin ako
obžalovaný J. T..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný J. T., ktoré zahlásil do zápisnice o

hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajca odvolanie
následne aj písomne zdôvodnil. Obhajca predovšetkým poukázal na tú skutočnosť, že pôvodne
spoluobžalovaný R. T. svoju usvedčujúcu výpoveď písomne stiahol, pričom súd prvého stupňa túto
okolnosť nevyhodnotil dostatočným spôsobom. R. spoluobžalovaný R. T., pritom v usvedčujúcej
výpovedi výslovne spomína len spoluobžalovaného N. A. a nie aj J. T.. Taktiež odkaz súdu prvého

stupňa na to, že obžalovaný J. T. sa už v minulosti dopustil obdobného protispoločenského konania
je nesprávny. Obhajca taktiež namietal nesprávny právny záver v podobe spoločného konania, pretože
podľa trestnoprávnejteórie ospolupáchateľstvoide vtedyakkaždýzospolupáchateľovsvojimkonaním
sám naplní znaky skutkovej podstaty trestného činu. Obžalovanému J. T. sa pritom v skutkovej vete
rozsudku nekladie za vinu, že svojím konaním vylákal dotáciu zo štátneho rozpočtu, ale že zabezpečil

nepravdivé a falošné doklady. V skutkovej vete uvádzaná „predchádzajúca vzájomná dohoda“ je v
tomto smere nepostačujúca. Obhajca ďalej namietal postup súdu prvého stupňa pokiaľ pri svojom
rozhodovaní vychádzal aj z výpovede obžalovaného R. X., pretože dňa 31.05.2007 túto vykonal ešte
len v procesnej pozícii podozrivého. Obhajca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť vo výrokoch
týkajúcich sa obžalovaného J. T. podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. s tým, aby vec bola podľa §

322 ods. 1 Tr. por. vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní nový obhajca obžalovaného sa pridržiaval pôvodných
dôvodov odvolania. Odvolanie zároveň doplnil tak, že namietal aj výrok o treste, keď v rozpore s
nálezom Ústavného súdu SR bol obžalovanému uložený trest na základe použitia tzv. asperačnej

zásady. Z tohto dôvodu alternatívne obhajca navrhol aj zrušenie výroku o treste s tým, aby odvolací
súd upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože trest uložený obžalovanému skorším rozsudkom
Okresného súdu Trnava sa javí byť postačujúci na prevýchovu obžalovaného. Prokurátor krajskej
prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1, ods. 2 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov
napadnutého rozsudku týkajúcich sa obžalovaného J. T., ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto
výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné len vo
vzťahu k výroku o treste.

Úvodom k samotným dôvodom svojho rozhodnutia senát odvolacieho súdu považuje za potrebné
poukázať na zákonnosť svojho procesného postupu, keď o odvolaní obžalovaného J. T. rozhodol dňa
2. novembra 2015 v neprítomnosti obžalovaného, za prítomnosti len jeho obhajcu. Predovšetkým je
potrebné uviesť, že obžalovaný J. T. sa v konaní pred súdom správal tak, aby čo najviac oddialil
meritórne rozhodnutie vrátane právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. Už na súde prvého stupňa boli

problémy s doručovaním písomností obžalovanému, keď predseda senátu dokonca musel požiadať
Policajný zbor SR o predvedenie obžalovaného. Dvakrát v dňoch 26.05.2011 a 09.01.2015 muselo
byť hlavné pojednávanie odročené (vo vzťahu ku všetkým štyrom spoluobžalovaným), z dôvodu
práceneschopnosti obžalovaného, resp. starostlivosti o inú osobu. Aj takýto postoj obžalovaného J.T. ku konaniu súdu prvého stupňa viedol odvolací súd k rozhodnutiu podľa § 21 ods. 1 Tr. por. dňa
18.04.2013 o tom, že sa jeho trestná vec v štádiu odvolacieho konania vylučuje na samostatné konanie
(obžalovaný sa verejného zasadnutia dňa 18.04.2013 nezúčastnil z dôvodu práceneschopnosti). V

ďalšom samostatnom odvolacom konaní boli odročené ďalšie štyri verejné zasadnutie (13.08.2013,
15.10.2013, 03.12.2013 a 11.02.2014) z dôvodov nedostavenia sa buď obžalovaného alebo obhajcu
alebo obidvoch spolu. Odvolací súd preto znalecky zisťoval, či zdravotný stav obžalovaného tomuto
bráni účasti na verejnom zasadnutí. Znalkyňa uviedla v znaleckom posudku (č.l. 840-852), že zdravotný
stav obžalovanému nebráni zúčastniť sa na verejnom zasadnutí. Aj po takomto znaleckom dokazovaní

muselo byť verejné zasadnutie ešte dvakrát odročené (04.05.2015 a 21.09.2015), pretože v prvom
prípade bol obžalovaný hospitalizovaný pre zdravotné problémy, ku ktorým sa ale už vyjadrovala
vyššieuvedená znalkyňa, a v druhom prípade zase pre neprítomnosť obhajcu.

Aj z vyššieuvedených dôvodov odvolací súd dňa 02.11.2015 prejednal odvolanie obžalovaného v
jeho neprítomnosti a v prítomnosti jeho obhajcu. Obžalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil len

lekárskym potvrdením, pričom predseda senátu počas prerušenia verejného zasadnutia telefonicky
od ošetrujúceho lekára zistil, že zdravotný stav obžalovaného mu nebráni zúčastňovať sa lekárskych
kontrol, pričom dňa 29.10.2015 sa zúčastnil takejto lekárskej prehliadky (pozri úradný záznam predsedu
senátu nač.l.883) Lekárskasprávapredloženánaverejnomzasadnutíobhajcom,pritomneobsahovala
údaj o tom, že by zdravotný stav obžalovanému bránil účasti na verejnom zasadnutí.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že obžalovaný J. T. sa odmietol zúčastniť na verejnom zasadnutí
dňa 02.11.2015, o termíne ktorého bol riadne a včas upovedomený, tak ako to má na mysli ustanovenie
§ 293 ods. 7 Tr. por.

Ďalej k vytýkaným chybám v odvolaní obhajcu uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. (Uznesením
Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/97/2012 zo dňa 18. apríla 2013 boli odvolania obžalovaných R. X. a
N.A. podľa§319Tr.por.akonedôvodnézamietnuté,pričomobžalovanýR. T.saprotivyššiecitovanému
rozsudku neodvolal). Je síce faktom, že obžalovaný R. T. v konaní pred súdom prvého stupňa
písomne spochybnil svoju usvedčujúcu výpoveď aj obžalovaného J. T., ktorú urobil v prípravnom

konaní a ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, pretože obžalovaný R. T. odmietol na hlavnom
pojednávaní vypovedať. Súd prvého stupňa sa však touto okolnosťou pri hodnotení dôkazov veľmi
dôsledne zaoberal (najmä str. 22 písomných dôvodov rozsudku). Aj senát odvolacieho súdu sa pritom
stotožnilsnázoromsúduprvéhostupňavtom,že pravdivájeusvedčujúcavýpoveď tohtoobžalovaného
z prípravného konania, pretože je nielen podrobná, logická vrátane na seba nadväzujúcich udalostí.

Podstatné je, že táto výpoveď v častiach týkajúcich sa obžalovaného J. T. je potvrdzovaná aj ďalšími
svedeckými výpoveďami, najmä M. W. a čiastočne aj U. Y., známej obžalovaného J. T.. Nie bez významu
pri posudzovaní zmeny tvrdenia spoluobžalovaného R. T. pritom je aj tá okolnosť, že vzhľadom na
procesné postavenie R. T. v tejto trestnej veci sú jeho vyjadrenia k nej prakticky „beztrestné“. Bez
ohľadu na to, či sú pravdivé alebo nie.

Z kontextu usvedčujúcej výpovede obžalovaného R. T. v prípravnom konaní pritom bez akýchkoľvek
pochybností vyplýva nielen účasť obžalovaného N. A., ale aj obžalovaného J. T. na spáchaní
predmetného zločinu. Obžalovaného R. T. s N. A. zoznámil pritom práve obžalovaný J. T. a títo ho
spoločne v súvislosti s „vylákaním dotácie“ aj opakovane navštevovali. Z výpovede svedkyne M. W.

pritom vyplýva, že „delenia“ peňazí na „päť kôpok“ sa nielenže zúčastnil aj obžalovaný J. T., ale tieto
peniaze sa u neho predtým aj rozdelili.

Odvolací súd sa stotožnil aj s právnym názorom súdu prvého stupňa v tom, že všetci štyria obžalovaní
vrátane obžalovanéhoJ.T.sapredmetného trestnéhočinudopustili ako spolupáchatelia podľa§9ods.

2 Tr. zák. Zo skutkovej vety rozsudku jednoznačne vyplýva nielen to, že sa všetci štyria obžalovaní na
spáchaní predmetnejtrestnejčinnostivzájomnedohodli,aleajto,akoktorýobžalovanýsana konečnom
vylákaní(resp. pokusuvylákania)dotácie podieľali (zadováženiefalošnýchdokladov,žiadosťodotáciu,
opakovaný výber z fingovaného účtu). Za takejto situácie sa ani nevyžaduje, aby konanie každého
páchateľa zvlášť zakladalo znaky predmetného trestného činu, postačuje, keď spoločné konanie takto

vopred dohodnutých páchateľov, pri plnení rozdelených úloh sledovalo cieľ v podobe spáchania
trestného činu.Pokiaľ obhajca namietal branie do úvahy aj výpovede obžalovaného R. X., ktoré urobil len v postavení
podozrivého, k tomu senát odvolacieho súdu uvádza, že ani tu súd prvého stupňa nepochybil. Táto
výpoveď obžalovaného R. X. (dňa 31.05.2007a 01.06.22007 - č.l.49-52) bola procesne urobená tak, že

podozrivýbolpoučený praktickyvrovnakomrozsahuakoobvinený,vrátaneprávaodmietnuťvypovedať,
práva na voľbu obhajcu a práva nevypovedať v neprítomnosti svojho obhajcu. Na túto výpoveď potom
možno prakticky rovnako prihliadať, ako kedy ju urobila osoba už v postavení obvineného.

Vo vzťahu k výroku o vine teda odvolací súd neprisvedčil vytýkaným chybám v odvolaní, a v tejto časti

odvolaniu obžalovaného nevyhovel.

Inú situáciu zistil odvolací súd pokiaľ ide o trest uložený obžalovanému J. T.. Trest odňatia slobody
uložený tomuto obžalovanému je vo výraznom nepomere oproti trestom odňatia slobody uloženým
ostatným trom obžalovaným (5 a 6 rokov odňatia slobody). Súd prvého stupňa tento postup odôvodnil
použitím ustanovenia § 35 ods. 2 Tr. zák. - zvýšenie hornej a dolnej hranice trestnej sadzby odňatia

slobody na základe tzv. asperačnej zásady. Tu je skutočne potrebné prisvedčiť názoru obhajcu v tom, že
takéto zvýšenie trestnej sadzby odňatia slobody nie je ústavné, a to na základe nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky PL. ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012 uverejneného v Zbierke zákonov 21.12.2012.
Je pritom zastávaný právny názor, že tento nález sa vzťahuje nielen na časť ustanovenia § 41 ods. 2
Tr. zák., účinného od 01.01.2006, ale sa vzťahuje aj na časť ustanovenia § 35 ods. 2 Tr. zák., účinného

do 31.12.2005.

Súčasne však senát odvolacieho súdu zistil, že v predmetnej veci už neprichádza do úvahy ani použitie
ustanovení o súhrnnom treste, ktoré následne odôvodňovalo použitie predmetnej asperačnej zásady.
Odvolací súd zistil, že ku dňu rozhodovania o odvolaní obžalovaného sa vo vzťahu ku skoršiemu

odsúdeniu obžalovaného J. rozsudkom Okresného súdu Trnava 30T/145/2006 zo dňa 07.04.2009, na
tohto hľadí akoby nebol odsúdený. Ukladanie súhrnného trestu pritom neprichádza do úvahy vo vzťahu
k tým skorším odsúdeniam páchateľa, kde sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.

Z tohto dôvodu odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. zrušil v rozsudku súdu prvého

stupňa celý výrok o uloženom súhrnnom treste oblažovanému J. T.. Odvolací súd sám postupom
podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obžalovanému trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej
sadzby uvedenej v § 250b ods. 5 Tr. zák. Tento trest zodpovedá individualizácii trestu a je primeraný
aj právoplatne uloženým trestom ostatným trom spoluobžalovaným. Miera účasti obžalovaného J.
T. na spoločnom spáchaní predmetného trestného činu neprevyšuje mieru účasti ostatných troch

obžalovaných.

V súlade s ustanovením § 39a ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd zaradil obžalovaného pre výkon trestu odňatia
slobody do 1. nápravnovýchovnej skupiny. Z hľadiska potrieb súčasného výkonu trestu odňatia slobody
sa toto zaradenie s prihliadnutím na § 438 ods. 1 Tr. zák., účinného od 01.01.2006, považuje za ústav

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Vo výroku o povinnosti k náhrade škody podľa § 287 ods. 1 Tr. por. odvolací súd vo vzťahu k
obžalovanému J. T. sám nezistil žiadne pochybenia, a preto tento výrok zostal týmto rozsudkom
nedotknutý.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.