Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/320/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213781
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912213781.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová, predsedníčka senátu, JUDr.

Peter Priehoda a JUDr. Anna Snopčoková, členovia senátu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo
dňa 2. decembra 2013 č. k. 9C/305/2012 - 39, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania. Druhou
výrokovou vetou zamietol návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. O
trovách konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. K zamietnutiu návrhu
žalobcu na prerušenie konania okresný súd uviedol, že dôvodom na prerušenie mala byť sťažnosť na
Ústavný súd SR, keď podľa názoru žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici porušil jeho práva tým, že
nevylúčil sudcov okresného súdu z konania, čím porušil právo žalobcu na zákonného sudcu a nestranný

súd. Podľa žalobcu boli dané dôvody na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) a ods. 2
písm. c) O. s. p. Podľa záveru prvostupňového súdu v danom prípade nejde o situáciu predpokladanú
ustanovením § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p., teda povinnosť súdu prerušiť konanie, ak rozhodnutie
závisí od otázky, ktorú nie je súd v tomto konaní oprávnený riešiť a uviedol, že o daný prípad nejde,
pretože o námietke zaujatosti v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rozhodol
Krajský súd v Banskej Bystrici tak, že všetci sudcovia Okresného súdu neboli z konania vylúčení a
týmto rozhodnutím bol okresný súd viazaný. Nebol teda dôvod na prerušenie konania, keďže o námietke

zaujatosti bolo rozhodnuté podľa zákonných ustanovení upravujúcich procesný postup súdu. Pokiaľ ide
o prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., podľa ktorého môže súd na základe svojho
uváženia prerušiť konanie (pokiaľ prebieha konania, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dá na takéto konanie podnet) tým, že nadriadený súd už rozhodol o
uvedenej otázke, čím je okresný súd viazaný, nebol daný dôvod na uvedený postup.

K veci samej okresný súd uviedol, že v exekučnej veci 3Er/2905/2010 vedenej na tamojšom okresnom

súde, pri ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu a v dôsledku toho k vzniku nároku
žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy okresný súd po vykonaní dokazovania uviedol, že k
nesprávnemu úradnému postupu nedošlo. Poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v
znení účinnom v čase začatia exekúcie, kedy lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora navydanie exekúcie neplatí, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom
a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o vykonanie exekúcie. V uvedenom ustanovení je výslovne
uvedené, že lehota sa nevzťahuje ani na prípady, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)

a d) Exekučného poriadku, teda notársku zápisnicu a rozhodcovský rozsudok. Dôvodom tejto výnimky
je nutnosť preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie preskúmaním písomností,
ktoré v danom prípade ani nemusia byť prílohou návrhu na vykonanie exekúcie (napr. rozhodcovskej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky). V danej exekučnej veci existovali oba dôvody, pri ktorých neplatí
15 dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie. V danom prípade bol exekučným titulom práve rozhodcovský rozsudok. Prvostupňový súd
konštatoval, že žalobca nepreukázal jednu zo zákonných podmienok pre vznik prípadného nároku
na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy a to nesprávny úradný postup okresného súdu. Preto
sa nezaoberal skúmaním otázky, či mu vznikla škoda alebo nemajetková ujma a či existuje príčinná
súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, prípadne nemajetkovej
ujmy na strane žalobcu, keď 15 dňová lehota v konkrétnom prípade neplatila, nakoľko žiadosť súdneho

exekútora o vydanie poverenia bola zamietnutá a exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok.
Zároveň okresný súd poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu SR v zmysle ktorej, nie každý zistený
prieťah v súdnom konaní má za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov v zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy, resp. práva na prejednanie záležitostí v
primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru (ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, II. ÚS 57/01). Nečinnosť

súdu, hoci aj v trvaní niekoľko mesiacov nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 42/01). V tejto situácii poukázal na skutočnosť, že žalobca
podáva hromadne v rámci celej Slovenskej republiky niekoľko až desiatok tisíc návrhov na exekúciu na
základe exekučných titulov rozhodcovských rozsudkov, čím de facto znemožňuje rozhodnúť súdom v
primeraných lehotách, návrhy podáva opakovane aj potom, ako boli právoplatne judikované okolnosti,

že žalobcom používané exekučné tituly obsahujú neprijateľné podmienky a pre ich rozpor so zákonom
boli žiadosti o vydanie poverenia zamietnuté.

Pokiaľ žalobca požiadal o odročenie pojednávania s návrhom na doplnenie dokazovania znaleckým
posudkom,ktoréhovypracovaniezadal,súduviedol,žetútopovinnosťmalžalobcasplniťužpripodávaní

návrhu na súd. Pretože však bolo konštatované, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nebolo
potrebné zaoberať sa otázkou vzniku škody na strane žalobcu a ani nebol dôvod odročiť pojednávanie
z dôvodu doplnenia dokazovania týmto spôsobom.

Námietkou premlčania, ktorú vzniesla žalovaná sa prvostupňový súd nezaoberal z dôvodov, že žalobný

návrh zamietol z iného dôvodu.

Protirozsudkuokresnéhosúdupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobca.Navrholrozsudok
okresného súdu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. V odvolacích dôvodoch poukázal na
ustanovenie § 205 ods. 2, s použitím § 221 ods. 1 O. s. p. Poukázal na to, že okresný súd vec

prejednal v jeho neprítomnosti s odôvodnením, že sa pojednávania nezúčastnil bez ospravedlnenia.
Uviedol, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania a označil aj dôležité dôvody spolu s
listinami preukazujúcimi tieto dôvody a preto nemal okresný súd postupovať podľa ustanovenia § 101
ods. 2 O. s. p. Tým mu odňal právo konať pred súdom. Už v návrhu na začatie konania upovedomil
súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému vec bola pridelená systémom súdneho

manažmentu je potrebné z konania vylúčiť, na túto okolnosť krajský súd neprihliadol. Napriek tomu v
jeho očiach a tiež v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nezaujatého. Rozhodnutie
krajského súdu v tomto smere považuje za rozporné s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských
súdov v obdobných veciach. Podľa názoru odvolateľa konečné rozhodnutie vo veci neprichádzalo v
čase jeho vydania do úvahy aj preto, že v rovnakom rozhodnutí súd zamietol návrh na prerušenie

konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., proti ktorému je prípustné odvolanie. Proti tomuto
rozhodnutiu podáva odvolanie, pričom v čase podania odvolania o zamietnutí žaloby nebolo ešte
právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Meritórne rozhodnutie považuje
za prinajmenšom predčasné a dôsledkom správania sa súdu, kedy predbehol vydaním meritórneho
rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke

nestrannosti sudcu, znamená porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu a maria jeho možnosť konať
pred súdom. Ďalej uvádza, že okresný súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých môže
viesť konanie, keď ignoroval žiadosť žalobcu o zrušenie (odročenie) pojednávania z dôležitého dôvodu,
pričomnapojednávanívjehoneprítomnostiajmeritórnerozhodolnapriekoznámeniu,žetrvánaosobnejúčasti svojho právneho zástupcu za podmienky, že bude vedené nestranným sudcom na nestrannom
súde. Uvádzal, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, od ktorých súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal, ani k vykonaným dôkazom. Tým došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k

porušeniu jeho práva na súdnu ochranu a k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom.

V ďalšom poukázal na skutočnosť, že žalovaný sa k veci nevyjadril napriek výzve súdu a podľa
odvolateľa mal preto súd o návrhu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O. s. p., keď
skutkovým základom sa mal stať žalobcom tvrdený skutkový stav. Namiesto toho súd bez nariadenia

pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah a rozsah si určil sám a následne
vo veci meritórne rozhodol ignorujúc uvedené zákonné ustanovenie. Okresný súd zamietol návrh v
časti náhrady skutočnej škody z dôvodu jej neodôvodnenosti, zaoberal sa len škodou, ktorá mala
súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisoval ju ako škodu, ktorá vznikla v
príčinnej súvislosti s konaním dlžníka, pričom ignoroval všetky tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla
z dôvodu udržiavania a správy informačného systému a výdavkov na administratívne spracovanie

textov, publikačné výdavky spojené s vyhotovením urgencií, poštovné a telekomunikačné výdaje a
preto je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a je prejavom svojvôle súdu. Vytýkal
súdu, že nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci
bez zbytočných prielohov zaručené článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv na
prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Sám
pritom zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a
nesprávny úradný postup nenašiel objektívne udržateľné ospravedlňujúce dôvody. Rozhodnutie označil
za vnútorne rozporné, keď napriek zisteniu porušenia práva to nekonštatoval, na takejto chybe postavil
svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi. S odôvodnením rozhodnutia nesúhlasí,

tvrdí, že jeho práva boli porušené prekročením zákonom stanovenej lehoty, čo vyplýva z vykonaného
dokazovania. Preto sú aj irelevantné úvahy súdu o tom, aké spôsoby judikovania pohľadávky si žalobca
zvolil, rovnako irelevantné sú úvahy súdu o podstate a rozsahu podnikateľského rizika a o udržiavaní
kontaktu súdneho exekútora, keď tento nemôže byť činný, kým nezíska poverenie na vykonanie
exekúcie od súdu.

Písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu žalovaná nepodala.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s.
p. bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu ako

vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil z nasledovných dôvodov.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci v znení účinnom do 31. 12. 2012 štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona,

pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo
iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím
o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť akýkoľvek úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na
náhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupommáten,komubolatakýmtopostupomškoda

spôsobená.

Aktuálna právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná
ako absolútna objektívna zodpovednosť. Na vznik právnej zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci musia byť splnené zákonné podmienky - predpoklady vzniku zodpovednosti za

škodu. Konkrétne ide o porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon) prípadne právne relevantná
udalosť spôsobujúca škodu (škodná udalosť); nepriaznivý následok protiprávneho úkonu, resp. škodnej
udalosti, ktorým je určitá škoda; príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a nepriaznivým
následkom, teda škodou. V danej veci tvrdeným porušením právnej povinnosti zo strany žalovanéhobol tvrdený nesprávny úradný postup a to nerozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia súdnemu
exekútorovi v zákonom stanovenej lehote.

Z obsahu spisu vyplýva, že v exekučnej veci 3Er/2905/2010 súdny exekútor podal na súd žiadosť
o udelenie poverenia dňa 26. 11. 2010. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s. O žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia
rozhodol súd uznesením zo dňa 07. 03. 2011 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol, oprávnený sa voči tomuto uzneseniu neodvolal. Pokiaľ ide o dôvody, pre

ktoré prvostupňový súd nepovažoval za splnenú podmienku nesprávneho úradného postupu vzhľadom
na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie,
považuje odvolací súd závery prvostupňového súdu za správne a v súlade s právnou úpravou. Preto
v tomto smere odkazuje v celom rozsahu na odôvodnenie prvostupňového rozsudku, z ktorého je
dostatočne zrejmý dôvod, pre ktorý prvostupňový súd konštatoval, že nebola preukázaná základná
podmienka pre zodpovednosť žalovaného podľa zákona č. 514/2003 Z. z. tvrdený a nepreukázaný

nezákonný postup. Vzhľadom na absenciu jednej zo základných podmienok nebol dôvod zaoberať sa
ďalšími podmienkami, keďže vyššie uvedené zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne.

Pokiaľ vytýka odvolateľ, že prvostupňový súd meritórne rozhodol skôr, ako nadobudlo právoplatnosť
rozhodnutie o jeho návrhu na prerušenie konania, odvolací súd konštatuje, že uvedeným postupom

nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom, ani nebolo porušené jeho právo na súdnu
ochranu, pretože neboli splnené obligatórne ani fakultatívne podmienky pre prerušenie konania podľa
ustanovenia § 109 ods. 1, 2 O. s. p. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú námietku žalobcu, že
vo veci rozhodoval vylúčený sudca, odkazuje pritom na skutočnosť, že Ústavný súd SR opakovane
odmietol sťažnosti žalobcu, ktorými namietal porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu a

spravodlivý súdny proces z dôvodu, že krajský súd nevylúčil všetkých sudcov okresných súdov, pričom
svoj nárok odvodzoval od postupu toho - ktorého okresného súdu (napr. sp. zn. I. ÚS 89/2013, sp. zn.
I. ÚS 92/2013). Zákonný sudca v tejto súdenej veci N.. V.Z. nebol vylúčený z konania, ako to vyplýva z
rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici 15NcC/564/2012 zo dňa 16. októbra 2012.

Odvolací súd nevidí dôvod zaujímať svoje stanovisko k námietkam odvolania, ktoré vôbec nereagujú na
odôvodnenie napadnutého rozsudku, resp. ktoré vôbec nesúvisia s predmetnou vecou (napr. tvrdenie,
žežalovanásanevyjadrilanapriekvýzvesúdu,tvrdenie,ževovecisaneuskutočniloústnepojednávanie,
čo nezodpovedá skutočnosti, tvrdenie, že vo veci malo byť rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie,
zaoberanie sa len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu ignorujúc

tvrdenia žalobcu o majetkovej škode v súvislosti s udržiavaním a správou informačného titulu).

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané
dokazovanie v súlade s ustanovením § 132 O. s. p. vyhodnotil a rozhodnutie náležite odôvodnil v súlade
s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. Odvolací súd sa s rozhodnutím okresného súdu vysloveným v

napadnutomrozsudkuakoajsjehoodôvodnením,ktorépovažujezavyčerpávajúce,zrozumiteľné,jasné
a presvedčivé, stotožňuje, námietky žalobcu považuje za nedôvodné a neprijateľné.

Vzhľadomnauvedenéodvolacísúdnapadnutýrozsudokakovecnesprávnyspoukazomnaustanovenie
§ 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov konania
nepriznal, keď tieto nežiadala a ani zo spisu jej žiadne účelne vynaložené trovy v odvolacom konaní
nevyplývajú (§ 224 ods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p.).
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 . 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.