Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. február 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19P/86/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513209978
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2513209978.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q.
A., S.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny, Piešťany, dieťa matky: X. A., S.. XX.XX.XXXX, M. Y.. X. X. Č.. XXXX/XX, A., zastúpená: Mgr.
Zuzana Lányiová, advokátka so sídlom Nám. sv. Michala 11, Hlohovec a otca: R. Z., S.. XX.X.XXXX,
M. G. Č.. XXX, V., zastúpený: JUDr. Mária Jezerská, advokátka so sídlom Hlavná 42, Trnava, o zmenu

úpravy styku, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Q. v roku 2015 v nasledovných dňoch:
- 28. 02. 2015 od 9.00 hod. do 01. 03. 2015 do 18.00 hod.
- 09. 03. 2015 od 9.00 hod. do 10. 03. 2015 do 18.00 hod.
- 18. 03. 2015 od 13.00 hod. do 19. 03. 2015 do 18.00 hod.
- 28. 03. 2015 od 9.00 hod. do 29. 03. 2015 do 18.00 hod.
- 06. 04. 2015 od 9.00 hod. do 07. 04. 2015 do 18.00 hod.

- 15. 04. 2015 od 13.00 hod. do 16. 04. 2015 do 18.00 hod.
- 25. 04. 2015 od 9.00 hod. do 26. 04. 2015 do 18.00 hod.
- 04. 05. 2015 od 9.00 hod. do 05. 05. 2015 do 18.00 hod.
- 13. 05. 2015 od 13.00 hod. do 14. 05. 2015 do 18.00 hod.
- 23. 05. 2015 od 9.00 hod. do 24. 05. 2015 do 18.00 hod.
- 01. 06. 2015 od 9.00 hod. do 02. 06. 2015 do 18.00 hod.

- 10. 06. 2015 od 13.00 hod. do 11. 06. 2015 do 18.00 hod.
- 20. 06. 2015 od 9.00 hod. do 21. 06. 2015 do 18.00 hod.
- 29. 06. 2015 od 9.00 hod. do 30. 06. 2015 do 18.00 hod.
- 08. 07. 2015 od 13.00 hod. do 09. 07. 2015 do 18.00 hod.
- 18. 07. 2015 od 9.00 hod. do 19. 07. 2015 do 18.00 hod.
- 27. 07. 2015 od 9.00 hod. do 28. 07. 2015 do 18.00 hod.
- 05. 08. 2015 od 13.00 hod. do 06. 08. 2015 do 18.00 hod.

- 15. 08. 2015 od 9.00 hod. do 16. 08. 2015 do 18.00 hod.
- 24. 08. 2015 od 9.00 hod. do 25. 08. 2015 do 18.00 hod.
- 02. 09. 2015 od 13.00 hod. do 03. 09. 2015 do 18.00 hod.
- 12. 09. 2015 od 9.00 hod. do 13. 09. 2015 do 18.00 hod.
- 21. 09. 2015 od 9.00 hod. do 22. 09. 2015 do 18.00 hod.
- 30. 09. 2015 od 13.00 hod. do 01. 10. 2015 do 18.00 hod.

- 10. 10. 2015 od 9.00 hod. do 11. 10. 2015 do 18.00 hod.
- 19. 10. 2015 od 9.00 hod. do 20. 10. 2015 do 18.00 hod.
- 28. 10. 2015 od 13.00 hod. do 29. 10. 2015 do 18.00 hod.
- 07. 11. 2015 od 9.00 hod. do 08. 11. 2015 do 18.00 hod.
- 16. 11. 2015 od 9.00 hod. do 17. 11. 2015 do 18.00 hod.
- 25. 11. 2015 od 13.00 hod. do 26. 11. 2015 do 18.00 hod.
- 05. 12. 2015 od 9.00 hod. do 06. 12. 2015 do 18.00 hod.

- 14. 12. 2015 od 9.00 hod. do 15. 12. 2015 do 18.00 hod.- 23. 12. 2015 od 9.00 hod. do 24. 12. 2015 do 18.00 hod.
V roku 2016 v nasledovných dňoch:
- 02. 01.2016 od 9.00 hod. do 03. 01.2016 do 18.00 hod.

- 11. 01.2016 od 9.00 hod. do 12. 01. 2016 do 18.00 hod.
- 20. 01.2016 od 13.00 hod. do 21. 01.2016 do 18.00 hod.
- 30. 01.2016 od 9.00 hod. do 31. 01.2016 do 18.00 hod.
- 08. 02.2016 od 9.00 hod. do 09. 02.2016 do 18.00 hod.
- 17. 02.2016 od 13.00 hod. do 18. 02.2016 do 18.00 hod.

- 27. 02.2016 od 9.00 hod. do 28. 02.2016 do 18.00 hod.
- 07. 03.2016 od 9.00 hod. do 08. 03.2016 do 18.00 hod.
- 16. 03.2016 od 13.00 hod. do 17. 03.2016 do 18.00 hod.
- 26. 03.2016 od 9.00 hod. do 27. 03. 2016 do 18.00 hod.
- 04. 04. 2016 od 9.00 hod. do 05. 04.2016 do 18.00 hod.
- 13. 04.2016 od 13.00 hod. do 14. 04.2016 do 18.00 hod.

- 23. 04.2016 od 9.00 hod. do 24. 04.2016 do 18.00 hod.
- 02. 05.2016 od 9.00 hod. do 03. 05.2016 do 18.00 hod.
- 11. 05.2016 od 13.00 hod. do 12. 05.2016 do 18,00 hod.
- 21. 05.2016 od 9.00 hod. do 22. 05.2016 do 18.00 hod.
- 30. 05.2016 od 9.00 hod. do 31. 05.2016 do 18.00 hod.

- 08. 06.2016 od 13.00 hod. do 09. 06.2016 do 18.00 hod.
- 18. 06.2016 od 9.00 hod. do 19. 06.2016 do 18.00 hod.
- 27. 06.2016 od 9.00 hod. do 28. 06.2016 do 18.00 hod.
- 06. 07.2016 od 13.00 hod. do 07. 07.2016 do 18.00 hod.
- 16. 07.2016 od 9.00 hod. do 17. 07.2016 do 18.00 hod.

- 25. 07.2016 od 9.00 hod. do 26. 07.2016 do 18.00 hod.
- 03. 08.2016 od 13.00 hod. do 04. 08.2016 do 18.00 hod.
- 13. 08.2016 od 9.00 hod. do 14. 08.2016 do 18.00 hod.
- 22. 08.2016 od 9.00 hod. do 23. 08.2016 do 18.00 hod.
- 31. 08. 2016 od 9.00 hod. do 01. 09.2016 do 18.00 hod.

Počas vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok od 24.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod.,
od 27.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 10.00 hod., každý nepárny kalendárny rok od 25.12. od 10.00 hod.
do 27.12. do 10.00 hod, od 30.12. od 10.00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do 10.00 hod.
Počas veľkonočných sviatkov každý rok vo Veľkonočný pondelok od 11.00 hod. do 18.00 hod.

V čase letných prázdnin každý rok od 3. 8. od 9.00 hod. do 9. 8. do 18.00 hod.

Otec si maloletú prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky Matka je povinná
maloletú na styk s otcom riadne pripraviť. Otec je povinný dodržiavať určený čas.
Obajarodičiasúpovinnínemožnosťuskutočneniasastykuvhodnýmspôsobombezodkladnesioznámiť.

II. Matka je povinná najmenej jedenkrát v mesiaci a to v termíne vždy najneskôr do 25. dňa toho-ktorého
mesiacavhodnýmspôsobom(písomne,telefonicky,elektronickoupoštou)informovaťotcaozdravotnom
stave maloletej a iných dôležitých udalostiach v živote maloletej Patrície, pričom prvýkrát je matka
povinná uvedenú povinnosť splniť v najbližšom termíne nasledujúcom po nadobudnutí právoplatnosti

tohto rozsudku.

III. Súd ukladá matke a otcovi maloletej Q. povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu -
psychologickému poradenstvu v trvaní dvoch rokov od právoplatnosti tohto rozhodnutia v intervaloch
podľa doporučenia psychológa s cieľom zlepšiť komunikáciu medzi rodičmi ohľadom výchovy maloletej

Q.Í. a starostlivosti o maloletú, eliminovať negatívne ovplyvňovanie maloletej Q. rodičmi vo vzťahu k
druhému rodičovi.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V. Otec je povinný zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu vo výške 100,40 eur, do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Matka je povinná zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu vo výške 400,40 eur, do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.VI. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 12P/183/2012-27 zo dňa 9.4.2013.

o d ô v o d n e n i e :

Otec sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 9.9.2013 domáhal zmeny - rozšírenia úpravy styku s
maloletou Q..

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so spisom
Okresného súdu v Piešťanoch sp.zn. 12P/183/2012, znaleckým dokazovaním znalcom z odboru
psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých a zistil nasledovný

skutkový stav:

Z rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 12P/183/2012-27 zo dňa 9.4.2013 súd zistil, že bola
schválená rodičovská dohoda na základe ktorej bol otec oprávnený stretávať sa s maloletou Q. každý
týždeň v roku vždy druhý deň svojho nepretržitého pracovného voľna od 12.00 hod. do 17.00 hod, každý

párny rok v čase vianočných sviatkov dňa 25.12. od 10.00 hod. do 16.00 hod, každý nepárny rok dňa
24.12. od 10.00 hod. do 16.00 hod, každý veľkonočný pondelok od 12.00 hod do 17.00 hod, počas
druhého týždňa celozávodnej dovolenky otca každý deň od pondelka do stredy v čase od 10.00 hod do
17.00 hod bez prespania, a to bez prítomnosti matky s tým, že matka je povinná dieťa na styk riadne
pripraviť a odovzdať otcovi v mieste bydliska maloletej a otec je povinný včas odovzdať dieťa matke v

mieste bydliska maloletej. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.5.2013.

Splnomocnený zástupca otca uviedol, že poukazuje na to, že od poslednej úpravy styku uplynul určitý
čas, maloletá je staršia, začala chodiť do škôlky, s otcom majú vytvorený pevný citový vzťah, je toho
názoru, že maloletá je v súčasnosti už psychicky pripravená na to, aby mohla u otca aj prespávať.

Poukazuje na to, že otec si riadne plní vyživovaciu povinnosť, je to človek so zodpovedným prístupom.

Otec uviedol, že stretávanie s maloletou sa realizuje podľa rozhodnutia súdu, býva s ňou zhruba každých
9, 10 dní, kedy ju má v čase od 12.00 hod. do 17.00 hod.. Matke vždy vopred ohlási minimálne týždeň
dopredu, kedy si príde pre maloletú, žiadny problém nie je, maloletá je spokojná, teší sa, dokonca mu

sama povie, že ho od rána čakala. Povedala mu tiež...“Maminka mi povedala, aby som sa na teba
netešila“...Maloletej sa pýtal, čo by povedala, keby bola u neho dlhšie, ona povedala: „Ja nechcem s
tebou bývať“. Pýtal sa jej, či by u neho aj prespala, ona povedala, že ona chce bývať s maminkou, u
neho bývať nechce. Maloletá bola u neho i na Štedrý deň. Mal celozávodnú dovolenku, myslí si, že to
bolo od 21.12.2013 do 10.1.2014 chcel maloletú i v tomto období, matke to vopred oznámil, že príde,

ale nikto mu neotváral. Ja pevne presvedčený, že to čo robí, je dobre, vidí, že malá sa na neho teší,
dobre sa s ním cíti, aj mu to povie. Nechápe, prečo matka bráni aby sa s maloletou stretával. Maloletá
bude mať 4 roky a trávi s ňou len pár hodín, preto sa domáha takejto úpravy. Smenu vždy končí nočnou
službou, ktorá končí ráno o 06.00 hod. a potom by si išiel pre maloletú až ten ďalší deň od 8.00 hod.,
keďže potom má voľno dva a pol dňa.

Splnomocnená zástupkyňa matky uviedla, že s návrhom na zmenu úpravy styku nesúhlasia, návrh bol
podaný bez toho, aby došlo k nejakej zmene pomerov, posledné rozhodnutie o úprave styku bolo vydané
9.4.2013, predmetný návrh bol podaný už v septembri 2013, je toho názoru, že maloletá nemá s otcom
vybudovaný taký vzťah, ktorý by sa mal momentálne rozširovať, matka má vedomosť o tom, že otec sa

maloletej v čase keď ju má nevenuje, pustí jej televízor. Bez vykonania znaleckého dokazovania nie je
možné zistiť aká je najvhodnejšia úprava styku otca s maloletou.

Matka uviedla, že je toho názoru, že otec nie je schopný postarať sa o maloletú, maloletá jej povedala,
že napr. v lete keď boli spolu na kúpalisku, nechal ju samú v malom bazéne bez kolesa, on sa kúpal

vo veľkom bazéne, povedala jej, že ujo, čo tam bol ju zachránil, že sa topila. Potom jej povedala, že
na kúpalisko pôjde už len s ňou, bola s ňou aj na kúpalisku, nechcela ísť do bazéna, bála sa. Stalo sa
tiež, že boli s otcom pri koňoch, kôň ju kopol, mala modrinu na bruchu. Maloletá od neho chodí hladná,
povedala jej, že jej nedal ani jesť ani piť, ona jej dáva vodu, otec to necháva v aute. Nesúhlasí s tým,
aby tam prespávala, keď otec býva v sociálnych bytoch, sám jej raz povedal, že Rómovia, ktorí tam

bývajú hádžu kamene do okien, stalo sa to aj jemu. Maloletá jej tiež povedala, že ju otec masíroval, žejej povedal, že keď bude veľká bude jeho ženou, musela jej to vysvetľovať, že to nie je možné, nevedela
to pochopiť. Pýtala sa jej kde ju masíroval, nepovedala jej. Maloletá jej veľakrát povedala, že tam majú
zimu, stalo sa, že keď prišla od otca, potom bola chorá. Je toho názoru, že 5 hodín s otcom je pre ňu dlho,

aj sama maloletá jej povedala, že sa pýtala domov, ale otec jej nedovolil. Maloletá chodí od septembra
do škôlky v Hlohovci, trikrát do týždňa chodí na krúžok mažoretiek a to v pondelok, stredu a v piatok,
tento krúžok má vždy od 14.15 hod. asi do 16.00 hod. Maloletá jej povedala teraz v nedeľu (výpoveď
na pojednávaní dňa 5.2.2014), že otec jej povedal, že tam bude spať, že mu povedala, že nechce, on
jej na to povedal, že bude musieť, maloletá jej povedala, že ona odtiaľ utečie domov. Nesúhlasí ani s

tým, aby sa otec s maloletou stretával cez týždeň, lebo chodí do škôlky, veľmi rada tam chodí, keď je
s otcom do škôlky nejde, ona by si predstavovala stretávanie otca s maloletou každý druhý víkend v
sobotu a v nedeľu, ale bez prespania.

K výpovedi matky otec uviedol, že z toho, čo uviedla matka vôbec nič nie je pravdou, teda nie je pravdou,
že by zanedbal starostlivosť o maloletú či už na kúpalisku, alebo keď boli na koňoch, nie je pravda, že

ju masíruje, ani jej nehovoril, že bude jeho ženou. Nevie prečo matka toto uvádza, nesúhlasí s tým, aby
maloletá bola s ním len počas víkendov a bez prespania tak ako to navrhuje matka.

Kolízna opatrovníčka uviedla, že vzhľadom na vyjadrenia oboch rodičov z ktorých je zrejmý úplne
iný názor na vec, vzhľadom na to, že už v minulosti bolo konštatované, že nie je možná medzi nimi

komunikácia, je toho názoru, že v danej veci je nevyhnutné vykonať znalecké dokazovanie za účelom
zistenia najvhodnejšej úpravy styku otca s maloletou.

Zo znaleckého posudku č. 30/2014 PhDr. L. M., znalca s odboru psychológia, odvetvie Klinická
psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, zo dňa 7.7.2014, vypracovaného v predmetnom

konaní, vyplýva, že úlohou znalca bolo vypracovať znalecký posudok, ktorý zodpovie nasledovné:
Aký má maloletá vzťah k matke a k otcovi?
Aký vzťah majú matka a otec k maloletej?
Ku komu z rodičov má maloletá bližší vzťah?
Aký je doterajší výchovný vplyv rodičov na maloletú?

Bola by zmena úpravy styku s maloletou tak, ako to navrhuje otec, v jej záujme?
Spĺňa otec maloletej predpoklady pre úpravu styku s maloletou tak, ako to navrhuje? Ak áno, v akých
intervaloch by to bolo pre maloletú najlepšie?
V akom rozsahu by bolo vhodné upraviť styk maloletej s otcom?
Či je v prospech maloletej stretávanie sa s otcom?

Sú tu podľa zistení znalca dôvody pre obmedzenie resp. zákaz styku niektorého z rodičov s maloletou?
Uviesť iné dôležité zistenia.
Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že z hľadiska doterajšieho vývinu socializácie maloletej môže
konštatovať, že maloletá si v doterajšom sociálnom vývine vytvorila jedinečný citový vzťah k osobe
matky a k osobe otca. V aktuálnom vývinovom období maloletej by dlhodobá psychologická a emočná

neprítomnosť jedného z rodičov mohla viesť k emočným poruchám u maloletej. Maloletá má fyzický
vek 4 roky a 3 mesiace, je schopná plnej individualizácie, tj. mala by byť schopná znášať primerane
dlhú separáciu od vzťahovo významnej osoby. Uvedené v jej sociálnom vývine bolo už plne dosiahnuté.
Matka má vytvorenú pevnú citovú väzbu k maloletej. Matka prechováva výrazne negatívne postoje k
otcovi maloletej, ktorými negatívne kontaminuje maloletú, čo sa prejavuje v intermitentnej vzťahovej

väzbe maloletej k otcovi. Matka toho času nie je schopná konštruktívneho rozhovoru s otcom maloletej,
má tendenciu, ale aj reálne produkuje o otcovi maloletej degradujúce tvrdenia, ktoré majú za cieľ narušiť
vzťahovú väzbu maloletej k otcovi.
Otec má vytvorenú pevnú citovú väzbu k maloletej. Vzťahová väzba k maloletej je negatívne
kontaminovaná postojom matky voči jeho osobe, pričom matka tieto postoje prezentuje aj pred

maloletou. Aj napriek tomu, ale najmä v dôsledku toho, že sa otec nenechal odradiť a snažil sa s
maloletou budovať vzťah, a to v podobe spoločných aktivít, si maloletá k nemu vytvorila vzťahovú väzbu.
Otec je schopný konštruktívneho rozhovoru s matkou maloletej, ale naráža na neochotu a sabotovanie
zo strany matky. Aj na základe pretrvávajúcej poruchovej komunikácie medzi rodičmi mu často chýbajú
informácie o maloletej, ktoré by potreboval v zmysle výchovy a starostlivosti o maloletú.

Maloletá je citovo naviazaná na oboch rodičov. Aj vzhľadom k veku maloletej je možné pozorovať
výraznejšiu fiksáciu na matku. Vzťahová väzba maloletej k rodičom je aktuálne pevne ukotvená, aj keď
v poslednom období je táto vzťahová väzba k otcovi maloletej mierne oslabovaná v dôsledku kratšiehotrvania spoločne stráveného času. V interagovaní maloletej s obidvomi rodičmi nezisťuje, že by sa
maloletá v týchto vzťahoch cítila byť ohrozená resp., že by v nich prežívala psychickú tieseň resp. záťaž.
Maloletá vykazuje priemernú úroveň vedomostí, ktoré v doterajšom vývine získala vo svojom životnom

prostredí. Na základe znaleckého vyšetrenia zistil, že výchovný vplyv otca maloletej z hľadiska určeného
styku s maloletou je primeraný a podnetný pre optimálny psychický a fyzický vývin maloletej. Otec
sa primárne zameriaval na budovanie si vzťahu s maloletou prostredníctvom spoločných aktivít, ktoré
hodnotí ako priliehajúce. Výchovný vplyv matky maloletej je v zásade podnetný, ale v zmysle vytvárania
podmienok pre styk a budovanie vzťahu otca s maloletou je častokrát kontraproduktívny. V tomto zmysle

matka negatívne kontaminuje maloletú, čo u maloletej vytvára predsudky vo vzťahu k otcovi.
Na základe znaleckého vyšetrenia je toho názoru, že úpravu styku otca s maloletou je možné rozšíriť o
prespatie maloletej u otca. Z hľadiska psychosociálneho vývinu maloletej a taktiež aj z hľadiska štruktúry
osobnosti otca maloletej nevidí prekážky. Je však možné predpokladať, že uvedené rozšírenie styku
otca s maloletou o prespatie vzhľadom k aktuálnemu postoju matky k danej veci, môže spôsobovať
problémy v zmysle zvyšovania stresogénosti pri realizovaní rozšíreného styku.

Otec má v primárnych osobnostných predpokladoch v súvislosti s výchovou a starostlivosťou o maloletú
vytvorené dostatočné osobnostné predpoklady pre zabezpečenie riadnej výchovy a starostlivosti o
zdravý psychický a fyzický vývin maloletej. Je potrebné zdôrazniť, že znaleckým vyšetrením sa nezistil v
štruktúre osobnosti otca úpadok vyšších citov morálnych, estetických, intelektuálnych a etických, ktoré
sú obsiahnuté v morálnych zásadách, pravidlách a zákonoch pokladaných za nevyhnutné predpoklady

spoločenskej existencie. Navrhuje, aby bol styk otca s maloletou upravený tak, že sa s maloletou môže
stretávať každý nepárny týždeň od piatku 16.00 do soboty 18.00 hod. Okrem uvedeného navrhuje
realizovať styk s maloletou každý párny týždeň v piatok a to tak, že otec maloletej si maloletú vyzdvihne
v materskej škole v čase keď maloletá končí a maloletú odovzdá o 18.00 v mieste bydliska matky. Potom
čo maloletá začne s povinnou školskou dochádzkou (čiže vo veku 6 resp. 7 rokov) navrhuje upraviť styk

otcasmaloletoutak,žesaotecmôžesňoustretávaťnepárnytýždeňodpiatkudonedelevčaseod17.00
hod do 17.00 hod.. Počas letných prázdnin navrhuje upraviť styk počas prvého týždňa celozávodnej
dovolenky od pondelka 9.00 hod do nedele 18.00 hod.
Stretávanie maloletej s otcom je v prospech zdravého psychického a fyzického vývinu maloletej.
Dlhodobá psychologická a emočná neprítomnosť jedného z rodičov by mohla viesť k emočným

poruchám u maloletej.

Otec uviedol, že nemá námietky k znaleckému posudku, poukazuje však na to, že znalcom navrhovaná
úprava styku nie je možná vzhľadom na jeho pracovné povinnosti, keď pracuje na 4 smeny. Stretnutia s
maloletou prebiehajú bez problémov, maloletá je spokojná, teší sa. Keď nastúpila do auta, vždy mu dala

pusu, až keď už sedela v aute, aby to mama nevidela, čo mu maloletá povedala, minule mu nechcela
dať pusu, ani keď si sadla do auta, stále sa obzerala, či ich mama nevidí. S maloletou telefonoval, keď
sa s ňou nemohol stretnúť, lebo bola chorá, pýtal sa jej čo jej je, povedala, že mu to nemôže povedať,
lebo jej to mama zakázala, na to počul, ako jej matka hovorila, že jej nič nezakázala. Maloletej hovoril,
že u neho bude spávať, ona sa teší, dokonca si vybrala aj miesto, kde bude spávať.

Splnomocnená zástupkyňa otca uviedla, že úpravu styku navrhujú v zmysle písomného podania zo
dňa 7.1.2015, kde rozpísali jednotlivé dni a hodiny, v ktorých otec žiada úpravu styku s maloletou Q.,
vychádzali pri tom z harmonogramu práce otca na rok 2015 a 2016. Ďalej žiadajú upraviť styk i počas
vianočných a veľkonočných sviatkov tak ako to uviedli v tomto návrhu, v čase letných prázdnin so

zmenou tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou v čase od 3.8. každého roka od 9.00 hod.
do 16.8. každého roka do 18.00 hod.. Vzhľadom na to, že matka neposkytuje otcovi žiadne informácie
o dieťati trvá i na tom, čo navrhli v písomnom návrhu zo dňa 7.1.2015, t. j. aby matke bola uložená
povinnosťinformovaťotcaozdravotnomstavemaloletejPatrícieakoajoinýchpodstatnýchokolnostiach
pre riadny výkon rodičovských práv, ktoré bližšie nekonkretizuje, ponecháva to na rozhodnutie súdu,

najmä im záleží na tom, aby ich informovala o zdravotnom stave maloletej. V konaní bolo nepochybne
preukázané, že je v záujme maloletej aby sa budoval jej vzťah k otcovi a že je v prospech maloletej
rozšírenie styku s otcom.

Matka uviedla, že znalecký posudok považuje za neobjektívny, keď znalec je z Prievidze, otec tam

študoval, môžu tam byť väzby, nemá vedomosť o tom, či tam väzby sú, usudzuje iba z toho, že otec sa
so znalcom lúčil dosť družne. Konkrétne namieta v znaleckom posudku tvrdenie znalca, že ovplyvňuje
dcéru vo vzťahu k otcovi, čo nie je pravda, lebo o ňom nehovorí ani kladne ani záporne. Maloletá sa
pred znalcom, ktorý sa jej opýtal, prečo si otca nevšímala, povedala, že mamička mi zakázala, čo nie jepravda, predtým cestovali vlakom, hovorila jej, že sa nemá rozprávať s cudzími ľuďmi. Je toho názoru,
že otázky zo strany znalca boli nejednoznačné, čo mohlo ovplyvniť záver znaleckého posudku v tom, že
má negatívny postoj k ľuďom. Čo sa týka prespávania s týmto naďalej nesúhlasí, maloletá jej povedala,

že ona u otca spávať nechce, že odtiaľ utečie a jej nezostáva iné ako ju chrániť.
Na otázku súdu, či toto rozpráva maloletá spontánne, resp. na základe jej otázok? Matka uviedla: ,,Ja
som sa jej pýtala, či chce u otca spať, ona povedala, že nie, že ona odtiaľ utečie, že sa schová do garáže
a ani tam nepôjde.“
Na otázku súdu či matka zisťovala i dôvod prečo maloletá nechce u otca prespávať? Matka

uviedla: ,,Maloletá mi povedala, že jej tam je zle, že jej otec pustí televízor, že sa sama hrá s hračkami,
že tam býva tak zlý dedo, ktorý sa s ňou nerozpráva, takisto povedala, že jej je tam dlho.“
Na otázku súdu v akom stave sa maloletá vracia od otca, či jej sama o tom rozpráva? Matka
uviedla: ,,Nechce mi spočiatku nič hovoriť, povie mi, že mi to povie na druhý deň. Keď príde od otca je
drzá. Vždy mi povie, že jej tam je dlho, povedala mi, že keď mu raz povedala, že chce ísť domov, dal jej
facku. Môj návrh na úpravu styku je taký, aby sa otec s maloletou stretával každý druhý víkend v sobotu

aj v nedeľu od 10.00 hod. do 16.00 hod. bez prespania. Cez týždeň chodí maloletá na krúžok mažoretiek,
každý týždeň v pondelok a v stredu pravidelne od 14.00 hod. do 16.00 hod. a niekedy aj v piatok, keď
je vystúpenie od 14.00 hod. do 16.00 hod.. Každý utorok má maloletá v MŠ angličtinu do 15.00 hod.“
Na otázku súdu, či otec pozná znalca, ktorý bol ustanovený v tomto konaní, resp. poznal sa s ním v
minulosti a má s ním nejaký vzťah? Otec uviedol: ,,Nie ja som ho videl prvýkrát v živote.“

Na otázku súdu s kým otec býva? Otec uviedol: ,,Ja mám prenajatý 2-izbový byt, bývam sám, vedľa
mňa bývajú rodičia, v interiéry máme byty prepojené, maloletá sa teda vyjadrovala o mojom otcovi.“
Matka ďalej uviedla, že nesúhlasí s tým, aby otec mal maloletú hneď vždy ráno od 9.00 hod. v deň keď
je po nočnej, nakoľko maloletá s ním pôjde v aute, s prespávaním nesúhlasí z dôvodov ktoré uviedla.
Q. jej naozaj stále hovorí, že u otca byť nechce, že od neho utečie, že chce byť stále doma, povedala,

že pôjde aj na súd a povie to pani sudkyni. Súhlasí s tým, aby sa otec s maloletou stretával tak ako
to navrhol v písomnom návrhu zo dňa 7.1.2015, avšak bez prespávania, s tým však, aby s maloletou
nemal právo sa stretávať v deň, kedy sa vráti z nočnej, to znamená, že by ju nemal v ten prvý deň tak
ako je to uvedené v návrhu otca.

Na otázku súdu, či sa maloletá z posledných stretnutí s otcom vrátila v poriadku? Matka
uviedla: ,,Maloletá klame, nechce mi povedať, čo robila a neskôr mi povie, že otec jej zakázal hovoriť,
čo robila, celý večer keď príde od neho je zlá, drzá.“
Na otázku súdu, či je maloletá smutná, resp. či sa na niečo sťažuje? Matka uviedla: ,,Maloletá začne
rozkazovať, je drzá a klame.“

Na otázku súdu, či prvý deň, ktorý navrhol ako deň stretnutia, kedy chce byť s maloletou od 9.00 hod. je
dňom kedy sa vráti ráno po nočnej zmene? Otec uviedol: ,,Nie všetky dni, ktoré som uviedol v návrhu sú
dni, kedy v to ráno, kedy chcem byť s maloletou mi končí nočná smena, nočná smena mi končí o 6.00
hod. v Bratislave, potom cestujem do Sládkovičova, k maloletej do Hlohovca zo Sládkovičova je to 40
km tam a naspäť 40 km, takéto dni sú jedenkrát do mesiaca, inak som navrhol styk v dňoch, kde mám

ešte po nočnej zmene jeden deň na oddych a voľno. Vyplýva to z harmonogramu, ktorý som predložil,
keď moja nočná smena je označená v riadku FB2, teda v deň, kedy je vyznačené N, v ten deň mám
nočnú smenu a končím ju ráno nasledujúceho dňa o 6.00 hod.“

Znalec pred súdom uviedol, že s otcom maloletej sa prvýkrát stretli v rámci predvolania za účelom

znaleckého dokazovania, v celom rozsahu sa pridržiava písomne vypracovaného znaleckého posudku
a jeho záveru. Znalecký posudok vypracovaný v danej veci nezohľadnil len konkrétne výpovede v rámci
realizovaného vyšetrenia, ale spracováva aj poznatky z doterajšej sociálnej emocionálnej a osobnostnej
histórie účastníkov konania, v rámci tohto znaleckého vyšetrenia maloletej neboli zistené žiadne dôvody
zo strany maloletej, pre ktoré by nemohlo byť realizované prespávanie u otca, vzťahová väzba k matke

a otcovi je vybudovaná zo strany maloletej, maloletá ako ideálnu formu zmieňuje spolužitie obidvoch
rodičov v jednej domácnosti, maloletá aj vzhľadom k určitej protichodnosti v názoroch medzi matkou a
otcom vo veci styku alebo realizovania styku vrátane prespávania vníma tieto pohľady rodičov, každé
dieťa v rámci výchovy je ovplyvňované svojimi rodičmi, bez toho by výchova nemohla byť realizovaná ,
avšak pri mal. Q. bolo zistené, že ponúka videnie matky v danej veci , ale v rámci overovania je zistené,

že maloletá samú seba popiera napr. aj v tom, že býva hladná a vzápätí uvádza, že s otcom chodia i na
pizzu a taktiež zmieňuje väčšie množstvo aktivít realizovaných s otcom počas styku. Zo psychologického
hľadiska, z hľadiska sociálneho vývinu neboli zistené žiadne kontraindikácie k realizovaniu styku tak ako
sa pýtal súd.Na otázku súdu, či za dobu po vypracovaní znaleckého posudku je možné aby sa vzťah medzi maloletou
a otcom zmenil natoľko, že maloletá by odmietala u otca prespávať, že by sa u otca bála, mala z
neho strach a podobne? Znalec uviedol: ,,Maloletá v podstate vykazovala v rozhovore aj niektoré

tvrdenia, ktoré podporovali to, že nechce u otca prespávať, ale v súvislosti s vyšetrením maloletej
aj v súvislosti so samotným rozhovorom a pozorovaním maloletej, neboli zistené také skutočnosti,
ktoré by poukazovali, že vzťah maloletej k otcovi je nejakým spôsobom narušený, maloletá vo svojich
vyjadreniach prezentuje aj pohľad matky, nevyvrátiteľne má s matkou vytvorenú citovú väzbu, ale je
možno usudzovať, že pri realizovaní styku alebo v otázke prespávania môže byť inhibovaná, utlmená,

zabrzdená, keďže matka maloletej s takouto realizáciou styku nesúhlasí, ale to znaleckým vyšetrením
v zmysle jej psychosociálneho vývinu neboli zistené také skutočnosti, ktoré by tomu bránili.“
Na otázku súdu aby znalec konkretizoval vzťah otca s maloletou a maloletou s otcom?
Znalec uviedol: ,,V zmysle môjho pohľadu je ten vzťah zo strany otca taký, že otec sa vo vzťahu k
maloletej primerane aktivizuje, má snahu o budovanie si vzťahu s maloletou, maloletá, aj ako je uvedené
v znaleckom posudku uvádzala rôzne situácie skôr zážitkového charakteru, ktoré prežila s otcom,

zmieňuje určité pseudotraumatizácie, nepravé traumatizácie zo vzťahu s otcom, ktoré skôr počula, ako
sama zažila. Vo vzťahu otca s maloletou a opačne pozorujem aj v čase znaleckého vyšetrenia a období
predchádzajúcom, že aj keď maloletá má vzťah vytvorený s otcom, je určitým spôsobom nedoriešená
otázka realizácie styku, kde maloletá možno určitým spôsobom neprezentuje všetky aktivity, ktoré má
s otcom, aktivitami, ktoré pre ňu samotnú sú príjemnými a to aj preto, lebo vníma, že matka maloletej

nie je naklonená k rozširovaniu styku alebo prespávaniu maloletej u otca. Obraz otca u maloletej je
žiaľbohu nevhodne ovplyvnený aj postojom skôr negatívnym matky maloletej voči otcovi maloletej.
Maloletá vníma otca ako svojho otca, matka je z hľadiska doterajšej starostlivosti pre ňu najbližšou
citovou, vzťahovou osobu, vzťahová väzba je vytvorená i vo vzťahu k otcovi maloletej, ten vzťah nie je
len nejaký formálny, ale je sýtený aj emočne, nie je nejakým spôsobom pre maloletú cudzím človekom,

človekom, z ktorého by mala nejaký strach, ktorého by sa nejakým spôsobom bála. Od určitého ideálu,
kde v kompletnej rodine majú možnosť rodičia väčšej časovej dotácie na starostlivosť, výchovu a rozvoj
dieťaťa, v tomto prípade je z tohto hľadiska vzťah určitým spôsobom limitovaný, keď otec ten čas na
budovanie alebo rozvíjanie vzťahu má menší, ale aj na základe vyšetrenia maloletej a rodičov nie je
v súčasnosti dôvod očakávať, že by nebolo možné na čom rozvíjať a budovať vzťah maloletej a otca.

Psychický, sociálny a emocionálny vývin maloletej nevykazoval žiadne odchýlky, ktoré by mohli byť či
súčasnou či potencionálnou prekážkou.“
Na otázku súdu, či je v záujme maloletej rozšírenie styku teda častejšie stretávanie sa s otcom? Znalec
uviedol: ,,Som toho názoru, že áno, vychádzajúc z toho, že ten vzťah maloletej k otcovi ale aj k matke je
za jej doterajší život vybudovaný, je tam vidieť citová väzba medzi rodičmi a maloletou, taktiež maloletá

vníma oboch rodičov ako svojich rodičov, vzhľadom k veku a doterajšiemu vývinu môžem konštatovať
iba to čo som skonštatoval, že je spôsobilá na prespávanie, subjektívne sa dá hodnotiť, či je to lepšie
teraz, alebo v šiestich rokoch, ale neboli aktuálne zistené žiadne prekážky, ktoré by tomu bránili. Zo
strany otca som zistil, že má záujem budovať vzťah s maloletou a vyšetrením neboli zistené u otca
žiadne kontraindikácie k výchove a starostlivosti.“

Na otázku splnomocnenej zástupkyne otca, čo môže takýto postoj matky k otcovi spôsobiť vo vývoji
maloletej? Znalec uviedol: ,,Primárnym rizikom je, že môže mať, alebo aj má tendenciu upravovať svoje
vyjadrenia a to pri účasti ale aj neúčasti toho rodiča, ktorý má vplyv v danej veci. Z hľadiska veku maloletá
nie je ešte plne samostatná, takže tam je to nevyvrátiteľné, že matka je pre maloletú osobou, ktorá je
na prvom mieste. Je tam riziko, záleží od odolnosti, zatiaľ vyšetrením neboli zistené také skutočnosti,

že by maloletá prežila nejakú psychickú dekompenzáciu, že by aj napriek tomu, že maloletá prezentuje
aj údaje, informácie, ktoré vzápätí nedokáže vysvetliť a sú to informácie negatívne, všeobecne je tam
vnútorný konflikt, kde na jednej strane chce vyhovieť matke, ale na druhej strane sa cíti dobre aj s otcom.
Je len otázka toho, nakoľko v budúcnosti v jej ďalšom vývoji bude odolná. Tohto času nejaké odchýlky
v dôsledku takéhoto konfliktu nie sú, konflikt je objektívnym konfliktom, to znamená, že je vidieť konflikt

rodičov, konflikt je rizikom pre každého jedinca, hlavne pre nezrelého jedinca, akým je i maloletá Q..“
Na otázku splnomocnenej zástupkyne matky, z akých tvrdení matky dospel k záveru, že matka maloletú
negatívne ovplyvňuje vo vzťahu k otcovi? Znalec uviedol: ,,Je to jednak na str. 8 znaleckého posudku v
odst. 5.1 a na str. 9 a potom je to aj v konfrontácii na str. 20 a v projektívnom rozhovore na str. 17 ods.
5.3. Určité negatívne zážitky subjektívne zážitky matky zo vzťahu s otcom ešte počas ich vzťahu resp.

aj v období, keď už ten vzťah končil, tieto negatívne skúsenosti s otcom prenáša do vzťahu s maloletou
a to v podobe tej, že o otcovi má mienenie napríklad, že maloletej nedokáže zabezpečiť stravovanie
počas styku.Na otázku splnomocnenej zástupkyne matky, trváte na navrhovanej úprave styku v znaleckom posudku?
Znalec uviedol: ,,Tak ako som to uviedol v znaleckom posudku, maloletá by toho mala byť schopná, ale
je otázne do akej miery bude samotná realizácia, t. j. v akej atmosfére rodičov to bude prebiehať, treba

objektívne povedať, že pri takom veľkom rozdiele v postoji rodičov na prespávanie dieťaťa k tomu dňu,
kedy sa to bude mať realizovať bude vrcholiť napätie, ktoré môže mať prechodne negatívny dopad na
maloletú, som toho názoru, že to nebude výsledkom psychickej kondície maloletej ale situácie ktorej
bude vystavená, nebude to vychádzať z toho, že by sa maloletá priečila, ale je objektívne možné si
myslieť, že pri tom dobrom vzťahu s matkou, keď bude matka hypoteticky nespokojná s tým, tak maloletá

to môže intenzívnejšie prežívať, keďže matka je pre ňu vzťahovo významnou osobou.
Na otázku kolíznej opatrovníčky, či je matka schopná riadne pripraviť maloletú na styk, myslím tým po
psychickej stránke? Znalec uviedol: ,,Ja konkrétne nepoznám, aké sú prekážky k prespávaniu maloletej
u otca, ja trvám na tom, že pre maloletú to nebude nejaká trauma z toho prespávania ak to budú chcieť
pochopiť a prijať aj rodičia. V takomto prípade je lepšie keď rodič, ktorému je zverené dieťa privezie
dieťa na styk, čo je cieľom predchádzať objektívnej alebo subjektívnej nepripravenosti dieťaťa na styk a

z psychologického hľadiska to má určitú tendenciu tlmiť stresogénnosť, predávanie maloletého dieťaťa
druhému rodičovi, keďže za bežných okolností prichádza rodič pred byt, kde býva druhý z rodičov, tam
prichádza ku konfliktným situáciám.“
Na otázku súdu, či bolo zistené, že medzi rodičmi nie je možná komunikácia ohľadom výchovy a
starostlivosti resp. je sťažená a či to má vplyv na maloletú? Znalec uviedol: ,,Je to tam v zmysle toho,

ako uviedla matka maloletej, tvrdí, že maloletá klame resp. nehovorí, čo robila s otcom a podobne, už i
len z tohto pohľadu, pri vzťahu rodičov ktorí spolu už nežijú, rozišli sa, tak väčšinou nie je dôvod, prečo
by malo dieťa zatajovať veci, ktoré realizovalo s druhým rodičom, pokiaľ si je vedomé, že ten rodič s tými
informáciami nemá problém, čiže je aj na samotnej maloletej vidieť, že ich komunikácia nie je na takej
úrovni, aby prispela k lepšiemu realizovaniu vzťahu a realizovaniu styku s jedným aj s druhým rodičom.

Na otázku súdu, či takýto vzťah rodičov má negatívny vplyv na maloletú? Znalec uvádza: ,,Určite áno,
neprispieva k tomu, aby rodičovská rola mohla byť realizovaná tak ako by pre maloleté dieťa bolo
potrebné.“

Splnomocnená zástupkyňa matky uviedla, že vzhľadom na vyjadrenie znalca matka nemá námietky

k prespávaniu maloletej u otca avšak nesúhlasí s takou úpravou styku ako to navrhuje otec, v tejto
súvislosti poukazuje na odporúčanie znalca, ktorý navrhol styk upraviť každý druhý týždeň od piatku
16.00 hod. do soboty 18.00 hod. čo sú vlastne dve prespatia cez víkend za mesiac. Ich návrh je taký,
že otec bude mať maloletú vždy až od 16.00 hod., nesúhlasí s tým, aby maloletá u otca prespávala v
dňoch ktoré vychádzajú na stredu, teda aby u neho bola od stredy do štvrtka, ale v týchto dňoch aby

bola u neho len vždy po škôlke od 16.00 hod. do 18.00 hod., dôvod je taký, že vychádza zo záveru
znaleckého posudku, kde takúto úpravu navrhol znalec. Počas vianočných sviatkov sú toho názoru, že
by bolo vhodné upraviť to tak, aby niektoré dni bola maloletá i s matkou a nielen s otcom od 23.12. do
30.12. Nesúhlasia, aby maloletá chodila k otcovi na veľkonočný pondelok, lebo čaká, že ju prídu chlapci
šibať, takúto úpravu počas veľkonočných sviatkov ponecháva na zvážení súdu. Počas letných prázdnin

navrhuje upraviť styk nepretržite počas jedného týždňa a nie počas dvoch týždňov ako to navrhuje otec.
Takýmto spôsobom to navrhuje i znalec.
Na otázku súdu, či matka dáva nejaké informácie o maloletej otcovi? Matka uviedla: ,,On sa ma vôbec
nič nepýta, keď som sa pýtala ja na Q. on mi povedal, že mi nič nepovie, že je to jeho vec, kam ide a čo
robí. Ja maloletú vôbec neovplyvňujem, nehovorím o ňom ani kladne ani záporne.“

Splnomocnená zástupkyňa otca uviedla, že otec sa snaží byť konštruktívny vo vzťahu k matke maloletej,
vychádzať jej v ústrety, je toho názoru, že neexistujú žiadne prekážky pre rozšírenie úpravy styku,
vzhľadom na námietku matky, že otec by mal prísť pre maloletú hneď po skončení nočnej smeny,
navrhuje v prípade ak by súd v tom takisto videl zásadný problém upraviť styk tak, že v nasledovných

dňoch v roku 2015: 18.2., 18.3.,15.4.,13.5., 10.6., 8.7., 5.8., 2.9., 30.9., 28.10. a 25.11. a následne
v roku 2016: 20.1., 17.2., 16.3., 13.4., 11.5., 8.6., 6.7., 3.8. upraví súd styk otca až v čase od 13.00
hod. do dňa a hodiny uvedeného v písomnom návrhu. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že matka
sa degradujúco vyjadruje o otcovi, čo môže mať na maloletú negatívny vplyv v tom, že bude klamať a
podobne, poukazuje na to, že takéto správanie zo strany matky je nevhodné. V tejto súvislosti poukazuje

tiež na znenie Zákona o rodine, ktoré upravuje, že v prípade, ak jeden z rodičov negatívne ovplyvňuje
dieťa, je to dôvodom na zmenu výchovného prostredia.Kolízna opatrovníčka uviedla, že navrhuje rozšíriť styk otca s maloletou takisto ako uviedla matka,
počas vianočných sviatkov je toho názoru, že dieťa by malo tráviť vianočné sviatky s otcom i s matkou,
rozhodnutie v tomto ponecháva na súd. Boli prešetrené pomery u otca, bolo zistené, že otec má

vytvorené podmienky, aby maloletá mohla u neho prespávať.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov
s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.(ods. 1) Ak sa rodičia nedohodnú o
úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v

rozhodnutí o rozvode. (ods. 2)

Podľa § 24 ods.4,5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. (ods. 4) Súd pri rozhodovaní o

zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému
nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom
dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na
pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. (ods. 5)

Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné
podmienky na rozšírenie styku otca s maloletou. V zmysle citovaného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona

o rodine, ktoré sa analogicky vzťahuje i na inú úpravu práv a povinností k maloletým deťom, v danom
prípade úpravu styku, dohody a súdne rozhodnutia možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v danej veci došlo k zmene pomerov, keď v porovnaní
s obdobím poslednej úpravy v apríli 2013, ku dňu rozhodnutia uplynuli takmer 2 roky, maloletá je staršia
v súčasnosti má takmer 5 rokov, začala navštevovať materskú školu, teda nie je už v celodennej osobnej

starostlivosti matky, má pravidelný kontakt s otcom.
Otec v čase podania návrhu nevedel presne uviesť ako konkrétne žiada upraviť styk s maloletou, keď
pracuje na smeny, žiadal však najmä, aby styk bol rozšírený o možnosť prespávania maloletej u neho,
s čím matka zásadne nesúhlasila, s odôvodnením, že maloletá nechce u otca spať, poukazovala i na
nedostatočnú starostlivosť otca o maloletú. Vzhľadom na uvedené súd pribral do konania znalca za

účelom zistenia aký je vzťah maloletej k otcovi, zistenia, či je dôvodné a v záujme maloletej rozšírenie
styku s otcom i s možnosťou prespávania u otca.
Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že maloletá má pevnú citovú väzbu s oboma rodičmi, znalec
nezistil, že by sa maloletá v týchto vzťahoch cítila byť ohrozená resp., že by v nich prežívala psychickú
tieseň resp. záťaž. Znalec konštatoval, že z hľadiska psychosociálneho vývinu maloletej a taktiež aj z

hľadiska štruktúry osobnosti otca maloletej nevidí prekážky, aby maloletá nemohla u otca prespávať.
Znalec uviedol, že stretávanie maloletej s otcom je v prospech zdravého psychického a fyzického vývinu
maloletej.Dlhodobápsychologickáaemočnáneprítomnosťjednéhozrodičovbymohlaviesťkemočným
poruchám u maloletej.
Na základe vykonaného znaleckého dokazovania a následného výsluchu znalca matka napokon

súhlasila s tým, aby maloletá u otca prespávala, u otca boli i prešetrené pomery, bolo zistené, že má
vytvorené podmienky na to, aby maloletá mohla u neho prespávať. Matka mala námietky k stretávaniu
otca s maloletou v dňoch kedy ráno končí smenu a chcel prísť po maloletú už o deviatej ráno, keď
poukázala na skutočnosť, že otec cestuje zo Sládkovičova do Trnavy čo je 40 km a následne naspäťtakú istú vzdialenosť po nočnej smene, kedy je nevyspaný. Na základe tejto námietky splnomocnená
zástupkyňa otca zmenila návrh úpravy styku tak, že v týchto dňoch si otec maloletú vyzdvihne až o
13.00 hod. Súd sa v uvedenom stotožnil s názorom matky a upravil styk otca s maloletou tak, ako je to

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda v dňoch kedy otec ráno končí nočnú smenu sa bude
stretávať s maloletou až od 13.00 hod.. Súd bol toho názoru, že takto upravený styk otca s maloletou je
v záujme maloletej. I keď maloletá nebude dva dni v priebehu dvoch týždňov v predškolskom zariadení,
súd je toho názoru, že to nebude v jej neprospech, keď tento čas strávi so svojim otcom.
Čo sa týka stretávania otca s maloletou počas sviatkov, súd sa stotožňuje s názorom matky a kolíznej

opatrovníčky, že vianočné sviatky by maloletá mala tráviť s oboma rodičmi, a to tak, aby striedavo každý
rokbolasjednýmzrodičovdňa24.12.adňa31.12.,pretostykupraviltak,akojetouvedenévovýrokovej
časti tohto rozsudku.
Počas veľkonočného pondelka súd upravil styk otca tak, aby maloletá bola v doobedňajších hodinách
doma vzhľadom na námietku matky, že chlapci chodia maloletú šibať.
V čase letných prázdnin súd upravil styk otca s maloletou nepretržite od 3.8. do 9.8., teda nevyhovel

návrhu otca v celom rozsahu, keď otec žiadal upraviť styk v trvaní 14 dní. Súd bol toho názoru, že
je potrebné aby si maloletá Q. zvykla na túto novú situáciu - odlúčenie od matky na dlhšiu dobu, keď
doposiaľ u otca neprespávala a netrávila s ním nepretržite čas dlhší ako jeden deň, je potrebné, aby sa
upevnil vzťah maloletej s otcom. Súd v tejto súvislosti poukazuje i na záver znaleckého posudku, keď
znalec doporučil úpravu styku počas letných prázdnin až po tom, čo maloletá začne s povinnou školskou

dochádzkou (vo veku 6 resp. 7 rokov) a to v trvaní jedného týždňa.

Súčasne súd v súlade s ustanovením § 24 ods. 5 Zákona o rodine uložil matke povinnosť informovať
otca o zdravotnom stave maloletej Q. a iných dôležitých udalostiach v jej živote tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď v konaní bolo preukázané, že takéto informácie otec nedostáva,

čo matka odôvodnila tým, že otec sa jej na nič nepýta. Spôsob akým matka podá informácie otcovi súd
ponechal na rozhodnutí matky.

Zároveň súd v záujme zdravého vývinu maloletej Q. rozhodol, v súlade s ustanovením § 37 ods. 2
písm. d) Zákona o rodine, o uložení výchovného opatrenia rodičom maloletej - povinnosti podrobiť sa

psychologickému poradenstvu s cieľom tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď
znaleckým dokazovaním mal súd preukázané, že matka prechováva výrazne negatívne postoje k otcovi
maloletej, ktorými negatívne kontaminuje maloletú, čo sa prejavuje v intermitentnej vzťahovej väzbe
maloletej k otcovi. Matka toho času nie je schopná konštruktívneho rozhovoru s otcom maloletej, má
tendenciu, ale aj reálne produkuje o otcovi maloletej degradujúce tvrdenia, ktoré majú za cieľ narušiť

vzťahovú väzbu maloletej k otcovi.
I z výpovedí oboch rodičov vyplýva, že maloletá je negatívne ovplyvňovaná rodičmi vo svojich prejavoch,
keď sama zvažuje svoje správanie k rodičom tak, aby ,,nesklamala“ toho druhého, keď napr. otcovi dá
pusu tak aby to mama nevidela; mame klame resp. nehovorí, čo robila s otcom a podobne. Podľa názoru
súdu takéto správanie sa rodičov v žiadnom prípade neprispieva zdravému vývinu maloletej, i znalec

pred súdom uviedol, že takéto správanie rodičov neprispieva k tomu, aby rodičovská rola mohla byť
realizovaná tak ako by pre maloleté dieťa bolo potrebné.
Súd je toho názoru, že bez odbornej pomoci nie je možné eliminovať takéto správanie rodičov, keď nie
sú schopní a to najmä matka vzájomnej konštruktívnej komunikácie.

O trovách účastníkov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho
súdneho poriadku, keď predmetné konanie je konaním, ktoré možno začať i bez návrhu.

Súčasne súd v súlade s ustanovením § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol o trovách,
ktoré štátu vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním tak, že zaviazal rodičov rovnakým dielom,

nakoľko sa nevedeli dohodnúť o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, na náhradu trov konania
- znalečného, ktoré bolo priznané súdnemu znalcovi uznesením č.k. 19P/86/2013-75 zo dňa 15.8.2014
vo výške 800,80 eur, pričom suma 500,80 eur bola vyplatená z rozpočtových prostriedkov súdu a suma
300,-eurzpreddavkunaznalcazloženéhootcom.Vzhľadomnauvedenékaždýzrodičovbymalzaplatiť
sumu 400,40 eur (800,80 eur delene 2). Nakoľko otec zaplatil preddavok vo výške 300,- eur súd mu

uložil povinnosť zaplatiť zvyšok sumy vo výške 100,40 eur (400,40 eur mínus 300,- eur) a matke uložil
povinnosť zaplatiť sumu 400,40 eur.Zároveň súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, zmenil posledné
rozhodnutie súdu o výživnom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti:
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.