Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. december 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 30P/348/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113228705
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Rybárová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113228705.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Martou Rybárovou, v právnej veci starostlivosti súdu o

maloletého V. K., nar. XX.XX. XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky, J. K., bydliskom F. N. M., Y. XXX/XX-XX, štátnej občianky
Slovenskej republiky a otca, neb. V. K., zomr. XX.XX.XXXX, bez návrhu o nariadenie ústavnej
starostlivosti nad maloletým dieťaťom takto

r o z h o d o l :

Nad maloletým V. sa n a r i a ď u j e ústavná starostlivosť.

Maloletý V. sa p o n e c h á v a v starostlivosti Detského V., N. F.E. XX, C., - D..

Matka dieťaťa je p o v i n n á platiť na výživu maloletému V. sumou vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, vždy
do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od 22.10.2013, na účet Detského V., N. F. XX, C.N.
- D..

Nedoplatok na zročnom výživnom pre maloletého V. za čas od 22.10.2013 do rozhodnutia súdu vo výške
388,57 Eur súd p o v o ľ u j e matke splácať v mesačných splátkach po 3,- Eur, na účet Detského V., N.
F.Á. XX, C. - D., spolu s určeným výživným, od právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania
nedoplatku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín svojim podaním zo 14.10.2013 žiadal, aby súd nariadil
predbežné opatrenie, ktorým uloží rodičom mal. V. K. odovzdať ho do starostlivosti Detského V. C. - D..

Úrad uviedol, že rodina K. je na ich oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vedená od
roku 2003 z dôvodu nepriaznivej sociálnej situácie. V roku 2004 na podnet ÚPSVaR Trenčín na vydanie
predbežného opatrenia o umiestnení, boli v tom čase mal. V., V., V., R. P. V., umiestnení v DeD J. - K.
(predbežné opatrenie č.k. 22P 80/04-14 zo dňa 20.2.2004). Do toho času bol nad rodinou nariadený
dohľad, ktorý neplnil účel. Dôvodom umiestnenia detí bola zhoršená sociálna situácia v rodine, ocitli sa
bez finančných prostriedkov a ubytovania a bolo potrebné ihneď umiestniť deti v zariadení na výkon
rozhodnutia súdu. Nakoľko rodičia si v priebehu konania o nariadení ústavnej starostlivosti upravili svoje

sociálne, bytové a finančné pomery, súd nad maloletými deťmi v riadnom konaní ústavnú starostlivosť
nenariadil. Dňa 1.10.2013 Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín telefonicky oznámila výchovná
poradkyňa Š.R. D. Š. M. F. N. M., že mal. V. prišiel za ňou a prosil ju, či by ho nemohli umiestniť do
detského domova, nakoľko býva v stane spolu s matkou, otcom a plnoletými súrodencami pri M. M. F.N.. Bojí sa ísť domov a nechce sa vrátiť do stanu. Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 30P/348/2013 zo
dňa 16.10.2013, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 16.10.2013 a právoplatnosť 25.02.2014 nariadil
predbežné opatrenie, ktorým mal. V. odovzdal do starostlivosti Detského V. C. D. a analogicky v súlade

s ustanovením § 81 ods. 1 O. s. p. začal vo veci bez návrhu konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti
nad mal. V.P. K..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil obsah spisu tunajšieho súdu
spis.zn. 30P/348/2013, oboznámil rozsudok tunajšieho súdu č.k. 12C/146/2009 zo dňa 04.11.2009

uznesenie tun. súdu č.k. 30P/3482/2013-9 zo dňa 16.10.2013, správu Detského V. C. - D., s hodnotením
mal. V., správu o úmrtí otca, úmrtným listom otca, správami a potvrdeniami Úradu práce sociálnych vecí
a rodiny Trenčín a zistil nasledovný skutkový stav:

Mal. V. sa narodil z manželstva svojich rodičov, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne č.
k. 12C/146/2009, zo dňa 4.11.2009 rozvedené, mal. V. bol na čas po rozvode zverený do osobnej
starostlivosti matky a otec bol zaviazaný povinnosťou platiť mal. V. výživné sumou 25,63 Eur k rukám
matky.Vzhľadomnaskutočnosť,žerodina maloletéhoV.stratilabývanieamal.V.spolusmatkou,otcom
a plnoletými súrodencami žili v stane, bol mal. V. predbežným opatrením umiestnený do starostlivosti

Detského V. C. - D., kde sa nachádza aj v súčasnosti. Matka maloletého žije ako občan bez domova a
otec zomrel. Mal. V. má XX rokov a 9 mesiacov a je žiakom 1.ročníka Y. L. M. R..

Matka dieťaťa s nariadením ústavnej starostlivosti nad mal. V. súhlasila. Vo svojej výpovedi uviedla,
že spolu s jej ďalšími dvomi plnoletými deťmi žije ako občan bez domova. Je invalidná dôchodkyňa,

poberá invalidný dôchodok 82 Eur mesačne a má vážne zdravotné problémy. Žije na ulici a prespáva
v P. F.. Otec dieťaťa zomrel dňa XX.XX.XXXX.

Kolízny opatrovník navrhol, aby súd nad maloletým V. K. nariadil ústavnú starostlivosť s tým, že
maloletý bude ponechaný v starostlivosti Detského V. C. - D. a matka bude zaviazaná povinnosťou platiť

maloletému výživné V. výživné, v minimálnej výške, t.j. 30 % zo sumy životného minima mesačne na
účet Detského V. C. - D., účinnosťou od umiestenia maloletého do starostlivosti detského domova, t.j.
od 22.10.2013.

Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy,

ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená, alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia
neviedli k náprave, alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných,
vážnych, dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo do
pestúnskej starostlivosti.

Podľa § 54 ods. 5 Zák. o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť musí presne
označiť zariadenie do ktorého má byť dieťa umiestnené.

Nariadenie ústavnej starostlivosti je najzávažnejším výchovným opatrením, uvedeným v Zákone o
rodine. Hlboko zasahuje nielen do práv rodičov, ale aj do práv samotného dieťaťa, ktoré má nesporne

právo predovšetkým a v prvom rade byť vychovávané v rodinnom prostredí, obklopené starostlivosťou a
láskou svojich rodičov, prípadne aj v inom v rodinnom prostredí, ktoré nahradzuje rodičovské prostredie
a zázemie. Ústavná starostlivosť je krajným opatrením, ktoré sa ukladá len vtedy, keď sa zistí, že jeho
použitie je nevyhnutné v záujme dieťaťa, t. j. vtedy, keď je to jediným východiskom pre zabezpečenie
riadnej starostlivosti o maloleté dieťa, o jeho zdravý duševný a fyzický vývoj. Súd preto v každej

konkrétnej veci starostlivo zvažuje, či je výchova dieťaťa tak vážne ohrozená, alebo vážne narušená, že
je nevyhnutné nariadiť ústavnú starostlivosť a zasiahnuť tak do života dieťaťa.

Zo zisteného skutkového stavu mal súd za preukázané, že v danom prípade sú splnené zákonné
podmienky vyššie citovaného ustanovenia § 54 ods. 2 Zákona o rodine, pre ktoré možno nariadiť

nad maloletým dieťaťom ústavnú starostlivosť. V konaní bolo preukázané, že matka nemá vytvorené
podmienky pre poskytovanie osobnej starostlivosti mal. V., žije na ulici a prespáva v P. F.. Je invalidná
dôchodkyňa a poberá invalidný dôchodok 82 Eur mesačne. Otec zomrel dňa XX.XX.XXXX. Mal. V. má
XX rokov a 9 mesiacov a je žiakom 1. ročníka Y. L. M. R..Podľa § 81 ods. 1 a 2 Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z., ak súd rozhodne o umiestnení maloletého
dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti,

alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov, alebo iných
osôb, povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú
starostlivosť, súčasne uloží rodičom, alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné
povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.

Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal súd zo skutočnosti, že matka dieťaťa má príjem iba z

invalidného dôchodku 82 Eur mesačne a je občanom bez domova. Súd preto v zmysle ustanovenia §
62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého každý bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona určil výživné každému z rodičov vo výške minimálneho výživného v súlade citovaným zákonným

ustanovením Zákona o rodine a osobitným zákonom, ktorým je zákon o životnom minime číslo 601/2003
Z. z. v platnom znení Opatrenia MPSVaR Slovenskej republiky číslo 186/2013 Z. z., čo je od 02.09.2013
doteraz suma 27,13 Eur mesačne.

Vzhľadom k tomu, že výživné vo výške 27,13 Eur mesačne pre mal. V. bolo určené matke s účinnosťou

od 02.09.2013, kedy bol maloletý V. umiestnený v zariadení detského domova, výška dlžného výživného
každého z rodičov za obdobie od 22.10.2013 do rozhodnutia súdu je vo výške 388,57 Eur (10 dní
mesiaca 10/2013 t.j. 0,875 Eur x10 dní =8,75 Eur, plus mesiace 11/2013 až 12.2014, teda 14 mesiacov
x 27,13 Eur mesačne = 379,68 ). Súd povolil matke zročné výživné splácať v splátkach po 3,- Eurá
mesačne za podmienok uvedených vo výroku tohto rozsudku.

Podľa § 160 ods. 1 O. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca,
súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu,
dôkazmi
má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci samej, odvolateľ nebol riadne
poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť
do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.