Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Klenková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/113/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112239545
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8112239545.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci
žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich
Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej Slovenskej republike -
Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o
náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
16C 396/2012 - 53 zo dňa 18.03.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby vo veciach pôvodne vedených na Okresnom súde

Stará Ľubovňa pod sp. zn. 1C 318/2012, 1C 338/2012, 1C 340/2012, 1C 341/2012, 1C 342/2012, 1C
343/2012 a 1C 346/2012 a vo výroku o trovách konania.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vylúčil na samostatné konania veci, ktoré boli pôvodne
vedené na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 1C 320/2012, 1C 321/2012, 1C 344/2012 a 1C
345/2012. Žalobné návrhy vo veciach, ktoré boli pôvodne vedené na Okresnom súde Stará Ľubovňa
pod sp. zn. 1C 318/2012, 1C 338/2012, 1C 340/2012, 1C 341/2012, 1C 342/2012, 1C 343/2012 a 1C

346/2012 zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení poukázal na obsah žaloby, ako aj dôvody uplatneného nároku z titulu náhrady škody a
náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu - Okresného
súdu Stará Ľubovňa, ktorý nerozhodol v zákonnej lehote o návrhu na zmenu súdneho exekútora.
Uznesením sp. zn. 1C 318/2012 zo dňa 10.10.2012 Okresný súd Stará Ľubovňa spojil na spoločné

konanie veci vedené na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 1C 318/2012, 1C 320/2012, 1C
321/2012, 1C 338/2012, 1C 340/2012, 1C 341/2012, 1C 342/2012, 1C 343/2012, 1C 344/2012, 1C
345/2012 a 1C 346/2012 s tým, že spoločné konanie v uvedených veciach bude ďalej vedené pod sp.
zn. 1C 318/2012. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 19NcC 60/2012 zo dňa 18.10.2012 vylúčil
sudcov Okresného súdu Stará Ľubovňa z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 1C
318/2012 a vec prikázal Okresnému súdu Prešov.

Ďalej súd poukázal na stanovisko účastníkov konania, obsah pripojených listinných dôkazov, spisov
Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 5Er 174/2006, sp. zn. 5Er 500/2007, sp. zn. 5Er 125/2004,
sp. zn. 5Er 112/2004, sp. zn. 5Er 246/2004, sp. zn. 5Er 178/2003 a sp. zn. 2Er 55/2003 a uviedol,
že vo veci, ktorá bola pôvodne vedená na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 1C 318/2012z exekučného spisu sp. zn. 5Er 174/2006 proti povinnému W. S. zistil, že súdu bol návrh na zmenu
súdneho exekútora doručený dňa 6.10.2010. Súd písomne žiadal pôvodného súdneho exekútora o
podanie správy listom zo dňa 09.11.2010 a o zmene súdneho exekútora rozhodol dňa 25.01.2011.

Vo veci, ktorá bola pôvodne vedená na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 1C 338/2012 z
exekučného spisu sp. zn. 5Er 500/2007 proti povinnej F. H. zistil, že exekúcia bola začatá na základe
návrhu oprávneného dňa 04.10.2005. Návrh na zmenu súdneho exekútora bol oprávneným podaný dňa
22.11.2010, o zmene súdneho exekútora bolo rozhodnuté dňa 01.02.2011. Vo veci, ktorá bola pôvodne
vedená na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 1C 340/2012 z exekučného spisu sp. zn. 5Er

125/2004 proti povinnému N. Y. zistil, že exekúcia bola začatá dňa 20.05.2004. Súdu bol návrh na zmenu
súdneho exekútora žalobcom podaný dňa 22.11.2010 a o zmene súdneho exekútora bolo rozhodnuté
dňa 01.02.2011. Vo veci, ktorá bola pôvodne na Okresnom súde Stará Ľubovňa vedená pod sp. zn.
1C 341/2012 z exekučného spisu sp. zn. 5Er 112/2004 proti povinnému Ing. I. G. zistil, že exekúcia
bola začatá dňa 17.05.2004. Súdu bol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora podaný dňa
22.11.2010 a o zmene súdneho exekútora bolo rozhodnuté dňa 01.02.2011. Vo veci, ktorá bola pôvodne

na Okresnom súde Stará Ľubovňa vedená pod sp. zn. 1C 342/2012 z exekučného spisu sp. zn. 5Er
246/2004protipovinnémuN.Y.zistil,žeexekúciabolazačatádňa11.10.2004.Návrhnazmenusúdneho
exekútora bol súdu daný 22.11.2010 a o zmene súdneho exekútora súd rozhodol 02.02.2011. Vo veci,
ktorá bola pôvodne na Okresnom súde Stará Ľubovňa vedená pod sp. zn. 1C 343/2012 z exekučného
spisu sp. zn. 5Er 178/2003 proti povinnej M. Q. zistil, že exekúcia bola začatá dňa 01.12.2003. Súdu

bol návrh na zmenu súdneho exekútora podaný dňa 22.11.2010 a o zmene súdneho exekútora bolo
rozhodnuté dňa 02.02.2011. Vo veci, ktorá bola pôvodne na Okresnom súde Stará Ľubovňa vedená pod
sp. zn. 1C 346/2012 z exekučného spisu sp. zn. 2Er 55/2003 proti povinnému C. G. zistil, že exekúcia
bola začatá dňa 02.04.2003. Návrh na zmenu súdneho exekútora bol daný dňa 22.11.201 a o zmene
súdneho exekútora bolo rozhodnuté dňa 06.04.2011.

Následne súd citoval ust. § 3 ods. 1 písm. d/, § 4 ods. 1 písm. a/, § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1 - 5 zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 514/2003 Z.z.), § 36 ods. 1, 2, § 44 ods.
6, 7 Exekučného poriadku účinného do 31.08.2005, § 44 ods. 7 a § 238 ods. 2 Exekučného poriadku

účinného od 01.09.2005 a uviedol, že ust. § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do
31.08.2005 nestanovovalo povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora v lehote 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. K
zmene došlo až s účinnosťou od 01.09.2005. Podľa prechodných a záverečných ustanovení účinných od
01.09.2005 k Exekučnému poriadku, konania začaté pred 01.09.2005 sa dokončia podľa práva platného

do 31.08.2005, ak ods. 2 neustanovuje inak (ods. 1 § 238). Pokiaľ ide o žalobné návrhy v konaniach,
ktoré boli na Okresnom súde Stará Ľubovňa pôvodne vedené pod sp. zn. 1C 340/2012, sp. zn. 1C
341/2012, sp. zn. 1C 342/2012, sp. zn. 1C 343/2012 a sp. zn. 1C 346/2012, tieto exekučné konania boli
začaté pred účinnosťou zákona, ktorým bola žalobcom tvrdená 30 dňová lehota upravená. Nebolo preto
zákonnou povinnosťou súdu o zmene súdneho exekútora rozhodnúť v lehote 30 dní. Z postupu, resp.

realizácie úkonov a činnosti po tom, ako žalobca ako oprávnený požiadal o zmenu súdneho exekútora
ani nevyplýva nečinnosť súdu a nesústredenosť jeho konania.

Pokiaľ ide o žalobné návrhy pôvodné vedené na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 1C
318/2012 a sp. zn. 1C 338/2012 ide o konania, ktoré boli začaté po 01.09.2005. Pre tieto konania

platilo, že pokiaľ oprávnený požiadal o zmenu súdneho exekútora, mal súd o tejto zmene rozhodnúť
v lehote 30 dní. Z dôkazov vyplynulo, že táto lehota skutočne dodržanou nebola. K rozhodnutiu o
zmene súdneho exekútora predchádzala ďalšia nevyhnutná činnosť súdu spočívajúca v požiadavke
adresovanej súdnemu exekútorovi, ktorý bol pôvodne poverený vykonaním exekúcie k tomu, aby
sa vyjadril, či si uplatňuje trovy exekúcie a v prípade ak áno, aby predložil ich špecifikáciu spolu s

exekučným spisom. Výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, preto pokiaľ
exekučný súd vykonával ďalšie činnosti potrebné pre rozhodnutie o zmene súdneho exekútora, dĺžka
tejto jeho činnosti a nedodržanie 30 dňovej lehoty nebola takej povahy, aby bolo možné usúdiť, že
rozhodnutie o zmene súdneho exekútora v exekučných konaniach, ktoré boli pôvodne vedené pod
sp. zn. 1C 318/2012 a sp. zn. 1C 338/2012 na Okresnom súde Stará Ľubovňa, by vykazovalo znaky

prieťahov v konaní. Súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS
606/2012 zo dňa 14.12.2012, z ktorého vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Pojem „zbytočné prieťahy“ je pojmom autonómnym, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkýmmateriálne. Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý posudzoval tvrdené prieťahy exekučného
súdu v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia v trvaní viac ako 13 mesiacov,
by doba rozhodovania viac ako 13 mesiacov vo všeobecnosti nebola ústavne udržateľnou, ale pokiaľ

sťažovateľ (sťažovateľom v konaní pred ústavným súdom bol samotný žalobca) podával žiadosti o
udelenie poverení na vykonanie exekúcie hromadne v rovnakom čase, zaťažil tým všeobecný súd
väčším počtom podaní, vzhľadom na čo musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním
na strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o žiadostiach súdneho exekútora bolo rozhodnuté s
určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné.

Podľa názoru súdu uvedený právny názor možno aplikovať aj na veci pôvodne vedené na Okresnom
súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 1C 318/2012 a sp. zn. 1C 338/2012. Z týchto spisov, ale aj z
ostatných spisov súd mal za zistené, že žalobca ako oprávnený v rovnakom čase, v rovnaký deň
doručil exekučnému súdu viac návrhov na zmenu súdneho exekútora a tento väčší počet podaní bol
dôvodom istého zdržania exekučného súdu. Navyše vychádzajúc z ust. § 9 ods. 2 zákona č. 513/2003

Z.z. účinného od 01.01.2013 predpokladom toho, aby bolo možné v konaní pred súdom rozhodovať o
náhrade škody a nemajetkovej ujmy ako dôsledku nesprávneho úradného postupu, pre nedodržanie
zákonnej lehoty alebo prieťahy v konaní je podanie sťažnosti na prieťahy v exekučnom konaní, resp.
podanie žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní (§ 62 a nasl. zákona č.
757/2004 Z. z.), rozhodnutie o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, následkom ktorého

sú prieťahy v súdnom konaní (§ 120 a nasl. zákona č. 385/2000 Z. z.), rozhodnutie Európskeho súdu
pre ľudské práva, z ktorého vyplýva, že porušené bolo právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov alebo rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti konštatujúce
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca v žalobách ani netvrdil, že
disponuje rozhodnutím alebo konštatovaním kompetentného orgánu, že v namietaných exekučných

konaniach došlo k zbytočným prieťahom alebo že by niektorý sudca rozhodujúci v exekučnej veci
bol disciplinárne zodpovedný za prieťahy exekučných konaní. Žalobca síce poukazoval na to, že
v exekučných konaniach podával žiadosti s cieľom získať informácie o stave exekučného konania,
tieto jeho žiadosti nie sú však sťažnosťami, aké právna úprava predpokladá. Pri absencii záväzného
stanoviska, resp. rozhodnutia kompetentného orgánu o tom, že exekučný súd spôsobil zbytočné

prieťahy v konaní je možné konštatovať absenciu podstatného predpokladu pre posúdenie relevantnosti
žalobami uplatnených nárokov. Čo sa týka kvantifikácie majetkovej škody, k tomu súd uviedol, že
žalobca mal za to, že je potrebné, aby súd žalovanému uložil nahradiť mu skutočnú škodu, ku ktorej
došlo v dôsledku zmenšenia jeho majetku. Pokiaľ žalobca mal za to, že náklady, ktoré vo vzťahu
ku konkrétnym exekučným veciam vyčíslil mu vznikli, súd nepovažoval jeho tvrdenia za relevantné.

Informačné systémy, na ktoré žalobca poukazoval vzhľadom na svoj predmet činnosti musí udržiavať
tak či tak a náklady, ktoré vyčíslil, nemohli byť priamo spôsobené tvrdeným oneskoreným konaním
exekučného súdu. Žiadna priama príčinná súvislosť z tvrdení žalobcu nevyplynula. Okrem toho, ak
žalobca realizuje podnikateľskú činnosť spojenú so značným rizikom, na čo sám poukázal, musí si byť
vedomý, že pri jeho podnikateľskej činnosti vzniknú riziká s dôsledkami z rizík vyplývajúcimi. Uvedené sa

týka nielen žalobcom tvrdenej vzniknutej majetkovej škody, ale aj nemajetkovej ujmy, ktorú požadoval. Z
týchtodôvodovžalobnénávrhyvoveciach,ktorébolipôvodnevedenénaOkresnomsúdeStaráĽubovňa
pod sp. zn. 1C 318/2012, 1C 338/2012, 1C 340/2012, 1C 341/2012, 1C 342/2012, 1C 343/2012 a 1C
346/2012 súd prvého stupňa zamietol.

Vzhľadom k tomu, že Okresný súd Stará Ľubovňa nepredložil na posúdenie exekučné spisy vo veciach
pôvodne vedených pod sp. zn. 1C 320/2012, 1C 321/2012, 1C 344/2012 a 1C 345/2012 súd nemohol
posúdiť relevantnosť tvrdení žalobcu o meškaní pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora, preto
predmetné veci vylúčil na samostatné konania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že úspešnej
žalovanej náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich neuplatnila.

Vzákonomstanovenejlehotepodalprotirozsudkuodvolanieprávnyzástupcužalobcu.Namietalodňatie
možnosti konať pred súdom, ďalej vady, ktoré mali za následok nesprávne právne posúdenie, ako aj

nedostatočne zistený skutkový stav veci z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na
zistenie rozhodujúcich skutočností, ako aj nesprávne právne posúdenie. Poukázal na to, že súd prvého
stupňa nebol oprávnený o uplatnenom nároku rozhodnúť podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z. z. v znení účinnom po 01.01.2013. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nieje možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia
zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho
poriadku až po vzniku právnej skutočnosti, a to potom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného

právneho vzťahu. Podľa názoru žalobcu, súd založil svoje rozhodnutie na neprípustnej interpretácii,
dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má za dôsledok nesprávnosť súdneho rozhodnutia. Ďalej
poukázal na to, že súd vôbec nevysvetlil prečo nevznikol účastníkom stav právnej neistoty. Právna
neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca
vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd

ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul tak trvanie právnej neistoty
do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný.
Ďalej uviedol, že súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami.
Bolo povinnosťou súdu aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným
súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Zdôraznil, že Štrasburský súd
opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite,

ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, ako napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy. Ani
vyjadrenie právneho názoru súdu ohľadne rozporu exekučného titulu so zákonom nemohlo ovplyvniť
dôvodnosť uplatneného nároku, lebo s vecou samou nesúviselo. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a
vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
vzmyslezásadvyplývajúcichzust.§212Občianskehosúdnehoporiadku,beznariadeniapojednávania,

s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu,
ako aj na internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého

stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom
odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec súd
posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.

K odvolaniu žalobcu uvádza, že uplatnená námietka aplikácie ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 v znení
účinnom od 01.01.2013 nebola v danom prípade opodstatnená, lebo súd prvého stupňa na uplatnený
nárok novelizované ust. § 9 ods. 2 v znení účinnom od 01.01.2013 na danú vec neaplikoval. Súd prvého
stupňa správne aplikoval ust. § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 v znení účinnom do 31.12.2012. Je
pravdou, že v samostatnom odseku poukazuje aj na ust. § 9 ods. 2 v znení účinnom od 01.01.2013,

avšak odkaz len na toto ustanovenie v inej časti odôvodnenia, nie v kontexte právneho posúdenia,
nemožno považovať, že na rozhodnutie o merite veci súd použil iné ustanovenie zákona.

Odvolacísúdvšaksúhlasísnázoromprávnehozástupcužalobcu,ženiejemožnéaplikovaťustanovenie
hmotného práva na práva vyplývajúce zo zodpovednosti za škodu, ktoré vznikli pred nadobudnutím

účinnosti tohto zákona. Retroaktivita v danom prípade je neprípustná.

V občianskom súdnom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť
vyplývajúcu im z ust. § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. povinnosť nielen tvrdenia, ale aj
preukázania nimi tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie

dôkazného bremena. Súd prvého stupňa správne uzavrel, že v danom prípade žalobca nepreukázal
zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Súd
vychádzal z konkrétnych okolností exekučných spisov, v ktorých exekučný súd - Okresný súd Stará
Ľubovňa mal nesprávnym úradným postupom spôsobiť žalobcovi škodu, pričom správne poukázal nato, že v konaniach pôvodne vedených na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 340/2012, sp. zn.
1C 341/2012, sp. zn. 1C 342/2012, sp. zn. 1C 343/2012 a sp. zn. 1C 346/2012, nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu súdu, lebo z ust. § 44 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.08.2005 v

spojení s ust. § 238 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplývala lehota 30 dní na rozhodnutie o zmene
súdneho exekútora. V konaniach vedených pôvodne na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn.
1C 318/2012 a 1C 338/2012 došlo k rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora s omeškaním o jeden,
resp. dva mesiace, pričom žalobcovi nerozhodnutím exekučného súdu v zákonom stanovenej lehote
30 dní vyplývajúcej z ust. § 44 ods. 1 Exekučného poriadku pri konkrétnych skutkových okolnostiach

prípadu, nemohlo dôjsť k vzniku škody z dôvodu, že v exekučných veciach boli poverenia na vykonanie
exekúcie vydané. Pri hromadne podaných žiadostiach žalobcu v exekučných konaniach o zmenu
súdneho exekútora bolo potrebné prihliadať aj na rozsah technicko-administratívneho spracovania
týchto žiadostí, plynutie času a následné rozhodnutie žiadosti. Isté oneskorené rozhodnutie exekučným
súdom pri konkrétnom posúdení skutkových okolností veci, ako aj charaktere podaní a počte podaní,
času potrebného na ich spracovanie, nemožno hodnotiť za zbytočné prieťahy spôsobené exekučným

súdom, a teda táto okolnosť nezakladá dôvodnosť uplatneného nároku na náhradu škody z titulu
nesprávneho úradného postupu.

K námietke stavu právnej neistoty odvolací súd uvádza, že ani žalobcom tvrdené skutočnosti o
právnej neistote v súvislosti s vymáhaním pohľadávky nemožno považovať za dôvodné, lebo i napriek

zmene súdneho exekútora došlo následne k vyhláseniu exekúcie za neprípustnú a jej zastaveniu. Len
nedodržaniezákonomstanovenýchlehôtnakonaniealeborozhodnutievoveciautomatickyneznamená,
že boli spôsobené zbytočné prieťahy v konaní, a tým porušené právo na prejednanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd opakovane vo
svojich rozhodnutiach zdôrazňuje, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za

následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, lebo vždy skúma, ako sa v
okolnostiach konkrétneho prípadu rešpektuje účel práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Z týchto dôvodov odvolací súd preto nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné, a preto napadnutý
rozsudok vo výroku, ktorým boli žalobné návrhy zamietnuté, potvrdil ako vecne správny v súlade s ust.

§ 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a zásadou úspechu žalovanej v odvolacom konaní, ktorej náhrada trov odvolacieho konania priznaná
nebola, lebo návrh na priznanie predložený nebol (§ 151 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.