Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/448/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512210413
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3512210413.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom

č. k. 10C/255/2012-183 zo dňa 29. januára 2015 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil dovolacie konanie a zároveň rozhodol, že žiaden z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie, ktoré po právnej stránke odôvodnil ust§
6 ods. 2, § 10 ods. 1, 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov a ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., založil na tom skutkovom základe, že v predmetnej veci
bolo o návrhu navrhovateľa rozhodnuté rozsudkom okresného súdu č. k. 10C/255/2012-72 zo dňa
31.10.2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19Co/55/2014-107 zo dňa
18.09.2014, pričom proti rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote dovolanie.

Keďže spolu s dovolaním navrhovateľ nezaplatil súdny poplatok, bol vyzvaný na zaplatenie súdneho
poplatku za dovolanie vo výške 40 Eur v lehote 15 dní od doručenia výzvy podľa položky 7 písm. a)
sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch a bol poučený o
následkoch nezaplatenia súdneho poplatku. Právny zástupca navrhovateľa predmetnú výzvu prevzal
dňa 28.11.2014, napriek uvedenému však súdny poplatok v stanovenej lehote nezaplatil. Vychádzajúc z
uvedeného konštatoval, že nakoľko navrhovateľ súdny poplatok v súdom stanovenej lehote nezaplatil,

poukazujúc na ust. § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch konanie o dovolanie zastavil. O trovách
konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Poukazujúc
na znenie pol. č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej súd prvého stupňa vyrubil súdny

poplatok, dôvodil, že spoplatneniu podľa tejto položky podlieha len podanie návrhu na náhradu škody,
a nie ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod. Súdu prvého stupňa vytýkal, že
svojvoľne rozšíril okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku a navrhovateľ, ktorý podal dovolanie
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu a nie žalobu, preto nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho
poplatku za podané dovolanie. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
29.03.2007, sp. zn. 4 Cdo 39/2007. Mal za to, že v prílohe zákona o súdnych poplatkoch nie je

jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie dovolania proti rozhodnutiu súdu o
návrhu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.Vychádzajúc z uvedeného uzavrel, že navrhovateľovi bola v rozpore so zákonom o súdnych poplatkoch
uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Ďalej zdôraznil, že použitie analógie legis je v
prípadoch vyrubenia súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 ústavy vylúčené, v opačnom prípade

dochádza k zásahu zo strany štátu do základného práva účastníka na súdnu ochranu, zaručeného
v čl. 46 ods. 1 ústavy, ale rovnako tak k porušeniu čl. 12 ods. 1 a 13 ods. 1 písm. a) ústavy, podľa
ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní
základných práv a slobôd. Na podporu svojej argumentácie poukázal na nález Ústavného súdu SR
sp. zn. I. ÚS 252/05 zo dňa 22.03.2006. V nadväznosti na tieto skutočnosti uviedol, že súd je pri

výkone svojej rozhodovacej právomoci viazaný čl. 2 ods. 2 ústavy, a teda platí, že môže konať iba na
základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Okrem toho v danom
prípade bol návrh podaný pred 01.10.2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012
Z.z., preto bolo podľa jeho názoru v súvislosti s podaným dovolaním potrebné aplikovať právny stav
platnýdo30.09.2012,kedyuvedenékonanieboloodpoplatkuvecneoslobodené.Spoukazomnavyššie
uvedenú argumentáciu považoval za zrejmé, že u neho neexistuje legálna povinnosť zaplatiť súdny

poplatok za podané dovolanie, preto ani nemôže existovať dôvod na zastavenie konania pre nesplnenie
neexistujúcej povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Vzhľadom na to žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správne potvrdiť, pričom v náväznosti na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd poukazuje na
vecne správne odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje a na zdôraznenie
správnosti dôvodov napadnutého uznesenia uvádza nasledovné:

Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony
alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto
zákona.

Podľa ust. § 2 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok
proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Podľa § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch (v znení účinnom do 30.09.2012) od poplatku
je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,

odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.

Podľa§6ods.2zákonaosúdnychpoplatkochakjesadzbapoplatkuustanovenázakonanie,rozumiesa
tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci

samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Podľa § 7 ods. 10 zákona o súdnych poplatkoch v odvolacom konaní je základom poplatku cena nároku
uplatňovaného v odvolaní. To platí i pre dovolanie.

Podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na
začatiekonaniaalebodovolania,prvostupňovýsúdvyzvepoplatníka,abypoplatokzaplatilvlehote,ktorú
určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v
lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania predtým,

ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného
rozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako dva
mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.Podľa § 18ca zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do
30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po
30.09.2012.

Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že o návrhu navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi
domáhal náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., bolo meritórne rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 10C/255/2012-72 zo dňa 31.10.2013 tak, že návrh
bol v celom rozsahu zamietnutý a odporcovi nebola priznaná náhrada trov konania. Proti tomuto

rozsudkupodalnavrhovateľodvolanieaKrajskýsúdvTrenčínenapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňa
potvrdil rozsudkom č. k. 19Co/55/2014-107 zo dňa 18.09.2014. Dňa 07.11.2014 bolo súdu prvého
stupňa doručené dovolanie navrhovateľa proti citovanému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,
v nadväznosti na čo súd prvého stupňa výzvou zo dňa 26.11.2014, doručenou dňa 28.11.2014, vyzval
navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podanie dovolania vo výške 40 Eur. Na túto výzvu
reagoval navrhovateľ podaním odvolania, a nakoľko súdom prvého stupňa stanovenú poplatkovú

povinnosť v určenej lehote nesplnil, napadnutým uznesením bolo dovolacie konanie pre nezaplatenie
súdneho poplatku zastavené.
Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa treba
za daných procesných okolností jednoznačne považovať za vecne správne, a to s prihliadnutím na
skutočnosť, že navrhovateľ využil svoje právo podať mimoriadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej, na základe čoho bol v súlade s citovanou procesnoprávnou úpravou
zákona o súdnych poplatkoch súdom prvého stupňa riadne vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku
v lehote 15 dní od doručenia výzvy, pričom bol zároveň poučený o následkoch nezaplatenia poplatku,
avšak napriek tomu svoju poplatkovú povinnosť v stanovenej lehote a ani do okamihu vydania
napadnutého uznesenia nesplnil. Súdu prvého stupňa pritom nepochybne vzniklo oprávnenie a zároveň

aj povinnosť vyrubiť navrhovateľovi súdny poplatok za podané dovolanie, keďže toto smerovalo proti
meritórnemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, pričom v prípade jeho nezaplatenia poplatníkom mu s
poukazom na ust. § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch nezostávalo iné, než konanie o dovolaní
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu Trenčín zo dňa 18.09.2014, č. k. 19 Co/55/2014-107
zastaviť.

Námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažoval za opodstatnené. Pokiaľ ide o
výzvu súdu prvého stupňa na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie, ktorú navrhovateľ neúčinne
napadolodvolaním,odvolacísúdtútopovažujezavýsledoksprávnehoprocesnéhopostupusúduprvého
stupňa. Je totiž nepochybné, že v preskúmavanej veci navrhovateľ využil svoje právo podať proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej mimoriadny opravný prostriedok v zákonom stanovenej
lehote, s čím zákon o súdnych poplatkoch v zmysle ust. § 5 ods. 1 písm. a) ex lege spája vznik
poplatkovej povinnosti na strane poplatníka, za ktorého treba s poukazom na ust. § 2 ods. 4 citovaného
zákonapovažovaťtoho,ktopodaldovolanie.Poplatkovápovinnosťbypodľatohtoustanovenianevznikla
odvolateľovi výlučne za predpokladu, že by bol v dovolacom konaní oslobodený od platenia súdnych

poplatkov, čo z obsahu spisu súdu prvého stupňa nevyplýva. Zákonom č. 286/2012 Z.z. bolo s
účinnosťou od 01.10.2012 vypustené ust. § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch, čoho
dôsledkom je v tejto súvislosti skutočnosť, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté po
nadobudnutí účinnosti tejto novelizácie sa poplatky vyberajú podľa aktuálne účinných predpisov (§ 18ca
zákona o súdnych poplatkoch a contrario). Na základe uvedeného treba dospieť jednoznačne k záveru,

že navrhovateľovi podaním dovolania dňa 06.11.2014 vznikla poplatková povinnosť a úlohou súdu
prvého stupňa bolo vyrubiť mu výzvou súdny poplatok podľa príslušnej položky sadzobníka, k čomu aj
pristúpil. S názorom navrhovateľa, že spoplatneniu podľa položky č. 7a podlieha len podanie návrhu
na náhradu škody a súd prvého stupňa tak svojvoľne rozšíril okruh úkonov podliehajúcich súdnemu
poplatku, ak tento vyrubil aj za podanie dovolania, odvolací súd nemôže súhlasiť a poukazuje na znenie

samotného zákona o súdnych poplatkoch, ktorý podanie dovolania (vo veci samej) v ust. § 5 ods. 1 písm.
a)priamospájasovznikompoplatkovejpovinnostinastranepoplatníka,tedatoho,ktodovolaniepodal,a
to vychádzajúc z ust. § 6 ods. 2 vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku (za konanie
na prvom stupni). Pritom platí, že poplatok za podané dovolanie sa stanovuje podľa sadzobníka platného
a účinného v čase podania dovolania a zásada rovnakej sadzby bola zachovaná aj v tomto prípade, keď

v rovnakom čase podaný návrh na začatie konania by bol spoplatnený sumou podľa rovnakej sadzby
ako podané dovolanie navrhovateľa, odhliadnuc od toho, že za iniciovanie konania na dovolacom súde
sa vyberá poplatok v dvojnásobnej výške.Ak by sa akceptovala právna úvaha navrhovateľa o striktnej definícii spoplatneného úkonu v sadzobníku
súdnych poplatkov, založená podľa všetkého na tom, že položka č. 7a neobsahuje doslovnú zmienku
(poznámku) o okolnostiach vyrubenia poplatku v prípade podania dovolania, potom by došlo k

obchádzaniu vyššie citovaných ustanovení a súdny poplatok by nebolo možné vyrubiť za využitie
práva podať mimoriadny opravný prostriedok proti meritórnemu rozhodnutiu v celom rade osobitných
konaní, ktoré nespadajú pod položku č. 1, na ktorú poukázal navrhovateľ. Uvedené by sotva mohlo
byť zámerom zákonodarcu, najmä ak zohľadníme, že súdny poplatok slúži na zabezpečenie úhrady
aspoň časti nákladov objektívne vzniknutých v súvislosti s vedením dovolacieho konania iniciovaného

poplatníkom na Najvyššom súde SR. V poznámke k spomínanej položke sadzobníka zákonodarca
zopakoval skutočnosť, že v odvolacom konaní sa poplatky vyberajú podľa rovnakej sadzby ako
v konaní pred súdom prvého stupňa, právny základ pre vyrubenie súdneho poplatku za podanie
dovolania ako všeobecného pravidla však vytvára samotný zákon o súdnych poplatkoch, ktorý následne
prostredníctvom svojej prílohy špecifikuje položky spoplatňujúce jednotlivé úkony vrátane prípadných
odchýlok.Sprihliadnutímnauvedenéjehoobranaspočívajúcavpoukazovanínaneprípustnosťanalógie

legis nemôže obstáť. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, v zmysle ktorej bol návrh podaný pred
01.10.2012 a konanie tak začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z., kedy bolo od súdneho
poplatku oslobodené, túto odvolací súd rovnako vyhodnotil ako nedôvodnú. Z ust. § 18ca zákona
o súdnych poplatkoch vyplýva, že za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa
predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012. V preskúmavanej veci však

dovolacie konanie, ktoré navrhovateľ inicioval využitím práva podať mimoriadny opravný prostriedok
proti rozsudku odvolacieho súdu, začalo dňa 07.11.2014, a to doručením dovolania súdu prvého stupňa.
V tomto čase už bol účinný zákon č. 286/2012 Z.z., preto sa navrhovateľ nemôže odvolávať na vecné
zákonnéoslobodenieodsúdnychpoplatkov,ktorémukonanieonáhraduškodyspôsobenejnezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom podliehalo v danom prípade výlučne na prvom

stupni.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1,
2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. §
142 ods. 1 a ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p., kedy úspešnému odporcovi v konaní náhrada trov odvolacieho
konania priznaná nebola, nakoľko tento si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu
mu trovy odvolacieho konania nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .