Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/144/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813207226
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3813207226.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI
Slovensko, s.r.o. IČO 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, právne zastúpený TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o. Bratislava, Pajštúnska 5, proti odporcom: v rade 1/ H. P., nar. XX.XX.XXXX, v rade 2/ Q. P.,
nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom M., Q. XX/X, obaja právne zastúpení JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom
so sídlom Lučenec, J. Kráľa č. 5/A, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Prešov, Važecká č. 16, IČO 42 176 778, právne zastúpený
JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 4.400,61 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a.

II. Navrhovateľ je p o v in n ý nahradiť odporkyni v rade 1/ trovy konania vo výške 225,26 Eur na
účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Andreja Cifru, advokáta, so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Navrhovateľ je p o v in n ý nahradiť odporcovi v rade 2/ trovy konania vo výške 225,26 Eur na
účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Andreja Cifru, advokáta, so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, trovy konania vo výške
478,48 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Andreja Cifru, advokáta, so sídlom Lučenec,
J. Kráľa 5/A do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde domáhal, aby súd zaviazal odporcov zaplatiť mu
4.400,61 Eur s príslušenstvom, ako záväzku, ktorý vznikol riadnym nesplatením úveru, ktorý odporcom
poskytol právny predchodca navrhovateľa Slovenská Sporiteľňa, a.s..

Návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2011 uzavretej medzi
Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a navrhovateľom nadobudol navrhovateľ pohľadávku voči
odporcom.

Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcami v rade 1/ a 2/ dňa 11.8.2006 Zmluvu číslo
XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú všeobecné podmienky. Odporcovia neplnili v stanovených termínoch
splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa Zmluvy. Právny predchodca navrhovateľa od zmluvy odstúpil
a vyzval odporcov na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 4.400,61
Eur, ktorá pozostávala z istiny 3.937,16 Eur a úroku z omeškania 463,45 Eur. Výška a špecifikácia

pohľadávky je generovaná bankovým systémom. Navrhovateľ si tiež uplatnil zákonný úrok z omeškania
od 11.7.2011, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky vo výške 9,25% zo
sumy 3.937,16 Eur.

Dňa 23.5.2013 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie, ktorým Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, právne zastúpené JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom zahlásilo svoj vstup do
konania ako vedľajší účastník na strane odporcu podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku

Vedľajší účastník na strane odporcov vo svojom písomnom podaní zo dňa 26.7.2013 vzniesol námietku
premlčania žalovanej pohľadávky. K navrhovateľom pripojenej Dohode o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku uviedol, že takáto dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku vo vzťahu
k predĺženiu premlčacej lehoty formou uznania dlhu. Je vylúčené, aby spotrebiteľ, ak mal vedomosť o
stave veci, by mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej lehoty. Uzatvorenie takejto dohody
je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z., keďže
pri uzatváraní tejto dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti a boli využité omyl a lesť v snahe
dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku. Podpisom tejto dohody si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné
postavenie a privodil si značnú ujmu, čo je v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda
predstavuje formulárovú dohodu po vynútenej návšteve splnomocnenej osoby zo strany navrhovateľa s
vysvetlením, že sa jedná iba o dohodu o splátkach. Jedná sa v tom prípade o nekalú obchodnú praktiku
v zmysle § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Poukázal na judikatúru Krajského súdu v Prešove.
V predmetnej veci podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok bol ku dňu postúpenia počet dní
omeškania dlžníkov 1205 dní. Všetko nasvedčuje tomu, že žalovaný nárok je premlčaný.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k podaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že podľa jeho názoru vedľajší
účastník nemôže v konaní sám vzniesť námietku premlčania. Na premlčanie súd prihliadne len na
námietku dlžníka. Úkon dlžníka v predloženej dohode je uznaním záväzku práva v zmysle § 110 ods.
Občianskeho zákonníka a teda má účinok v zmysle prerušenia plynutia pôvodnej premlčacej doby
a začatia plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby, bez ohľadu na to, či dlžník o premlčaní vedel.
Predložená dohoda zároveň nepredstavuje dodatok k pôvodnej zmluve ale ide len o zmenu v obsahu
záväzku dohodu zmluvných strán, ktorá spočíva v tom, že odporcovi je umožnené splácať svoj záväzok
v splátkach. V danom vzťahu navrhovateľ nevystupuje ako dodávateľ, preto na predmetnú dohodu
nemožno aplikovať ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľa.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom odporcov a listinnými
dôkazmi.

Odporkyňa v rade 1/ na pojednávaní uviedla, že minulý rok bol u nich jeden pán ohľadom splátok, avšak
to, čo jej dal podpísať nebola dohoda o splátkach, ale predĺženie premlčacej doby. Ona o tom nebola
informovaná a nevedela, čo podpisuje. Prišiel k nim s tým, že si zobrali úver, či si je toho vedomá a
či sa dohodnú na splátkach. Dohoda bola, že splátka bude 5,- Eur. Odporkyňa si je vedomá, že si v
Slovenskej sporiteľni zobrala úver 100.000,- Sk. Splátky úveru jej potom boli strhávané z účtu. Úver
splácala asi do roku 2009, potom prišla o zamestnanie. K podpisu dohody zo dňa 17.9.2012, došlo
tak, že stretnutie s dotyčným pánom trvalo asi 20 minút. Ten pán jej povedal, že podpisuje splátkový
kalendár. Na manžela sa nepýtal.

Odporca v rade 2/ na pojednávaní uviedol, že v čase návštevy dotyčného pána bol doma. Ten pán sa
však pýtal len na manželku. Bol u nich len chvíľku a manželke dal podpísať nejaké papiere. Potom tie
papiere položil na stôl. Odporca v rade 2/ s ním nekomunikoval a ani nič nepodpisoval. Pamätá si, že
si manželkou zobrali úver. Manželka ho aj splácala, kým neprišla o zamestnanie. Odporca v rade 2/ si
nepamätá, koľko z úveru splatili ani kedy úver prestali splácať.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že uplatnený nárok je minimálne voči odporkyni
v rade 1/ dôvodný a to najmenej v sume 3.937,16 Eur. Došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov
od Slovenskej sporiteľne, ktorá potom svoju pohľadávku postúpila navrhovateľovi a je zrejmé aj to,
že z dôvodov sociálnej situácie odporcov došlo k nesplácaniu pohľadávky. Pri podpise uznania dlhu
dochádza k predĺženiu premlčacej doby až na desať rokov a zároveň dochádza k preneseniu dôkazného
bremena na dlžníka.

Právny zástupca odporcov a vedľajšieho účastníka uviedol, že poukazuje na to, že odporkyňa v
rade 1/ v čase podpisu dohody zo dňa 17.9.2012 nemala čas si túto dohodu naštudovať, nemala
vedomosť, čo podpisuje, aké dôsledky má jej podpis, keďže nepozná inštitút premlčania ani uznania
dlhu a nebola poučená pracovníkom navrhovateľa. Nevedela, že uznala premlčaný dlh podľa § 558
Občianskeho zákonníka. Pri podpise sa domnievala, že podpisuje splátkový kalendár. Táto dohoda
bola uzavretá navrhovateľom s cieľom využiť lesť a omyl odporkyne v rade 1/ a preukazuje nekalé
praktiky navrhovateľa. Dohoda je aj v rozpore s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V dohode
nie je uvedený právny dôvod, je tam len odkaz na prvotný právny titul zo dňa 11.8.2006. V dohode
zároveň nie je uvedená výška splátok, čo svedčí o zámere navrhovateľa, ktorý mal pri uzavretí tejto
zmluvy. Dohodu považuje za neplatný právny úkon pre jej neurčitosť, nezrozumiteľnosť, rozpor s
kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva a s dobrými mravmi. Dôsledkom tejto dohody nemôže
byť predĺženie premlčacej doby. Predmetná dohoda bola už v minulosti judikovaná viacerými súdmi
ako neplatná. Má za to, že došlo k zosplatneniu úveru a odstúpeniu od zmluvy právnym predchodcom
navrhovateľa. Návrh navrhovateľa považuje za premlčaný, dohodu zo 17.9.2012 považuje za neplatný
právny úkon, a preto podľa neho prichádza do úvahy uplatnenie všeobecnej trojročnej premlčacej doby,
resp. v prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, pri odstúpení od zmluvy je premlčacia
doba dva roky. Návrh navrhovateľa bol doručený súdu 16.4.2013, pričom uplatnený nárok sa stal splatný
viac ako 3 roky pred podaním návrhu. Pokladá ho preto v celom rozsahu za premlčaný a návrh žiada
zamietnuť.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav: Právny predchodca
navrhovateľa uzatvoril s odporkyňou v rade 1/ a odporcom v rade 2/ Zmluvu o splátkovom úvere zo
dňa 11.8.2006. Na základe tejto zmluvy im poskytol spotrebný bezúčelový úver v sume 100.000,- Sk
(3.319,39 Eur). Splátka úveru bola 2.305,- Sk mesačne, počet splátok bol 59, konečná splatnosť úveru
bola 10.7.2011. Odporcovia úver riadne nesplácali.

Právny predchodca postúpil svoju pohľadávku voči odporcom navrhovateľovi zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 28.6.2011. Zostatok pohľadávky ku dňu postúpenia bol 4.400,61 Eur, z toho istina
bola 3.937,16 Eur a úrok z omeškania 463,45 Eur. Odporcovia boli v omeškaní 1205 dní.

Dňa 17.9.2012 navštívila odporcov v ich domácnosti osoba konajúca v mene navrhovateľa. Odporkyni v
rade 1/ predložila na podpis formulár označený ako „Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky
v splátkach“. Nepoučila odporkyňu o obsahu tohto formulára a tvrdila jej, že podpisom formulára sa
zaväzuje, že poskytnutý úver bude splácať v splátkach po 5,- Eur. Vo formulári však v skutočnosti v bode
3. označenom ako „Forma splatenia záväzku“ nie sú vyplnené žiadne údaje. Zmluva je vyplnená len v
bode 1. Označenom „Strany dohody“ a v bode 2. Označenom „Uznanie záväzku“, kde je uvedené, že
pôvodným veriteľom je Slovenská sporiteľňa, ďalej číslo zákazníka, údaj, že dlžná suma pozostáva z
istiny vo výške 3.937,16 Eur, nákladov na inkasné konanie 150,- Eur a úroku z omeškania 9,25 % ročne
z istiny od 28.6.2011 do dňa splatnosti poslednej splátky podľa tejto dohody.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného do 11.6.2010 sa na účely
tohto zákona rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na
premlčanie súd prihliadne na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Zmluva o splátkovom úvere č. 0372728940 uzavretá medzi
odporcami a právnym predchodcom navrhovateľa je spotrebiteľskou zmluvou. Predmetná zmluva spĺňa
predpoklady štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa
vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo zmeny jej
obsahu pred uzavretím zmluvy. Súčasťou Zmluvy sú tiež Všeobecné zmluvné podmienky, ktorých
obsah spotrebiteľ nemôže ovplyvniť, pretože sú pripravené vopred a pre veľký počet potenciálnych
spotrebiteľov bez individualizácie ich obsahu vzhľadom na konkrétny zmluvný vzťah.

Odporcovia teda uzatvorili s právnym predchodcom navrhovateľa o zmluvu o úvere. Tá je na jednej
strane tzv. absolútnym obchodom podľa ustanovení Obchodného zákonníka, avšak v tomto konkrétnom
prípade táto zmluva bola svojim charakterom zároveň i spotrebiteľskou zmluvou. Na záväzky zo
spotrebiteľskej zmluvy je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka ak je to pre spotrebiteľa
výhodnejšie. To sa týka aj jeho ustanovení o premlčaní. Podmienky premlčania v danom prípade sa teda
spravujú predpismi občianskeho práva.

Navrhovateľ uvádzal, že napriek vznesenej námietke premlčania pohľadávku minimálne voči odporkyni
v rade 1/ nepovažuje za premlčanú, keďže v podpísanej dohode svoj dlh uznala.

Z dokazovania vyplynulo, že pracovník navrhovateľa z vlastnej iniciatívy vyhľadal odporkyňu v rade 1/
v jej domácnosti. V osobnom rozhovore ju presviedčal, že uzatvárajú dohodu o splátkach a odporkyňa
s týmto vedomím dohodu aj podpísala. Odporkyňa nebola vôbec oboznámená s tým, že podpisuje
aj uznanie dlhu a aké sú následky uznania. V dohode nakoniec neboli uvedené žiadne podmienky
splácania dlhu a ani výška splátky. Vyhlásenie dlžníka o tom, že má vedomosť o premlčaní dlhu a
jeho následkoch je v dohode vopred predtlačené bez ohľadu na skutočnú vedomosť dlžníka o týchto
skutočnostiach, teda uvedené vyhlásenie mu je vnútené už samotným podpisom dohody.

Z uvedených dôvodov, vzhľadom na obsah a okolnosti uzavretia dohody považuje súd právny úkon
označený ako „Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach“ za absolútne neplatný
právny úkon a to pre jeho rozpor so zákonom ako i dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Dohoda, tak ako je vyhotovená vo forme predtlačeného textu, sa vzťahuje na všetky prípady dlhov,
či už sú v čase podpisu tejto listiny premlčané, alebo nie. Súd má aj z iných súdnych konaní
iniciovaných navrhovateľom vedomosť o rovnakom postupe navrhovateľa pri uzatváraní dohôd o uznaní
dlhu s odporcami a preto takýto postup považuje zároveň za konanie v rozpore s dobrými mravmi v
zmysle § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Uzatvorením tejto dohody neboli dodržané princípy
dobromyseľnosti a čestnosti. Tento postup navrhovateľa nesie všetky znaky nekalej obchodnej praktiky.

Súd zároveň poukazuje na zjavnú nedôslednosť zástupcu navrhovateľa, keď nechal dohodu o uznaní
záväzku podpísať len odporkyni v rade 1/ a nie aj odporcovi v rade 2/, ktorý bol spoludlžníkom. Zástupca
navrhovateľa zároveň v osobnom rozhovore odporkyni v rade 1/ prisľúbil, že jej bude umožnené splácať
úver v mesačných splátkach po 5,- Eur. Splácanie pri výške istiny 3.937,16 Eur by za takýchto podmienok
bolo rozvrhnuté na 787 mesiacov, t.j. 65 a pol roka, čo sú zjavne nereálne podmienky a takýto postup
bol vyslovene otvoreným klamaním spotrebiteľa.

Úvahy navrhovateľa o rozdielnych účinkoch uznania práva v zmysle § 110 ods. 1 druhá veta OZ
a uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, a to že uznanie práva podľa § 110 ods. 1
Občianskeho zákonníka nie je viazané na vedomosť dlžníka, že uznáva premlčané právo, kým pri
uznaní dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje táto vedomosť, považuje súd vzhľadom
na všetky zistené okolnosti za účelové a špekulatívne. Z dohody je zrejmé, že navrhovateľ mal v úmysle
dosiahnuť účinky uznania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka.

Podľa názoru súdu vedľajší účastník mal právo vzniesť v konaní námietku premlčania, keďže vedľajší
účastník má v zmysle § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku rovnaké práva a povinnosti ako v
konaní účastník a námietka premlčania je procesnou obranou konaní.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že pohľadávka navrhovateľa bola už v čase jej postúpenia
premlčaná. Z výpisu z bankového informačného systému týkajúceho sa Zmluvy o úvere uzavretej
odporcami, ktorý je prílohou zmluvy o postúpení pohľadávok vyplýva, že už ku dňu postúpenia bolo
omeškanie odporcov s úhradou ich dlhu 1205 dní, t.j. 3 roky a 110 dní. Dojednanie o uznaní dlhu
odporkyňou v rade 1/ je podľa názoru súdu neplatné. Súd preto musel prihliadnuť na námietku
premlčania vznesenú vedľajším účastníkom na strane odporcov a návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Citované ustanovenie upravuje tzv. zásadu zodpovednosti účastníka za výsledok konania (zásadu
úspechu v konaní). Znamená to, že povinnosť nahradiť trovy konania zaťažuje neúspešnú stranu sporu.
Kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov je miera úspechu vo veci, ktorá závisí od konečného
rozhodnutia vo vzťahu k žalobnému petitu. Rozsudkom bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietnutý. Navrhovateľ je teda povinný nahradiť odporcom všetky účelne vynaložené trovy konania.
Zároveň je povinný nahradiť trovy vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na strane účastníkov
úspešných v spore.

Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Vedľajší účastník bol v konaní zastúpený
advokátom JUDr. Andrejom Cifrom. Tohto advokáta pred pojednávaním vo veci splnomocnili na svoje
zastupovanie aj odporcovia.

Podľa § 1 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda
zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka,
ak odsek 4 neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby z tarifnej hodnoty nad 663,88 eura do 6.638,78 eura je 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj
začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.

Podľa § 13 ods. 2 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak
ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Podľa § 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., v znení účinnom do 30.6.2013 odmena vo výške
základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,

Podľa § 13a ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení odmena vo výške základnej sadzby
tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:
d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve
hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín;
ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve
skončené hodiny.

Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov
na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového
základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade
s klientom osobitne nedohodol.

Podľa § 16 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. na výšku náhrady preukázaných cestovných
výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste,
ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada
za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách ak sa zamestnanec písomne
dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného
motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy
(ďalej len "základná náhrada") a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije
cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije.

Podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z.z. o
sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel
pri pracovných cestách je suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové
vozidlá je 0,183 eura.

Súd preskúmal správnosť predloženého vyúčtovania trov právneho zastúpenia navrhovateľa. Právny
zástupca si náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby správne uplatnil vo výške
161,01 Eur (z tarifnej hodnoty, t.j. žalovanej sumy).

Za jednotlivé úkony právnych služieb bola náhrada trov právneho zastúpenia priznaná nasledovne:

Trovy odporkyne v rade 1/:
1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane
prvej porady s klientom dňa 25.11.2013 (50 % odmeny) 80,51 Eur
2. účasť na pojednávaní na OS Prievidza dňa 26.11.2013 (50 % odmeny) 80,51 Eur
Režijný paušál 3,91 Eur + 2,60 Eur 6,51 Eur
Spolu 167,53 Eur

Trovy odporcu v rade 2/:
1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane
prvej porady s klientom dňa 25.11.2013 (50 % odmeny) 80,51 Eur
2. účasť na pojednávaní na OS Prievidza dňa 26.11.2013 (50 % odmeny) 80,51 Eur
Režijný paušál 3,91 Eur + 2,60 Eur 6,51 Eur
Spolu 167,53 Eur

Trovy vedľajšieho účastníka:
1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 1.3.2013 161,01 Eur
2. písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie dňa 20.5.2013 161,01 Eur
3. účasť na pojednávaní na OS Prievidza dňa 26.11.2013 (50 % odmeny) 80,51 Eur
Režijný paušál 2 x 7,81 Eur + 1x 2,60 Eur 18,22 Eur
Spolu 420,75 Eur

Cestovné náhrady a náhrada za stratu času:
26.11.2013 cesta Lučenec - Prievidza a späť, 240 km, VW GOLF, EČV: LC 834 AO
- náhrada za spotrebované PHM 0,07 l x 240 km x 1,50 Eur/l 25,20 Eur
- náhrada za každý 1 km jazdy 240 km x 0,183 Eur 43,92 Eur
- náhrada za stratu času:
cesta Lučenec - Prievidza a späť dňa 26.11.2013 8 x polhodina á 13,01 Eur 104,08 Eur
Spolu 173,20 Eur
173,20 Eur / 3 57,73 Eur

Súd v súlade s citovaným ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., keďže odporcovia mali plný úspech v konaní,
zaviazal navrhovateľa na náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré vznikli každému z odporcov
a vedľajšiemu účastníkovi. Trovy konania tvoria trovy právneho zastúpenia. Súd priznal každému z
úspešných účastníkov náhradu trov konania za právne služby týkajúce sa konkrétneho účastníka a
náhradu 1/3 sumy cestovného a náhrady za stratu času ich právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie.