Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. január 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/161/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115228786
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7115228786.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti

súdu o maloletého N. X.R., Y.. X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka N. X.R., Y.. XX.X.XXXX, E. S. XX, R. a otec
B. X.R., Y.. X.X.XXXX, E. Š. XX, R., v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. N. X., Y.. X.XX.XXXX zo sumy 120 Eur mesačne na 190
Eur mesačne od 26.10.2015 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky.

Dlžné výživné za obdobie od 26.10.2015 do 31.12.2015 vo výške 149,32 Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť
matke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 12C/134/2009 zo dňa 15.1.2010.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom doručeným súdu dňa 26.10.2015 žiadala, aby zvýšil výživné zo strany otca na mal. N.
od 1.10.2015 zo sumy 120 Eur mesačne na 230 Eur mesačne.

Otec sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 21.12.2015. S návrhom
súhlasil čiastočne a to so zvýšením o 30 Eur mesačne.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním doručeným
súdu dňa 30.12.2015 odporučil upraviť výživné zvýšením na mal. N., nakoľko zvýšenie vníma v záujme

maloletého, ktoré by prispelo k jeho ďalšiemu rozvoju vzhľadom k jeho veku a odôvodneným potrebám.

Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.
12C/134/2009 zo dňa 15.1.2010. Manželstvo rodičov maloletého dieťaťa bolo rozvedené a otec bol
zaviazaný prispievať na výživu mal. N. sumou 120 Eur mesačne. V tom čase bol príjem matky vo výške
563,78 Eur a príjem otca 988,65 Eur.

Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov hlavne na strane mal. N..

Z výpovede matky súd zistil, že otca maloletého dieťaťa oslovila ohľadne dohody výživného. Tento ju
odkázal na súd. Otec okrem výživného 120 Eur mesačne inou sumou neprispieva.Mal. N. má 17 rokov, je žiakom 2. ročníka Strednej odbornej školy v Košiciach, výdavky má nasledovné:
mesačník 10 Eur, desiata do školy 4 x 20 Eur, t.j. 80 Eur mesačne, telefón, internet, nabíjanie 14 Eur,

zubárnastrojček600Eur,kontrolykaždýmesiac5Eur,strava250Eur,odev,topánky50Eur,hygienické,
sprchové potreby, žiletky, kozmetika 40 Eur, vreckové 40 Eur, lekár 15 Eur, vitamíny, lieky 20 Eur, antik
internet 17,92 Eur, spolu mesačné výdavky 325,92 Eur.

Výdavky ročné : Stredná odborná škola - Ostrovského 1, Košice na polroka 30 Eur, ročne 60 Eur,

stavebné sporenie 240 Eur ročne, zošity, perá 100 Eur ročne, farba do počítača na tri mesiace 80,60
Eur ročne 322,40 Eur, angličtina, nemčina 20 Eur a telefón 600 Eur.

Matka je zamestnaná v spoločnosti M..C.. C. R. C., pričom jej čistý príjem v závislosti od sviatkov je vo
výške 560 Eur až 620 Eur mesačne netto. Nájomné za byt hradí vo výške 213,39 Eur, daň za byt 31,35
Eur ročne, odpad 30 Eur ročne a poistné na byt 88 Eur ročne. Okrem toho spláca pôžičku, ktorá vznikla

za trvania manželstva 80 Eur mesačne.

Otec sa so synom nestretáva, nemajú žiadny vzťah s tým, že prispieva sumou 120 Eur mesačne. Okrem
toho inou formou neprispieva ani na meniny, narodeniny, sviatky. So synom sa nestretáva.

MatkazabezpečujestarostlivosťodcéruplnoletúV.X.,Y..XX.X.XXXX,ktoráštudujev3.ročníkustrednej
školy.

Z výpovede otca súd zistil, že je zamestnaný v spoločnosti M..C.. C. R. s príjmom vo výške 1.070 Eur
netto mesačne. Výdavky má nasledovné: výživné na obe deti 328 Eur mesačne, byt 170 Eur, telefón,

internet, televízia 30 Eur, strava, ošatenie 270 Eur, cestovné do práce 20 Eur, benzín 50 Eur, lieky 10
Eur, drogéria 20 Eur a úvery 160 Eur.

Ohľadne úverov uviedol, že ide o spotrebný úver a pôžičku od zamestnávateľa. Finančné prostriedky
zobral z dôvodu, že mal problémy s exekútorom a musel ich vyplatiť.

Okrem výživného inou formou mal. N. neprispieva, so synom sa nestretáva.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný mesačný
príjem za obdobie 12/2014 do 11/2014 bol vo výške 1.177 Eur netto.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný
príjem za obdobie 1/15 do 11/15 bol vo výške 720 Eur netto.

Podľa ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu

zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv
a povinností.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja

rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimeranémajetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok
prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé
opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa
premlčujú.

Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité

pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri
rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 2
O.s.p. ), platia ust. § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná

na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle
slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné
potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb
je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti

a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti
rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Súdpodrobnýmadôslednýmporovnanímpomerovvčasepredchádzajúcejúpravyvýživnéhospomermi
existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia
o výživnom a preto návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovel. Pri rozhodovaní vychádzal so
zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom

prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na strane otca vo vzťahu k mal. V.
X., na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné
je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa aj naďalej. K zmene pomerov došlo na strane
maloletého tým, že začal navštevovať strednú školu, súd zvýšil výživné dňom podania návrhu matkou,
t.j. dňom 26.10.2015. Od poslednej úpravy sa zvýšili výdavky na mal. N. a to vzhľadom na jeho vek

vzrástli náklady na jeho výchovu, výživu, ošatenie, záujmovú činnosť oproti výdavkom, ktoré mala matka
v čase poslednej úpravy. Obaja rodičia tak matka ako i otec majú vyživovaciu povinnosť ešte k plnoletej
V. X.. Pri posúdení pomerov účastníkov vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v rozsudku a z nich
vyplývajúcich zásad, je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca a zohľadňuje
aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súdom stanovené výživné vo výške 190 Eur mesačne

predstavuje výživné na jeden deň 6,13 Eur a zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb
dieťaťa ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby dieťaťa
nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť
aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia,
resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej

súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v
ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. D ďalšom poukazuje
na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecnépodmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality
príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na
seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu,

resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Súd je toho presvedčenie,
že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu
zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň
tento štandard poskytol dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia,
ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie rodičov existovalo. Pri určovaní

výšky výživného zohľadnil aj to, že matka zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa, zabezpečuje
starostlivosť aj o plnoletú V. X., otec okrem výživného inou formou neprispieva a s deťmi sa nestretáva.
Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť
ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je zakotvený
v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá
povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u
každého rodiča dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých
dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej
kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je
potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého

majetku. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného
súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedená činnosť jedného z
rodičov môžu sčasti alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu
vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre
určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75

ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 190
Eur mesačne je primerané berúc do úvahy, že odôvodnené potreby dieťaťa do značnej miery sú závislé
na schopnostiach a možnostiach otca.

Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie a citované zákonné ustanovenie, preto návrhu matky

čiastočne vyhovel a zvýšil výživné zo sumy 120 Eur mesačne na 190 Eur mesačne od 26.10.2015 do
budúcna z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže

vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom k tomu, že súd zvýšil výživné od 26.10.2015, došlo na strane otca k vzniku dlžného výživného.
Dlžné výživné bolo vypočítané za obdobie od 26.10.2015 do 31.12.2015 ako rozdiel medzi doterajším

výživným a zvýšeným výživným. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne: 190 Eur mínus 120 Eur =
70 Eur, alikvotná čiastka za mesiac október 2015, 2,33 Eur denne x 4 dni = 9,32 Eur, obdobie mesiac
11/2015 - 12/2015, 2 mesiace x 70 Eur = 140 Eur, 140 Eur + 9,32 Eur = 149,32 Eur.
Dlžné výživné v celkovej sume 149,32 Eur súd zaviazal otca zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku, pretože vzhľadom k povahe prejednávanej veci osobným pomerom otca, priznanému nároku

nebolo by spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti aj preto, že ide o výnimku
zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do 3 dní.

Otcovi muselo byť zrejmé, že s pribúdajúcim vekom maloletého dieťaťa sa zvyšujú jeho odôvodnené
potreby (teda aj suma potrebná na jeho uspokojenie), preto pri primeranej prezieravosti otec mohol a mal

vytvárať úspory v súvislosti s touto nepochybnou zmenou pomerov na strane dieťaťa a navyše súdom
zvýšenie rozsahu vyživovacej povinnosti mohol očakávať minimálne od začatia konania o zvýšenie
výživného.O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm. a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť

predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.