Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. január 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 10C/153/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113208196
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2113208196.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou právnej veci navrhovateľa: Lawyer

Partners a.s. ( pôvodne BSP Lawyer Partners a.s.), Prievozská 37, Bratislava 821 09, IČO: 35 944 471,
právne zastúpený: Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., Pri starej prachárni 13, 831 04 Bratislava
proti odporkyni: I.. X. Q., J. G. G. XX, G. ,občan SR, o návrhu na zaplatenie 1,32 eur ( pôvodne 40
Sk), takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu domáhal uložiť povinnosť odporkyni zaplatiť mu 1,32 eur

( pôvodne 40 Sk) a náhrady trov konania titulom nezaplateného koncesionárskeho poplatku za
rozhlasový prijímač.
Navrhovateľkveciuviedol,žepohľadávkuvočiodporkyninadobudolpostúpenímodsubjektu:Slovenský
rozhlas, Mýtna 1, Bratislava. Podľa jeho vyjadrenia bola odporkyňa oboznámená s postúpením
pohľadávky Slovenským rozhlasom a to oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20.10.2005 a
zároveň bola ním vyzvaná na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov.

Súd vykonal dokazovanie výpisom nedoplatkov odporkyne, potvrdením Slovenského rozhlasu, výzvou
na úhradu nedoplatku zo dňa 20.10.2005, realizačnou zmluvou č. 1, protokolom o odovzdaní hmotného
nosiča informácií so zoznamom postúpených pohľadávok k Realizačnej zmluve č. 1 z 20.9.2005 a zistil
tento stav veci:

Z obsahu návrhu súd zistil, že predmetom konania je právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou
vzniknutom na základe zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch.

V zmysle tohto právneho predpisu vzniká medzi vymedzenými fyzickými osobami či právnickými
osobami a Slovenským rozhlasom právny vzťah. Obdobie, za ktoré odporkyňa nezaplatila
koncesionárske poplatky bolo v návrhu vymedzené odkazom na výpis nedoplatkov odporkyne,
podľa ktorého nezaplatila za apríl 2004celkovo sumu 40 Sk. Súd má za nesporné, že odporkyňa
bola vlastníkom rozhlasového prijímača v rozhodnom období, teda mala byť riadnym platiteľom
koncesionárskeho poplatku Slovenského rozhlasu. Nebol tvrdený a ani preukázaný zánik povinnosti
platiť koncesionárske poplatky, keď skutočnosti tvoriace podmienky na oslobodenie od povinnosti platiť

Slovenskému rozhlasu ako príjemcovi neboli odporkyňou tvrdené. Odporkyňa bola preto povinná riadne
platiť koncesionársky poplatok Slovenskému rozhlasu.Platenie koncesionárskych poplatkov za používanie rozhlasových prijímačov a televíznych prijímačov
(ďalej len "poplatok"), vyberanie poplatkov, ich vymáhanie a sankcie za omeškanie upravoval do
01.04.2008 zákon č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb.

o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch, ak je platiteľ poplatku
v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku, vyberateľ
poplatkov, Slovenský rozhlas, písomne vyzve platiteľa na splnenie povinnosti podľa citovaného zákona.

Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch, v prípade nedoplatku má
Slovenský rozhlas právo uplatniť úhradu nedoplatku na príslušnom súde .

Podľa § 3ods. 3,4 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch, platiteľ poplatku bol povinný
zaplatiť poplatok za prijímač vyberateľovi poplatku vo výške ustanovenej týmto zákonom do 15. dňa v
mesiaci. Ak bol platiteľ poplatku právnická osoba alebo samostatne zárobkovo činná fyzická

osoba, bol povinný platiť poplatok za každý prijímač.

Podľa § 3ods. 6 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch, povinnosť zaplatiť poplatok
vznikla prvým dňom mesiaca nasledujúceho po tom, ako platiteľ poplatku nadobudol prijímač a skončila
sa posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikla povinnosť platiť poplatok .

Podľa § 3ods. 9 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch, povinnosť platiť poplatok
zanikla, ak sa prijímač zničil alebo bol neopraviteľný, ak prijímač predal, daroval alebo zveril na dlhodobé
používanie inej fyzickej osobe.

Podľa § 4a ods. 1,2 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch, mesačná výška poplatku
za používanie rozhlasových prijímačov pre fyzickú osobu bol do 31.07.2003 30,- Sk a od 01.08.2003
bol 40,- Sk. Mesačná výška poplatkov za používanie rozhlasových prijímačov právnických osôb a
samostatne zárobkovo činných osôb bol do 31.07.2003 30 ,- Sk a od 01.08.2003 bol 40,- Sk, a to za
každý prijímač.

Kontrolu platenia poplatkov podľa tohto zákona vykonávali podľa svojej pôsobnosti Slovenská televízia
a Slovenský rozhlas (§ 7 ods.1). Každý platiteľ poplatku bol povinný Slovenskej televízii a Slovenskému
rozhlasu na ich výzvu preukázať splnenie povinnosti platiť poplatok (§ 7 ods.2). Každá fyzická osoba
v Slovenskej republike a každá právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktoré neboli

platiteľmi poplatkov, boli povinné vyberateľovi poplatkov na jeho výzvu preukázať dôvod oslobodenia
od povinnosti platiť poplatok podľa § 6 alebo čestným vyhlásením preukázať skutočnosť, že nie sú
vlastníkmi prijímačov alebo že nevykonávajú právo hospodárenia k prijímačom vo
vlastníctve štátu (§ 7 ods.3)

Výzvou na zaplatenie koncesionárskeho poplatku je platiteľ vyzvaný „na splnenie povinnosti podľa
zákona“, teda na splnenie povinnosti zaplatiť koncesionársky poplatok za určité obdobie v určitej
výške. Výzva musí obsahovať okrem zákonom stanovenej písomnej formy aj určenie lehote, dokedy
je platiteľ poplatku povinný splniť si svoju povinnosť, čo vyplýva z textu „po uplynutí určenej lehoty“
v § 8 ods. 3 citovaného zákona a až po jej márnom uplynutí je Slovenský rozhlas oprávnený

uplatniť si právo na súde. Aby odporca ako platiteľ poplatku mohol splniť zákonom vyžadovanú
výzvu Slovenského rozhlasu v určenej dodatočnej lehote, musela byť výzva na zaplatenie odporcovi
doručená. Súd má za to, že nestačí len jej zaslanie odporcovi bez jej doručenia. Z listiny výzvy na
úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov a oznámenia o postúpení pohľadávky súd nemal za
preukázané doručenie výzvy na zaplatenie priamo odporcovi. Súd má za to, že navrhovateľ dostatočným

spôsobom nepreukázal vykonanie kvalifikovanej výzvy na zaplatenie koncesionárskeho poplatku.

Na základe týchto skutočností súd vyhodnotil návrh ako predčasne podaný s tým, že na priznanie
nároku na zaplatenie koncesionárskeho poplatku súdom je potrebné v konaní preukázať vykonanie
výzvy na zaplatenie Slovenským rozhlasom a následné márne uplynutie lehoty určenej vo výzve na

úhradu nedoplatku koncesionárskeho poplatku.
Súd mal teda preukázané, že odporkyňa bola na základe zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych
poplatkoch povinný platiť koncesionárske poplatky v zákonom stanovenej výške. Ako vyplýva už z
návrhu na začatie konania, Slovenský rozhlas ako oprávnený subjekt na vymáhanie nedoplatkov zkoncesionárskych poplatkov vyzval výzvou z 20.10.2005 odporkyňu na doplatenie sumy dlžnej sumy
do 21 dní od doručenia tejto výzvy. Súčasne jej vo výzve oznámil, že došlo k postúpeniu pohľadávky
na spoločnosť BSP Lawyer Partners a.s., v súčasnosti vedenej v obchodnom registri pod obchodným

menom: Lawyer Partners a.s.

V zmysle ustálenej judikatúry sa vecnou legitimáciou rozumejú oprávnenia účastníkov konania
vyplývajúcezhmotnéhopráva.Nedostatokaktívnejlegitimáciejedanývtedy,aknavrhovateľovinenáleží
v konaní tvrdené hmotné právo. Je teda zrejmé, že súd musí skúmať či v čase vyhlásenia rozsudku

existuje záväzkový vzťah, z ktorého má navrhovateľom tvrdené právo vo svojom meritórnom rozhodnutí
deklarovať. Vo všeobecnosti platí, že pokiaľ súd zistí na základe vykonaných dôkazov, že navrhovateľ
nie je nositeľom v návrhu tvrdeného práva, musí návrh zamietnuť.

V toto konkrétnom prípade sa súd z úradnej povinnosti zaoberal aj platnosťou zmluvy o postúpení
pohľadávok, pretože predmetom súdneho konania je právo na plnenie postúpené z pôvodného veriteľa

nanavrhovateľa. Súdjetohonázoru,ževdanomprípadejespornápohľadávkapohľadávkouvzniknutou
z verejného práva a zákon jednoznačne určuje, kto a akým spôsobom koncesionárske poplatky vymáha.
Súd dospel k záveru, že vymáhanie koncesionárskeho poplatku iným subjektom ako Slovenským
rozhlasom je v rozpore so zákonom, pretože citovaný zákon takýto postup neumožňuje. V tomto prípade
nie je navrhovateľ aktívne legitimovaný v zmysle § 8 ods. 3 zák. č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych

poplatkoch.
Okrem vyššie uvádzaných skutočností súd má za to, že navrhovateľ ani nepreukázal, že bolo oznámenie
o postúpení pohľadávok skutočne doručené odporkyni, lebo ani výpis z poštového podacieho hárku by
nebol dostatočne relevantným dôkazom o takomto doručení, lebo by nebolo osvedčené druh písomnosti
bol odporkyni doručovaný. Taktiež tým nemôže byť preukázané, že odporkyňa písomnosť i prevzala.

Súd návrh zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie na starne navrhovateľa.

Súd prihliadal i na to, že zánik povinnosti platiť a zaplatiť poplatok je v zákone upravené osobitne. K
zániku povinnosti platiť poplatok dochádzalo priamo zo zákona, a to v prípade ak sa prijímač zničil
alebo bol neopraviteľný, ak prijímač predal, daroval alebo zveril na dlhodobé používanie inej fyzickej

osobe. Na zánik povinnosti platiť poplatok zákon nevyžadoval ďalší úkon platiteľa, napr. oznámenie
o zániku tejto povinnosti. Ku skončeniu povinnosti zaplatiť poplatok došlo posledným dňom mesiaca,
v ktorom zanikla povinnosť platiť poplatok. Iba v prípade, ak by v rámci kontroly platenia poplatkov
Slovenskýrozhlasvyzvalfyzickúaleboprávnickúosobu,ktoréneboliplatiteľmipoplatkov,bolitietoosoby
povinné preukázať dôvod oslobodenia od povinnosti platiť poplatok podľa § 6 alebo čestným vyhlásením

preukázať skutočnosť, že nie sú vlastníkmi prijímačov alebo že nevykonávajú právo hospodárenia k
prijímačom vo vlastníctve štátu. Výzva sa však musela vzťahovať na preukázanie tejto skutočnosti
a nie na zaplatenie dlžného poplatku. Z uvedeného vyplýva, že ak by odporkyňa prestala platiť
koncesionárske poplatky, Slovenský rozhlas mal právo skontrolovať z akého dôvodu sa tak stalo.
Mal právo vyzvať odporkyňu na preukázanie dôvodu oslobodenia od povinnosti platiť poplatok alebo

preukázanie skutočnosti, že odporkyňa už nie je vlastníkom prijímača. Odporkyni nevznikla automaticky
povinnosť preukazovať neexistenciu povinnosti alebo zánik povinnosti platiť poplatok. Takáto povinnosť
by odporkyni vznikla až na základe výzvy Slovenského rozhlasu.
Okrem výzvy na zaplatenie dlžných poplatkov nepreukázal navrhovateľ, že Slovenský
rozhlas odporkyňu vyzval aj na preukázanie dôvodu oslobodenia od povinnosti platiť poplatok alebo

preukázanie skutočnosti, že odporca už nie je (prípade nebol) vlastníkom prijímača. Keďže navrhovateľ
nepreukázal súdu, že odporkyňa mala prihlásený rozhlasový prijímač obdobie, za ktoré si uplatňuje dlh
na koncesionárskych poplatkoch, teda neuniesol dôkaznú povinnosť preukázať, že odporkyni vznikla
povinnosť platiť koncesionárske poplatky, súd preto druhotne z tohto dôvodu návrh zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Otrováchkonaniasúdrozhodolvzmysle§142ods.1O.s.p.aodporkynináhradutrovkonanianepriznal,
nakoľko si žiadne ani neuplatnila.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku), ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.