Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9C/51/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711202082
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Gajerová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1711202082.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou, v právnej veci navrhovateľa Z.. H. A.,

U. T. X., H. X, proti odporkyni X. U., U. T. Y., H.. A. XX, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 23.02.2011 pôvodne označený navrhovateľ Z.. R. A. v zastúpení Z..
H. A. (svojím otcom) domáhal proti odporkyni vydania kľúčov od rozostavaného domu a vecí tam
patriacich (bez ich špecifikácie), vydania kľúčov od bytu na ul. H.. A. XX (bez uvedenia mesta,
obce) ako aj vecí hnuteľných patriacich vlastníkovi (neuvedené ktorému), vrátane všetkých písomností,

dokladov a dokumentácie (neuvedené akej, čoho sa má týkať, v akom počte) a následne vyprať byt
(nešpecifikovaný), najneskoršie do predaja bytu (neuvedený dátum).

V návrhu uviedol, že je vlastníkom majetku nachádzajúceho sa v týchto nehnuteľnostiach. V byte
na ul. H.. A. má prechodný pobyt. V septembri 2010 odišiel na dlhšiu dobu pracovať do Ázie a
poveril svojho otca na vyporiadanie všetkých dlžôb a úver s tým, že v byte zostala bývať jeho bývalá
priateľka- odporkyňa, spolu s ich spoločnou dcérou. Vysporiadanie všetkých záväzkov navrhovateľa sa

má uskutočniť tak, že všetko bude predané. Od septembra 2010 sa jeho otec márne pokúša dostať do
bytu, vydania kľúčov a dokumentácie. Odporkyňa okrem ústneho súhlasu s udelením trvalého pobytu,
nikdy nebola v postavení oprávnenej držiteľky predmetných vecí.

K návrhu na začatie konania bola pripojená generálna plná moc pre splnomocneného zástupcu, na dobu
neurčitú, vystavená dňa 12.8.2010.

Uznesením zo dňa 12.9.2011, č.k. XC XX/XXXX -X bol navrhovateľ vyzvaný, aby odstránil vady návrhu.

Podaním doručeným súdu dňa 06.10.2011 zobral navrhovateľ cestou svojho zástupcu návrh v časti
vydania kľúčov od rodinného domu, odovzdania vecí tam patriacich, ako aj dokladov a trvá iba na vydaní
bytu, pričom petit ponecháva v pôvodnom stave.

Z obsahu podania tiež mohol súdu zistiť, že sa jedná o byt č. XXX na prízemí obytného domu súpisné

číslo č. XXXX na ulici H.. A. T. Y., vrátane podielu na spoločných častiach XXXX/XXXXXX, zapísaný na
Liste vlastníctva, č. XXXX, katastrálne územie Senec. Zároveň na samostatnom vyjadrení, doručenom
súdu v ten istý deň sa navrhovateľ sa domáha vysťahovania odporkyne a odovzdanie tohto bytu
oprávnenému držiteľovi - Z.. H. A., do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.Odporkyňa sa k podanému návrhu písomne nevyjadrila.

Uznesením zo dňa 22.05.2012, XC XX/XXXX-XX súd pripustil zmenu petitu žaloby tak, že odporkyňa je
povinná vydať byt nachádzajúci sa na ulici H.. A. XX, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. Senec, nachádzajúci
sa na parcelnom čísle XXX/X, súpisné číslo XXXX, v bytovom dome, na prízemí ako byt č. XXX. Vo
zvyšku konanie zastavil.

Súd sa oboznámil s obsahom listín založených v súdnom spise a na prejednanie veci nariadil ústne
pojednávanie.

Podľa Listu vlastníctva č. XXXX, pre okres Senec, obec Senec, katastrálne územie Senec, je výlučným
vlastníkom bytu č. XXX, prízemie, v bytovom dome súpisné číslo XXXX, stojaceho na parcele XXX/X,
na ulici H.. A. XX - pôvodne označený navrhovateľ Z.. R. A., Q.. XX.X.XXXX.

Na prvé nariadené pojednávanie sa navrhovateľ ani jeho splnomocnený zástupca nedostavili.
Splnomocnený zástupca svoju neúčasť ospravedlnil a odročenie pojednávania nežiadal. Prítomná
odporkyňa uviedla, že sa v predmetnom byte zdržuje spolu s dcérkou. Navrhovateľ nemá proti tomu
námietky, avšak jeho splnomocnený zástupca to odmieta akceptovať.

Na ďalšie pojednávanie vo veci sa dostavil i splnomocnený zástupca navrhovateľa a uviedol, že na
podanom návrhu trvá. Odporkyňa byt užíva, nedošlo k dohode o vysporiadaní záväzkov týkajúcich sa
bytu. Hrozí exekúcia. Navrhovateľ sa nachádza v zahraničí.

Odporkyňa na pojednávaní, ako aj na všetkých nasledujúcich uviedla, že zástupca navrhovateľa koná
v rozpore s vôľou navrhovateľa, nakoľko navrhovateľ je jej bývalý priateľ a s týmto postupom nesúhlasí.
Medzi ňou a navrhovateľom existuje ústna dohoda, na základe ktorej ona môže byt užívať, pretože majú
spoločnú dcéru. Žiadala, aby splnomocnený zástupca predložil doklad o to, že navrhovateľ s takýmto
postupom súhlasí.

V písomnom podaní doručenom súdu dňa 22.11.2012 splnomocnený zástupca svoj postup voči
odporkyni odvodzoval od generálnej plnej moci, ktorá ho oprávňuje zastupovať navrhovateľa pred
súdom. Tvrdenia odporkyne označil za irelevantné. Dôkazný stav bol podľa jeho názoru preukázaný.

Na žiadne ďalšie pojednávanie sa už splnomocnený zástupca navrhovateľa nedostavil, ospravedlňujúc
svoju neúčasť zdravotnými problémami. Súhlasil s tým, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Keďže
odporkyňa trvala na svojom vyjadrení, že v byte žije spolu s maloletou dcérkou - spoločným dieťaťom
s navrhovateľom, na základ jeho súhlasu a trvala na tom, že navrhovateľ nevie, alebo nesúhlasí
s postupom svojho splnomocneného zástupcu, súd považoval za nevyhnutné vypočuť navrhovateľa,

alebo aspoň získať jeho písomné vyjadrenie a odstrániť tak rozpory v tvrdeniach jeho zástupcu a
odporkyne.

Naprieksnahesúdu,savšaknepodarilozistiťadresumiesta,kdesanavrhovateľzdržuje.Splnomocnený
zástupca odmietol adresu navrhovateľa uviesť s odôvodnením, že nevie, kde sa jeho syn nachádza a

jeho adresu nepozná, nie je s ním v žiadnom kontakte. Súd kontaktoval písomne i právneho zástupcu
navrhovateľa vystupujúceho v inom konaní, avšak neúspešne. Ma mailovom kontakte oznámenom
odporkyňou, navrhovateľ nereagoval. Adresu sa nepodarilo zistiť ani cestou peňažných ústavov, kde
má navrhovateľ osobný účet, ani cestou zastupiteľstva SR v Číne ( kde sa údajne navrhovateľka
nachádza.).

Na uvedené snahy súdu reagoval splnomocnený zástupca navrhovateľa tak, že podaním doručeným
súdu navrhol, aby do konania na miesto pôvodného navrhovateľa, vstúpil on sám a vystupoval v konaní
naďalej ako navrhovateľ.

Uznesením zo dňa 19.12.2013, č.k. XC XX/XXXX-XX súd pripustil, aby do konania na miesto
doterajšieho navrhovateľa, vstúpil ako navrhovateľ Z.. H. A..Podľa § 126 ods. 1 Obč. zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom
zadržuje.

Po takto vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrhu na začatie konania nie je možné
vyhovieť.

Po úvodnom zmätočne formulovanom návrhu i jeho doplnení, súd ustálil, že pôvodne označený

navrhovateľ sa ako vlastník bytu č. XXX na prízemí bytového domu č. XXXX, na ulici H.. A. XX T. Y.
domáhal proti odporkyni jeho vydania, alebo vysťahovania ( správne má znieť vypratania ), vrátane
podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu.

Splnomocnený zástupca disponoval generálnou plnou mocou udelenou mu navrhovateľom,
oprávňujúcou ho konať za navrhovateľa pre súdmi a inými orgánmi štátnej správy a samosprávy a to

vrátane podávania návrhov, opravných prostriedkov a iné. Na základe takto udelenej plnej moci podal
splnomocnený zástupca, t.č. už vystupujúci ako navrhovateľ i návrh na začatie konania.

V konaní sa prejavili zásadné rozpory týkajúce sa tvrdení účastníkov konania, resp. zástupcu a
odporkyne,ktorésámsplnomocnenýzástupcanedokázalnijakoodstrániť,nakoľkosvojnávrhnazačatie

konania odvodzoval iba od predloženého výpisu z listu vlastníctva, ktorý preukazoval vlastníctvo
pôvodného navrhovateľa a generálnej plnej moci, prípadne dokladmi nemajúci vplyv a vzťah k meritu
veci. Splnomocnený zástupca uvádzal, že so synom, ktorý ho na zastupovanie splnomocnil nie je
v žiadnom kontakte, nevie jeho adresu a nemá naňho kontakt. Z uvedeného vznikli odôvodnené
pochybnosti, či navrhovateľ vie o postupe svojho zástupcu voči odporkyni, ktorá jej jeho bývalou

partnerkou a matkou jeho dieťaťa. Z obsahu spisu tiež vyplynulo, že pôvodný navrhovateľ zanechal v
Slovenskej republike množstvo nevyriešených a nesplatených záväzkov a poveril svojho otca , aby ich
" vyriešil ".

Súd pri rozhodovaní o veci musí vychádzať z dôsledne zisteného skutkového stavu, kedy je povinný

vysporiadať sa so všetkými spornými skutočnosťami a námietkami účastníkov konania. Splnomocnený
zástupca nedokázal odstrániť rozpory v tvrdeniach a preto súd odôvodnene trval na vypočutí
navrhovateľa alebo aspoň jeho písomnom vyjadrení, že súhlasí s podanou žalobou o vypratanie
bytu. Účastníci konania sú v zmysle § 120 Občianskeho súdneho poriadku povinný označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Zákon účastníkom konania ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné

skutočnosti. Pokiaľ ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie dôkazného
bremenatvrdeniaotejtoskutočnosti,budemaťpreúčastníkaväčšinouzanásledokprenehonepriaznivé
rozhodnutie. Pri dokazovaní v sporovom konaní súd nie je odkázaný iba na formálny návrh účastníka
konania na vykonanie dôkazu. Zákon pripúšťa, aby súd vykonal i iné dôkazy ako tie, čo účastníci
konania navrhujú, ak v rámci konania vyvstane potreba takýto dôkaz vykonať. Spravidla to bude v

takých prípadoch, keď takto vykonaný dôkaz bude spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
a ktorá vyplýva z obsahu spisu.

Z uvedeného dôvodu súd považuje za plne legitímnu a nie iba formalistickú požiadavku na získanie
stanoviska pôvodného navrhovateľa. Za situácie , kedy sa navrhovateľ, či už cielene, alebo z neznalosti

svojich povinností vyhýba kontaktu so súdom a inými štátnymi orgánmi, dostáva sa do situácie, ktorá
môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena.

Ako už bolo spomenuté vyššie, splnomocnený zástupca navrhol zmenu účastnícka konania na strane
navrhovateľa a sám v konaní ako navrhovateľ vystupoval, súd musel zareagovať na túto procesnú

zmenu u z hľadiska hmotnoprávneho.

Ak do absolútneho vlastníckeho práva niekto neoprávnene zasiahne, vznikne medzi narušiteľom a
vlastníkom veci relatívny hmotnoprávny vzťah, ktorého obsahom je povinnosť narušiteľa vec vydať alebo
upustiť od ďalších neoprávnených zásahov, prípadne odstrániť ich následky. Ak sa vlastník veci domáha

vydania, alebo vypratania veci, ide o žalobu reivindikačnú. Žalobcom je vlastník veci, oprávnený držiteľ
alebo oprávnený detentor. Žalobca musí pred súdom preukázať vlastnícke právo k veci, prípadne iné
právo o ktoré je možné žalobu oprieť.V danom prípade navrhovateľ, pripustený do konania na základe uznesenia súdu, predložil Listu
vlastníctva č. XXXX, pre okres Senec, obec Senec, katastrálne územie Senec, je výlučným vlastníkom
bytu č. XXX, prízemie, v bytovom dome súpisné číslo XXXX, stojaceho na parcele XXX/X, na ulici H.. A.

XX - pôvodne označený navrhovateľ Z.. R. A.. Z uvedeného je teda jednoznačne zrejmé, že navrhovateľ
nie je vlastníkom veci, ktorej vypratania sa domáha. Navrhovateľ nie je ani oprávneným držiteľom, ani
detentorom. Vec neužíva, neužíval, nemá tam trvalé, ani prechodné bydlisko, nie je vo vzťahu k nej
viazaný žiadnou zmluvou, žiadnym relevantným rozhodnutím. Nedisponuje žiadnym právnym titulom,
ktorý by preukazoval jeho vlastníctvo, či oprávnenú držbu alebo detenciu.

Z uvedeného vyplýva pre súd jednoznačný záver, že navrhovateľ nie je v konaní osobou aktívne vecne
legitimovanou, nesvedčí mu hmotnoprávne oprávnenie domáhať sa vypratania nehnuteľnosti, nakoľko
neexistuje právny titul, na základe ktorého by sa tak mohol konať. Odporkyňa nezasahuje svojím
konaním do vlastníckeho práva, takže medzi ňou a navrhovateľom neexistuje žiaden právny vzťah.
Navrhovateľ nie je nositeľom práva, ktorého ochrany sa súdnou cestou domáha.

Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je i dôvodom, pre ktorý bol návrh na začatie konania zamietnutý.

Odporkyňa bola v konaní úspešná, súd jej však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu
v konaní neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie na tunajšom
súdu, písomne, v troch vyhotoveniach, v lehote 15 dni odo dňa
jeho doručenia.

Podľa § 205 O.s.p. ods. 1 ) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že,
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli
doteraz uplatnené

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.