Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. február 2016

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9C/68/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714206927
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Gajerová
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1714206927.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou, v právnej
veci žalobcu : TELERVIS PLUS, a.s, so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, zastúpeného : JUDr. Alan
Strelák, advokát, so sídlom v Bratislave, Na Vŕšku 12 IČO : 31819702, proti žalovanej : Q.. Z. B.,
naposledy bytom V., W.I. č. 2657/10 , zastúpená opatrovníčkou W. K. , súdnou tajomníčkou Okresného
súdu V. , o zaplatenie 314 eur s príslušenstvom a iné, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 314 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8.75
% ročne zo sumy 314 eur od 17.07.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žalovaná je povinná zaplatiť trovy konania 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 79,06 eur ,
do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 28.07.2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 314 eur s

príslušenstvom. V návrhu dôvodil, že žalovaná uzavrela so žalobcom Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX na čiastku 500 eur, za odplatu 190 eur, takže sa zaviazala zaplatiť žalobcovi
celkom sumu 690 eur v 13. mesačných splátkach v sume 68,25 eur a prvých troch splátkach po 2,50
eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí úverovej zmluvy a každá ďalšia bola splatná v 30.
deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalovaná zaplatila celkovo sumu 376 eur, kde poslednú
splátku zaplatila dňa 19.07.2012. Žalovaná preto neplnila riadne a včas v zmysle splátkového

kalendára a preto jej žalobca oznámil stratu výhody splátok. V oznámení zo dňa 13.05.2013 jej žalobca
oznámil, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 16.07.2012. Podľa bodu 3 obchodných podmienok, ktoré
tvorili neoddeliteľnú časť zmluvy, sa žalovaná zaviazala uhradiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia
zmluvných podmienok a to v sume mesačného poplatku za správu úveru , ktorý predstavuje čiastku
49,50 eur .
Žalovanej sa nepodarilo doručiť žalobu a jej prílohy do vlastných rúk, jej adresa na ktorej sa zdržuje
a preberá súdne zásielky nebolo zistená. Súd jej preto uznesením zo dňa 16.10.2015 ustanovil

opatrovníčku .Ustanovenej opatrovníčke žalovanej boli žaloba a jej prílohy doručené dňa 22.10.2015.
Opatrovníčka sa k predmetu konania a žalobe nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a to :
Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 08.08.2011, ktorej súčasťou sú Obchodné
podmienky, predžalobná upomienka zo dňa 23.04.2013, oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa
13.05.2013 a zistil nasledujúci skutkový stav :

Dňa 08.08.2011 uzavreli žalobca a žalovaná Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na
základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver v sume 500 eur, za odplatu 190 eur a žalovaná sa
zaviazala vrátiť žalobcovi celkom čiastku 690 eur. Podpisom zmluvy sa žalovaná zaviazala zaplatiť úverriadneavčasvpravidelných 13.mesačnýchsplátkachvovýške68,25eur,pričomprvé 3splátkyvsume
2,50eur,kdeprvásplátka bolasplatná10.deňpouzavretízmluvyakaždáďalšiabolasplatná30.deňpo
splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalobca bol v zmysle zmluvy oprávnený požadovať vrátenie celej

dlžnej sumy spolu s úrokmi po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Priemerná
RPMN v zmysle § 4 ods. 2 bod.k) zákona č. 258/2001 Z.z. je ku dňu podpisu zmluvy 46,56 %.
Podľa bodu 3 Obchodných podmienok sa žalovaný zaviazal uhradiť zmluvnú pokutu v prípade
porušenia zmluvných podmienok a to v sume mesačného poplatku za správu úveru za každý začatý
mesiac omeškania.

Obchodné podmienky ďalej obsahujú Rozhodcovskú doložku, na základe ktorej vzniknuté spory
predložia na rozhodnutie jedinému rozhodcovi Medzinárodnému rozhodcovskému súdu zriadenému pri
Rozhodcovskej spoločnosti, a.s. Zmluvné strany sa výslovne dohodli na vylúčení možnosti preskúmania
a zrušenia rozhodcovského rozsudku na základe § 40 písmeno h) zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní. Obchodné podmienky sú odpísané odporkyňou.
Predžalobnou upomienkou - výzvou k úhrade dlžnej sumy , datovanej 23.04.2013 bola žalovaná

vyzvaná na úhradu dlžných splátok úverovej zmluvy v sume 314 eur, ako aj upozornená na účtovanie
zmluvnej pokuty.
Dňa 13.05.2013 oznámil žalobca žalovanej zosplatnenie záväzku , s tým že požadoval zaplatenie
čiastky 314 eur + zmluvnej pokuty a účelne vynaložených nákladov.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá

nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,

že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a

nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti

s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.
Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do účinnosti zák. č. 568/2007 Z.z.), na účely tohto zákona
sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, na účely tohto zákona sa

rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; (§ 2 ods.

2 Obchodného zákonníka) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci. (§ 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov)Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z.

z., na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane

spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.
Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľom je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
Podľa ust. § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník

Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
V danom prípade sa jedná o právny vzťah účastníkov na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní
ktorej bola žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže žalobca má podľa výpisu z obchodného registra
v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Jedná sa o vopred pripravenú
formulárovú) zmluvu žalobcu , ktorej obsah žalovaná nemala možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o

spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý
je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004
predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o
spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom
č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane

všeobecných ustanovení o záväzkoch. Nakoniec aj podľa § 54 ods. 1OZ veta prvá Zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v
neprospech spotrebiteľa. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ v znení účinnom do 28.2.2010 a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.
Žalovaná uzavrela so žalobcom spotrebiteľskú zmluvu, vopred formulovanú a pripravenú žalobcom , bez

individuálneho dojednania, ktorú mohla iba ako celok odmietnuť alebo prijať, bez akejkoľvek možnosti
meniť práva a povinnosti zmluvných strán. Na základe uvedenej zmluvy poskytol žalobca žalovanej
úver v sume 500 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť vrátane poplatku za správu úveru, celkom v
sume 690 eur, kde poplatok za správu úveru predstavuje čiastku 190 eur . Uvedenú sumu sa žalovanázaviazala splácať v 13. mesačných splátkach po 68, 25 eur, kedy splatnosť prvej splátky nastala 10.
dňom po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej
splátky. Súd je toho názoru, že uvedené dojednanie je veľmi zmätočné a neurčité. Neurčuje presný

dátum splatnosti jednotlivých splátok, čo spôsobuje nejasnosť . Žalovaná uhradila splátky úveru v sume
376 eur ( podľa zmluvy ).
Z prehľadu platobnej disciplíny žalovanej je zrejmé, že splátky neboli uhrádzané v dohodnutej výške
riadne. Žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru z dôvodu straty výhody splátok a požadoval
zaplatenie nesplatenej časti istiny úveru vrátane odmeny a zmluvnej pokuty v sume za každý začatý

mesiac omeškania .
Pokiaľ ide o časť nároku žalobcu týkajúceho sa nezaplatenej časti istiny a poplatku za správu úveru,
súd ho považuje za opodstatnený, nakoľko žalovaná čerpala úver vo výške 500 eur, ktorý sa zaviazala
vrátiť žalobcovi vrátane poplatku za správu úveru ( odmeny ) a to v celkove čiastke 690, - eur, pričom
nezaplatená časť ku dňu podania žaloby predstavovala sumu 314 eur .
Žalobca poskytol spotrebiteľský úver, ktorým sa v zmysle § 2 ods. a/ zákona rozumie dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, preto bolo potrebné na predmetné zmluvy aplikovať zákon
č. 258/2001 Z.z.o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva aj povinnosť informovať spotrebiteľa
o výške RPMN ( § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/ zákona). RPMN je údajom o skutočných vlastnostiach
služby, je to údaj, ktorý má byť vypočítaný spôsobom stanoveným podľa prílohy 1 zákona č. 258/2001

Z.z. a ktorý bezpochyby reprezentuje náklady, ktoré vzniknú spotrebiteľovi v súvislosti s poskytovaním
úveru. Podľa § 2 písm. d/ zákona) ročnou percentuálnou mierou nákladov je sadzba, ktorá sa aplikuje
na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ročná percentuálna miera
poplatkov má byť vypočítaná v čase, keď sa uzatvára zmluva. Výpočet sa vykoná za predpokladu, že

zmluva o spotrebiteľskom úvere bude platná na dohodnuté obdobie a že veriteľ a spotrebiteľ splnia svoje
povinnosti podľa podmienok a k dohodnutým termínom.
Oprávneniežalobcupožadovaťodspotrebiteľa- vprípadeporušeniajehopovinnostísplácaťposkytnutý
úver riadne a včas, zmluvnú pokutu vo výške 49,50 eur za každý, začatý mesiac omeškania ,
je sankciou za nedodržanie podmienok zmluvy. Avšak, súdy už judikovali neprijateľnosť zmluvnej

podmienky, obsahujúcej povinnosť spotrebiteľa zaplatiť zmluvnú pokutu, preto súd mal túto časť žaloby
za nedôvodnú a nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.
Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške, tento priamo korešponduje
s ustanovením § 517 ods.1,2 Občianskeho zákonníka. Súd priznal navrhovateľovi nárok na jeho
zaplatenie v zákonnej výške stanovenej ku dňu začatia omeškania žalovanej , t.j. odo dňa 27.02.2013

do zaplatenia, vo výške 8, 75 % zo sumy priznanej súdnym rozhodnutím, až do jej zaplatenia.
Súdu nedá neuviesť, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v Obchodných podmienkach nachádzajúcich
sa na rube formulárovej zmluvy o úvere, má charakter neplatnej rozhodcovskej doložky a to pre
hrubý nepomer v právach a povinnostiach zúčastnených zmluvných strán a tým jej neprijateľnosť a
nekalosť. Predmetná doložka obsahuje vyhlásenie zmluvných strán, že sa dohodli na vylúčení možnosti

preskúmania a zrušenia rozhodcovského rozsudku na základe § 40 písm. h) zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní, čo je priamym obchádzaním zákona a rozporom s § 39 Občianskeho
zákonníka. Opäť súd poukazuje už na ustálenú judikatúru súdov, vrátane Ústavného súdu Slovenskej
republiky, v spotrebiteľských veciach :
Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej

podmienky. Odvolací súd nezaznamenal ani v judikatúre pomenovanie týchto inštitútov súkromného
práva. Každopádne na to, aby sa skonštatovala blízkosť týchto inštitútov z hľadiska ich významu a
zákonom sledovaného cieľa ratio legis, netreba použiť ani zložité výkladové metódy.
Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ
fundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy, ak tomuto kritériu

zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.
Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti

o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej, rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj
bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnejpodmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a
dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
(uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 2. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19)

Obchádzanie zákona súd vidí v tom, že podpisom takto koncipovanej rozhodcovskej doložky sa
žalobca snažil vyvolať stav, za ktorého sa žalovaný priamo vzdal možnosti stanovenej zákonom o
rozhodcovskom konaní a to možnosti preskúmania a zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40
ods. 1 písm. h) , čo treba odmietnuť ako neprípustné obchádzanie zákona. Rozpor s dobrými mravmi
súd vidí v konaní žalobcu , ktorý takto chcel privodiť pre seba priaznivejšie postavenie, spoliehajúc sa

na neznalosť zákona na strane žalovaného.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a priznal úspešnejšiemu účastníkovi konania
právo na ich náhradu. Trovy konania sú tvorené zaplateným súdnym poplatkom v sume 16,50 eur a
trovami právneho zastúpenia 79,06 eur - 2 úkony právnej služby po 24,90 eur ( prevzatie a príprava
zastúpenia, písomné podanie na súd,) + 2 x 8,04 eur režijný paušál + DPH .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom
súde, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 O. s. p. ods. 1 ) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že,
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu

prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli
doteraz uplatnené
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené

podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.