Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19C/114/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111218014
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2111218014.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci navrhovateľa: E. Ž., H..

XX.X.XXXX, C. V.. Š. XXXX/XX, R., zastúpeného: VRANOVIČ/HALADA, s.r.o., advokátska kancelária
so sídlom Kapitulská 21, Trnava, IČO: 36 669 661, proti odporcovi: S. X., H.. XX.X.XXXX, C. C. XXX/
XX, L.U., zastúpenému: Mgr. Mgr. Pavol Sojka, advokát so sídlom Námestie Matice Slovenskej 1713/8,
Dubnica nad Váhom, IČO: 42 152 101, o zaplatenie 1.648,47 eur s príslušenstvom a iné, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.419,35 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

Konanie v časti o uloženie povinnosti odporcovi vypratať nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v kat. území
Trnava zapísanú na LV č. 6144 ako sklad na parcele č. 1010/3, sa zastavuje.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 3.8.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
súdzaviažeodporcunazaplateniesumy1.475,-eurztitulunezaplatenéhonájomnéhozaobdobiejanuár

2010 až do 3.8.2011 a nákladov za spotrebovanú elektrickú energiu vo výške 229,12 eur. Zároveň
navrhovateľ žiadal uložiť odporcovi povinnosť vypratať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom
územíR.,zapísanúnaLVč.XXXXakoskladbezsúpisnéhočíslanaparcelečXXXX/Xazaplatiťnáhradu
trov konania.

Rozsudkom č.k. 19C/114/2011-109 zo dňa 3.12.2012 súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 55,65 eur ako nezaplatené nájomné za obdobie od 1.5.2010 do 25.5.2010, vo

zvyšku uplatneného nároku súd návrh zamietol a zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi náhradu
trov konania.
Súd návrh vo zvyšku uplatneného nájomného zamietol z toho dôvodu, že v konaní mal preukázané,
že dňa 26.5.2010 odporca na dražbe vydražil garáže, medzi nimi i predmetnú garáž, ktorú užíval ako
dielňu. Exekučné konanie bolo právoplatne skončené a listina o dražbe bola dokladom o nadobudnutí
vlastníctva k predmetným veciam odporcom. Navrhovateľ však bol stále zapísaný na liste vlastníctva
č.XXXX katastrálneho územia R. ako vlastník predmetnej - garáže - skladu ako veci nehnuteľnej. Súd

bol toho názoru, že otázku vlastníctva nie je možné riešiť ako predbežnú, preto s poukazom na uvedené
keďže k veci existovalo s účinnosťou od 26.5.2010 dvojité vlastníctvo, návrhu vyhovel len čiastočne a
to v časti nároku na zaplatenie nájomného za obdobie do 26.5.2010 a zaviazal odporcu na zaplatenie
sumy vo výške 55,65 eur, čo predstavovalo nezaplatené nájomné za obdobie od 1.5.2010 do 25.5.2010.Vo zvyšnej časti, t.j. nájomného za obdobie od 26.5.2010 do 3.8.2011 súd návrh zamietol z dôvodu
nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa, keď navrhovateľ nepreukázal, že v uvedenom období bol
výlučným vlastníkom predmetných vecí, teda i prenajímateľom.

Súd návrh zamietol i v časti nároku na zaplatenie spotrebovanej elektrickej energie a to s poukazom na
skutočnosť, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že odporca spotreboval takéto množstvo elektrickej
energie, keď energiu odoberali i ostatní nájomcovia, navrhovateľ nepreukázal uzavretie žiadnej dohody
ohľadom platenia energií a napokon ani nebol aktívne legitimovaný na uplatnenie nároku, keď ako
uviedol sám navrhovateľ, faktúra, ktorou dodávateľ elektrickej energie účtoval spotrebu za rok 2010 bola

vystavená odberateľovi Carel, s.r.o., ktorý faktúru i zaplatil, a nie navrhovateľovi.
Na základe uvedených dôvodov súd návrh zamietol i v časti o vypratanie predmetného priestoru
odporcom, keď nebolo zrejmé kto je vlastníkom predmetnej veci.

Na základe odvolania navrhovateľa proti uvedenému rozsudku tunajšieho súdu v časti v ktorej bol návrh
zamietnutý, odvolací súd uznesením č.k. 24Co/129/2013-134 zo dňa 9.7.2013 rozsudok súdu prvého

stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania zrušil a v zrušenom rozsahu
vec vrátil na ďalšie konanie.
Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva: ,,...pre rozhodnutie vo veci samej je nevyhnutné
v prvom rade vysporiadať sa s otázkou vlastníckeho práva k predmetu nájmu. Nakoľko sa prvostupňový
súd s otázkou vlastníckeho práva k predmetu nájmu nevysporiadal, nemohol riadne posúdiť dôvodnosť

navrhovateľom uplatneného nároku, jeho rozhodnutie preto nie je vecne správne. Vyriešenie otázky
vlastníckeho práva predpokladalo vyriešenie súvisiacej otázky, či je predmet nájmu vecou hnuteľnou
alebo nehnuteľnou. Pokiaľ by išlo o nehnuteľnosť, nemohol odporca vykonanou dražbou hnuteľných
vecí nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, nakoľko neboli splnené podmienky podľa § 134 a
nasl. Exekučného poriadku.“

V časti v ktorej bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 55,65 eur rozsudok tunajšieho súdu
č.k. 19C/114/2011-109 zo dňa 3.12.2012 nadobudol právoplatnosť dňa 27.1.2013.

Súd doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vykonaním znaleckého dokazovania,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Výpisom z listu vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia R.;

Príjmovým pokladničným dokladom č. 2/1/2010 zo dňa 30.4.2010; Príjmovým pokladničným dokladom
č.3/1/2010 zo dňa 15.5.2010; Zmluvami o prenájme časti nehnuteľnosti zo dňa 1.6.2010 a zo dňa
1.1.2011; Príjmovými pokladničnými dokladmi vystavenými Slovenským zväzom záhradkárov a zistil
nasledovný skutkový stav:

Splnomocnený zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ ako prenajímateľ a odporca ako nájomca
uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorej predmetom bol prenájom nebytového priestoru v
nehnuteľnosti tak, ako ju špecifikovali v písomnom návrhu, pričom zmluva bola uzavretá s účinnosťou od
1.7.2005 na dobu neurčitú. Zmluva nie je datovaná ani podpísaná. Túto zmluvu navrhovateľ vypovedal
výpoveďou zo dňa 25.6.2011, ktorá bola doručená odporcovi dňa 30.6.2010. V zmluve bola dohodnutá

6-mesačná výpovedná lehota, ktorá začína plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca po doručení
výpovede, t.j. dňa 1.7.2010. Nájomný vzťah založený zmluvou tak skončil dňa 3.1.2011. Odporca
napriek tomu prenajaté priestory nevypratal a naďalej ich bez súhlasu navrhovateľa užíva. Nájomné
bolo dohodnuté vo výške 100,-eur mesačne, odporca si počas trvania nájomného vzťahu neplnil riadne
svoju povinnosť platiť dohodnuté nájomné, keďže v roku 2010 uhradil len nájomné spolu vo výške 425,-

eur, z toho vyplýva, že dlžné nájomné za rok 2010 predstavuje sumu 775,-eur, keď za celý rok 2010
mala byť zaplatená suma 1.200,-eur, v skutočnosti bola zaplatená suma 425,-eur, teda dlh predstavuje
775,-eur. Za obdobie od januára do mája 2010, malo byť zaplatené nájomné vo výške 500,-eur, t.j. 100,-
eur mesačne, zaplatená však bola iba suma 425,-eur, teda dlžná suma za toto obdobie predstavovala
75,-eur.

Od skončenia nájomného vzťahu dňa 3.1.2011 odporca prenajaté priestory neoprávnene užíva a
nájomné ani inú peňažnú náhradu nevypláca, čím sa bezdôvodne obohacuje. Navrhovateľ ho písomne
vyzval na vypratanie nehnuteľnosti, avšak odporca nereagoval. Za čas po skončení nájomného vzťahu,
keďže odporca nevypratal priestory, má navrhovateľ nárok na peňažnú náhradu vo výške obvyklého
nájomného, t.j. nájomného, ktoré by bolo obvykle nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za

porovnateľné užívanie prenajatej veci. Navrhovateľ si uplatňuje za obdobie od 4.1.2011 do 3.8.2011
peňažnú náhradu vo výške 100,-eur mesačne, teda za obdobie 7 mesiacov spolu vo výške 700,- eur.Odporca bol tiež povinný zaplatiť navrhovateľovi náklady za elektrickú energiu spotrebovanú pri užívaní
prenajatých nebytových priestorov. Elektrickú energiu spotrebovanú v roku 2010 a fakturovanú vo výške
229,12 eur navrhovateľovi však neuhradil.

Dlžná suma na nájomnom spolu s uplatneným nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia a dlžnou
sumou za neuhradenú elektrickú energiu tak predstavuje sumu vo výške žalovanej istiny 1.704,12 eur.
Napriek tomu, že navrhovateľ nedisponuje predmetnou zmluvou nazvanou podnájomná zmluva, nič
to nemení na skutočnosti, že odporca predmet nájmu (dielňu s príslušenstvom) užíval a platil za
to navrhovateľovi nájomné, čo odporca nepoprel a svedčia o tom aj príjmové lístky. Čo sa týka

zmluvy nazvanej podnájomná zmluva, ak by aj podľa jej obsahu, resp. predmetu nájmu nešlo o
zmluvu o nájme nebytových priestorov, išlo by bezpochyby o nájomnú zmluvu v zmysle § 633 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Nemožno teda súhlasiť s tvrdením odporcu, podľa ktorého z dôvodu, že v
predmetnej stavbe v zmysle kolaudačného rozhodnutia nie sú vyčlenené nebytové priestory, nejedná
sa o spôsobilý predmet právnych vzťahov. Ak teda aj predmet nájmu (stavba, resp. jej časť) nebol
nebytovým priestorom v zmysle právnych predpisov, neznamená to, že nemohla byť táto vec - stavba

prenajatá, keďže každá vec hnuteľná či nehnuteľná je v zmysle Občianskeho zákonníka spôsobilým
predmetom občiansko-právnych vzťahov. V prípade, že išlo o nájomnú zmluvu uzavretú v zmysle
Občianskeho zákonníka, nemusela byť uzavretá písomne a o jej existencii svedčí faktické konanie
účastníkov, t.j. že odporca priestor užíval, za čo platil navrhovateľovi nájomné. Ak by súd mal za to, že
nájomný vzťah nevznikol, v tom prípade odporca užíval predmet nájmu bez právneho dôvodu a teda

suma, ktorú platil navrhovateľovi predstavuje peňažnú náhradu, na ktorú mal navrhovateľ nárok titulom
bezdôvodného obohatenia odporcu a to po celý čas, čo odporca predmet nájmu užíval. Teda, ak súd
nebude mať preukázaný nájomný vzťah, týchto nárokov sa domáha titulom bezdôvodného obohatenia.
Čo sa týka nároku titulom platenia elektrickej energie, účastníci boli dohodnutí, že tieto náklady znáša
odporca a v minulosti ich v zmysle dohody uhrádzal. Poukazuje na to, že ustanovenie § 5 ods. 1 Zákona

o nájme nebytových priestorov nemožno vykladať tak, že prenajímateľ je povinný znášať náklady za
plnenia spojené s užívaním nebytového priestoru, prenajímateľ je povinný tieto služby zabezpečovať.
Odporca do konca roku 1999 platil navrhovateľovi mesačne nájom 133,- eur a náklady na energie
pomerne príslušným dielom. Následne sa ústne dohodli, že výška nájmu bude 100,- eur mesačne,
pričom energie uhradí odporca v celom rozsahu a sám sa dohodne a vyrovná s ostatnými nájomcami. Čo

sa týka vlastníckeho práva k predmetným veciam, odporca namieta, že tieto veci, ktoré boli predmetom
nájmu vydražil a to v dražbe hnuteľných vecí. Navrhovateľ je toho názoru, že vykonanou dražbou
nemohol odporca nadobudnúť vlastnícke právo a to jednak z dôvodu, že v danom prípade sa nejedná
o hnuteľnú vec, ale o nehnuteľnosť, čo jednoznačne vyplýva tak z kolaudačného rozhodnutia ako aj z
odborného stanoviska znalca pribratého do trestného konania, ktoré je vedené v súvislosti so spornou

dražbou. Dočasnosť nehnuteľnosti - stavby, v zmysle kolaudačného rozhodnutia nič nemení na tom, že
stavba je nehnuteľnosťou. Nemožno súhlasiť so záverom, že z dočasnej stavby sa po uplynutí určitej
doby stane vec hnuteľná. Ďalšou skutočnosťou, ktorá svedčí o tom, že vykonanou dražbou nemohol
odporca nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným veciam je to, že keďže je nepochybné, že veci,
ktoré boli vydražené, sú nehnuteľnosťou, vykonaná dražba nebola dražbou hnuteľných, ale dražbou

nehnuteľných vecí, teda bolo potrebné udelenie príklepu schváliť súdom, čo sa však v danom prípade
nestalo, keďže veci boli dražené ako hnuteľné. Je toho názoru, že táto dražba nemala za následok
nadobudnutie vlastníckeho práva odporcom a navrhovateľ nemá dôvod sa domáhať navrátenia do
predošlého stavu, lebo existujúci stav t.j. existencia vlastníckeho práva navrhovateľa k nehnuteľnosti sa
predmetnou exekúciou nijako nezmenil.

Čo sa týka tvrdenia odporcu, že vec neužíva a priestory sú vypratané, navrhovateľ toto tvrdenie považuje
za nepravdivé, keď do dnešného dňa odporca neodovzdal kľúče od nehnuteľnosti, ani nástroje a
zariadenia, ktoré spolu s ňou užíval. Navrhovateľ teda nemá dôvod sa domnievať, že je nehnuteľnosť
vyprataná, odporca to doposiaľ nijako nepreukázal. Pokiaľ odporca neodovzdá navrhovateľovi kľúče a
neumožní mu prístup do nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, nemožno mať za to, že nehnuteľnosť vypratal.

To, že v súčasnosti nevykonáva v nehnuteľnosti podnikateľskú činnosť, neznamená, že nehnuteľnosť
je vyprataná.
Čo sa týka kompenzačnej námietky uplatnenej odporcom, s týmto nesúhlasí a považuje ju za
vykonštruovanú. Nárok odporcu na úhradu nákladov titulom údajného konania bez príkazu nikdy
vzniknúť nemohol a to tak z dôvodu, že odporca uzavrel s vlastníkom pozemku, na ktorom sa nachádza

sporná nehnuteľnosť a ktorým je tretia osoba Zmluvu o prenájme časti nehnuteľnosti zo dňa 1.1.2011.
Odporca sa v tejto zmluve zaviazal platiť prenajímateľovi nájomné vo výške 200,-eur mesačne. Odporca
tedaplnilvlastníkovipozemkutitulomnájomnejzmluvyavžiadnomprípadenešlookonaniebezpríkazu.
Skutočnosť, že sa odporca domnieval, že je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, nerobí predmetnú zmluvuneplatnou. Neexistuje žiadny zákonný dôvod, prečo by mal navrhovateľ odporcovi nahradiť nájomné
alebo peňažnú náhradu, ktoré odporca platil vlastníkovi pozemku za to, že pozemky aj skutočne užíval,
či už na základe uzavretej zmluvy alebo bez právneho dôvodu. Je zrejmé, že odporca tým, že platil

vlastníkovi pozemku nájomné, nekonal v úmysle obstarať cudziu záležitosť pre iného, naopak konal tak
len vo vlastnom záujme a len preto, že pozemky aj skutočne užíval, resp. užíva na základe nájomnej
zmluvy. V prípade, že by odporca skutočne omylom čokoľvek plnil za navrhovateľa, toto konanie odporcu
je potrebné posúdiť ako plnenie bez právneho dôvodu a teda odporcovi by v tomto prípade vznikol nárok
domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia od osoby, ktorá prijala od neho plnenie bez právneho

dôvodu, t.j. od vlastníka pozemku.

Splnomocnený zástupca navrhovateľa následne po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom v konaní
uviedol, že sa stotožňuje s názorom vysloveným krajským súdom že v predmetnej veci je potrebné
vyriešiť otázku vlastníctva, čomu predchádza vyriešenie otázky o akú vec sa jedná, teda či o hnuteľnú
resp. nehnuteľnú. Trvá na podanom návrhu v pôvodnom znení v časti nájomného za rok 2010, peňažnej

náhrady za rok 2011, po zohľadnení sumy 55,65 eur ako nájomného za obdobie od 1.5.2010 do
25.5.2010. Žiada teda, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 719,35 eur ako nájomného za
obdobie od 26.5.2010 do 3.1.2011, ďalej sumy 700,- eur ako nájomného resp. peňažnej náhrady za
užívaniezaobdobieod4.1.2011do3.8.2011.Čosatýkasumy229,12eurakonákladovzaspotrebovanú
elektrickú energiu za rok 2010 v tejto časti žiada, aby súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 136

O.s.p., teda aby určil primeranú náhradu za spotrebovanú elektrickú energiu podľa vlastnej úvahy, keď
je zrejmé, že elektrickú energiu spotrebovali viacerí nájomcovia a nie je možné zistiť, koľko skutočne
spotreboval odporca. Doposiaľ bolo v konaní jednoznačne preukázané, že odporca užíval predmetný
priestor, ktorý považujú za nehnuteľnosť od roku 2005 až do decembra 2011, medzi účastníkmi došlo
k uzavretiu nájomnej zmluvy konkludentne, účastníci sa dohodli na odplate za užívanie vo výške 100,-

eur mesačne. V konaní bolo preukázané, že odporca užíval predmetný priestor po celý čas za ktorý
žiadajú zaplatenie odplaty.
V celom rozsahu sa pridržiava i doterajších vyjadrení ohľadom kompenzačnej námietky odporcu,
teda má za to, že neexistuje žiadny zákonný dôvod, prečo by mal navrhovateľ nahradiť odporcovi
nájomné ktoré odporca platil vlastníkovi pozemku za to, že predmetné pozemky počas platenia

nájomného odporca aj skutočne užíval. V žiadnom prípade nemožno takého konanie odporcu vnímať
ako zariaďovanie cudzej záležitosti a to ani vtedy ak sa odporca mylne domnieval, že je vlastníkom
nehnuteľnosti umiestnenej na prenajatom pozemku.
V priebehu konania na pojednávaní dňa 8.12.2014 splnomocnený zástupca navrhovateľa uviedol, že
poukazuje na to, že v čase podania žaloby dňa 3.8.2011 odporca užíval ešte predmetnú nehnuteľnosť,

na pojednávaní v tejto veci dňa 29.10.2012 odporca potvrdil, že má kľúče od nehnuteľnosti, a tieto
odmietol vydať, preto návrh v časti o vypratanie nehnuteľnosti bol podaný dôvodne. Nakoľko zástupca
odporcu uviedol, že odporca v súčasnosti nedisponuje kľúčmi a nemá záujem o užívanie nehnuteľnosti,
na podanom návrhu v časti vypratania predmetného priestoru netrvá a v tejto časti berie návrh späť.
Splnomocnený zástupca odporcu uviedol, že so späťvzatím v časti vypratania nehnuteľnosti súhlasí,

je toho názoru, že vypratanie nehnuteľnosti nebolo dôvodné keď navrhovateľ mal možnosť s garážou
disponovať, naopak odporca nemohol disponovať s nehnuteľnosťou, nemal ani prístup k nehnuteľnosti,
keď pozemok na ktorom garáž stojí, nie je v jeho vlastníctve.

Navrhovateľ uviedol, že zmluva nazvaná ako podnájomná zmluva bola podpísaná obidvomi zmluvnými

stranami. Nevie kedy presne bola uzavretá, zo zmluvy vyplýva, že mala byť platná od 1.7.2005 takže
niekedy vtedy musela byť uzavretá. Nevie sa vyjadriť, kde sa nachádza originál zmluvy. Predmetom
zmluvy bola dielňa s kompletným vybavením, v tom čase bol vlastníkom tejto dielne, je evidovaná ako
sklad na parc. č. XXXX/X, pričom sa jedná o celý súbor skladov teda nejedná sa len o túto jednu dielňu,
ktorá bola prenajatá odporcovi, dielňa je len časť nehnuteľnosti uvedenej v LV ako sklad. Parcela č.

XXXX/X patrila Slovenskému zväzu záhradkárov s ktorým mal ešte v roku 1994 uzavretú zmluvu o
nájme, v tom čase tieto sklady neboli vytvorené, bol to len holý priestor. Obsahom zmluvy bol prenájom
tejto parcely. Táto zmluva stále platí, je uzavretá na dobu neurčitú. Pôvodne bola cena nájmu dohodnutá
na 60 Sk za m2, po výstavbe bola zmluva uzavretá s nájomcom Carel, s.r.o., potom sa zmenila cena,
od roku 2008 platil až do exekúcie teda do mája 2010 nájomné vo výške 1 euro za m2.

Nevie sa vyjadriť ako to bolo s platením elektrickej energie potom, ako priestor prenajal odporcovi, teda
od júla 2005, nepamätá si to, od roku 2009 kedy prestal užívať priestory resp. tam už nechodil tak
pravidelne, aby vedel sledovať kto koľko elektriny spotrebuje povedal odporcovi, aby sa dohodol aj s
ostatnými nájomcami ako mu budú prispievať na elektrickú energiu, nevedel, kto koľko z nich spotrebujeelektriny, tak sa dohodli, že bude účtovať spotrebu elektrickej energie od odporcu a on si to vyúčtuje od
ostatných nájomcov. Predmetná faktúra spotrebovanej elektrickej energie za obdobie od 1.1.2010 do
31.12.2010 bola vystavená na odberateľa Carel, s.r.o..

I s ostatnými nájomcami mal uzavreté podobné nájomné zmluvy, v zmluvách nebolo riešené platenie
spotrebovanej energie, dohodli sa len ústne, že každý prispeje za spotrebovanú energiu priamo jemu, v
roku 2010 však nastala zmena, keďže odporca za predchádzajúci rok 2009 už nechcel platiť toľko, koľko
od neho chcel, ohradil sa, že on toľko energie nespotreboval, že sú tam i iní, preto mu povedal, aby si to
onidoriešilimedzisebou.Sostatnýminájomcamitoneriešil.Predmetnúfaktúruzaspotrebovanúenergiu

za rok 2010, zaplatila spoločnosť Carel, s.r.o., keďže na ňu bola vystavená faktúra ako odberateľa.

Splnomocnený zástupca odporcu uviedol, že odporca nespochybňuje, že užíval stavbu dielne v období
počas ktorého navrhovateľovi nájomné uhrádzal. Tieto veci sú v súčasnosti vypratané odporcom a
odporca ich reálne neužíva. K tvrdeniu navrhovateľa, že odporca doposiaľ kľúče od dielne neodovzdal
odporca uvádza, že navrhovateľ tieto kľúče nikdy od odporcu nežiadal. Odhliadnuc od uvedeného,

tieto stavby boli odporcovi odovzdané súdnym exekútorom a nie navrhovateľom, preto i v prípade
odovzdávania kľúčov by bolo namieste, aby boli odovzdané osobe, ktorou boli tieto stavby odovzdané.
Zo skutočnosti, že navrhovateľovi neboli odovzdané kľúče nemožno v žiadnom prípade vyvodiť záver,
že odporca tieto stavby užíva doposiaľ.
Z vyjadrenia súdneho exekútora, vyplýva, že súdny exekútor pri speňažovaní týchto vecí v exekučnom

konaní vychádzal z odborných posudkov, podľa ktorých príslušné typizované garáže nie sú spojené so
zemou pevným základom a preto pri ich speňažovaní postupoval v súlade s exekučným poriadkom tak,
že tieto stavby speňažoval dražbou ako veci hnuteľné. V tomto súdnom konaní bude potrebné ustáliť,
či predmetná stavba, vo vzťahu ku ktorej si navrhovateľ uplatňuje svoje nároky, je alebo nie je stavbou,
ktorá je spojená so zemou pevným základom. Preto aj kompenzačnú námietku odporcu je v tomto štádiu

súdneho konania potrebné považovať za hypotetickú pre prípad, že by súd v procese dokazovania zistil,
že stavba je nehnuteľnosťou.
Odporca uhrádzal nájomné za časť pozemku pod stavbou z jediného dôvodu, a to z dôvodu, že stavba
na uvedenej časti pozemku stála. Čo sa týka platieb poukazovaných tretej osobe - vlastníkovi pozemku
pod stavbou, tieto platby poukazoval z toho dôvodu, že užíval stavbu na tomto cudzom pozemku.

Navrhovateľ nikdy nespochybňoval, že za užívanie pozemkov pod stavbou, o ktorých má za to, že sú
jeho vlastníctvom, neplatil vlastníkovi týchto pozemkov žiadne plnenie.
Pokiaľ ide o nárok za spotrebovanú energiu, navrhovateľ potvrdil, že tieto stavby neboli užívané
len odporcom, ale aj ďalšími nájomníkmi, o ktorých odporca predpokladá, že mali s navrhovateľom
uzavreté nájomné zmluvy. Je teda zrejmé, že keďže všetky garáže mali len jeden elektromer, odporca

nespotrebovalelektrickúenergiuvtakomrozsahu,vakomsitentonároknavrhovateľododporcuuplatnil.
Namietanedostatokaktívnejvecnejlegitimácienavrhovateľanauplatnenietohtonároku,nakoľkofaktúra
bola vystavená na odberateľa Carel, s.r.o..
Splnomocnený zástupca odporcu následne po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom v konaní uviedol,
že trvá na doterajších prednesoch, žiada návrh v celom rozsahu zamietnuť keď čo sa týka dlžného

nájomnéhozarok2010,jestáletohonázoru,ževkonaníniejepreukázanáexistencianájomnéhovzťahu
teda samotnej nájomnej zmluvy, čo sa týka peňažnej náhrady za užívanie za rok 2011 je toho názoru,
že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že odporca v celom tomto období od 4.1.2011 do 3.8.2011 užíval
predmetný priestor napriek tvrdeniu odporcu že z priestoru odišiel až v novembri, decembri 2011, v danej
veci je dôkazné bremeno na navrhovateľovi, že v tomto období užíval priestor. Čo sa týka nákladov za

spotrebovanú elektrickú energiu je toho názoru, že nie je možné použiť ustanovenie § 136 O.s.p., keď
toto nie je ten prípad, ktorý by spĺňal hypotézu právnej normy, v tomto smere je dôkazné bremeno plne
na strane navrhovateľa, keď trvá na tom, že ohľadom tohto nároku nie je daná ani aktívna legitimácia,
keď ako už poukazoval v priebehu konania dodávateľ elektrickej energie účtoval spotrebu za rok 2010
odberateľovi Carel, s.r.o., ktorý faktúru aj zaplatil a nie navrhovateľovi.

Ďalej splnomocnený zástupca odporcu uviedol, že trvá na započítaní kompenzačnej námietky vo výške
1.648,47 eur t. j. do výšky sumy, ktorú v súčasnosti požaduje od nich navrhovateľ, keď odporca ako
vlastník garáží plnil vlastníkovi pozemku na ktorom sa garáže nachádzajú z titulu užívania týchto
pozemkov pod garážami. Mesačne plnil vlastníkovi pozemkov 200,- eur. Ak by súd dospel k záveru,
že odporca nebol vlastníkom sporných garáží, potom uvedené plnenie je potrebné posudzovať podľa

ustanovenia Občianskeho zákonníka o konaní bez príkazu (§ 742 a nasl.) Odporca by plnil za
skutočného vlastníka (navrhovateľa) to, čo by v skutočnosti bol povinný plniť navrhovateľ. Navrhovateľ
nijako nerozporoval plnenia odporcu vlastníkovi pozemkov a sám žiadne plnenia z titulu nájmu alebo
bezdôvodného obohatenia užívaním cudzej veci vlastníkovi pozemkov neposkytoval.Na otázku súdu kedy reálne odporca vypratal predmetný priestor? Splnomocnený zástupca odporcu
uviedol: ,,V zápisnici z pojednávania zo dňa 29.10.2012 odporca uviedol, že veci si odniesol niekedy v
novembri, decembri 2011.“

Na otázku súdu v akej výške zaplatil odporca a za aké obdobie odplatu resp. nájomné za užívanie
pozemku na ktorom stojí predmetná garáž? Splnomocnený zástupca odporcu uviedol: ,,Ide o nájomné
od 1.6.2010 na základe zmluvy o prenájme časti nehnuteľnosti uzavretej s vlastníkom nehnuteľnosti OV
SSZZ. Túto zmluvu uzavrel odporca po tom ako kúpil nehnuteľnosť na dražbe, zmluva bola uzavretá
vždy na kalendárny rok, zmluva zo dňa 1.1.2011 nachádzajúca sa v spise bola uzavretá na dobu určitú

do 31.12.2015. Odporca teda uhrádzal nájomné od júna 2010 vo výške 200,-eur mesačne.

Odporca uviedol, že si nepamätá, či uzavrel písomne s navrhovateľom nájomnú zmluvu, predmetom
ktorej bola dielňa na K. V.. Č.. XX N. R., niečo podpisoval. Dielňu užíval 5, 6 rokov, ale nepamätá sa na
základe čoho. Vlastníkom dielne bola asi firma Carel, s.r.o.. Za užívanie platil zhruba 100,- eur mesačne
po celú dobu užívania, na základe dohody s navrhovateľom. Nevie uviesť dokedy platil, už viac ako rok

tam nie je, takže asi prestal platiť pred viac ako rokom, nepamätá si kedy naposledy zaplatil nájomné.
Nejaký doklad o zaplatení dostal, ale či pokaždé nevie. Dielňu užíval do novembra alebo decembra
2011, opravoval tam autá, mal tam aj svoje veci, tieto si odniesol. Písomne nebolo dohodnuté, akým
spôsob bude platiť za energiu, vyplynulo to tak nejak časom, navrhovateľ mu vystavil faktúru, resp. mu
dal nejaký príjmový alebo výdavkový bloček, kde mu účtoval za spotrebovanú energiu, vždy zaplatil

v plnej výške. Nepamätá si ako to bolo v roku 2010, určite platil, ale akú sumu a na základe čoho
nevie. Musí to mať v účtovníctve, keďže podnikal v tejto dielni ako živnostník. Čo sa týka platenia za
pozemok, na ktorom stála dielňa, v čase keď ešte tento objekt nevydražil, platil nájom pánovi Žákovi,
v čom zrejme bolo i za užívanie pozemku. Potom ako vydražil garáže, kde bola i predmetná dielňa,
platil za pozemok Slovenskému zväzu záhradkárov, s ktorými mal uzavretú zmluvu, táto zmluva mohla

byť uzavretá niekedy od mája, júna 2010, bola uzavretá písomne, mesačne platil sumu okolo 200,-
eur. V máji 2010 keď vydražil garáže, si urobil i vlastnú prípojku elektrickej energie a uzavrel zmluvu s
elektrárňami. Vzhľadom na prebiehajúci spor, keďže si nie je istý či je skutočný vlastník týchto garáží,
odsťahoval si všetky veci, koncom minulého roka, odhlásil i odber elektrickej energie a prestal platiť i
nájomné za pozemok, na ktorom sa nachádzajú tieto garáže.

Z Výpisu z listu vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia R. súd zistil, že vlastníkom stavby - sklad na
parcele č. XXXX/X je Ž. E., nar. XX.X.XXXX. Titulom nadobudnutia je Rozhodnutie o určení S.C.USBVV
102/96 KR zo dňa 10.7.1996 a Kolaudačné rozhodnutie ODV.C.5482/95/HOL-4043 a ODV.C.5482/95
HOL-4044-VZ 927/96.

Z Príjmového pokladničného dokladu č. 2/1/2010 zo dňa 30.4.2010 súd zistil, že E. Ž. prijal od S. X.
sumu 225,-eur ako nájom za I. štvrťrok.

Z Príjmového pokladničného dokladu č.3/1/2010 zo dňa 15.5.2010 súd zistil, že E. Ž. prijal od S. X. sumu

200,-eur ako nájom Apríl, Máj.

Zo Zápisnice o dražbe hnuteľných vecí EX 922/08 napísanej na Exekútorskom úrade súdneho exekútora
JUDr. Petra Juhása súd zistil, že dňa 26.5.2010 sa uskutočnila dražba hnuteľných vecí vo vlastníctve
povinného Carel, s.r.o., Trnava. Vydražené boli hnuteľné veci: 1. panelová typizovaná garáž - prenosná -

650,- eur, 2. panelová typizovaná garáž - prenosná - 650,- eur, 3. panelová typizovaná garáž - prenosná
- 650,- eur, 4. panelová typizovaná garáž - prenosná - 650,- eur, 5. Prestrešenie /konštrukcia dielne/ -
550,-eur. Príklep bol udelený dražiteľovi: X. S. za cenu 3.150,- eur, ktorý sa stal vlastníkom a držiteľom
predmetnej hnuteľnej veci. Súdny exekútor konštatoval, že zápisnica je pre vydražiteľa dokladom o
nadobudnutí vlastníctva k vydraženej hnuteľnej veci.

Zo znaleckého posudku číslo 05/2014 Ing. Z. L., znalkyne v odbore stavebníctvo, odvetvie Pozemné
stavby a Odhad hodnoty nehnuteľností zo dňa 9.2.2014 vypracovaného v predmetnom konaní súd zistil,
že úlohou znalkyne bolo vypracovať znalecký posudok v ktorom zodpovie nasledovné:
1. Je sklad bez súpisného čísla stojaci na parcele č. XXXX/X zapísaný na Liste vlastníctva č. XXXX

katastrálneho územia R. vecou nehnuteľnou a prečo?
2. Je sklad bez súpisného čísla stojaci na parcele č. XXXX/X zapísaný na Liste vlastníctva č. XXXX
katastrálneho územia R. vecou hnuteľnou a prečo?Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že sklad bez súpisného čísla stojaci na parcele č. XXXX/
X zapísaný na Liste vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia R. je vecou nehnuteľnou preto, lebo
spĺňa podmienku § 43 Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný

zákon) v znení neskorších predpisov, t.j. je to stavba. Predmetný sklad je postavený stavebnými prácami
zo stavebných výrobkov, je pevne spojený so zemou, jeho osadenie vyžadovalo úpravu podkladu a
jeho prevádzka vyžaduje napojenie na inžinierske siete. Na predmetnú stavbu bolo vydané stavebné
povolenie a bolo vydané kolaudačné rozhodnutie.

Zo Zmluvy o prenájme časti nehnuteľnosti súd zistil, že bola uzavretá medzi prenajímateľom: Okresný
výbor Slovenského zväzu záhradkárov a S. X. ako nájomcom dňa 1.6.2010, predmetom zmluvy bol areál
parc. č. XXXX na K. V.. Č.. XX, R., o rozlohe 415 m2, ktorý nájomca prebral do nájomného užívania.
Nájomné bolo určené vo výške 200,- eur mesačne.

Zo Zmluvy o prenájme časti nehnuteľnosti súd zistil, že bola uzavretá medzi prenajímateľom: Okresný

výbor Slovenského zväzu záhradkárov B. S. X. ako nájomcom dňa 1.1.2011, predmetom zmluvy bol
areál parc. č. XXXX na K. V.. Č.. XX, R., ktorý nájomca prebral do nájomného užívania. Nájomné bolo
určené vo výške 200,- eur mesačne.

Z príjmových pokladničných dokladov vystavených Slovenským zväzom záhradkárov súd zistil, že

odporca platil nájomné Slovenskému zväzu záhradkárov nasledovne: v období od júna 2010 do októbra
2010 zaplatil mesačne nájom vo výške 200,-eur, v mesiaci december 2010 zaplatil sumu dvakrát 200,-
eur, v mesiaci január 2011 zaplatil sumu 200,-eur, v mesiaci marec 2011 zaplatil sumu 200,-eur ako
nájom za február, v mesiaci apríl 2011 zaplatil odporca nájom za mesiac marec a apríl 2011 vo výške
400,-eur, odporca zaplatil nájomné za mesiac máj až september 2011 vo výške 200,-eur mesačne.

Podľa§663Občianskehozákonníka,nájomnouzmluvouprenajímateľprenechávazaodplatunájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak

nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

Podľa § 96 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na
jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh

vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Navrhovateľ sa predmetným návrhom pôvodne domáhal zaplatenia sumy 775,- eur titulom nájomného
za rok 2010, sumy 700,- eur ako nájomného, resp. peňažnej náhrady za užívanie za obdobie od 4.1.2011
do 3.8.2011 a sumy 229,12 eur ako nákladov za spotrebovanú elektrickú energiu za rok 2010. Zároveň

žiadal uložiť odporcovi povinnosť vypratať predmetný priestor.
Nakoľko tunajší súd rozsudkom zo dňa 3.12.2012 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 55,65 eur ako nezaplatené nájomné za obdobie od 1.5.2010 do 25.5.2010, v ktorej časti
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.1.2013, predmetom konania zostal nárok navrhovateľa na
zaplatenie sumy 719,35 eur ako nájomného za obdobie od 26.5.2010 do 3.1.2011, ďalej sumy 700,-

eur ako nájomného resp. peňažnej náhrady za užívanie za obdobie od 4.1.2011 do 3.8.2011, nárok na
zaplatenie sumy 229,12 eur ako nákladov za spotrebovanú elektrickú energiu za rok 2010 a vypratanie
predmetnej nehnuteľnosti.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odporca užíval predmetný priestor ako dielňu od roku
2005 minimálne do novembra 2011, čo potvrdil sám odporca. V konaní teda nebolo sporné, že tento

priestor odporca užíval, sporné bolo či bola platne uzavretá nájomná zmluva a či odporca následne na
základevykonanejdražbydňa26.5.2010nadobudolvlastníctvokpredmetnejveci,tedaktojevlastníkom
predmetných vecí, teda či má navrhovateľ nárok na zaplatenie odplaty za užívanie i za obdobie po
26.5.2010 ako vlastník a prenajímateľ.
Ako vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia § 663 Občianskeho zákonníka, podstata nájomnej

zmluvy a z nej vyplývajúceho nájomného pomeru spočíva v tom, že prenajímateľ prenecháva vec
nájomcovi do dočasného užívania za odplatu. Predmetom nájmu môže byť akákoľvek vec, ktorá môže
byť predmetom právneho vzťahu. Predmetom nájmu môžu byť tak hnuteľné, ako aj nehnuteľné
veci. Občiansky zákonník nevyžaduje pre nájomnú zmluvu určitú formu, možno ju teda uzavrieť vhocijakej forme. Musí mať všetky obsahové náležitosti, ktoré sú z hľadiska nájomnej zmluvy ako
osobitného typu záväzkovej zmluvy podstatné. Zmluva musí obsahovať označenie prenajímateľa a
nájomcu, medzi ktorými sa zmluva uzaviera, predmet nájmu a odplatu za nájom (nájomné).

Súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy o nájme
predmetného priestoru - garáže. Na základe vykonaného dokazovania bol súd toho názoru, že k
uzavretiu zmluvy došlo konkludentne, keď medzi zmluvnými stranami bolo zrejmé čo je predmetom
nájmu a dohodli sa i na odplate za užívanie a to vo výške 100,- eur mesačne.
V konaní mal súd preukázané, že dňa 26.5.2010 odporca na dražbe vydražil garáže, medzi nimi i

predmetnú garáž, ktorú užíval ako dielňu. Exekučné konanie bolo právoplatne skončené a listina o
dražbe je dokladom o nadobudnutí vlastníctva k predmetným veciam odporcom. Ako ale vyplýva z listu
vlastníctva č.XXXX katastrálneho územia R., navrhovateľ je stále zapísaný ako vlastník predmetnej -
garáže - skladu ( medzi účastníkmi nebolo sporné, že sa jedná o tú istú vec) ako veci nehnuteľnej.
Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vyslovil, že prvostupňový súd sa má v danej
veci ako otázkou predbežnou zaoberať otázkou vlastníckeho práva k predmetu nájmu, čo predpokladá

vyriešenie súvisiacej otázky, či je predmet nájmu vecou hnuteľnou alebo nehnuteľnou, ustanovil
v predmetnej veci znalca za účelom zistenia tejto skutočnosti. Znaleckým dokazovaním mal súd
preukázané, že predmetná vec - garáž je vecou nehnuteľnou, z čoho vyplýva záver vyslovený odvolacím
súdom v predmetnej veci, že: ,,Pokiaľ by išlo o nehnuteľnosť, nemohol odporca vykonanou dražbou
hnuteľných vecí nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, nakoľko neboli splnené podmienky podľa

§ 134 a nasl. Exekučného poriadku.“
Na základe uvedeného, keďže mal súd preukázanú existenciu nájomného vzťahu medzi účastníkmi
konania ako i skutočnosť, že odporca v období od 26.5.2010 minimálne do novembra 2011 užíval
predmetnú nehnuteľnosť, zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 719,35 eur ako nájomného
za obdobie od 26.5.2010 do 3.1.2011, keď súd mal preukázané, že v roku 2010 uhradil odporca len

nájomné spolu vo výške 425,-eur, pričom za celý rok 2010 mala byť zaplatená suma 1.200,-eur,
rozdiel predstavuje sumu 775,-eur, z čoho suma vo výške 55,65 eur (nájomné za obdobie od 1.5.2010
do 25.5.2010), bola už navrhovateľovi právoplatne súdom priznaná. Ďalej súd zaviazal odporcu na
zaplatenie nájomného za obdobie od 4.1.2011 do 3.8.2011 vo výške 700,- eur, teda 100,-eur mesačne
za obdobie 7 mesiacov.

Čo sa týka nároku na zaplatenie spotrebovanej elektrickej energie, súd sa plne stotožňuje so svojim
názorom vysloveným v rozsudku zo dňa 3.12.2012, teda, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že
odporca spotreboval takéto množstvo elektrickej energie, keď energiu odoberali i ostatní nájomcovia,
navrhovateľ nepreukázal uzavretie žiadnej dohody ohľadom platenia energií a napokon ani nebol

aktívne legitimovaný na uplatnenie nároku, keď ako uviedol sám navrhovateľ, faktúra, ktorou dodávateľ
elektrickej energie účtoval spotrebu za rok 2010 bola vystavená odberateľovi Carel, s.r.o., ktorý faktúru
i zaplatil, a nie navrhovateľovi. Preto v tejto časti súd návrh zamietol.

V časti o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti súd konanie v súlade s citovaným ustanovením § 96

ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku so súhlasom odporcu zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu
navrhovateľom v tejto časti.

Čo sa týka uplatnenej kompenzačnej námietky odporcu vo výške 1.648,47 eur ako náhrady nákladov,
ktoré platil odporca za užívanie vlastníkovi pozemku na ktorom stála predmetná nehnuteľnosť, súd sa

plne stotožňuje s názorom navrhovateľa, že odporca nemá nárok na úhradu týchto nákladov a to tak
z dôvodu, že odporca uzavrel s vlastníkom pozemku na ktorom sa nachádza sporná nehnuteľnosť,
Okresným výborom Slovenského zväzu záhradkárov ako prenajímateľom, Zmluvu o prenájme časti
nehnuteľnosti na základe ktorej sa zmluve zaviazal platiť prenajímateľovi nájomné, odporca teda plnil
vlastníkovi pozemku titulom nájomnej zmluvy, teda nemohlo ísť o konanie bez príkazu ako i z dôvodu,

že odporca pozemky skutočne v období za ktoré platil nájomné i užíval (odporca preukázal platenie
nájomného naposledy za september 2011, nehnuteľnosť užíval minimálne do novembra 2011), konal
teda len vo vlastnom záujme.
I v prípade, že by odporca skutočne omylom čokoľvek plnil za navrhovateľa, takéto konanie odporcu by
bolo plnením bez právneho dôvodu, čím by odporcovi vznikol nárok domáhať sa vydania bezdôvodného

obohatenia od osoby, ktorá prijala od neho plnenie bez právneho dôvodu, t.j. od vlastníka pozemku.

O trovách konania súd v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozhodne
po právoplatnosti tohto rozhodnutia s poukazom na viaceré uplatňované nároky v predmetnom konaní.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti:
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.