Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Gazdačková

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/11/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712208102
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5712208102.10

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Allianz -
Slovenská poisťovňa a.s. so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700 proti
žalovanému T. W., R.. XX. XX .XXXX, T. Č. D. N. X/XX, XXX XX K., v konaní o zaplatenie 5 328,68 €
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je žalobkyni povinný zaplatiť 5 328,68 € a nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 337,97 €,

do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa konanie zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 05. 06. 2012 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 5 328,68 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od podania žaloby do zaplatenia

a náhrady trov konania.

Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že žalovaný dňa 28. 8. 2011 v čase okolo 22,20 hod. v K. -N.
R. B. S.. Š.. Š. XX C. X-X. D. Č.. XX spôsobil v dôsledku manipulácie s prchavými látkami v kuchynských
priestoroch požiar, pri ktorom došlo k poškodeniu bytu a jeho zariadenia. Za príčinu vzniku požiaru bola
stanovená úmyselná manipulácia s prchavými látkami, varenie riedidla, pričom pri vyparovaní prchavých

látok vznikla silná koncentrácia výbušnín tak, že došlo k detonácii od zapáleného horáka plynového
sporáka. Poškodený byt patril C. J. a bol poistený poistnou zmluvou č. 936828671 a 7400165421,
na základe ktorých poškodenej vzniklo právo na poistné plnenie a titulom poistného plnenia žalobca
poškodenej vlastníčke bytu poskytol poistné plnenie dňa 5. 1. 2012 v sume 8 384,44 € za rekonštrukciu
bytu a sumu 507,06 € za poškodené zariadenie bytu. Za škodu na byte poistenkyne žalobcu zodpovedá
žalovanývzmysle§420ods.1Občianskehozákonníkaspoukazom naustanovenie§415Občianskeho

zákonníka a podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody spôsobenej poistnou
udalosťou prešlo na poisťovňu ako poistiteľa a to do výšky plnenia, ktoré poistiteľ poskytol. Žalobca
vzhľadom na poskytnutie poistného plnenia poškodenej vlastníčke bytu má právo na náhradu škody,
ktoré si uplatnil výzvou zo dňa 10. 1. 2012. Žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy
výlučne v rozsahu skutočnej škody zohľadňujúcej znehodnotenie poškodených predmetov vzhľadom
na ich vek, teda žiada zaplatiť titulom škody na byte sumu 4 946,82 € a titulom poškodeného zariadenia

sumu 381,86 €, spolu teda 5 328,68 €.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval až na nárok na uplatnený úrok z omeškania, ktorý v
priebehu konania na pojednávaní dňa 11. 3. 2015 prednesom svojej právnej zástupkyne zobral späť.
Žalovaný k čiastočnému späťvzatiu žaloby nemal zásadné námietky a preto súd konanie o nároku
žalobcu na zaplatenie 9 % úroku z omeškania ročne z istiny 5 328,68 € zastavil vo výrokovej časti tohto

rozsudku v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1 tretia veta Občianskeho súdneho poriadku.Žalovaný sa k žalobe vyjadril niekoľkými podaniami a aj pri svojom výsluchu, ktorý bol uskutočnený
prostredníctvom dožiadaného súdu.

Prvýkrát sa žalovaný vyjadril k žalobe už v odpore, ktorý podal voči platobnému rozkazu, ktorým súd
pôvodne vo veci rozhodol. Žalobu považoval za neoprávnenú a jeho konštatovania o tom, že mal
úmyselne spôsobiť požiar v byte považoval za tvrdenie nepravdivé a ničím nepodložené. Správou z
Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Martine nie je podľa jeho názoru nijako
preukázané, že by mal požiar spôsobiť konkrétne on, teda žalovaný. Naviac uviedol, že k rozšíreniu

požiaruatýmajkvznikuškodydošlovinouprenajímateľabytuataktiežsprávcuobytnéhodomu,nakoľko
hydrant, ktorý mal slúžiť na uhasenie požiaru bol uzamknutý skrutkou, ktorá bola zakontrovaná dvoma
maticami. Požiar bolo možné ihneď uhasiť a predísť tak vzniku škody, čo ale vinou prenajímateľa bytu
a správcu domu nebolo možné pre uzamknutý hydrant, preto sa požiar postupne rozšíril, čím došlo k
poškodeniu podlahy, kuchynskej linky, okna, rámu okna, stola. Požiar bol uhasený až vlastným hasiacim
prístrojom žalovaného, po ktorý musel odísť do motorového vozidla pred obytný dom a vrátiť sa späť.

Tento časový sklz bol hlavnou príčinou rozšírenia požiaru a vzniku škody.

Pri svojej výpovedi pred dožiadaným súdom potom žalovaný uviedol, že dňa 28. 8. 2011 sa okolo 20,00
hod. a neskôr zdržiaval v poškodenom byte spolu so spolubývajúcim N. Ď.. Spomína si, že riedidlom
čistil mikrovlnnú rúru od nálepky a handra, ktorú držal v ruke, sa mu vznietila, následne od nej sa chytila

aj fľaša s riedidlom, ktorá bola chvíľu položená vedľa mikrovlnnej rúry. Požiar sa snažil uhasiť najskôr
vodou, ale v uvedenej bytovke bol problém v letných mesiacoch s tlakom vody a táto tiekla veľmi pomaly,
preto chcel použiť hydrant, ktorý sa nachádzal na medziposchodí na chodbe pred bytom. Zistil však,
že hydrant bol uzamknutý, následne klopal susede pani Križanovej, ktorá bola domovou dôverníčkou
a mala kľúče od hydrantu. Keďže mu nikto neotvoril, šiel na parkovisko do svojho motorového vozidla,

odkiaľ zobral hasiaci prístroj. Keď sa vrátil do bytu, požiar bol už rozšírený takmer po celej kuchynskej
linke a uhasil ho spomínaným hasiacim prístrojom. Pre tento skutok voči nemu nie je vedené trestné
stíhanie, nespomína si, kto ohlásil vznik požiaru, ale žiadal, aby boli vypočutí svedkovia, ktorých vo veci
navrhol s tým, že splnomocnencovi poškodenej oznámil, že vzniknutú škodu odstráni, pričom náklady
na odstránenie škody podľa jeho odhadu predstavovali okolo 1 500 €. Nesúhlasil s tým, aby poškodená

si dala odstrániť škodu na byte prostredníctvom firmy, preto nárok žalobcu považoval za privysoký.
Zastával tiež názor, že keby bol funkčný hydrant, škoda na majetku by bola minimálna, maximálne vo
výške 100 €. Preto žiadal žalobu voči sebe zamietnuť.

Na pojednávaní súd vypočul viacerých svedkov a oboznámil sa s listinami, ktoré boli pripojené do

súdneho spisu, predovšetkým so spisom Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v
Martine ORHZ-MT2-1334/2011, s fotodokumentáciou z miesta požiaru, ktorú predložil svedok kpt. P.
a s vyšetrovacím spisom Okresného riaditeľstva policajného zboru v Martine, obvodného oddelenia
policajného zboru ČVS: ORP-1131/VR-MT-2011. Takto vykonaným dokazovaním mal preukázaný tento
skutkový stav veci:

Výpoveďou poškodenej C. J., ale aj zmluvou o nájme bytu, ktorá bola pripojená vo vyšetrovacom
policajnom spise súd zistil, že v čase požiaru v byte, teda 28. 8. 2011 bol žalovaný nájomcom bytu
na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 30. 6. 2011, ktorú spísal s majiteľkou bytu C. J., D. K., S.. Š..
Š. XX/XX. Predmetný byt uvedený v žalobe mal prenajatý na dobu určitú od 30. 6. 2011 do 30. 12.

2011. Z vyšetrovacieho spisu nesporne vyplynulo, že v čase požiaru býval v tomto byte s ďalšou osobou
N. Ď., R.. XX. X. XXXX. Pre skutok zo dňa 28. 8. 2011 bolo vedené aj trestné stíhanie pre prečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona, ktoré však bolo následne
uznesením povereného príslušníka policajného zboru zo dňa 13. 12. 2011 vyššie uvedenej spisovej
značky zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. v) Trestného poriadku, lebo skutok nebol trestným činom

a nie je dôvod pre postúpenie veci.

Zo spisu Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Martine -MT2-1334/2011 súd zistil,
že požiar vznikol 28. 8. 2011 asi o 22,05 hod. v kuchyni bytového domu od výparov z riedidiel na
ulici Š.. Š. XX/XXX, K. - N.. Podľa záznamov požiarneho zboru mal byť spozorovaný nájomcom o

22,05 hod., pričom bol spozorovaný susedmi a ohlásený na tiesňovú linku 112. Po vyhlásení poplachu o
22,10 hod. bol vykonaný výjazd jednotkou a na miesto udalosti sa posádky hasičských vozidiel dostavili
o 22,17 hod. a začali záchranné práce. Prieskumom bolo zistené, že sa nejedná o výbuch plynu v
byte na 5. poschodí, ale o detonáciu a následný požiar, ktorý spôsobili prchavé látky (riedidlo), ktorésa varilo v umelohmotnej bandaske v hrnci s vodou na plynovom sporáku. Lokalizácia požiaru bola
o 22,11 hod. a likvidácia bola ohlásená o 22,15 hod. toho istého dňa. Požiarom došlo k obhoreniu
kuchynskejlinky,obhoreniumikrovlnnejrúry,mikrovarnejkanvice,zadymeniuspálne,kuchyneachodby.

Pri požiari boli zranené dve osoby a to pán Ď., ktorý bol nadýchaný splodinami horenia a pán F.,
ktorý bol popálený na rukách a tvári. Pred príchodom požiarnikov pán F. (žalovaný) uhasil vzniknutý
požiar v kuchyni 6 kilogramovým práškovým hasiacim prístrojom. Následne bol prevezený na úrazovú
kliniku Univerzitnej nemocnice Martin. Podľa odborného posudku, ktorý podával Okresné riaditeľstvo
hasičského a záchranného zboru v priestore, kde vznikol požiar, teda v kuchyni sa nachádzal stôl,

3 stoličky, policové skrinky, koberce, mikrovlnná rúra, rýchlovarná kanvica, kuchynská linka, plynový
sporák. Požiarom bola zasiahnutá plocha o veľkosti 3 m2 a to kuchynská linka. Na základe stupňa
jej vyhorenia je možné určiť ohnisko požiaru a to miesto, kde bola položená rýchlovarná kanvica na
mikrovlnnej rúre. Vplyvom ohňa sa požiar rozšíril na druhú skrinku kuchynskej linky. Poškodená bola aj
sklenená výplň balkónových dverí, lišty, nástenné hodiny. Došlo k zadymeniu kuchyne, chodby a spálne.
Vzorky z miesta činu odobrala polícia a podľa posudku presná príčina vzniku požiaru bola stanovená

na úmyselnú manipuláciu s prchavými látkami, varenie riedidla, pričom pri vyparovaní prchavých látok
vznikla tak silná koncentrácia výbušných pár, že došlo k detonácii týchto pár od zapáleného horáka
plynového sporáka, následkom čoho sa vznietili prevažne materiály z plastu - rýchlovarná kanvica.
Požiar sa rozšíril na hornú časť kuchynskej linky. Od sálavej teploty vypadla sklenená výplň balkónových
dverí a boli poškodené lišty dverí. Plocha požiaru v prvotnom štádiu sa rozpínala v celej miestnosti

kuchyne, po vznietení rýchlohoriacich materiálov sa obmedzila na hornú časť kuchynskej linky. K
ďalšiemu rozšíreniu požiaru v miestnosti nedošlo vďaka skorému hasebnému zásahu. Prílohou tohto
znaleckého posudku je fotografia plastovej bandasky s riedidlom, ktorá sa varila v hrnci na plynovom
sporáku.

Mgr. kpt. K. P. uviedol, že na miesto požiaru sa dostavil on až približne o 22,45 hod., teda už v čase,
keď sa na mieste nachádzala výjazdová jednotka a aj polícia, nakoľko on bol znalcom zodpovedným za
vypracovanie odborného posudku, ktorý bol pripojený vo vyššie uvedenom spise Okresného riaditeľstva
hasičského a záchranného zboru Martin. Uviedol, že hneď pri vstupe do bytu cítil výpary nejakej
chemikálie s najväčšou pravdepodobnosťou acetónu. Chodba bytu bola zadymená, ale inak nebola

požiarom poškodená, kuchyňa bola evidentne poškodená požiarom, avšak najviac tým spôsobom, že
bola začadená, steny boli čierne a na kuchynskej linke boli roztopené viacmenej všetky plastové veci,
teda bolo zreteľné, že boli poškodené vysokým sálavým teplom. Drevený nábytok kuchyne bol väčšinou
začadený, ale skrinka nad mikrovlnnou rúrou bola obhoretá a na nej sa nachádzali na mikrovlnnej
rúre zvyšky nejakej rýchlovarnej kanvice. Na šporáku bol už vypnutý plyn a nachádzal sa na ňom

hrniec s teplou vodou a v ňom bola taká 3 až 4 litrová bandaska, v ktorej podľa jeho predpokladu bola
chemikália. Bandaska bola uzavretá a svedok uviedol, že ju neotvoril a to z dôvodu, že bol žiadaný
prítomnou kriminálnou políciou, aby so stopami príliš nehýbal. Preto sa podrobnejšie obsahom bandasky
nezaoberal. Miestnosť v kuchyni bola zasypaná 6 kilogramovým práškovým hasiacim prístrojom, ktorý
už prázdny sa nachádzal v chodbe. Keďže v byte sa nachádzali silné výpary po nejakej chemikálii,

dospel k názoru, že táto chemikália musela byť nejakým spôsobom varená, alebo muselo byť s ňou
pracované a v kuchyni vznikli koncetrované výpary, ktoré sa potom vznietili buď od zapnutej rýchlovarnej
kanvice zapojenej do elektrickej siete, alebo od otvoreného ohňa na plynovom šporáku. Kuchyňa
nepôsobila dojmom poškodenej v dôsledku nejakého dlho trvajúceho požiaru, alebo priamo ohňa, avšak
niesla znaky poškodenia výbuchom, čiže detonáciou výparov z chemikálií. O vysokom teple krátko

pôsobiacom, ktorý svedčí pre výbuch, svedčila napríklad skutočnosť, že hodiny z plastu, ktoré sa
nachádzali na stene, boli poškodené vplyvom tepla, rovnako ako plastové škatuľky nachádzajúce sa na
kuchynskej linke. K opisu vzniku požiaru žalovaným v jeho výpovedi svedok uviedol, že handra sa mohla
vznietiť od mikrovlnnej rúry len ak mikrovlnná rúra bola zapnutá a to, či z nej vyšiel nejaký elektrický
výboj dnes ťažko povedať. Na kuchynskej linke sa nenašli fľaše s riedidlami. Svedok zotrvával na svojom

tvrdení, že v kuchyni došlo k detonácii, teda k výbuchu, ktorý bol spôsobený vznietením sa nasýtených
výparov chemikálií v danom prostredí. Len otvorená fľaša s riedidlom takúto koncentráciu výparov
spôsobiť nemohla. Ak by sa vyliala fľaša s riedidlom a jej obsah by sa bol vznietil, tak by požiarnici mohli
vysledovať poškodenie predovšetkým na mieste, kde bolo epicentrum ohňa, avšak všetko naznačovalo,
že poškodenie kuchyne a jej zariadenia nastalo v dôsledku detonácie. Svedok vyslovil dohad pri opise

haseniažalovaným,žepodľajehonázorumalžalovanýhasiaciprístrojnajskôrvbyte,pretožeuskutočniť
všetke činnosti, ktoré žalovaný vo svojej výpovedi popísal, by zabralo približne 3 - 5 minút a vtedy by
sa požiar značne rozšíril. Podľa názoru svedka požiar musel trvať veľmi krátko a musel byť intenzívny a
ak bol žalovaný popálený, o čom existujú záznamy aj v spise hasičov i policajtov, musel byť v epicentrevýbuchu. Podľa názoru svedka následky požiaru a výbuch by neboli menšie, keby došlo k okamžitému
použitiu hydrantu a to z toho dôvodu, že podľa jeho skúmania miesta požiaru šlo o okamžitú krátko
trvajúcu reakciu, teda celý výbuch a vznietenie, ktoré ho sprevádzalo trvalo veľmi krátko.

Vo vyššie uvádzanom policajnom spise, v ktorom je pripojený aj znalecký posudok vypracovaný
kriminalistickým a expertíznym ústavom policajného zboru zo dňa 25. 10. 2011 bolo zistené, že z
plastovej bandasky, ktorá sa nachádzala v hrnci na plynovom sporáku, bola zaistená stopa č. 1 a podľa
záverov tohto znaleckého posudku tekutina, ktorú obsahovala bandaska, bola senzoricky identifikovaná

ako rozpúšťadlo Toluen.

Svedkyňa E. J. vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 2011 všetky hydranty, ktoré sa nachádzali v
bytovom dome boli plne funkčné a 2-krát do roka na nich bola vykonaná revízia. Boli ale uzamknuté,
nakoľko aby sa zabránilo odcudzeniu hadíc. Od každého hydrantu existovali 2 kľúče, ktoré sa nachádzali
buď u nájomníčky C. J., alebo u svedkyne E. J.. V deň, keď došlo k požiaru v byte pani J., požiar

nezaregistrovala, ani výbuch, pretože pozerala televízor a udalosti si všimla až po príchode požiarníkov.
V ten deň jej ale žalovaný určite na byt neklopal, ani nezvonil, aby si pýtal kľúče od hydrantu. Potvrdila,
že hydranty boli uzamknuté tak, ako ich znázorňovali fotografie, ktoré pripojil do spisu žalovaný.

Svedkyňa C. J. tiež potvrdila, že v roku 2011 mala v držbe kľúče od hydrantov v bytovom dome, tie viseli

vždy v jej byte pri vchodových dverách. V deň, keď došlo k udalostiam v byte poškodenej pani J. už
spala, zobudila sa až na príchod hasičov a polície. Nebola si vedomá toho, žeby jej bol žalovaný klopal,
alebo zvonil na byt v snahe požiadať kľúče od hydrantu.

Svedkyňa C. J. potvrdila, že žalovanému v roku 2011 prenajala byt a v tom čase ho mala poistený u

žalobcu. Potom, čo v auguste roku 2011 byt vyhorel, ona už nevyzvala žalovaného, aby jej byt opravil.
V byte sa nachádzali niektoré veci, ktoré mu patrili, tie vyniesla firma, ktorú požiadala o vykonanie
rekonštrukcie zničeného bytu a samotný žalovaný sa jej ani neponúkol, žeby jej byt opravil na svoj
náklad a svojpomocne. On sa totiž po udalostiach nachádzal v nemocnici a jeho osobné veci z bytu
odnášali jeho kamaráti. Byt sa rozhodla opraviť na vlastné náklady, informovala o tom poisťovňu, ktorá

urobila ohliadku bytu, zaistila fotodokumentáciu a následne žalobkyni vyplatila náklady rekonštrukcie
bytu. Svedkyňa K. Z., dcéra poškodenej C. J. vo svojej výpovedi ešte uviedla, že ešte v čase, keď
žalovaný sa liečil z popálenín v Univerzitnej nemocnici Martin, mu dali z nájmu bytu výpoveď, ktorú tam
odniesolsynsvedkyneZ.aneskôrjukontaktovalipriateliažalovaného,ktorízbytuvyprataliniektoréjeho
osobné veci. Až následne nastúpila do bytu firma, ktorá byt zrekonštruovala. Ani ona nemala vedomosť

o tom, žeby žalovaný bol navrhoval, že byt opraví na vlastný náklad sám.

Ďalšími listinami, ktoré pripojila do spisu poisťovňa sú nepochybne preukázané, že poškodená C. J.
mala so žalobcom uzavreté dve poistné zmluvy, na základe ktorých hlásila žalobkyni poistnú udalosť
zo dňa 28. 8. 2011 dňa 30. 8. 2011, následne poisťovňa v rámci poistných zmlúv mala C. J. poistenú

domácnosť, budovu a zodpovednosť za škodu, pričom poisťovňa vykonala ohliadku poškodeného bytu
dňa 7. 9. 2011 a podľa zápisnice o ohliadke likvidátor poisťovne navrhol otĺcť omietku a vymaľovať
kuchyňu, vymaľovať a vyčistiť chodbu bytu, vykonať čistenie WC, vymaľovať obývaciu izbu a vyčistiť
ju, ďalšiu izbu opäť vymaľovať a kúpeľňu vyčistiť. Podlahy v kuchyni mali byť vymenené, v ostatných
miestnostiach iba vyčistené. Pokiaľ šlo o stavebné súčasti, tak balkónové dvere v kuchyni spolu s

vnútornými žalúziami mali byť vymenené, rovnako ako plynoinštalácia, teda šporák, okno a žalúzie
v kuchyni, rovnako ako kuchynská linka v kuchyni mala byť vymenená, keramický obklad v kuchyni,
vstavaná skriňa v kuchyni, elektroinštalácia v kuchyni pozostávajúca z rozvodov, zásuviek a vypínača,
ako aj digestora mala byť vymenená. Poškodená C. J. si tieto práce dala vykonať firmou F..A..Z. I..W..V..
I. I. C. I. a podľa faktúry č. 11015 za vykonané práce zaplatila 8 372,25 €. Faktúra bola zročná 27. 10.

2011. Žalobkyňa potom informovala žalovanú, že jej poskytuje na úhradu nákladov tejto faktúry spolu
s ďalšou faktúrou, ktorá sa týkala elektroinštalácie č. 1242000200 vo výške 12,19 €, celkove poistné
plnenie 8 384,44 €. Táto faktúra bola vystavená Okresným stavebným bytovým družstvom v Martine za
prekládku elektroinštalácie a znela na sumu 12,19 €, pričom faktúra bola zročná 30. 12. 2011.

Zo zápisu z ohliadky miesta požiaru, ktorý vykonal likvidátor poisťovne 14. 9. 2011 vyplynulo, že
poisťovňa navrhla chladničku CALEX kúpenú v roku 2005, 3 garniže kúpené v roku 2008, drevenú
poličku v kuchyni z roku 1990, 2 kusy lustrov z roku 2000, okrúhly stôl kúpený v roku 1999, kuchynské
riady zakúpené v roku 1990, 4 stoličky kúpené v roku 1995, kuchynské nástenné hodiny kúpené v roku1990adekoračnépredmetyzroku1998vymeniťakoúplnezničené.Zatietoveciboložalovanejpriznané
poistné plnenie vo výške 507,06 € a túto sumu poisťovňa poukázala poškodenej dňa 5. 1. 2012, čo bolo
zistené výpisom z účtu žalobkyne s tým, že 5. 1. 2012 žalobkyňa poukázala v prospech poškodenej aj

poistné plnenie vo výške 8 384,44 €.

Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobkyne je dôvodná v
celom rozsahu. Na základe vykonaného dokazovania napriek argumentácii žalovaného súd ustálil, že
žalovaný zodpovedá za vznik škody spôsobenej požiarom dňa 28. 8. 2011 v byte poškodenej C. J..

Nepochybne bolo preukázané, že byt v tomto čase užíval ako nájomca a neopatrnou manipuláciou s
riedidlami vo večerných hodinách tohto kritického dňa spôsobil podľa vykonaného dokazovania, najmä
záznamov vo vyššie uvádzanom spise požiarneho zboru a na základe výpovedi svedka K.. P. výbuch
a následný požiar, ktorého epicentrom bola kuchyňa bytu poškodenej. Tvrdenia žalovaného o tom, že
za škodu nezodpovedá, resp. že rozsah škody na byte by bol nižší, keby boli funkčné a dostupné
hydranty nachádzajúce sa v bytovom dome a z tohto pohľadu za škodu zodpovedá prípadne samotná

poškodená, alebo správca bytového domu, súd nepovažoval za relevantné. Predovšetkým v konaní
neboli produkované dôkazy preukazujúce spoluzavinenie majiteľky bytu C. J. na udalostiach, v dôsledku
ktorých vznikla na jej byte škoda, teda spoluzavinenie poškodenej na vzniku škody preukázané pre
súd nebolo. Pokiaľ ide o prípadné spoluzavinenie smerujúce k rozsahu vzniknutej škody požiarom u
správcu bytového domu, ktoré malo spočívať v nedostupnosti hydrantov, tvrdenia žalovaného o tom, že

sa pokúšal požiar hasiť hydrantom a za týmto účelom sa domáhal vydania kľúča od hydrantov nebolo
výpoveďami vyššie uvedených svedkýň potvrdené. Naviac však súd udáva, že aj za predpokladu, ak
by za škodu popri žalovanom zodpovedala nejaká ďalšia osoba mimo osoby poškodeného, tak by súd
mohol posudzovať prípad v zmysle ustanovenia § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak
škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

Podľa § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí
škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.

V zmysle prvého odseku citovaného zákonného ustanovenia v prípade, že škodu spôsobí viacej

škodcov, ich solidárna zodpovednosť znamená, že poškodený môže uplatniť nárok na náhradu škody
proti všetkým súčasne, ale aj len proti jednému z nich a proti tomu požadovať náhradu celej vzniknutej
škody s tým, že solidárne zodpovední škodcovia sa následne vyporiadajú medzi sebou v zmysle zásad
vyjadrených v ustanovení § 439 Občianskeho zákonníka. Solidárna zodpovednosť však znamená,
že žalobca môže úspešne vymôcť celý nárok voči čo i len jednému škodcovi. V tomto prípade však

súd vzhľadom na vykonané dokazovanie nemal preukázané, žeby nejaká ďalšia osoba zodpovedala
popri žalovanom za vznik škody na byte žalovanej a ani tú skutočnosť, žeby prípadným použitím
hydranta (ktorý bol v čase požiaru uzamknutý) bolo došlo k menšiemu rozsahu škody na byte žalovanej.
Výpoveďou K.. P. totiž bolo pre súd presvedčivo preukázané, že požiar v byte trval veľmi krátku dobu
a musel byť hasiacim prístrojom, ktorý použil žalovaný, vo veľmi krátkej dobe aj uhasený a nie je

predpoklad, žeby žalovaný strácal čas obehávaním susedov a hľadaním kľúčov od hydrantov. Preto
súd dospel k presvedčeniu, že žalovaný zodpovedá za škodu v byte poškodenej a nie je dôvod pre
obmedzenie jeho zodpovednosti. Zodpovednosť žalovaného vychádza z porušenia ustanovenia § 415
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a na životnom prostredí. Ide o všeobecnú prevenčnú povinnosť, ktorá

je uložená každej fyzickej a právnickej osobe a v dôsledku jej porušenia, ktoré spočívalo v tomto prípade
u žalovaného v neopatrnej manipulácii s horľavými látkami - riedidlom v uzavretom priestore kuchyne v
príčinnej súvislosti vznikol škodlivý následok, to znamená požiar v byte poškodenej C. J.. Zodpovednosť
žalovaného potom vyplýva z ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.Z citovaného ustanovenia vyplýva aj tá skutočnosť, že vzhľadom na zásadu vyjadrenú v tomto
ustanovení Občianskeho zákonníka má poškodený právo rozhodnúť sa, či bude požadovať náhradu

škody v peniazoch, alebo napríklad požiada škodcu o naturálnu reštitúciu, t.j. uvedenie veci do vlastného
stavu. To znamená, že toto ustanovenie vyvracia argumentáciu žalovaného spočívajúcu v tom smere,
že on bol ochotný opraviť byt poškodenej, uviesť ho do pôvodného stavu na vlastný náklad, avšak
poškodená si tento byt dala opraviť firmou. Bolo totiž na poškodenej, aký spôsob náhrady škody zvolí.
V tomto prípade však poškodená mala uzavretú poistnú zmluvu u žalobcu a bolo jej poskytnuté poistné

plnenie v celkovej výške 8 384,44 € za rekonštrukciu bytu a v sume 507,06 € za poškodené zariadenie
bytu. Nároky žalobcu je potom nutné posudzovať podľa ustanovení § 806 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ktoré upravujú poistenie majetku.

Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa

poistenie vzťahuje.

Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa a to do výšky plnenia, ktoré mu
poistiteľposkytol.Ztohtoustanoveniapotomvyplývanárokžalobkyneuplatňovaťvočižalovanému,ktorý

spôsobil škodu poistencovi žalobkyne C. J. nárok na náhradu škody a to až do výšky poistného plnenia,
ktoré žalobca poskytol. Žalobca poskytol poistné plnenie vo vyššej sume, než ho proti žalovanému
uplatňoval, avšak voči žalovanému sa domáhal zaplatenia sumy výlučne v rozsahu skutočnej škody,
ktorá zohľadňovala znehodnotenie poškodených predmetov vzhľadom na ich vek. Čiže požadoval
zaplatiť titulom škody na byte sumu 4 946,82 € a titulom poškodeného zariadenia bytu sumu 381,86 €.

Tieto sumy vzhľadom na výpočet likvidátora žalobcu súd považoval za adekvátne, nesporné vzhľadom
na skutočnosť, že podľa presvedčenia súdu poškodená C. J. mala právo na poskytnutie náhrady škody
skutočne vo výške, ktorá by slúžila obstaraniu nových vecí, ktoré boli požiarom úplne znehodnotené a na
úhradu všetkých nákladov, ktoré slúžili k uvedeniu znehodnoteného interiéru bytu do predchádzajúceho
bezvadného stavu. Preto súd nemal o výške uplatneného nároku žalobcu pochybnosti a žalobcovi

uplatnenú sumu 5 328,68 € vo výroku tohto rozsudku priznal.

Žalobca bol v konaní plne úspešný a preto mal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.
Trovy žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 319,50 €, z cestovného na
pojednávanie 20. 9. 2013 motorovým vozidlom žalobcu evidenčné číslo D. XXXSK z Dolného Kubína

do Martina a späť vo výške 7,95 € pri spotrebe 6,9 l/100 km, vzdialenosti 76 km a cene benzínu 1,516
€/liter, z cestovného na pojednávanie dňa 11. 3. 2015 rovnakým motorovým vozidlom z Dolného Kubína
do Martina a späť, ktoré predstavuje výšku 6,58 € pri rovnakej spotrebe pohonných hmôt na 100 km,
rovnakej vzdialenosti, avšak pri cene benzínu 1,255 €/liter, ďalej z cestovného na pojednávanie dňa 20.
1. 2016 motorovým vozidlom žalobcu EČV: D. XXXJU z Dolného Kubína do Martina a späť vo výške

3,94 € pri spotrebe 5,3 l/100 km, vzdialenosti 76 km a cene nafty 0,979 €/liter. Spolu trovy konania
predstavujú sumu 337,97 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť
podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,

ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené

podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.