Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. jún 2012

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 7C/232/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7510212927
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kerecmanová

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2012:7510212927.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Evou Kerecmanovou v právnej veci žalobcov: 1. Y. R.,

W.. XX.X.XXXX a 2. Y. R., nar. X.X.XXXX, obaja bytom C. X, V. zastúpených JUDr. Evou Geleneky
Hencovskou, advokátkou so sídlom Bajzova 2, Košice proti žalovaným: 1. RM Technology, s.r.o. so
sídlomSvätoplukova26,Košice,IČO:36825221zastúpenémuJUDr.ŠtefanomStrakom,advokátomso
sídlom Krmanova 1, Košice, 2. S. M., W.. XX.X.XXXX E. X. E. M., W.. XX.XX.XXXX, obaja bytom L. XXX
zastúpeným JUDr. Milanom Knopom, advokátom so sídlom Krmanova 1, Košice o určenie vlastníckeho
práva takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o určenie, že žalobcovia v l. a 2. rade sú v celosti bezpodielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľností: domu súpisné číslo XXX postaveného na parc. č. 1840/1 a pozemkov, parciel registra C,
parc. č. 1840/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 800 m2 a parc. č. 1840/2 záhrady vo výmere
400 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území a obci L., okres V.-I. zapísaných na liste vlastníctva
č. XXX z a m i e t a.

II. Žalobcovia v l. a 2. rade sú p o v i n n í nahradiť žalovanému v l. rade trovy právneho zastúpenia vo
výške 1.260,38 eura na účet jeho zástupcu advokáta JUDr. Štefana Straku do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

III. Žalovaným v 2. a 3. rade náhradu trov právneho zastúpenia n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v l. a 2. rade sa žalobou podanou na Okresnom súde Košice-okolie dňa 12.10.2010 domáhali
určenia, že sú v celosti bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností uvedených vo výroku I. tohto
rozsudku z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 15.10.2008 podľa § 37 Občianskeho
zákonníka, ktorú ako predávajúci uzavreli so žalovaným v l. rade ako kupujúcim. Uviedli, že zmluva nie je
prejavom ich skutočnej vôle. Obe zmluvné strany si boli vedomé, že kúpnu zmluvu neuzatvárajú vážne,

s úmyslom reálneho prevodu a nadobudnutia vlastníctva, nebola úkonom slobodným, vážnym, určitým
a zrozumiteľným. Žalovaný v l. rade ich oslovil s prosbou o istý druh finančnej výpomoci v súvislosti s
jeho podnikateľskými aktivitami a to tým spôsobom, že dočasne prevedú svoje vlastnícke právo k týmto
nehnuteľnostiam na jeho spoločnosť, s čím oni po dlhom naliehaní súhlasili. Dňa 15.10.2008 preto ako
predávajúci uzavreli so žalovaným v l. rade ako kupujúcim simulovanú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej
bol prevod vlastníckeho práva k vyššie popísaným nehnuteľnostiam v celosti za vzájomne dohodnutú
kúpnu cenu 1.440 000,- Sk teda 47.799,24 eura. So žalovaným v l. rade zároveň uzavreli ústnu dohodu,

žepredmetnúzmluvunebudeaniregistrovaťnakatastrálnomúradeavyužijejunaformálnepreukázanie
svojich majetkových pomerov v podnikaní na dobu jedného mesiaca. Ako formu zabezpečenia uzavreli
so žalovaným v l. rade zmluvu o budúcej kúpnej zmluve ohľadom spätného prevodu nehnuteľností do
16.11.2008. Skutočnosť, že tento právny úkon nebol vážny potvrdzuje aj to, že žalovaný v l. rade imnezaplatil dohodnutú kúpnu cenu a to ani čiastočne. Ku spätnej kúpe nehnuteľností z ich strany nedošlo.
Mali však za to, že žalovaný v l. rade nezaregistroval pôvodnú kúpnu zmluvu na katastri a že naďalej
sú vlastníkmi nehnuteľností. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnili tým, že ich

postavenie sa môže zmeniť iba rozhodnutím súdu, na základe ktorého môžu byť zapísaní do katastra
nehnuteľností ako majitelia nehnuteľností. Žiadali, aby súd posúdil otázku absolútnej neplatnosti kúpnej
zmluvy z 15.10.2008 v konaní ako predbežnú otázku.

Žalovanývl.radežiadalžalobuvcelomrozsahuzamietnuťakonedôvodnú.Uviedol,žekúpnazmluvazo

dňa15.10.2008mávšetkyzákonnénáležitosti.Onvsúladesustanoveniamikúpnejzmluvyprejavilsvoju
pravú a slobodnú vôľu, ako aj súhlas s obsahom zmluvy svojim vlastnoručným podpisom, zaplatil kúpnu
cenu, podal návrh na zápis vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a s nehnuteľnosťami
nakladal ako vlastník s uplatnením všetkých práv, ktoré s vlastníctvom nehnuteľností zákon spája.
Z konania žalobcov nevyplývala ani pochybnosť o vážnosti prejavu ich vôle. Kúpna zmluva nebola
simulovaným právnym úkonom, zmluvné strany jej obsahom chceli byť viazané, v opačnom prípade

by zmluvu neuzatvárali. Žalobcovia v l. a 2. rade podpisom zmluvy o budúcej zmluve konkludentne
uznali jeho postavenie ako vlastníka predmetných nehnuteľností a teda potvrdili, že kúpna zmluva bola
uzatvorená vážne.

Žalovaní v 2. a 3. rade žiadali žalobu zamietnuť. Uviedli, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam uvedeným

vo výroku I. rozsudku nadobudli kúpou od žalovaného v l. rade. Zo strany žalobcov v l. a 2. rade ide
o účelové tvrdenie, že kúpna zmluva uzavretá medzi nimi a žalovaným v l. rade bola simulovaným
právnym úkonom. Žalobcovia kúpnu zmluvu vlastnoručne podpísali a tým vyhlásili, že súhlasia s jej
obsahom, porozumeli mu a svojim podpisom slobodne prejavili vôľu zmluvu uzavrieť. Žalobcovia
si boli v plnej miere vedomí platnosti aj účinnosti kúpnej zmluvy. Ak by totiž boli dobromyseľní v

tom, že nehnuteľnosti sú ich a kúpna zmluva je neplatná, nechystali by sa nehnuteľnosti odkúpiť od
nevlastníka teda žalovaného v l. rade na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Aj odôvodnenie
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení žalobcovia postavili na pochybných a vzájomne
sa popierajúcich tvrdeniach.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov Y. Š. a Y. Y.,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Z kúpnej zmluvy zo dňa 15.10.2008 uzavretej v písomne forme medzi žalobcami v l. a 2. rade ako
predávajúcimi a žalovaným v l. rade zastúpeným konateľom C. R. ako kupujúcim bolo zistené, že

predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti uvedené vo výroku I. rozsudku za kúpnu cenu 1.440 000,- Sk teda
47.799,24 eura splatnú v deň podpisu kúpnej zmluvy, a to časť kúpnej ceny 240.000,- Sk teda 7.966,54
euravhotovostipripodpisekúpnejzmluvyazostávajúcačasťkúpnejceny1.200000,-Skteda39.832,70
Sk prevodom na účet vedený v Tatra banke, a.s. pobočka Košice, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.
Zmluvné strany sa dohodli, že predávajúci zabezpečia na vlastné náklady vysťahovanie nájomníkov z

predmetnej nehnuteľnosti a odovzdajú kupujúcemu do užívania predmetnú nehnuteľnosť najneskôr do
16.11.2008. Zmluvné strany podpisom zmluvy potvrdili, že jej obsahu porozumeli a vyhlásili, že táto bola
uzavretá podľa ich pravej a slobodnej vôle (článok V. zmluvy). Podľa vkladovej doložky vyznačenej na
kúpnej zmluve Správou katastra Košice - okolie vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra
bol povolený dňa 17.10.2008 pod č. V 3439/08 a týmto dňom nastali aj právne účinky vkladu.

Z výpovede konateľa žalovaného v l. rade C. R., príjmového pokladničného dokladu podpísaného
žalobcami v l. a 2. rade a konateľom žalovaného v l. rade C. R., výpisu z podnikateľského účtu
žalovaného v l. rade č. 2623815010 a z príkazu na úhradu spoločnosti RM Investment, s.r.o. z účtu
XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v Tatra banke, a.s. bolo zistené, že žalovaný v l. rade zaplatil časť

kúpnej ceny vo výške 240.000,- Sk teda 7.966,54 eura žalovaným v l. a 2. rade v hotovosti po podpise
kúpnej zmluvy, časť kúpnej ceny vo výške 700.000,- Sk teda 23.235,74 eura prevodom zo svojho
podnikateľského účtu na účet označený v kúpnej zmluve a časť kúpnej ceny vo výške 500.000,- Sk teda
16.596,96 eura prevodom z účtu spoločnosti RM Investment, s.r.o. na účet uvedený v kúpnej zmluve,
všetko dňa 15.10.2008.

Zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzavretej medzi žalovaným v l. rade ako budúcim predávajúcim
a žalobcami v l. a 2. rade ako budúcimi kupujúcimi dňa 15.10.2008 v písomnej forme súd zistil, žežalovaný v l. rade sa zaviazal predať žalobcom v l. a 2. rade nehnuteľnosti uvedené vo výroku I. tohto
rozsudku za kúpnu cenu 1.440 000,- Sk teda 47.799,24 eura najneskôr do 16.11.2008.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 3.4.2009 uzavretej medzi žalovaným v l. rade ako predávajúcim a žalovanými v
2. a 3. rade ako kupujúcimi súd zistil, že žalovaný v l. rade predal žalovaným v 2. a 3. rade nehnuteľnosti
uvedené vo výroku I. tohto rozsudku za kúpnu cenu 63.068,45 eura, pričom právne účinky vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nastali dňom 23.4.2009.

Z kópie LV č. XXX kat. úz. L. súd zistil, že žalovaní v 2. a 3. rade sú v katastri nehnuteľnosti zapísaní
ako výluční vlastníci nehnuteľností uvedených vo výroku I. tohto rozsudku titulom kúpnej zmluvy, ktorej
vklad bol povolený pod V 646/09 zo dňa 23.4.2009.

Z výpovede žalobcu v l. rade súd zistil, že žalobkyňa v 2. rade je jeho manželkou. Čo sa týka okolností
uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 15.10.2008 oslovil ho jeho známy p. Y., ktorý potreboval preklenúť

finančné problémy, či má nejaké voľné peniaze alebo nehnuteľnosť, na ktorú by sa dal vziať úver, aby
mu tieto požičal na jeden až dva mesiace. Všetko ohľadom uzavretia kúpnej zmluvy vybavoval p. Y. s
JUDr. N. a následne u notára podpísali kúpnu zmluvu. Peniaze získané predajom domu požičal na dva
mesiace p. Y. a za to mal dostať odmenu 250.000,- Sk teda 8.298,48 eura. Kúpna cena mu vyplatená
nebola. Po podpise kúpnej zmluvy podpísal príjmový pokladničný doklad, na ktorom bola uvedená suma

240.000,- Sk teda 7.966,54 eura, avšak táto suma mu vyplatená nebola. Čo sa týka účtu uvedeného na
kúpnej zmluve, ide o účet syna p. Y., čo zistil dodatočne. Jeho manželka žalobkyňa v 2. rade vedela, že
finančné prostriedky z kúpnej ceny majú byť požičané p. Y.. Vedel, čo podpisuje, bolo to len na jeden
mesiac. Prostredníctvom právnika týždenne vyzýval p. Y. na vrátenie finančných prostriedkov, avšak p.
Y. vrátenie pôžičky odďaľoval. S konateľom žalovaného v l. rade p. R. sa stretol až pri podpise kúpnej

zmluvy, dovtedy všetko vybavoval p. Y..

Z výpovede žalobkyne v 2. rade bolo zistené, že ohľadom nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto
konania viedli v minulosti súdny spor, do ktorého sa dostali ako ručitelia. Čo sa týka vzťahu s p. Y., nešlo
o pôžičku finančných prostriedkov, ale o pôžičku nehnuteľností. Pokiaľ podpísala kúpnopredajnú zmluvu

zo dňa 15.10.2008, myslela si, že ide o potvrdenie toho, aby p. Y. mohol po dobu jedného mesiaca s
nehnuteľnosťami narábať a dokladovať svoj majetok pre obchodné aktivity. Po podpise kúpnej zmluvy jej
p. Y. nechal podpísať šek na 240.000,- Sk teda 7.966,54 eura s odôvodnením, že tento treba podpísať,
pretožetakjetozavedenévkúpnejzmluveajetopotrebnéprekataster.Finančnéprostriedkyvuvedenej
výške však neobdržala. Ona ako aj jej manžel si myslela, že p. Y. bude svoje podnikateľské aktivity

realizovať cez spoločnosť žalovaného v l. rade. Nikdy s manželom nepožadovali zaplatenie kúpnej ceny,
pretože sa to malo vrátiť späť. Hneď ako manžel zistil, že došlo k predaju nehnuteľností žalovaným v 2.
a 3. rade , podal trestné oznámenie. V tom čase kupujúci, teda žalovaný v 1. rade doplatil druhú časť
kúpnej ceny na účet uvedený v kúpnej zmluve, čo nebol ich účet. P. Y. jej a manželovi sľuboval, že bude
riešiť spätný prevod nehnuteľností, ale aktivity ktoré rozbehol nemal ukončené a prisľúbil vyriešiť spätný

prevod nehnuteľností po ukončení týchto obchodných aktivít.

Z výpovede konateľa žalovaného v l. rade C. R. bolo zistené, že okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy
z 15.10.2008 boli také, že ho oslovil jeho známy Y. Š. s tým, že je na predaj dom v L.. Tento dom
bol následne ohliadnuť a pri tej príležitosti sa stretol s p. Y., ktorý vystupoval ako sprostredkovateľ.

Oboznámil sa s nehnuteľnosťami a následne sa 2-krát alebo 3-krát stretol so žalobcom v 1. rade.
Žalobcovia v l. a 2. rade si dali podmienku spočívajúcu v možnosti dom odkúpiť späť do jedného
mesiaca od uzavretia kúpnej zmluvy, čo odôvodnili tým, že majú obchodné aktivity a keď ich vyriešia,
odkúpia nehnuteľnosti späť. Firma mala voľné peniaze a tieto mohla investovať, čo bol aj dôvod,
prečo žalovaný v l. rade odkúpil predmetné nehnuteľnosti. Išlo o normálnu kúpnu zmluvu s obsahom

uvedeným v jej písomnom vyhotovení z 15.10.2008. Čo sa týka výšky kúpnej ceny nehnuteľností, táto
bola vygenerovaná počas jeho stretnutí so žalobcom v l. rade. Nebol vypracovaný znalecký posudok na
ohodnotenie nehnuteľností. Pri stanovení kúpnej ceny vychádzali z technického stavu nehnuteľností a
cenovej hladiny realít v danej lokalite a v danej kategórii nehnuteľností. Kúpna zmluva bola podpísaná
u notára JUDr. Varhalíka, ktorý overil jeho podpis a podpis predávajúcich na kúpnej zmluve. Po podpise

kúpnej zmluvy uhradil žalobcom v hotovosti časť kúpnej ceny vo výške 240.000,- Sk teda 7.966,54
eura. Stalo sa tak pred dverami notára overujúceho podpisy na kúpnej zmluve. Bol tam prítomný aj p. Y.
a prevzatie finančných prostriedkov žalobcovia potvrdili podpisom príjmového pokladničného dokladu.
Zostávajúcu časť kúpnej ceny zaplatil prevodom na účet uvedený v kúpnej zmluve. Časť kúpnej cenybola uhradená z finančných prostriedkov jeho druhej firmy spoločnosti RM Investment. Po podpise
kúpnej zmluvy podal návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Po uplynutí mesiaca
sa snažil kontaktovať žalobcov, avšak neúspešne, pretože na kúpnej zmluve mali uvedenú adresu

rodinného domu, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, v ktorom však žalobcovia nebývali. V januári 2009
sa rozhodol nehnuteľnosti nadobudnuté kúpou od žalobcov predať. O nehnuteľnosti prejavili záujem
žalovaní v 2. a 3. rade, s ktorými v apríli 2009 uzavrel kúpnu zmluvu.

Z výpovedí žalovaných v 2. a 3. rade a kúpnej zmluvy z 3.4.2009 súd zistil, že žalovaní v 2. a 3. rade

nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku I. rozsudku kúpou od žalovaného
v 1. rade za kúpnu cenu 63.068,45 eura dňom 23.4.2009, kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností. Čo sa týka okolností uzavretia kúpnej zmluvy nehnuteľnosti boli ohliadnuť
začiatkom roku 2009. P. R. ich vtedy informoval, že má uzavretú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve s
predávajúcimi, od ktorých nehnuteľnosti kúpil, a chcel počkať či sa neozvú ohľadom predkupného práva.
V čase uzavretia kúpnej zmluvy v dome bývala rodina Q., ktorá sa následne po vzájomnej dohode

odsťahovala. Žalovaní v 2. a 3. rade potom rodinný dom zrekonštruovali ( vymenili elektrické rozvody,
urobili nové podlahy, omietky, schodištia, vymenili okná, zakonzervovali krov) a od februára 2010 v dome
bývajú.

Z výpovede svedka Y. Y. súd zistil, že so žalobcami sa spoznal prostredníctvom p. L., občana G., ktorý

bol jeho obchodným partnerom. Firma p. R. požičala peniaze jemu, p. L. a p. R.. Pokiaľ sa pamätá
išlo o pôžičku a záložnú zmluvu. Jeho úlohou bolo všetko manažovať a bol využitý účet jeho syna M.,
ku ktorému mal dispozičné právo, aby sa vec urýchlila. Finančné prostriedky poukázané na účet jeho
syna boli použité na nákup a predaj cenných papierov v zahraničí. Z tohto obchodu mal mať profit on,
p. L., obchodný partner v Českej republike a podľa vyjadrenia p. L. aj p. R.. Nevie aký typ zmlúv bol

medzi účastníkmi podpisovaný. Čo sa týka okolností uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 15.10.2008 pri
koncipovaní obsahu zmluvy nebol, prítomný bol len pri jej podpise. Nepamätá sa či p. R. vyplatil po
podpise tejto zmluvy manželom R. v hotovosti nejaké finančné prostriedky. P. R. sa opakovane od neho
domáhal vrátenia finančných prostriedkov a R. sľúbil, že zoženie peniaze na to, aby dom mohli odkúpiť
späť.

Z výpovede svedka Mareka Štetinu bolo zistené, že pri uzavretí kúpnej zmluvy z 15.10.2008 vystupoval
ako sprostredkovateľ žalovaného v 1. rade. Je konateľom spoločnosti Nerkofin s.r.o., ktorá poskytuje
poradenskú činnosť v oblasti obchodu a pracuje aj ako investičný a majetkový poradca NBS. O tom,
že žalobcovia chcú predať nehnuteľnosti sa dozvedel od svojho známeho p. X. O. A. Y., ktorý ho

oslovil s tým, že má klienta, ktorý potrebuje zobchodovať nehnuteľnosti. Oslovil preto svojho kolegu
p. R. a výsledkom bolo uzavretie kúpnej zmluvy. Bol prítomný pri všetkých jednaniach pred uzavretím
kúpnej zmluvy. Išlo v 2 - 3 stretnutia, na ktorých bol okrem neho prítomný p. R. E. T.. R., pričom na
poslednom stretnutí boli prítomní aj p. R., T.. Y. a p. O.. Predmetom ústnych jednaní pred uzavretím
kúpnej zmluvy v písomnej forme bolo kreovanie ceny nehnuteľností a dojednanie podmienok prevodu

vlastníctva. Po podpise kúpnej zmluvy videl ako p. R. odovzdal p. R. obálku a potom sa podpisovali
príjmové pokladničné doklady. S p. R. bol, keď tento vyberal finančnú hotovosť v Tatra banke.

Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva policajného zboru v Košiciach, odbor kriminálnej polície
ČVS: ORP-1924/6-OJP-KE-2010 ( ďalej len „ vyšetrovací spis“) bolo zistené, že na základe trestného

oznámenia Y. R. ( žalobcu v 1. rade ) zo dňa 23.8.2010 bolo uznesením z 1.10.2010 začaté trestné
stíhanie za zločin podvodu preto, že dosiaľ nestotožnený páchateľ s predstieraným úmyslom výhodne
preinvestovať nehnuteľnosti uvedené vo výroku I. rozsudku a manželom R. vyplatiť podiel na zisku,
podpísal dňa 15.10.2008 zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorou sa zaviazal do 16.11.2008 odpredať
uvedené nehnuteľnosti späť do vlastníctva manželov R., pričom tieto nehnuteľnosti nadobudol kúpnou

zmluvou z 15.10.2008 za kúpnu cenu 47.799,24 eura, ktorú však predávajúcim nevyplatil a rovnako im
nevyplatil ani podiel na zisku a predmetné nehnuteľnosti odpredal v rozpore s čl. III. zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve inej osobe za sumu 63.068,45 eura, čím spôsobil Y. R. a jeho manželke škodu vo výške
79.665,41 eura.

Žalobcovia v 1. a 2. rade namietali absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy z 15.10.2008 podľa § 37
Občianskeho zákonníka z dôvodu, že zmluva nie je prejavom ich skutočnej vôle, ide o simulovaný
právny úkon, zmluvné strany zmluvu neuzatvárali vážne s úmyslom reálneho prevodu nehnuteľností a
nadobudnutia vlastníctva k nim, zmluva nebola úkonom slobodným, vážnym, určitým a zrozumiteľným.Ako predbežnú otázku preto súd posudzoval platnosť kúpnej zmluvy z 15.10.2008 uzavretej medzi
žalobcami v 1. a 2. rade ako predávajúcimi a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim, predmetom ktorej

boli nehnuteľnosti uvedené vo výroku I. rozsudku podľa jej obsahu, okolností, za ktorých bola zmluva
uzatvorená, ako aj podľa následného správania sa zmluvných strán z hľadiska dohodnutého zmluvného
vzťahu.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Právny úkon nie je urobený slobodne ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého
účastníka, alebo aj zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Takýmto nátlakom
môže byť priame fyzické donútenie alebo bezprávna vyhrážka.

Právny úkon nie je urobený vážne, ak konajúci (vôľu prejavujúci) nechcel svojim prejavom vôle vyvolať
právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Takto urobený právny úkon je zásadne
neplatný. Ak by však druhej osobe, so zreteľom na okolnosti prípadu, nebolo a ani nemohlo byť zrejmé,
že prejav vôle nie je vážny, treba v záujme ochrany dobromyseľnosti tejto osoby považovať právny úkon
za platný.

V prípade simulácie právneho úkonu vyplýva dôvod neplatnosti simulovaného právneho úkonu z
nedostatku vážnej vôle oboch zmluvných strán byť viazaný prejavom, ktorého úlohou je zakryť skutočnú
vôľu strán týkajúcu sa usporiadania vzájomných vzťahov - práv a povinností (zastretý právny úkon).

Právny úkon je neurčitý, keď síce je zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce
vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť ani prostredníctvom
interpretačného pravidla vyjadreného v § 35 ods. 2 a 3 Obč. zák..

Právny úkon je nezrozumiteľný, ak jeho obsah je vyjadrený tak nejasne, že ani pomocou výkladu podľa

§ 35 ods. 2 a 3 Obč. zák. nemožno ustáliť, čo sa ním chcelo vyjadriť.

Vykonaným dokazovaním súd z písomnej kúpnej zmluvy z 15.10.2008 zistil, že jej obsah je určitý a
zrozumiteľný v zmysle § 37 Obč. zák., dôkazom čoho je skutočnosť, že kataster nehnuteľností povolil
vklad vlastníckeho práva na jej základe.

Žalovaný v 1. rade konajúc štatutárnym zástupcom C. R. kúpnu zmluvu uzatvoril vážne, s úmyslom
byť viazaný svojim prejavom kupujúceho, čo súd zistil z výpovede konateľa žalovaného v 1. rade a
čomu nasvedčuje aj jeho správanie po uzavretí kúpnej zmluvy (zaplatil kúpnu cenu, podal návrh na
zápis vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a s nehnuteľnosťami nakladal ako vlastník s

uplatnením všetkých práv, ktoré s vlastníctvom nehnuteľností zákon spája).

Pokiaľ žalobcovia v 1. a 2. rade uviedli, že prejav ich vôle previesť vlastníctvo k nehnuteľnostiam na
žalovaného v 1. rade nebol vážny, vykonaným dokazovaním neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by
tomunasvedčovali.Čosatýkaokolnostíuzavretiakúpnejzmluvy žalobcav1.radeakonateľžalovaného

v 1. rade p. R. jednali o jej obsahu cca týždeň pred jej podpisom, nehnuteľnosť zvonku ohliadli, dohodli
sa na obsahu zmluvy. Žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi výslovne uviedol, že kúpnu zmluvu uzatvárali
s manželkou (žalobkyňou v 2. rade) za účelom poskytnutia pôžičky p. Y. z finančných prostriedkov
získaných z kúpnej ceny nehnuteľností, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že v kúpnej zmluve bol ako
účet , na ktorý má byť ( a aj bola ) zaplatená prevažná časť kúpnej ceny, uvedený účet syna p. Y., a

finančné prostriedky získané predajom nehnuteľností požičal na dva mesiace p. Y., za čo mal dostať
odmenu. Kúpnu zmluvu uzavreli žalobcovia v 1. a 2. rade po skončení konania o určenie neplatnosti
záložnej a kúpnej zmluvy vedenom Okresným súdom Košice - okolie pod sp. zn. 16C/466/2000 ( konanie
právoplatne skončené 18.4.2008), v ktorom boli žalobcovia úspešní, v čase, keď nehnuteľnosti užívali
bývalí vlastníci nehnuteľností manželia Q.. Žalobcovia, súčasne s uzavretím kúpnej zmluvy, uzavreli

so žalovaným v 1. rade aj zmluvu o budúcej kúpnej zmluve ohľadom spätného prevodu nehnuteľností
za rovnakých podmienok a po uzavretí kúpenej zmluvy si dňa 22.10.2008 osobne prevzali na Správe
katastra Košice - okolie kúpnu zmluvu z 15.10.2008 s vyznačenou doložkou o povolení vkladu spolu s
výpisom z listu vlastníctva č. XXX, k.ú. L., čo potvrdili podpismi na vnútorných doručenkách ( uvedenésúd zistil z oznámenia Správy katastra V. - I. z 17.4.2012 a z kópií doručeniek od žalobcov), z čoho je
zrejmé, že si boli vedomí prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam na žalovaného v 1. rade. Právo spätnej
kúpy nehnuteľností žalobcovia nevyužili. Výpoveď žalobcu v 1. rade v súdnom konaní korešponduje

s obsahom jeho trestného oznámenia z 23.8.2010 podaného na Okresnej prokuratúre Košice 1 dňa
25.8.2010 pre podozrenie zo spáchania zločinu podvodu na Y. Y. ( čl. 2-4 vyšetrovacieho spisu).

Žalobcovia v konaní nepreukázali, že by pri uzavretí kúpnej zmluvy konali pod nátlakom a teda, že
právny úkon nie je urobený slobodne.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade ako predávajúci a žalovaný v
1. rade ako kupujúci platne uzavreli dňa 15.10.2008 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti
uvedené vo výroku I. rozsudku. Žalovaný v 1. rade nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam uvedeným
vo výroku I. rozsudku povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností dňom 17.10.2008.
Žalobcovia stratili vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam a finančné prostriedky získané titulom

kúpnej ceny poskytli ako pôžičku p. Y.. Vzhľadom k uvedenému súd žalobu žalobcov v celom rozsahu
zamietol ako nedôvodnú.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovaný v 1. rade žiadal priznať náhradu trov konania vo výške 5.041,51 eura titulom trov právneho
zastúpenia pozostávajúcich z odmeny jeho zástupcu za 6 úkonov právnej služby: prevzatie a príprava
zastupovania 20.1.2011, písomné vyjadrenie k žalobe 21.3.2011, účasť na pojednávaniach 21.3.2011,

28.5.2012 a 25.6.2012: 3 x 519,49 eura, účasť na pojednávaniach 20.2.2012 (3,5 hod.) a 2.4.2012 (2,2
hod.): 2 x 1.038,98 eura; náhrady hotových výdavkov vo výške režijného paušálu 2 x 7,41 eura a 4
x 7,63 eura a 20 % DPH z odmeny a hotových výdavkov 840,25 eura, vychádzajúc z tarifnej hodnoty
nehnuteľných vecí, ktorých sa právna služba týkala 47.799,24 eura.

Žalovaný v 1. rade mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal podľa § 142 ods. 1 O.s.p. proti
neúspešným žalobcom v 1. a 2. rade náhradu 1/4-iny uplatnených a účelne vynaložených trov konania
5.041,51 eura, tak ako je uvedené zhora, vo výške 1.260,38 eura (§ 10 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a)
- c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení zmien a doplnkov). Zistené pomery žalobcov, ktorí sú obaja

starobní dôchodcovia, ich jediným príjmom sú starobné dôchodky spolu vo výške 679,- eur ( žalobca v 1.
rade 320,- eur a žalobkyňa v 2. rade 359,- eur), bývajú v prenajatom byte, kde majú výdavky na bývanie
258,- eur mesačne ( nájomné 108,- eur a výdavky na služby 150,- eur), za lieky hradia priemerne 80,-
eur mesačne a sú nemajetní, súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalovanému
v 1. rade podľa § 150 ods. 1 O.s.p. výnimočne nepriznal 3/4-iny uplatnených trov konania.

Žalovaným v 2. a 3. rade súd náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia
nepriznal, nakoľko trovy právneho zastúpenia nevyčíslili ( § 151 ods. 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Košice - okolie písomne, v troch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t.j. ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, datovania a podpisu odvolateľa, uviesť proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoženevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení zmien a doplnkov.