Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/726/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810204202
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3810204202.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: V. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., Y. XXX/
X, zast. JUDr. L. F., advokátom, AK U., W. XX/X, proti odporcom: 1/ B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U., Y. XXX/X, 2/ U. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, W. 3/ L. A., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. XXX, W., 4/ G. P. Q. R. U., so sídlom U., P. 6, IČO: 00 173 801, zast. JUDr. V. Q., advokátkou, AK
U., T. XXX/X, 5/ L. U., IČO: 00 318 442, M. slobody XX, U., o určenie neplatnosti právneho úkonu,

na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. novembra 2013 č. k.
4C/53/2010-253 v spojení s opravným uznesením zo dňa 25. februára 2014 č. k. 4C/53/2010-261, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o trovách prvostupňového konania m e n í tak,
že odporcovia 1/, 2/, 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania
vo výške 1.319,83 eur, spočívajúcich v sume 720,83 eur z trov právneho zastúpenia a v sume 599 eur
z iných trov konania, k rukám jej právneho zástupcu JUDr. L. F., advokáta, do troch dní.

Odporcovia 1/, 2/, 3/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu trovy konania vo výške
455,90 eur, ktorú sumu sú p o v i n n í zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza, do troch dní.

Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bola navrhovateľka zaviazaná nahradiť odporcovi v 4/ rade

trovy konania vo výške 562,48 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že dohoda o prevode členských práv a povinností zo dňa
05.11.2008 uzavretá medzi odporcom v 1/ rade B. L., navrhovateľkou V. L. a odporcom v 2/ rade U. A.
a odporkyňa v 3/ rade U. A. je neplatná. Určil, že zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu a

prevode vlastníctva pozemku zo dňa 31.07.2009 uzatvorená medzi prevodcom odporcom v 4/ rade G.
P. Q. R. U., R. a odporcom v 5/ rade L. U. a nadobúdateľmi odporcom v 2/ rade U. A. a odporkyňou v 3/
rade L. A. je neplatná. Odporcu v 1/ rade zaviazal nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 720,83
eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Odporcu v 1/ rade zaviazal nahradiť štátu trovy konania
vo výške 455,90 eur, na účet Okresného súdu Prievidza, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Navrhovateľku zaviazal nahradiť odporcovi v 4/ rade trovy konania vo výške 562,48 eur, do troch dní od

právoplatnosti rozhodnutia. Odporcom v 2/, 3/ a 5/ rade náhradu trov konania nepriznal. V rozhodnutí
konštatoval,ženavrhovateľkasavdanomkonanídomáhala určenianeplatnostidvochprávnychúkonov,
a to Dohody o prevode členských práv a povinností zo dňa 05.11.2008 uzatvorenej medzi odporcom v
1/ rade a navrhovateľkou ako prevodcami a odporcami v 2/ a 3/ rade ako nadobúdateľmi a neplatnosti
zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu a prevode vlastníctva pozemku zo dňa 31.07.2009
uzatvorenej medzi prevodcom - odporcom v 4/ rade, odporcom v 5/ rade a nadobúdateľmi - odporcami

v 2/ a v 3/ rade. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľky bol dôvodný.
Zaoberal sa platnosťou Dohody o prevode členských práv a povinností zo dňa 05.11.2008 a zistil,že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka Dohodu o prevode členských práv a
povinností nepodpísala. Ak teda navrhovateľka neprejavila svoju vôľu a neuzatvorila Dohodu o prevode
členských práv a povinností napriek tomu, že jej súhlas k tomuto právnemu úkonu bol potrebný, Dohoda

o prevode členských práv a povinností zo dňa 05.11.2008 je neplatným právnym úkonom. Za takéhoto
stavu potom nemôže byť platným právnym úkonom ani Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu
a prevode vlastníctva pozemku zo dňa 31.07.2009, pretože odporcovia v 2/, a 3/ rade neboli oprávnení
uzatvoriť s odporcami v 4/ a 5/ rade túto zmluvu, pretože pri neplatnosti dohody o prevode členských
práv a povinností neboli spoločnými nájomcami a spoločnými členmi družstva. Len nájom (spoločný

nájom) ich oprávňoval na uzatvorenie tejto zmluvy podľa Zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov. Potom je neplatná aj táto zmluva, pretože bola uzatvorená v rozpore so zákonom.
Vzhľadom na uvedené súd návrhu navrhovateľky v plnom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol
voči odporcovi v 1/ rade podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na plný úspech navrhovateľky vo veci.
Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 720,83 eur, pričom uviedol, že tieto
pozostávajúzozaplatenéhosúdnehopoplatkuznávrhuvovýške99,50eur,zmenenéhonávrhuvovýške

99,50 eur, zloženého preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 400 eur, z trov právneho
zastúpeniapôvodnéhosplnomocnenéhozástupcuJUDr.B.L.spoluvovýške327,37euratrovprávneho
zastúpenia splnomocneného zástupcu JUDr. L. F., spolu vo výške 766,63 eur. Neúspešným odporcom
v 2/ a 3/ rade vo výroku nepriznal právo na náhradu trov konania s tým, že uviedol, že v odôvodnení
nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania voči odporcom v 2/ a 3/ rade s poukazom na § 150

O.s.p. z dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach, ktoré viedli navrhovateľku k
uplatneniu práva na súde - bol to odporca v 1/ rade, z ktorého iniciatívy došlo k uzatvoreniu Dohody o
prevode členských práv a povinností, pričom odporca v 1/ rade preukázateľne vedel, že dohodu uzatvára
bez vedomia a súhlasu navrhovateľky. Ďalej uviedol, že neúspešný odporca v 5/ rade si trovy konania
neuplatnil. O trovách konania vo vzťahu k odporcovi v 4/ rade rozhodol podľa § 143 O.s.p., podľa ktorého

odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ak svojim
správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania. Odporca v 4/ rade v tomto konaní nebol
úspešný. Svojim správaním - pri uzatvorení oboch zmlúv postupoval zákonne - nebol tým, kto dal príčinu
na podanie návrhu v tejto veci. Súd mu preto priznal uplatnené trovy právneho zastúpenia za päť úkonov
právnej služby, k tomu prislúchajúci režijný paušál, cestovné náhrady a náhradu za stratu času, spolu

vo výške 562,48 eur. O povinnosti odporcu v 1/ rade nahradiť štátu trovy konania rozhodol podľa § 148
ods. 1 O.s.p. vzhľadom na výsledok konania. Odporcu v 1/ rade zaviazal k náhrade trov štátu vo výške
455,90 eur, spočívajúce v znalečnom vyplatenom zo štátnych prostriedkov.

Proti rozsudku, jeho tretiemu výroku, ktorým bol k náhrade trov konania navrhovateľky zaviazaný iba

odporca v 1/ rade, štvrtému výroku, ktorým bol k náhrade trov konania štátu zaviazaný iba odporca v 1/
rade a tiež proti piatemu výroku, ktorým bola navrhovateľka zaviazaná k náhrade trov konania odporcu
v 4/ rade podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu. V
odvolaní vytýkala prvostupňovému súdu, že jej tretím výrokom priznal náhradu trov konania vo výške
720,83 eur (zrejme iba trovy právneho zastúpenia bez ostatných trov), navrhovateľka si však uplatnila

náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh a zmenený návrh 2x 99,50
eur, zálohe na trovy znaleckého dokazovania vo výške 400 eur a v trovách právneho zastúpenia, z
ktorých podľa odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa súd navrhovateľke zrejme mienil priznať sumu
720,83 eur. Navrhovateľka si celkom uplatnila trovy konania spočívajúce v ostatných trovách 599 eur
(súdne poplatky a záloha na trovy znaleckého dokazovania) a priznané trovy právneho zastúpenia

720,83 eur. V konaní v celom rozsahu úspešná navrhovateľka si trovy konania uplatnila voči odporcom
v 1/, 2/ a 3/ rade, pričom súd prvého stupňa zaviazal k náhrade trov konania navrhovateľky iba odporcu
v 1/ rade a voči odporcom v 2/ a 3/ rade navrhovateľke trovy konania nepriznal s vágnym poukazom
na ust. § 150 O.s.p. z dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúci v okolnostiach, ktoré viedli
navrhovateľku k uplatneniu práva na súde - bol to odporca v 1/ rade, z ktorého iniciatívy došlo k

uzatvoreniu Dohody o prevode členských práv a povinností, pričom odporca v 1/ rade preukázateľne
vedel, že dohodu uzatvára bez vedomia a súhlasu navrhovateľky. Takéto rozhodnutie o trovách a jeho
odôvodnenie nepovažoval za správne z dôvodu, že v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. mali
trovy konania úspešnej navrhovateľke nahradiť všetci účastníci stojaci na strane v spore neúspešnej,
a to podľa pomeru ich účasti na veci a na konaní. Účasť odporcov v 1/, 2/ a 3/ rade v predmetnej veci

bola približne rovnaká. Keďže v rámci tohto vzťahu nie je dobre možné kvalifikovať účasť jednotlivých
odporcov na konaní ich podielom vo vzájomnom pomere, potom je odôvodnené, aby v konaní v celom
rozsahu úspešnej navrhovateľke nahradili trovy konania odporcovia v 1/, 2/ a 3/ rade spoločne a
nerozdielne. Odporcovia v 2/ a 3/ rade po tom, čo sa v konaní oboznámili, resp. mali možnosť oboznámiťs okolnosťou (nepravý podpis navrhovateľky na splnomocnení zo dňa 31.10.2008 (zakladajúcou ďalší
dôvodneplatnostihmotnoprávnehovzťahusodporcomv1/rade),mohlipredmetsporusnavrhovateľkou
vyriešiť mimosúdne, z toho však, že takto nepostupovali, vyplýva, že vzniknuté trovy konania tiež sami

zapríčinili. V rámci voľného hodnotenia dôkazov je potrebné vziať tiež do úvahy, že odporcovia v 2/ a 3/
rade nevedeli podať uspokojivé vysvetlenie ich hmotnoprávnych vzťahov k odporcovi v 1/ rade a svojou
výpoveďou sami v niektorých okolnostiach odporovali vlastnému písomnému vyjadreniu. Súd prvého
stupňa bez ďalšieho akceptoval ich tvrdenie, že to bol odporca v 1/ rade, z ktorého iniciatívy došlo k
uzatvoreniu Dohody o prevode členských práv a povinností, toto svoje tvrdenie však odporcovia v 2/ a

3/ rade nijako nepreukázali. Ako dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1
O.s.p. nemožno kvalifikovať len samotný neúspech odporcov v 2/ a 3/ rade v konaní vzhľadom najmä na
pochybné nadobudnutie sporného členského podielu v bytovom družstve. Z vykonaného dokazovania
nie je možné jednoznačne dospieť k záveru, že iba odporca v 1/ rade spôsobil neplatnosť Dohody
o prevode členského podielu v bytovom družstve. Navrhovateľka preto navrhovala, aby bol rozsudok
okresného súdu v treťom výroku zmenený tak, že k náhrade trov konania navrhovateľke budú zaviazaní

odporcovia v 1/, 2/ a 3/ rade spoločne a nerozdielne, a to vo výške 1.318,83 eur. Podala tiež odvolanie
do štvrtého výroku rozsudku, ktorým bol k náhrade trov konania štátu zaviazaný iba odporca v 1/ rade
z rovnakých dôvodov a žiadala, aby k náhrade týchto trov konania boli zaviazaní odporcovia v 1/, 2/ a
3/ rade spoločne a nerozdielne. Napokon napadla piaty výrok rozsudku prvostupňového súdu, ktorým
súd zaviazal navrhovateľku k náhrade trov konania odporcu v 4/ rade podľa § 143 O.s.p.. Uviedla, že

ustanovenie § 143 O.s.p. primárne reguluje situáciu, kedy je v dispozícii navrhovateľa podanie alebo
nepodanie návrhu a odporca je spravidla nevyhnutným účastníkom sporu, alebo napr. situáciu, kedy
navrhovateľ podá návrh na súd bez toho, aby vopred vyzval odporcu k mimosúdnemu riešeniu sporu. V
predmetnej veci je ale okolnosť prípadu špecifická v tom, že ani navrhovateľka nedala príčinu na začatie
konania vo veci samej; sama navrhovateľka sa stala obeťou podvodného konania zrejme zo strany

odporcov v 1/, 2/ a 3/ rade. Podaním návrhu navrhovateľka len chránila svoje právo k členskému podielu
vbytovomdružstve,oktorýprišlabezsvojhovedomiaabezakéhokoľvekzavinenia,pretonielenodporca
v 4/ rade ale ani navrhovateľka nedali príčinu na podanie návrhu na začatie konania. Za tejto situácie
nie je aplikácia ustanovenia § 143 O.s.p. na procesný vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom v 4/
rade správna a odporuje rozumnému usporiadaniu tohto procesného vzťahu a elementárnym zásadám

spravodlivosti. Preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v piatom výroku zmenil
tak, že k náhrade trov konania odporcu v 4/ rade zaviaže odporcov v 1/, 2/ a 3/ rade spoločne a
nerozdielne.

Odporca 4/ prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že výrok

rozsudku prvostupňového súdu čo do jeho piateho výroku, ktorým bola navrhovateľka zaviazaná
nahradiť odporcovi v 4/ rade trovy konania považuje za vecne správne rozhodnutie. Náhrada trov
konania bola odporcovi v 4/ rade priznaná v súlade s ust. § 143 O.s.p., nakoľko odporca v 4/ rade
nedal svojim správaním príčinu na podanie návrhu na začatie konania. Túto svojim pôvodným konaním
založil predovšetkým odporca v 1/ rade, ktorého konanie nemohol odporca v 4/ rade nijakým spôsobom

ovplyvniť a ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohol odporca v 4/ rade, resp. jeho zamestnanci
zistiť, že zo strany odporcu v 1/ rade sa jednalo o podvodné konanie. Odporca v 4/ rade zbytočne
nenavyšoval trovy konania, postupoval v konaní pred súdom prvého stupňa čo najhospodárnejšie a
vlastným procesným postupom spor nerozvíjal. Názor navrhovateľky, že k náhrade trov konania by mali
byť zaviazaní ostatní odporcovia považoval za nesprávny, nakoľko žiadne zákonné ustanovenie takýto

spôsob rozhodnutia o náhrade trov konania nepripúšťa.

Odporcovia 1/, 2/, 3/ a 5/ sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal vec v napadnutej časti v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že

rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti podľa § 220 O.s.p. zmeniť. Vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie odvolacieho súdu. Výroky rozsudku, ktorým došlo k určeniu neplatnosti Dohody o prevode
členských práv a povinností zo dňa 05.11.2008 a neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného
bytu a prevode vlastníctva pozemku zo dňa 31.07.2009, ako aj výrok rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté

o trovách konania vo vzťahu k odporcovi 5/ sa odvolací súd nedotýkal, pretože proti týmto výrokom
odvolanie nesmerovalo, a tak nadobudli právoplatnosť (§ 206 ods. 2, 3 O.s.p.).Základným meradlom pre nárok na náhradu trov v občianskom súdnom konaní je miera úspechu vo
veci, vyjadrená v ust. § 142 O.s.p.. Z neho vyplýva, že ak mal účastník plný úspech vo veci, prizná sa mu
celá náhrada trov konania, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi,

ktorý vo veci úspech nemal.

V preskúmavanej veci z rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva, že navrhovateľka bola v konaní
úspešná v celom rozsahu, preto jej v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. patrí v zásade proti neúspešným
odporcom plná náhrada účelne vynaložených trov konania. Táto náhrada trov konania by navrhovateľke

nemohla byť priznaná len v prípadoch upravených v ust. § 143 a 144 O.s.p., ako aj v prípade použitia
výnimočného ust. § 150 O.s.p., pokiaľ pre aplikáciu týchto zákonných ustanovení boli vo veci zistené
dôvody.

V danej veci okresný súd o náhrade trov konania úspešnej navrhovateľky vo vzťahu k odporcom 1/, 2/
a 3/ rozhodol tak, že k náhrade týchto trov zaviazal v celom rozsahu iba neúspešného odporcu 1/. Vo

vzťahu k odporcom 2/, 3/, ktorí boli taktiež v konaní neúspešní, aplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a vo
vzťahuktýmtoodporcomúspešnejnavrhovateľkenáhradutrovkonanianepriznal.Odôvodniltotým,žev
danej veci išlo o dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach, ktoré viedli navrhovateľku
k uplatneniu práva na súde - bol to odporca v 1/ rade, z ktorého iniciatívy došlo k uzatvoreniu Dohody o
prevode členských práv a povinností, pričom odporca v 1/ rade preukázateľne vedel, že dohodu uzatvára

bez vedomia a súhlasu navrhovateľky.

Tento dôvod pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodnutí o trovách konania v danej veci
podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí. Ust. § 150 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznať, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

Cit. zákonné ustanovenie tak upravuje výnimku zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu,
avšak predpokladom jeho použitia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa, preto má byť jeho
použitie výnimočné. Môže to byť odôvodnené tým, že by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov
mohla v konkrétnom prípade viesť k nežiaducim tvrdostiam. Použitie tohto ustanovenia dopadá na
toho účastníka, ktorý by mal inak nárok na náhradu trov konania, preto pri posudzovaní okolností

hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť na osobné, majetkové, zárobkové aj iné pomery všetkých
účastníkov, teda nielen toho, koho by podľa všeobecných ustanovení o trovách konania postihovala
povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, koho majetková sféra by bola aplikáciou tohto ustanovenia
dotknutá. Zároveň pri hodnotení dôvodov hodných osobitného zreteľa má súd prihliadať aj na okolnosti,
ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť aj na postoj účastníkov v konaní.

V preskúmavanej veci odvolací súd preskúmaním obsahu spisu také dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktoré by mali byť použité pre aplikáciu výnimočného ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu k
neúspešným odporcom v 2/ a 3/ rade nezistil. V konaní nebolo nepochybne preukázané, že by okolnosti,
za ktorých bola podpísaná neplatná dohoda o prevode členských práv a povinností boli spôsobené

výhradne odporcom 1/, naopak sám okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že z
vykonaného dokazovania sa skôr javí záver, že dohoda o prevode členských práv a povinností zo dňa
05.11.2008 bola uzatvorená odporcom 1/ za účelom zabezpečenia uspokojenia pohľadávky odporcu v
2/ rade voči odporcovi v 1/ rade, čo nevylučuje prípadnú účasť odporcov v 2/ a 3/ rade na vytvorení
tohto protiprávneho stavu. Preto nemožno jednoznačne konštatovať, že tento protiprávny stav spôsobil

výlučneodporca1/aženastraneodporcovv2/a3/radepretobolidôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,pre
ktoré by v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. neboli povinní zaplatiť inak úspešnej navrhovateľke
náhradu trov konania.

Preto odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že trovy konania

navrhovateľke zaviazal zaplatiť odporcov v 1/,2/ a 3/ rade spoločne a nerozdielne. Opravil pritom aj
výšku priznanej náhrady trov konania, keď z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu je zrejmé,
že súd priznal navrhovateľke náhradu trov konania podľa odôvodnenia svojho rozhodnutia v celkovej
sume 1.319,83 eur, ale zrejme len nedopatrením vo výroku svojho rozhodnutia uviedol len sumu 720,83
eur, ktorá spočíva len v odmene za poskytnuté právne služby, ale zabudol k tejto odmene pripočítať

sumu 2x 99,50 eur za zaplatený súdny poplatok z návrhu, za zaplatený súdny poplatok zo zmeneného
návrhu a sumu 400 eur za preddavok použitý na výplatu znalečného, ktoré inak v odôvodnení výpočtu
trov správne uviedol.Keďže v zmysle ust. § 148 ods. 1 O.s.p. má štát právo na náhradu trov konania, ktoré platil podľa
výsledkov konania a odvolací súd k náhrade trov konania zaviazal odporcov 1/, 2/ a 3/ spoločne a
nerozdielne, zmenil odvolací súd aj napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania štátu

tak, že k náhrade týchto trov taktiež zaviazal odporcov 1/, 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne.

Výrok rozsudku prvostupňového súdu, ktorým bola navrhovateľka zaviazaná zaplatiť neúspešnému
odporcovi v 4/ rade náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 143 O.s.p. odvolací súd potvrdil.
Podľa tohto ustanovenia odporca, ktorý nemal úspech vo veci má právo na náhradu trov konania proti

navrhovateľovi, ak svojim správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania. Ide o právo
odporcu,nienavrhovateľa.Ustanovenie§143dopadánaprípady,kedyodporcaúspechnemalanapriek
tomu za podmienok tam uvedených sa mu nárok prizná. Aby bolo možné použiť ustanovenia § 143,
je treba skúmať, či príčina vedúca k podaniu návrhu nebola v správaní odporcu (nedostatok príčinnej
súvislosti medzi správaním odporcu a podaním návrhu na začatie konania).

V preskúmavanej veci je nepochybné, že odporca 4/ príčinu k podaniu žaloby zo strany navrhovateľky
nedal a tento nijako nemohol ovplyvniť skutočnosť, že dohoda o prevode členských práv a povinností
zo dňa 05.11.2008 uzavretá medzi odporcom v 1/ rade a navrhovateľkou a odporcom v 2/ a 3/ rade bola
neplatná. Je nepochybné, že odporca v 4/ rade bol v konaní právne zastúpený, vznikli mu účelné trovy
právneho zastúpenia tak, ako ich vyčíslil prvostupňový súd, preto je potrebné mu ich priznať. K náhrade

týchto trov nie je možné zaviazať odporcov v 1/, 2/ a 3/ rade, pretože to žiadne zákonné ustanovenie
neumožňuje, preto odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu, že tieto trovy
konania odporcovi 4/, ktorý svojim správaním pri uzatvorení oboch zmlúv postupoval zákonne a nebol
tým, kto dal príčinu na podanie návrhu v tejto veci, je povinná zaplatiť navrhovateľka. Preto rozsudok
prvostupňového súdu v tejto napadnutej časti výroku odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p., vzhľadom na iba
čiastočný úspech navrhovateľky v odvolacom konaní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.