Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. december 2013

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11C/170/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215617
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Štefanič

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2013:7712215617.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Gabriel Štefanič, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., IČO:
36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Súd návrh na náhradu škody a nemajetkovej ujmy z a m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 27.9.2012 evidovaným pod sp. zn. 11C 170/2012 domáhal
voči žalovanej náhrady škody a nemajetkovej ujmy. Svoj návrh odôvodnil žalobca tým, že u súdneho
exekútora podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej U. S., nar. XX.X.XXXX, pričom návrhu
bolo pridelené registračné exekučné číslo Ex 12072/2010. Súdny exekútor postupoval podľa procesnej
úpravy obsiahnutej v exekučnom poriadku, najmä v § 44 ods. 1 Exekučného poriadku a predložil návrh
žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému

súdu Okresnému súdu Michalovce, pričom ho požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované
pod číslom 58074*023754. Žalobca následne dňa 10.8.2009 podal podľa § 44 ods. Exekučného
poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora a očakával, že k reálnej zmene exekútora
dôjde rozhodnutím súdu v stanovenej 30 dňovej zákonnej lehote. Exekučný súd napriek tomu, že
vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu

a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase.
Žalobca tvrdil, že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi
dlhej dobe. Žalobca nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu ani rovnopisom príslušného
návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu. Žalobca použil
rovnopis exekučného titulu ako nutnú prílohu k návrhu na vykonanie exekúcie a zveril ho zvolenému
súdnemu exekútorovi. Žalobca objektívne nemôže predložiť rovnopis so žiadosťou o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie ani rovnopis príslušného návrhu, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia
súdu aj preto, že návrh na vykonanie exekúcie doručil zvolenému súdnemu exekútorovi a nie súdu. Tieto
prekážky rieši žalobca tým, že ako dôkaz označuje príslušný spis exekučného súdu, ktorý obsahuje
všetky podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti. Použil všetky informácie, ktorémá k dispozícii a ktoré pozná. Exekučný súd neoznámil žalobcovi spisovú značku pod ktorou došlo
k registrácii exekučného konania na všeobecnom súde. Uviedol, že nečinnosť okresného súdu nie je
ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré

by mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty v ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas súdneho
konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Preto
si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody
ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil tak, že mu vznikla majetková škoda predstavujúca
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy

a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej, pričom poškodený v tomto období vynaložil
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému sumu 70,- EUR, na udržanie a správu informačného systému 40,- EUR, na administráciu
listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- EUR, administratívne spracovanie
cestou urgencií adresovaných exekučnému súdu, na administratívne spracovanie textov urgencií

adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konania na exekučnom súdu sumu 15,- EUR. Celkovo vynaložil poškodený vo veci správy a vymáhania
svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho
exekútora a rozhodnutím o ňom, a to výlučne pod vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu

sumu 175,- EUR. Zároveň si uplatnil nemajetkovú ujmu v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného,
že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a tiež došlo k vyvolaniu nasledovných
rizík:

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného,
- zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným,
- insolventnosti povinného.
Ďalej uviedol, že všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu podľa Ústavy SR a
podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je povinný aplikovať ústavnú požiadavku

jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. Reálne
uplatnenie základného práva predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne
v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a použitie príslušných zákonných ustanovení musí v
celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkom garantované v článku 46 ods. 1 Ústavy
SR. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie

vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a
princípov právneho štátu. Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovú za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv,
stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery
v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky

sumu221,28EUR.Žalobcauskutočnilvýpočetnárokualikvotnýmpomerom55,32EURzakaždýmesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny
ústavného súdu, teda 663,88 EUR za rok - 12 mesiacov v roku po 55,32 EUR za mesiac. Exekučný súd
bol podľa jeho názoru bezdôvodne nečinný viac ako 132 dní.

Súd dňa 27.11.2013 nariadil vo veci pojednávanie na deň 16.12.2013 o 08:10 hod. č. dv. 1.
Žalobca elektronickým podaním zo dňa 12.12.2013 podal návrh „ Na zrušenie pojednávania z dôvodu
objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu “ a zároveň požiadal o prerušenie konania
do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je
rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a dôsledkom

ktorej podľa žalobcu bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného
prejednávaním veci. K návrhu pripojil aj sťažnosť adresovanú Ústavnému súdu SR žalobcom pod jeho
spisovou značkou ZE-3956-1104.

Súd o veci rozhodol bez prítomnosti žalobcu, pretože podanie návrhu na prerušenie konania bez

ďalšieho nezbaví účastníka konania povinnosti dostaviť sa na riadne nariadené pojednávanie. Súd ďalej
poukazuje na skutočnosť, že žalobca požiadal o „ zrušenie pojednávania “, pričom pravdepodobne mal
na mysli odročenie pojednávania, pričom nezachoval pri podaní návrhu postup podľa § 119 O.s.p.. Z
tohto ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že účastník konania musí súdu oznámiťdôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu potom, čo sa o ňom dozvedel. Žalobca
a jeho právny zástupca prevzali predvolanie na pojednávanie dňa 2.12.2013. Tvrdeným dôvodom na
odročenie pojednávania je podľa ústavnej sťažnosti porušovanie základného práva zaručeného v článku

46 ods. 1 Ústavy SR. Žalobca neuviedol v návrhu, kedy sa o dôvode odročenia dozvedel, ako to zákon
vyžaduje. Z kópie sťažnosti adresovanej Ústavnému súdu SR vyplýva, že táto je bez dátumu. V čase
doručenia predvolania súdu na pojednávanie ústavná sťažnosť už musela byť podaná a teda žalobca
v čase doručenia predvolania súdu 2.12.2013 vedel o dôvode odročenia pojednávania, napriek tomu
o odročenie pojednávania požiadal len 12.12.2013, teda štyri dni pred termínom pojednávania, pričom

túto žiadosť zaslal súdu elektronicky, bez zaručeného elektronického podpisu.

Žalobca navrhol prerušenie konania s odôvodnením, že podal na Ústavný súd SR sťažnosť na
porušovanie základného práva zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Porušovateľom práva
mal byť Krajský súd v Košiciach, ktorý rozhodoval o vylúčení sudcov Okresného súdu Michalovce z
rozhodovania o žalobách žalobcu. Tým, že sudcov nevylúčil z rozhodovania veci zasiahol do jeho

základných práv, a to do práva na súdnu ochranu, práva na zákonného sudcu a do jeho práva na
spravodlivý súdny proces.

Súd návrhu na prerušenie konania nevyhovel, pretože podanie ústavnej sťažnosti nie je dôvodom na
prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a prerušenie konania z dôvodu § 109

ods. 2 písm. c/ O.s.p. je fakultatívne. Dôvody na obligatórne prerušenie konania uvedené v ustanovení §
109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. sa podľa názoru súdu nevzťahujú na vyriešenie otázky nezákonného sudcu.
Zákonným sudcom je ten, komu vec bola pridelená na rozhodovanie v súlade s rozvrhom práce a ak
existujú dôvody na jeho vylúčenie z konania ( § 14 a nasledujúce O.s.p. ) rozhodovať o vylúčení alebo
nevylúčení sudcu z konania patrí do právomoci nadriadeného súdu, ktorý je v prípade okresného súdu

krajský súd. Nadriadený súd o námietke žalobcu rozhodol tak, že pojednávajúci sudca nie je vylúčený
z rozhodovania tejto veci a preto je zákonným sudcom.

Súd vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:

Zo spisu tunajšieho súdu 11Er 99/2007 súd zistil, že žalobca podal dňa 21.2.2007 u súdneho exekútora
Mgr. Rudolfa Dulina návrh na vykonanie exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o. proti povinnej
U. S., r.č. XXXXXXXXXX, bytom R. XXXX/XX, Q., pričom exekučným titulom bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 5584/06 zo dňa 7.11.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť 4.12.2006
a vykonateľnosť 7.12.2006. Žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená 1.3.2007. Predmetom

plnenia zo strany povinnej malo byť plnenie zo zmluvy o úvere. Súd poverenie pre Mgr. Rudolfa
Dulinu vydal dňa 12.3.2007 pod číslom 5807 023754. Návrh na zmenu exekútora bol súdu doručený
15.10.2009, ktorým žalobca žiadal, aby Okresný súd Michalovce poveril ďalším vykonávaním exekúcie
v predmetnej veci súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 62, Bratislava. 30 dňová
zákonná lehota na rozhodnutie o tomto návrhu teda začala plynúť 16.10.2009 a uplynula 14.11.2009.

Následne konajúci súd vyzval súdneho exekútora Mgr. Rudolfa Dulinu, aby predložil exekučný spis
vedený pod jeho sp. zn. Ex 133/07, taktiež aby vyčíslil doterajšie trovy konania. O návrhu na
zmenu exekútora súd rozhodol uznesením 11Er 99/2007-16 dňa 17.2.2010. Toto uznesenie sa stalo
právoplatným 11.5.2010.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. ďalej len zákon štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1, 2 zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Právo na náhradu

škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania,
konané malo byť.Podľa § 6 ods. 1 zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje

o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1, 2 zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 19 ods. 1, 2, 3 zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
Najneskôrsaprávonanáhraduškodypremlčízadesaťrokovododňa,keďbolopoškodenémudoručené

(oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo
škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

Súd po posúdení zákonných predpokladov na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č.

514/2003 Z. z. dospel k záveru, že návrh žalobcu je nedôvodný. V prvom rade žalobca nepreukázal
ani v jednej veci splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zák.
č. 514/2003 Z. z. pred súdom, a to predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Žalobca
v návrhu uviedol, že v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. písomnou žiadosťou
požiadal o predbežné prerokovanie jeho nároku. Do spisu nepredložil žiadny dôkaz o tom, že takýto

nárok si u žalovanej uplatnil a kedy, a dokazovanie odkázal na spis Ministerstva spravodlivosti SR.
Žalovaná síce nepoprela, že jej žalobcom bol návrh adresovaný, avšak vykazoval množstvo nedostatkov
spočívajúcich v jeho všeobecnosti a neurčitosti, neuvedení relevantných informácií týkajúcich sa výšky
náhrady škody, neuvedení súdnych konaní, ktorých sa nároky mali týkať a podobne. Súd nevidí
akceptovateľný dôvod, prečo by doručenie žiadosti o predbežné prerokovanie návrhu mal dokazovať

súd,alebožalovaná.Nejdeolistinnýdôkazkuktorémunemážalobcaprístup,aleboktorýbymunemohol
byť sprístupnený. Ak si žalobca neponechal kópiu návrhu sám sa dostal do dôkaznej núdze pre účely
občianskoprávneho konania. Z tohto dôvodu nemôže prenášať dôkaznú povinnosť na súd alebo na
druhého účastníka konania.

Ďalej súd vo všetkých konaniach zistil, že skutkové zistenie žalobcu o nevydaní poverenia a zmenu
exekútora v zákonom stanovenej lehote, čo malo byť dôvodom nároku na náhradu škody podľa §
9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. sa nezakladá na pravde. Vo veci 11C 170/2012 dôvodom vzniku
nároku na náhradu škody mali byť prieťahy exekučného súdu pri rozhodovaní o zmene exekútora v
zákonomstanovenej30dňovejlehotevoveci11Er99/2007tunajšiehosúdu,tedazdôvodunesprávneho

úradného postupu ako to má na mysli ustanovenie § 9 zák. č. 514/2003 Z. z.. Žalobca tvrdil, že exekučný
súdvrozporesozákonomvydalpoverenieprenovéhoexekútoraažpouplynutí132dní,čosanezakladá
na pravde, lebo tunajší súd rozhodol po uplynutí 95 dní od uplynutia zákonom stanovenej 30 dňovej
lehoty. Nijakým spôsobom však nevysvetlil ani nepreukázal, čo ho viedlo ku konštatovaniu 132 dňového
prieťahu. Neuviedol kedy bola doručená žiadosť o udelenie poverenia tunajšiemu súdu a teda od

akého dátumu plynie lehota na vydanie nového poverenia a teda od akého dátumu plynutie lehoty na
vydanie nového poverenia počítal. Ako sám tvrdil v žalobe touto informáciou nedisponoval a odkázal
na exekučný spis tunajšieho súdu, ktorú spisovú značku v návrhu ani neuviedol a dokazovanie v tomto
smere preniesol na súd. V kontexte odôvodnenia žaloby v časti dokazovania súd poukázal na to, žeargumentácia žalobcu neobstojí v žiadnej rovine, pretože jeho tvrdenie o nevedomosti spisovej značky,
dátumu kedy bola doručená žiadosť o udelenie poverenia súdu a iných relevantných informácií pre
konanie je zavádzajúce. Žalobca je účastníkom exekučných konaní a ako účastníkovi nič mu nebránilo

získať potrebné informácie zo súdneho spisu do ktorého má právo nahliadať. Spisová značka súdu bola
prvotne zistiteľná od súdneho exekútora, ktorému súd vydal poverenie. Aj konanie o náhradu škody
podľa zák. č. 514/2003 Z. z. je sporovým konaním a je na žalobcovi skutočnosti tvrdené v žalobe aj
preukázať. Táto povinnosť zo strany žalobcu absolútne absentuje. Z exekučného spisu 11Er 99/2007
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia - zmenu súdneho exekútora bola doručená súdu 15.10.2009.

30 dňová zákonná lehota uvedená v § 44 ods. 8 Exekučného poriadku uplynula 14.11.2009. Poverenie
pre nového súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého bolo súdom vydané 17.2.2010. Podľa § 44 ods. 9
Exekučného poriadku však súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa ods. 8 zároveň vykonaním poverí
exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora,
ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. V rozhodnutí o poverení nového exekútora však súd musí rozhodnúť aj

o trovách doterajšieho exekútora, a to po predložení vyúčtovania ako aj po predložení exekučného spisu
pôvodného exekútora. Žalobca vôbec tieto skutočnosti nezohľadnil, zameral sa vo svojom žalobnom
návrhu iba na počítanie lehôt a operuje iba uplynutím 30 dňovej lehoty, vôbec však nebral ohľad na
to, kedy pôvodný exekútor Mgr. Rudolf Dulina spis Ex 133/07 doručil súdu a kedy doručil súdu aj
vyúčtovanie trov, pričom z uznesenia zo dňa 17.2.2010 jednoznačne vyplýva, že konajúci súd určil

odmenu pôvodnému exekútorovi Mgr. Rudolfovi Dulinovi vo výške 44,- EUR, pričom z citovaného ods.
9 § 44 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že pôvodný exekútor vykonáva úkony exekučného
konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, teda vôbec v konaní nedošlo k
žiadnemu tvrdenému prieťahu. Uplynutie 30 dňovej lehoty bez rozhodnutia o zmene exekútora nie je
ešte prieťahom v konaní. Opakujeme žalobca vidí prieťahy iba v nedodržaní lehoty na toto rozhodnutie.

Tvrdená škoda žalobcom v konaní vôbec nebola ničím preukázaná, ani jedným dokladom. Nemajetková
ujma taktiež preukázaná nebola. Ak by povinná zomrela nastupujú po tejto ako povinné osoby dedičia
v prípade, že dedičstvo po tejto by nebolo predlžené. Povinná však žije aj dnes na pôvodnej adrese
Okružná 84, Michalovce, teda nedošlo ani k žiadnej strate kontaktu s povinnou, táto si dňa 15.4.2010
prevzala osobne uznesenie o zmene súdneho exekútora. Nedošlo ani k insolvencii povinnej a ani

postupom súdu nemohlo k tejto dôjsť, keďže Mgr. Rudolf Dulina vykonával úkony súvisiace s exekúciou
až do 11.5.2010 s poukazom na § 44 ods. 9 Exekučného poriadku.

Pokiaľ ide o uplatnenie nároku na náhradu škody z tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ktorým je
oneskorené uznesenie súdu o poverení nového exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pri tomto nároku je

potrebné splnenie niekoľkých kumulatívnych podmienok: 1/ predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody na príslušnom orgáne, 2/ vydanie nezákonného rozhodnutia, 3/ vznik škody, 4/ príčinná súvislosť
medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody, 5/ zrušenie alebo zmena nezákonného
rozhodnutia príslušným orgánom, 6/ podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktorého by sa
mala nezákonnosť týkať. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne, ak chýba čo i len jedna

podmienkaniejemožnénároknanáhraduškodypriznať.Akobolovyššieuvedenéžalobcanepreukázal,
že nárok predbežne prerokoval so žalovanou. Ďalšou podmienkou pri uplatnení nároku na náhradu
škody z nezákonného rozhodnutia je preukázanie zrušenia nezákonných rozhodnutí. Z exekučného
spisu, ktorý je pripojený ku konaniu nevyplýva, žeby uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o zmene
súdneho exekútora bolo zrušené. Žalobca o tom súdu žiadne dôkazy nepredložil, dokonca to v žalobe

ani netvrdil.

Nárok žalobcu na náhradu škody nebol uplatnený v súlade s podmienkami na uplatnenie tohto nároku
podľa zák. č. 514/2003 Z. z., preto nie je daný samotný základ nároku žalobcu. Súd sa z uvedeného
dôvodu nezaoberal ani správnosťou vyčíslenia náhrady škody, či nemajetkovej ujmy, ktorú žalobca

požadoval.

O trovách konania súd rozhodol tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov, lebo úspešná
žalovaná ( § 142 ods. 1 O.s.p. ) náhradu trov konania nežiadala a neúspešnému žalobcovi náhrada
trov konania nepatrí.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho
súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa
odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O. s. p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p. len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.