Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. jún 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/266/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111238900
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5111238900.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci navrhovateľa:

W. H., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX, R., občan SR, právne zastúpená M.. M. T., advokátka so sídlom S.
Z. XA, R., proti odporkyni: O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX R., občan SR, o neúčinnosť
právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že darovacia zmluva, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený Z. katastra R. pod č.
V XXXX/XX zo dňa 17.3.2009 o prevode vlastníctva k bytu č. XX vo vchode 1, XX. poschodie, súpisné
číslo XXXX postavenom na pozemku KNC parcela číslo XXXX a spoluvlastníckeho podielu 60/2680
na spoločných častiach a zariadeniach domu súpisné číslo XXXX pre kat. územie R. uzavretá medzi

odporkyňou a H. H. je voči navrhovateľke právne n e ú č i n n á .

Navrhovateľke súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom dňa 30.11.2011 domáhala určenia neúčinnosti darovacej zmluvy č. V XXXX/
XX zo dňa 17.3.2009 uzavretej medzi odporkyňou ako obdarovanou a jej otcom ako darcom (dlžník
navrhovateľky), ktorou bol vykonaný prevod vlastníckeho práva k bytu č. XX vo vchode 1, XX. poschodie,
súpisné číslo XXXX postavenom na pozemku KNC parcela číslo XXXX a spoluvlastníckeho podielu
60/2680 na spoločných častiach a zariadeniach domu súpisné číslo XXXX pre kat. územie R.. Svoj

návrh odôvodnila tým, že do BSM navrhovateľky a jej bývalého manžela H. H. patril členský podiel v
družstevnom byte nachádzajúcom sa v Žiline rozhodnutím súdu č.k. 16C 94/2005-135 zo dňa 11.4.2007
(čl. 27 spisu) bolo zrušené právo spoločného nájmu k predmetnému spornému bytu a súčasne
bolo určené, že výlučným nájomcom predmetného bytu a členom družstva sa stal bývalý manžel
navrhovateľky. Následne ako výlučný vlastník v priebehu konania o vyporiadanie BSM (sp. zn. 6C
337/2005), ktorý podala navrhovateľka dňa 30.12.2005, predmetný byt bývalý manžel previedol na
odporkyňu darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod č. V XXXX/XX zo dňa 17.3.2009. V rámci

vyporiadania BSM súd zohľadnil všeobecnú hodnotu členského podielu v OSBD v sume 41.700 € z čoho
jedna polovica predstavuje 20.850 € a už v priebehu tohto konania si bol vedomý toho, že bude povinný
vyplatiť navrhovateľku z jej vyporiadavacieho podielu v BSM a to aj z členského podielu predmetného
bytu. Na základe neprávoplatného rozsudku zo dňa č.k. 6C 337/2005-267 zo dňa 7.5.2010 bol povinný
vyplatiť navrhovateľke sumu 38.058,23 € na vyrovnanie podielov z vyporiadania BSM. Bývalý manžel
navrhovateľky sa zbavil svojho vlastníctva k predmetnému bytu v priebehu konania o vyporiadanie BSM
súc si vedomý toho, že bude musieť vyplatiť navrhovateľku a v rámci odvolania vo svojich podaniach

tvrdí, že nemá majetok, z ktorého by mohol vyplatiť navrhovateľku. Je nesporné, že predmetným
právnym úkonom (darovacia zmluva č. V 1701/09 zo dňa 17.3.2009) došlo k zmenšeniu majetkovej
podstaty bývalého manžela ako dlžníka navrhovateľky a odporkyňa, ktorá je ich dcérou má z takéhoto
právneho úkonu prospech a bol jej známy úmysel dlžníka ukrátiť navrhovateľku.Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24.2.2012 k podanému návrhu uviedla, že jej otec
odkúpilpredmetnýbytodOSBDnazákladekúpno-predajnejzmluvydoosobnéhovlastníctvaporozvode

a potom jej tento byt daroval. Nevie o čom sa jej rodičia súdia, nestará sa do toho, ani ju to nezaujíma.
Žiadne dôkazy nepreložila a neoznačila.

V priebehu konania na návrh navrhovateľky zo dňa 26.4.2012 súd samostatným uznesením č.k.
17C 266/2011-57 zo dňa 30.4.2012 vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal odporkyni nakladať

s predmetnou nehnuteľnosťou až do rozhodnutia súdu vo veci samej. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 23.5.2012.

Na nariadené pojednávanie dňa 13.6.2012 sa odporkyňa nedostavila, doručenie mala riadne vykázané
doručením do vlastných rúk dňa 18.4.2012 (čl. 50 spisu). Podaním doručeným súdu dňa 12.6.2012
(deň pred pojednávaním) žiadala ospravedlniť svoju neúčasť s odôvodnením, že je študentka VŚ a nie

je zárobkovo činná a nemá ani peniaze na právneho zástupcu, ktorý by ju zastupoval a nesúhlasí s
vykonaním pojednávania v jej neprítomnosti a žiada o odročenie pojednávania. Súd žiadosť o odročenie
pojednávania posúdil v súvislosti s uplatňovaným procesným právom, ktoré jej je priznané za účelom
zabezpečeniaúčinnejochranyjejprávatým,žedôvodyňouudávanésúdnepovažovalzadôležitýdôvod
na odročenie, podanie nebolo včasné a riadne preukázané; pričom súd mal z vyjadrení navrhovateľky

zistené, že odporkyňa študuje v mieste svojho bydliska, v sídle konajúceho súdu a preto súd konštatuje,
že odporkyňa mala možnosť podať svoje vyjadrenie a označiť dôkazy. Súd nemá zákonnú povinnosť
(podľa § 119 O.s.p.) odročiť súdne pojednávanie a ak sa odporkyňa na pojednávanie nedostavila a
nepresvedčila sa tým, či súd vyhovie alebo nevyhovie jej žiadosti o odročenie (účasť účastníka konania
na pojednávaní je jeho právom) musí znášať aj následky svojej neprítomnosti. K právu účastníka

konania na efektívny, rýchly a účelný postup súdu v sporovom konaní, tj. práve na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR, zodpovedá zároveň procesná povinnosť
účastníka konania prispieť k dosiahnutiu účelu súdneho konania včasným reagovaním na pokyny súdu
a oznámením potrebných skutočností (§101 ods. 1 O.s.p.) - (nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS
244/04 z 26.1.2005).

Preto súd pri aplikácii ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti
odporkyne; prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dôkazy a dospel k nasledovným skutkovým
zisteniam.

Navrhovateľka v priebehu konania zotrvala na podanom návrhu a jeho skutkovom a právnom
odôvodnení. Odporkyňa je ich dcérou a poukázala na to, že v danom prípade dlžník už v rámci konania
o vyporiadanie BSM tvrdil nielen navrhovateľke, ale aj obidvom dcéram, že keď sa rozhodla pre rozvod,
nedostane z majetku ani korunu. Už počas konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
sa dlžník zbavoval majetku, ktorý patril do BSM a bola nútená domáhať sa ochrany svojich práv v

súdnom konaní ( sp. zn. 13C 273/2005 - neplatnosť prevodu záhradnej chatky čl. 71). Neustále dlžník
tvrdí, že nemá žiaden majetok, že nie je schopný navrhovateľku vyplatiť a argumentoval aj dlhodobou
práceneschopnosťou a to v odvolacom konaní o vyporiadaní ich BSM. Rozhodnutie okresného súdu
sp. zn. 6C 337/2005 v spojení s rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 10 Co 335/2010 zo dňa 26.1.2012
nadobudlo právoplatnosť dňa 2.5.2012 a bol povinný vyplatiť finančné vyrovnanie navrhovateľke tak, že

mu bola uložená povinnosť zaplatiť na vyrovnanie podielov z vyporiadaného BSM sumu 38.271,64 € do
30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Práve pre postoj dlžníka, teda otca odporkyne bola navrhovateľka
aj v minulosti nútená uplatňovať v exekučnom konaní pohľadávky, ktoré jej boli už prisúdené súdnymi
rozhodnutiami (EX 559/2005, EX 1056/07 čl. 82,83). Poukázala tiež na čestné prehlásenie, ktoré
bolo pripojené k návrhu na vydanie predbežného opatrenia (čl. 56 spisu), ktorým samotná odporkyňa

pri bežných rozhovoroch so svojou sestrou uviedla, že otec v súčasnosti chce dosiahnuť predaj
predmetného bytu, v ktorom odporkyňa doposiaľ býva a ona by mala podpísať zmluvu o prevode
vlastníctvakbytu,pretožepredtýmotecjejbytdaroval.Tátoskutočnosťjenepochybnáizvýpisukatastra
LV č. XXXX a na predmetný byt, ktorý je vo vlastníctve odporkyne a ktorý bol predmetom vyporiadania
BSM je vyznačená plomba na základe V XXXX/XXXX (čl.81). V danom prípade odporkyňa vedela o

úmysle dlžníka, keďže ide o ich dcéru a má s ňou veľmi dobré vzťahy, kontaktujú sa a stretávajú. Uviedla,
že dcéra musí robiť to, čo od nej otec požaduje. Ďalej uviedla, že v súčasnosti sa domáha u súdneho
exekútora vymoženia priznanej pohľadávky od dlžníka vykonateľným rozhodnutím vyporiadaného BSM
(čl. 84 spisu).Z rozsudkov okresného súdu Žilina č.k. 6C 337/2005-267 zo dňa 7.5.2010 (čl. 32) v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 10 Co 335/2010-401 zo dňa 26.1.2012 (čl. 65 spisu) súd vzal za

nesporne zistené, že v konaní o vyporiadanie bezpodielové spoluvlastníctva manželov navrhovateľky
a jej bývalého manžela na strane odporcu, je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie
podielov z vyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 38.271,64 € do 30 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.5.2012. Z jeho
odôvodnenia vyplynulo, že prioritne odvolací súd vzal do úvahy tú skutočnosť, že odporcovi (dlžník

navrhovateľky ) je už dlhodobo (niekoľko rokov) zrejmé, že bude povinný poskytnúť dotknuté finančné
vyrovnanie navrhovateľke a o tejto svojej povinnosti nepochybuje ani on sám, čo je zrejmé z jeho
prednesov v prebiehajúcom konaní. Prirodzeným a štandardným spôsobom správania sa osoby, ktorá
vie o nutnosti skôr, či neskôr zaplatiť nemalý finančný obnos inej osoby, je určitá kumulácia zdrojov,
usporiadanie vlastných finančných a majetkových záležitostí tak, aby mohla svoj záväzok riadne a
čo najskôr splniť. Správanie odporcu je však úplne opačné. Snaží sa (neraz i protiprávne neplatný

prevod záhradnej chatky s príslušenstvom na jeho sestru) viac o zníženie hodnoty svojho majetku,
ako o vytvorenie podmienok pre splnenie dlhu. V predmetnej súvislosti krajský súd dal do pozornosti
tiež fakt, že najvýznamnejšou položkou v rámci majetku BSM účastníkov je hodnota členského podielu
k bytu (pôvodne) v spoločnom nájme účastníkov. Tento byt trvalo užíva odporca, aj keď ho formálne
previedol na spoločnú dcéru účastníkov (v prejednávanej veci odporkyňa). Odporcovi bola známa

(obdobie roku 2008) jeho povinnosť poskytnúť vyrovnanie navrhovateľke (nie je podstatné, že konkrétna
výška vyrovnania sa mala ustáliť až neskôr a rovnako až neskôr mala nastať jeho splatnosť), bolo
primerané od neho požadovať vytvorenie si náležitej finančnej rezervy na riadne a včasné splnenie
budúcej povinnosti. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.5.2012 a vykonateľnosť dňa 2.6.2012.

Bolo v konaní nepochybné, že navrhovateľka podala dňa 6.6.2012 (čl. 84 spisu) návrh na vykonanie
exekúcie vo veci uspokojenia pohľadávky oprávnenej v sume 38.271,64 € s príslušenstvom voči
povinnému dlžníkovi podľa vyššie citovaných právoplatného a vykonateľného rozhodnutia okresného
súdu Žilina č.k. 6C 337/2005-267 zo dňa 7.5.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k.
10 Co 335/2010-401 zo dňa 26.1.2012.

Medzi účastníkmi v konaní nebolo sporné, že darovacou zmluvou uzavretou medzi otcom odporkyne
ako darcom (dlžník navrhovateľky) a odporkyňou ako obdarovanou, bol vykonaný prevod vlastníckeho
práva k bytu č. XX vo vchode 1, XX. poschodie, súpisné číslo XXXX postavenom na pozemku G. parcela
číslo XXXX a spoluvlastníckeho podielu 60/2680 na spoločných častiach a zariadeniach domu súpisné

číslo XXXX pre kat. územie R., ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený Správou katastra R. pod
č. V XXXX/XX zo dňa 17.3.2009.

Z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 11.6.2012 pre kat. územie Žilina súd vzal za nesporne zistené, že k bytu
č. XX vo vchode 1, XX. poschodie v obytnom dome súpisné číslo XXXX postavenom na pozemku KNC

parcela číslo XXXX a spoluvlastníckeho podielu 60/2680 na spoločných častiach a zariadeniach domu
je zapísaný ako vlastník odporkyňa v podiele 1/1, titulom nadobudnutia Darovacia zmluva č. Vkladu
XXXX/XX zo dňa 17.3.2009-2161/09 a je zaznamenaná plomba vyznačená na základe V - XXXX/XXXX;
poznámkou č. 70/12-144 zapísaná skutočnosť o začatí súdneho konania č. 17C 266/2011 o neúčinnosť
právneho úkonu a poznámkou č. 442/12, P XXX/XX-XXXX/XX uznesenie OS ZA č. 17C 266/2011

Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojovanie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo ma veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým
bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou
jemu blízkou (§ 116 a § 117), alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených
v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej

starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Inštitút odporovateľnosti je len jednou z možností, ako sa veriteľ môže brániť dôsledkom nepoctivého
správania sa dlžníka. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o návrhové konanie (§79 O.s.p.), výber spôsobuuplatnenia práva prináleží navrhovateľovi tj. veriteľovi. Tento môže napr. podať aj žalobu na plnenie
voči dlžníkovi a zároveň aj odporovať jeho právnym úkonom, pokiaľ skracujú uspokojenie jeho
vymáhateľnej pohľadávky z dôvodu, že uplatnenie jedného nároku zo zákona nevylučuje uplatnenie

druhého. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, tj. veriteľovi,
ktorý bol ukrátený na možnosti vymáhať si svoju pohľadávku. Právny úkon aj po tom, ako bol úspešne
odporovaný,zostávaúkonomplatným,keďžedôsledkyodporovateľnostisauplatňujúlenvdvojstrannom
vzťahu.

Súd je toho názoru, že citovaný text zákona § 42a Občianskeho zákonníka a v ňom uvedené
„vymáhateľný“niejemožnéinterpretovaťtak,žeprávoveriteľauplatniťodporovaciužalobusaspájalens
pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom), ale tak, že ide o vymáhateľnú
pohľadávku, teda takú, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Súdna prax
pri interpretácii citovaného ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že slúži v
prospech tých, ktorým je toto ustanovenie určené, tj. na ochranu veriteľa. V danej prejednávanej veci sa

navrhovateľka domáhala určenia neúčinnosti darovacej zmluvy medzi otcom odporkyne (bývalý manžel)
a odporkyňou s odôvodnením, že účelom prevodu bolo zmenšiť svoj majetok do takej miery, aby sa tým
znemožnilo uspokojenie jej pohľadávky voči bývalému manželovi. Odporovať teda možno právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ ukrátený a ktorý bol urobený v rozhodnej dobe medzi dlžníkom a jemu blízkymi
osobami; úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa tu predpokladajú (prezumujú). V

danom prípade odporkyňa ako druhá strana tj. osoba dlžníkovi blízka mala možnosť vo svojom vyjadrení
k návrhu preukázať tvrdené skutočnosti (na nej bolo dôkazné bremeno), že úmysel dlžníka (jej otca)
ukrátiť svojho veriteľa (jej matku) nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. Naproti tvrdeniam
odporkyňou„nevieočomsajejrodičiasúdia,nestarásadotoho,anijutonezaujíma“,bolnavrhovateľkou
predložený protidôkaz (čl. 56 spisu), vyvrátenie jej tvrdení, keď pred svojou sestrou odporkyňa v apríli

2012 sa vyjadrila, že „vie, za akých okolností dostala byt od otca, a preto bude musieť urobiť to, čo chce
otec, tak ako aj vtedy, keď jej byt daroval. Ona bude musieť byt prepísať na inú osobu, keď to otec chce,
hoci má obavy, že by poškodila matku, pretože vie, že otec by mal matku vyplatiť z bytu.“

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že dlžník navrhovateľky v čase, keď

navrhovateľka mala voči nemu vymáhateľnú pohľadávku (hoci výška vyrovnania sa mala ustáliť až
neskôr a rovnako až neskôr mala nastať jeho splatnosť), uskutočnil právny úkon, ktorým došlo k
ukráteniu uspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky. Darovacia zmluva o prevode vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti a to predmetného bytu č. XX bola uzatváraná v čase, (vklad dňa 17.3.2009) keď dlžník
navrhovateľky ako darca mal vedomosť o tom, že bude povinný poskytnúť jej finančné vyrovnanie z

vyporiadavaného BSM v prebiehajúcom konaní sp. zn. 6C 337/2005 (najvýznamnejšou položkou v
rámci majetku BSM účastníkov bola hodnota členského podielu k predmetnému bytu) a táto pohľadávka
v čase uzatvárania darovacej zmluvy už existovala a bola vymáhateľná (vymáhateľný je taký, „ktorý
možno na základe právneho nároku žiadať“ - porovnaj tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3
Cdo 102/99 zo dňa 23.12.1999) a za takejto situácie, keďže ako účastník konania mal o tom vedomosť,

previedol predmetnú nehnuteľnosť na svoju dcéru - odporkyňu. Súd rozhodnutiami zo dňa7.5.2010 a
26.1.2012 potom deklaroval existenciu tejto pohľadávky. Dlžník navrhovateľky preukázateľne v čase,
keď navrhovateľka mala voči nemu vymáhateľnú pohľadávku uskutočnil právny úkon a vedel aj o
existencii pohľadávok navrhovateľky, ktoré už boli judikované, ktorá skutočnosť vyplýva z vedených
exekučných konaní voči dlžníkovi na zaplatenie pohľadávok (Ex 559/2005, Ex 1056/07)

Preto súd dospel k záveru, že k uzavretiu darovacej zmluvy č. V XXXX/XX zo dňa 17.3.2009 medzi
dlžníkom navrhovateľky ako darcom a odporkyňou ako obdarovanou došlo v čase, keď navrhovateľka
mal voči svojmu dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku. Uzavretím darovacej zmluvy došlo k zmenšeniu
majetku dlžníka a v prospech záveru, že zmluva bola uzavretá s úmyslom ukrátiť uspokojenie

pohľadávky navrhovateľky svedčí aj to, že medzi odporkyňou a jej sestrou boli preberané skutočnosti,
že po rozpade manželského vzťahu ich rodičov dochádza zo strany ich otca k prevodom vecí, ktoré
patrili do bezpodielového spoluvlastníctva a súd nemal pochybnosti o hodnovernosti predloženého
protidôkazu v konaní naproti tvrdeniam odporkyňou, ktorá má vedomosť o správaní a úmysloch svojho
otca, bez ohľadu na to, či medzi nimi (ne)panuje zhoda. Súd preto dospel k záveru, že v konaní bolo

preukázané, že napadnutý právny úkon bol uzavretý za podmienok, ktoré sú uvedené v § 42a ods. 1 a
3 písm. a) Občianskeho zákonníka a preto návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel.O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého zákonného
ustanovenia, ak sú tú dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania
celkom alebo sčasti priznať.

V citovanom ustanovení je zakotvené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych
noriem upravujúcich náhradu trov konania. Uvedené ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady
zodpovednosti za výsledok aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Použitie tohto
ustanovenia negatívne dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Pri

posudzovanídôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa,súdprihliadolnaokolnosti,ktoréviedlinavrhovateľku
k uplatneniu práva na súde a sociálny aspekt na strane odporkyne ako i rodinnoprávny vzťah medzi
účastníkmi konania. Je nepochybné, že odporkyňa ako študentka nemá príjem a je svojou výživou
odkázaná na svojich rodičov a preto súd dospel k záveru, že sú v danej veci dôvody hodné osobitného
zreteľa a preto navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).