Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. august 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/291/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112234243
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112234243.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa:

Pohotovosť, s.r.o., Pribinova ul. č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko,
s.r.o., Grősslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručený súdu dňa 27.9.2012 domáhal voči odporcovi náhrady majetkovej
škody vo výške 1.992,71 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 398,54 eur, ktorá vznikla ako následok
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu Okresného súdu Žilina a) nevydaním rozhodnutia
v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov; b) vykonaním
úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Exekučný súd vo veci EX 5275/2010

(20Er 2995/2010) proti dlžníkovi E. F. nar. X.X.XXXX rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie až dňa 17.2.2011 (konanie začalo dňa 20.5.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí
zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 273 dní) a zamietnutím žiadosti o vydanie poverenia
exekučný súd porušil zásadu právnej istoty, nerešpektoval právoplatné rozhodnutie rozhodcovského
súdu ako rovnocenný exekučný titul, porušil prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Nesprávnym
úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania navrhovateľa, že správnym a zákonným

postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný
postup exekučného súdu bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom majetkovej
škody predstavujúcej náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového
zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere, nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené
vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.
Nesprávny úradný postup charakterizovaný - nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote,

resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a
nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa. Exekučný súd vykonaním postupu podľa ustanovenia § 42
ods.2Exekučnéhoporiadku(preskúmaniežiadostioudeleniepoverenia,návrhunavykonanieexekúciea exekučného titulu ) spôsobom odporujúcim zákonu, t.j. vykonaním procedúry preskúmania bez
splnenia zákonných podmienok, keď súd bez ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc,
dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu

právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne
rozhodnutie veci na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, čím sa postavil do pozície
orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej
právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom
vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu -

zásadu legality. Opísaný postup hodnotil navrhovateľ ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne
ustanovením§42ods.2exekučnéhoporiadku.Zároveňsinavrhovateľuplatňujeakoprimeranúnáhradu
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, porušenie jeho práv, zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie a jej vyčíslenie
predstavuje 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého
procesnou deformáciou).

Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 4.9.2013 žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť, nárok navrhovateľa
považoval za právne neopodstatnený z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných
podmienok. Vo všeobecnosti namietal, že ide o predčasne uplatnený nárok, keď žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku bola doručovaná 23.4.2012 a už dňa 27.9.2012 boli podané žaloby na súd;

navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril
akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám
požiadal a preto žiaden z uplatnených nárokov navrhovateľa uspokojený nebol. K uplatnenému nároku
na náhradu škody vo všeobecnosti uviedol, že k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúceho
v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ

doposiaľ dôkazy pre posúdenie tejto otázky nepredložil. Poukázal na ustanovenie exekučného poriadku
§ 44 ods. 2 s účinnosťou pred a po 1.6.2011 v spojení s ustanovením § 41 ods. 2 písm. d),
z ktorých ustanovení jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia
neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule, čo znamená, že akýkoľvek nárok
navrhovateľa vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej

lehote v namietaných exekučných konaniach začatých po 1.6.2011 nemá žiadnu oporu v zákone; ak
bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná po 1.6.2011 nárok navrhovateľa je v
tejtočastineopodstatnený. Samotnénedodržaniezákonomstanovenejlehoty, neznamenáautomaticky
prieťahy v konaní (judikatúra Ústavného súdu sp. zn. I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00) a zo skutkových okolností,
ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že

skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s
ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.
Za nesprávny úradný postup však nemožno považovať samotné rozhodnutie, ktorým exekučný súd
návrh na vydanie poverenia zamietol a skúmal materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalé
povahy rozhodcovskej doložky; uvedené rozhodnutia za nezákonné možno považovať len vtedy, ak

nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie
z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti
rozhodnutiu a táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie namietaných navrhovateľov splnená. Odporca zároveň v súvislosti s uplatnenou náhradou
škody navrhovateľom „nesprávnym úradným postupom“ vo všeobecnosti vzniesol námietku premlčania

pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o
udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). Pokiaľ ide k samotnej uplatnenej náhrady materiálnej škody
vo výške istiny s príslušenstvom vymáhanej od povinného, navrhovateľ v konaní na preukázanie vzniku
škody má produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke a pokiaľ ide o

uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy ani táto zo strany navrhovateľa nie je preukázaná.

V priebehu konania na výzvu súdu navrhovateľovi na predloženie písomného podania (návrhu na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody) navrhovateľ uviedol, že nedisponuje rovnopisom,
originál návrhu založil odporca do svojho príslušného spisu a odporca potvrdil vo svojom vyjadrení

doručenia žiadosti v rozmedzí od 23.4.2012 do 25.9.2012 a predložil súdu dňa 12.6.2013 zoznam
žiadostí, v ktorých si žiadateľ odvodzuje nárok na náhradu škody od pochybenia Okresného súdu Žilina
a v danom prípade je vedený pod č. 1565. Tým mal súd splnenú podmienku právomoci vo veci konať
a rozhodnúť. Navrhovateľ si za účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. (do 31.12.2012) uplatnil nárok napredbežné prerokovanie podľa § 4 ods. 1 písm. a) kedy oprávneným za štát konať je Ministerstvo
spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní.

Rozsudkom č.k. 17C 291/2012-63 zo dňa 13.11.2013 Okresný súd Žilina (v poradí prvý) návrh
navrhovateľa zamietol, odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Návrh navrhovateľa na prerušenie
konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva
navrhovateľa na zákonného sudcu a na nestranný súd zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní
nebol preukázaný základný predpoklad a to nesprávny úradný postup a ani nezákonné rozhodnutie

ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.

Uznesením č.k. 6Co 201/2014-126 zo dňa 9.4.2014 Krajský súd v Žiline ako súd odvolací zrušil rozsudok
okresného súdu vo výroku, ktorým návrh navrhovateľa zamietol a o trovách konania a vec mu vrátil na
ďalšie konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že preskúmaním obsahu spisového materiálu

zistil, že spomínaný exekučný spis nebol k "hlavnému" spisu pripojený, resp. uvedené nie je možné
overiť pre absenciu akéhokoľvek údaja o pripojení, či vylúčení spisu" (§ 176 zákona č. 543/2005 Z. z.
o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské
súdy). Potom nie je zrejmé, akým spôsobom vykonal súd prvého stupňa dokazovanie, akú časť tohto
spisu oboznamoval a keďže daný spis nemá odvolací súd k dispozícii, nebolo ani možné údaje z neho

okresným súdom získané riadne pri plnení prieskumných oprávnení krajského súdu verifikovať. Na
základe vyššie uvedeného musel potom odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti
zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.“

V zmysle intencií odvolacieho súdu súd v ďalšom konaní opätovne predvolal účastníkov konania, ktorí

sa na nariadené pojednávanie dňa 4.8.2014 nedostavili, doručenie predvolania mali riadne vykázané
( navrhovateľ dňa 11.7.2014, odporca dňa 11.7.2014). Navrhovateľ e-mailovým podaním dňa 31.7.2014
žiadal zrušenie nariadeného pojednávania až do právoplatného rozhodnutia o otázke nestrannosti a
otázke zákonného sudcu a zároveň opätovne podal návrh na prerušenie konania. Odporca ospravedlnil
svoju neúčasť a súhlasil, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.

Súd žiadosť navrhovateľa o odročenie pojednávania (zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu
objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu) posúdil v súvislosti s uplatňovaným
procesným právom, ktoré je jemu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a dospel
k záveru, že nie je daný dôležitý dôvod tohto návrhu na odročenie pojednávania. Súd nemá zákonnú

povinnosť (§ 119 O.s.p.) odročiť súdne pojednávania, a ak sa navrhovateľ na pojednávanie nedostavil
a nepresvedčil sa tým, či súd vyhovie alebo nevyhovie jeho žiadosti o odročenie musí znášať sám
aj následky svojej neprítomnosti. Súd považuje za potrebné uviesť: právny zástupca navrhovateľa
dňa 25.9.2013 prevzal uznesenie Krajského súdu v Žiline 10NcC 103/2013-19 zo dňa 13.3.2013,
ktorým sudkyňa Okresného súdu Žilina JUDr. Anna Majeriková nebola vylúčená z prejednávania a

rozhodovania veci. Otázka zákonného sudcu bola vyriešená citovaným rozhodnutím krajského súdu,
ktorý o nevylúčení zákonného sudcu rozhodoval a ktoré je rozhodnutím konečným (mimo inštančného
postupu a proti takémuto rozhodnutiu nie sú potom zákonom prípustné žiadne opravné prostriedky).

Pokiaľ ide o opätovný návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia

Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a
na nestranný súd v danej veci už bolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu navrhovateľa
dňa 13.11.2013 a odvolací súd vo svojom rozhodnutí č.k. 6Co 201/2014-126 zo dňa 9.4.2014 v tejto
súvislosti uviedol, že v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého
stupňa, pokiaľ ide o rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a rozsudok okresného súdu

vo výroku, ktorým návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva
navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd zamietol, potvrdzuje. Rozhodnutie v tejto
časti výroku nadobudlo právoplatnosť dňa 5.6.2014.

Účasť účastníka konania na pojednávaní je jeho právom, ktoré v danom prípade nebolo využité;
navrhovateľ a jeho právny zástupca ako aj odporca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného
rozhodnutia. Súd preto vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov pri aplikácií ustanovenia §101 ods. 2 veta druhá O.s.p. s prihliadnutím na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy a dospel k
nasledovným skutkovým zisteniam.

Z pripojeného obsahu spisu 20Er 2995/2010 a vyhotovením kópií listín súd zistil, že navrhovateľ ako
oprávnený v exekučnom konaní doručil prostredníctvom exekútora dňa 16.7.2010 žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Je nepochybné, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok
vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so
sídlom Bratislava zo dňa 24.11.2009 sp. zn. SR 17780/09, právoplatný dňa 14.12.2009 a vykonateľný

dňa 17.12.2009.

Exekučný súd vo veci vykonával procesné úkony (výzva zo dňa 13.8.2010 na Stály rozhodcovský
súd o predloženie zmluvy o úvere s rozhodcovskou doložkou, doručeniek potvrdzujúcich doručenie
rozhodnutia povinnému) keďže v exekučnom konaní exekučný súd je zo zákona oprávnený a povinný
preskúmavať exekučný titul z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 44 ods. 2 exekučného

poriadku a požadované doklady na výzvy súdu boli doručené dňa 27.9.2010.

Z rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp. zn. 20Er 2995/2010-17, EX 5275/2010 zo dňa 19.11.2010,
súd vzal za preukázané, že v exekučnom konaní vo veci oprávneného navrhovateľa proti povinnému
Ladislav Ďugel o vymoženie pohľadávky na základe exekučného titulu bol rozhodcovský rozsudok

vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so
sídlom Bratislava zo dňa 24.11.2009 sp. zn. SR 17780/09 a exekučný súd v exekučnom konaní rozhodol
tak, že v časti o vymoženie sumy 524,46 eur so zmenkovým úrokom žiadosť o vydanie poverenia
zamietol, exekučné konanie o vymoženie sumy 524,46 eur zastavil a na vymoženie 461,12 eur
nesplateného úveru vydal poverenie pre exekútora na vykonanie exekúcie. Súd prijal záver, že ak v

spornej exekučnej veci súd zamieta žiadosť o vydanie poverenia sčasti, tak sčasti následne aj konanie
zastaví. Aby nebol narušený účel exekúcie, súd vydá na zvyšok nároku poverenie. Súd rozhodol na
základe toho, že v prípade rozhodcovských rozsudkov vydaných na základe spotrebiteľských zmlúv
(pomenovaných ako obchodné zmluvy) má súd kompetenciu v určitom obmedzenom rozsahu aj pri
pasivite povinného v rozhodcovskom konaní zastaviť v časti exekučné konanie (a pred tým zamietnuť

žiadosť o vydanie poverenia), ak ide o priznané plnenie nedovolené právom a odporujúce dobrým
mravom. Súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že základná a prvá kompetencia súdu je vydanie poverenia
alebo zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia. Nejde o procesné rozhodnutie v pravom slova zmysle,
ale s veľkým dopadom na procesné postavenie účastníkov. Zákon dal súdu túto kompetenciu, ktorá
znamená, že existuje štátny orgán, ktorý dohliada na to, aby exekúcia prebiehala len v tých prípadoch,

v ktorých to umožňuje zákon, resp. aby sa zabránilo tomu, aby mimo ingerencie štátneho orgánu bolo
možné viesť neoprávnene exekúciu na základe neoprávneného titulu, zrušeného titulu a pod. Exekučné
tituly sú totiž vydávané nielen štátnymi orgánmi, ale aj verejnoprávnymi a súkromnými subjektmi, ktorým
štát a zákon zveril kompetenciu rozhodovať o právach a povinnostiach účastníkov konania. Štát si však
ponechal kontrolnú kompetenciu prostredníctvom inštitútu poverenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil v

súlade s ustanovením § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, keď konštatoval, že
exekučný titul neakceptoval základný vzťah, ktorý je potrebné hodnotiť ako spotrebiteľský a potom jeho
rozhodnutie je nesprávne, neposkytuje ochranu spotrebiteľovi. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 4.1.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21CoE 28/2011 zo dňa 23.11.2011,
ktorým odvolací súd rozhodnutie exekučného súdu potvrdil.

Poverenie pre exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na vymoženie 461,12 eur nesplateného úveru exekučný
súd vydal poverenie dňa 8.12.2010 pod č. 5511070306.

Navrhovateľ na preukázanie vzniku majetkovej škody (e-mailové podanie zo dňa 16.6.2014) predložil

znalecký posudok č. 1/2014, ktorý dňa 17.1.2014 vypracoval znalecký ústav Ekonomickej univerzity
v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, (originál znaleckého
posudku č. 1/2014 zaevidovaný na tunajšom súde pod č. 1SprV 563/14) ktorým navrhovateľ žiadal
určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými
rozhodnutia okresných súdov SR v exekučných konaniach, a to najmä v súvislosti s porušovaním

zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo pri rozhodovaní o zmene
súdnehoexekútora.Predmetomznaleckéhoposudkujeposúdeniečinnostiaichekonomickejnáročnosti
spojených s vymáhaním pohľadávok spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. a v závere znaleckéhoposudku na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov (2.3.1.), nákladov na poštovné (2.3.2.),
telekomunikačné služby (2.3.3.), tlač a úpravu informačného systému (2.3.4., 2.3.5.) znalec realizoval
výpočet majetkovej ujmy vzniknutej spoločnosti, pričom túto diferencoval podľa jednotlivých typov žalôb

a to žaloby NZP a NP spolu suma na jednu žalobu 30,76 Eur a žaloby ZE spolu suma na jednu žalobu
31,68 Eur.

Odporcavosvojompísomnomvyjadrenízodňa4.7.2014záveryznaleckéhoposudkuč.1/2014namietal
z dôvodu, že vypracovaný znalecký posudok bol vypracovaný na základe objednávky navrhovateľa

a v danej veci znalca neustanovil súd a navyše posudok je výrazne jednostranný, pri vypracovaní
znaleckého posudku sa vychádzalo zo skutočností, ktoré boli zistené z podkladov poskytnutých
zadávateľom. Najpodstatnejším a najzávažnejším nedostatkom predmetného posudku je, že tento by
mal byť vyčíslením škody spôsobenej v tisíckach exekučných konaní, pričom v uvedenom kontexte
je nutné vziať v úvahu, že úradný postup exekučného súdu, ktorý je navrhovateľom namietaný, nie
je v jednotlivých konaniach identický. Rozdielnosť možno vidieť či už v spôsobe, akým exekučný

súd rozhodol, resp. nerozhodol, a takto má podľa názoru navrhovateľa učiniť ako i v lehotách, o
ktoré mali byť zákonné lehoty stanovené pre rozhodovanie exekučného súdu o udelení poverenia na
vykonanie exekúcie, resp. o zmene súdneho exekútora prekročené, prípadne i v časovom horizonte,
v akom sa navrhovateľ obrátil na príslušný súd s predmetným žalobným návrhom. Vypracovanie
znaleckého posudku za účelom zistenia konkrétnej škody spôsobenej konkrétnym exekučným súdom,

v konkrétnom exekučnom konaní mal žalobca pristúpiť jednotlivo t.j. pre každé exekučné konanie, v
ktorom sa mal podľa jeho názoru exekučný súd dopustiť nesprávneho úradného postupu. Znalecký
posudok je len prepočtom nepreukázaných a žalobcom tvrdených sumárnych údajov, výstupov
navrhovateľa na počet žalôb, čo je neprípustné a nespôsobilé jednoznačne určiť, ktorý konkrétny
nesprávny úradný postup spôsobil ktorú konkrétnu škodu; škoda je tak stále výlučne paušálnou

bez dopadu na konkrétne jednotlivo uplatnené nároky. Pokiaľ ide o časť posudku, ktorá sa zaoberá
výpočtom zvýšených mzdových nákladov, odporca spochybňuje skutočnosť, že k zvýšeniu počtu
zamestnancov došlo výlučne z dôvodu namietaného postupu exekučného súdu, nakoľko uvedenú
skutočnosť posudok žiadnym relevantným spôsobom nepreukazuje. Predložený posudok žiadnym
spôsobom nepreukazuje, že k zvýšeniu počtu zamestnancov nedošlo napr. v dôsledku prirodzeného

hospodárskeho rastu navrhovateľa ako takého a vo výpočtoch týkajúcich sa zvýšenia mzdových
nákladov navrhovateľa sú zahrnutí i pracovníci pre trestné konanie a pracovníci pre styk s verejnosťou,
čo zároveň vylučuje akúkoľvek súvislosť s namietaným pochybením exekučného súdu. K činnosti,
v posudku označené ako „overovanie skutočnosti, či súd rozhodol o exekučnej veci“ by títo, resp.
navrhovateľ pristúpil bez ohľadu na prípadnú existenciu namietaného postupu exekučného súdu.

Taktiež agenda úhrady poplatkov je v predmetnej veci bezpredmetná, nakoľko žiadne iné poplatky,
ako poplatky za návrh na vykonanie exekúcie, ktoré by navrhovateľ musel uhradiť bez ohľadu na
existenciu namietaného postupu, neprichádzajú do úvahy. Odporca má za to, že vyššie prednesenou
argumentáciou jednoznačne spochybňuje závery vyplývajúce z predmetného posudku, ako i jeho
relevanciu a spôsobilosť akýmkoľvek spôsobom preukázať prípadne majetkovú škodu vzniknutú v

príčinnej súvislosti s navrhovateľom namietaným postupom súdu v exekučnom konaní. Naďalej preto
v celom rozsahu pridržiaval sa svojho písomného vyjadrenia k podanému návrhu a jeho staviska vo
vzťahu k navrhovateľom uplatneným nárokom a žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení zákona č. 508/2010 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2013),
zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a), d) a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), štát
zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím,
nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., (s účinnosťou do 31.12.2012) právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., (s účinnosťou do 31.12.2012) ak tento zákon neustanovuje
inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak
právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť

príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,

nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Súd základ nároku navrhovateľa na náhradu škody posudzoval podľa § 1 písm. a) (zodpovednosť štátu

za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci) a § 3 ods. 1 písm. a) a d) zákona č.
514/2003 Z. z. s účinnosťou do 31.12.2012. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupomalebonezákonnýmrozhodnutímpodľazákonač.514/2003Z.z.jeosobitnouzodpovednosťou
a zodpovednosťou objektívnou (§ 3 ods. 2).

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku (s účinnosťou do 31.5.2010), podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je
vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba
v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií
a zmierov nimi schválených,

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (s účinnosťou do 31.5.2010), súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

V danom prípade navrhovateľ vymedzil skutkový rámec, z ktorého vyvodzoval svoj nárok na náhradu
škody a považoval za rozhodujúci nesprávny úradný postup exekučného súdu tým , že nerozhodol
o žiadosti o vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti, k rozhodnutiu o žiadosti jej
zamietnutím došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty ( omeškanie viac ako 273 ), súd konal
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi a vykonaním postupu podľa ustanovenia § 42 ods. 2

Exekučného poriadku ( preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu ) spôsobom odporujúcim zákonu, t.j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia
zákonných podmienok postupoval nezákonne.

Podľanávrhunavrhovateľavexekučnomkonanívedenompodľatýchtoprocesnýchpravidieljezaložená

povinnosťexekučnéhosúdurozhodnúťožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu a v danom prípade nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho
očakávanianavrhovateľa,žesprávnymazákonnýmpostupomsúdudôjdekvymoženiujehopohľadávky.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je
predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom.
Zodpovednosť štátu (až na prípady hodné osobitného zreteľa) je podmienená využitím riadnych
opravných prostriedkov smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu. Vznik tejto zodpovednostiďalej predpokladá, že sa nezákonné rozhodnutie zrušilo, teda zbavilo právoplatnosti. Základným
predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle citovaného
ustanovenia § 6 ods. 1 veta prvá uvedeného zákona je zrušenie alebo zmena právoplatného

rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, a to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. Ďalej
existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a
nezákonným rozhodnutím.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je

súčasne (kumulatívne) splnenie troch základných predpokladov: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik
škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody. Všeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup
vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu
resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho
orgánu, alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Nesprávny

úradný postup je vymedzený v ustanovení § 9 ods. 1 veta druhá a podľa konkrétnych okolností bolo
potrebné v danej veci správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého
postup smeruje.

Z vykonaného dokazovania mal súd zistené, že navrhovateľ prostredníctvom exekútora podal žiadosť o

vydanie poverenia dňa 25.5.2010, doručená súdu dňa 16.7.2010; o tejto žiadosti o vydanie poverenia v
exekúcii bolo rozhodnuté dňa 19.11.2010 tak, že v časti o vymoženie sumy 524,46 eur so zmenkovým
úrokom žiadosť o vydanie poverenia zamietol, exekučné konanie o vymoženie sumy 524,46 eur zastavil
a na vymoženie 461,12 eur nesplateného úveru vydal poverenie pre exekútora na vykonanie exekúcie.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.1.2012 v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím odvolacieho

súdu 21CoE 28/2011 zo dňa 23.11.2011.

Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, exekučný súd v danom prípade postupoval po doručení
žiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcievsúladesosvojoupovinnosťou
preskúmať rozhodcovský rozsudok (exekučný titul) v kontexte vyššie uvedených intencií. Za účelom

prieskumuajexekučnýsúdžiadaldotknutýrozhodcovskýsúdopredloženiedotknutéhorozhodcovského
spisu, resp. listín, ktoré nevyhnutne potreboval na svoj prieskum. Po tom ako mu boli tieto listiny
dotknutým rozhodcovským súdom doručené dňa 27.9.2010, exekučný súd svoj prieskum vykonal a
rozhodol v časti o vymoženie sumy 524,46 eur o zamietnutí žiadosti o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie a v časti na vymoženie sumy 461,12 eur nesplateného úveru vydal poverenie pre exekútora

na vykonanie exekúcie. Postup súdu sa prejavil v samotnom rozhodnutí súdu. Vzhľadom na to, že
v čase doručenia žiadosti o udelenie poverenia pre takéto rozhodnutie súd nemal k dispozícii všetky
potrebné podklady a vzhľadom aj na závažnosť a obtiažnosť veci (spotrebiteľskej) pri dodržiavaní
zvýšenej ochrany spotrebiteľov, nie je možné dodržanie zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty pre
udelenie poverenia. Hoci je táto lehota daná zákonom, vzhľadom na všetky skutočnosti s poukazom

na zvýšenú ochranu spotrebiteľa, prípadné jej nedodržanie nie je tak závažné, ako by závažné bolo
porušenie ochrany spotrebiteľa. Závažnejšie by tak bolo porušenie povinnosti chrániť spotrebiteľov.

Pokiaľ teda exekučný súd zhromažďoval dôkazy pre rozhodnutie, tieto hodnotil, právne ich posudzoval,
išlo o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a preto takúto činnosť nie je možné považovať

za úradný postup, ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako nesprávny a nemožno ho hodnotiť ani ako
nesústredený a bez splnenia zákonných podmienok. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR 2Cdom 129/97 zo dňa 29.06.1999, podľa ktorého nesprávny úradný postup nezakladajú vady
konania - napríklad zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností,
právne posúdenie, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie; rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

4Cdo 24/04 - nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou
predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo
nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, ak tento postup nenašiel svoj bezprostredný
výraz vo vydanom rozhodnutí; uznesenie Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 1018/07 zo dňa 25.08.2009 -
rozhodovaciučinnosť,ktorájepodstatousúdnictva,nemožnohodnotiťakonesprávnyúradnýpostup).Je

teda zrejmé, že posúdenie veci a vydanie rozhodnutia nemožno považovať za nesprávny úradný postup.
Za splnenia podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/03 Z.z. (ak bolo právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom) posúdenie veci
a vydanie rozhodnutia možno považovať len za vydanie nezákonného rozhodnutia. Preto rozhodnutiaexekučnýchsúdov,ktorýmiboliskúmanéžiadostiovydaniepovereniaaskúmaniemateriálnejsprávnosti
rozhodcovského rozsudku, nekalej povahy rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za nesprávny
úradný postup súdu.

Pokiaľ ide o v zákone stanovenú lehotu 15 dní, súd konštatuje, že z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyplýva, že zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Táto lehota pritom výslovne v zmysle zákona

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) t.j. ak je exekučným titulom notárska zápisnica,
d) t.j. ak je exekučným titulom rozhodnutie rozhodcovských komisií. Zákon upravuje túto výnimku z
dôvodu potreby preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie. Uvedená výnimka
upravená v § 44 ods. 2 týkajúca sa udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, ak je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica, bola do Exekučného poriadku zavedená zákonom
č. 144/2010 Z.z., a to s účinnosťou od 1. júna 2010. V predmetnej veci tak, ako to vyplýva z

právoplatného rozhodnutia 20Er 2995/2010-17, EX 5275/2010 zo dňa 19.11.2010 exekučným titulom
bol rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nenadobudol právoplatnosť, keďže nedošlo k účinnému
doručeniu rozsudku a rozsudok tak nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť; teda lehota
15 dní sa na vydanie poverenia v danom prípade nevzťahovala. Navyše, z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať na prípad, ak exekučný súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak, zákon takúto lehotu v prípade negatívneho
rozhodnutia exekučného súdu neukladá (uvedené platilo aj pred 1. júnom 2010).

Súd poukazuje na nález US SR č. k. II. US 520/2012-39 zo dňa 10.07.2013, v ktorom Ústavný súd SR

výslovne konštatoval: „Z ustanovenia § 44 ods. 2 EP nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať
na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak, zákon takúto lehotu
v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá (uvedené platilo aj pred 01.06.2010). ".
Ak teda súd rozhodol podľa právnej úpravy platnej v čase podania dotknutej žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na exekučnom súde dňa 16.7.2010 o tejto žiadosti tak, že
túto uznesením v časti zamietol, lehota 15 dní podľa citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku sa vo všeobecnosti na takéto rozhodnutie exekučného súdu nevzťahovala.

Je potrebné poznamenať, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré

je exekučným titulom. V exekučnom konaní je však zo zákona oprávnený a povinný preskúmavať
rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní (rozsudok NS SR zo dňa 26.9.20011, sp. zn. 3MCdo 11/2010). Pri
aplikácii ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého ustanovenia exekučný
súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu

právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v ustanovení § 45 zákona o rozhodcovskom konaní,
ktoré je výnimkou z materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Tento v sebe
zahŕňa prieskumný inštitút a umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku
priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedenú v citovanom
ustanovení. Exekučný súd v rámci konania 20Er 2995/2010 zo dňa 19.11.2010 konštatoval výkon

práv oprávneného podľa posudzovanej rozhodcovskej zmluvy za nezlučiteľný s dobrými mravmi a
normami na ochranu spotrebiteľa a považoval za dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní. Európska komisia vo svojich pripomienkach v právnej veci vedenej pred
SúdnymdvoromEurópskejúnieC-76/10POHOTOVOSŤ/Korčkovská,vktorýchuviedla:„ztohovyplýva,
že v prejednávanej veci sa nezdá, že by bolo problematické uplatnenie zásady res iudicata, keďže právo,

dokonca povinnosť vnútroštátnych súdov zastaviť nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu
zakotvuje už vnútroštátne právo. Riešenie, ktoré si vnútroštátny zákonodarca zvolil v rámci procesnej
autonómie členských štátov, sa zdá byť v súlade s cieľom smernice 93/13/EHS zabezpečiť, aby nekalé
podmienky v spotrebiteľských zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov. Pokiaľ ide o zásadu efektivity, t.j.
o požiadavku, aby vnútroštátne procesné predpisy neznemožnili alebo nesťažili nadmerne výkon práv

uznaných právom Únie, zdá sa, že pokiaľ sa ust. § 45 ods.2 zákona o rozhodcovskom konaní uplatňuje
aj na prípady, keď požadované plnenie je v rozpore s právom Únie, povinnosť vnútroštátneho súdu
zastaviť exekučné konanie aj bez návrhu (ex offo) predstavuje dostatočné zabezpečenie uplatnenia tejto
zásady. (čl. 32, 33).Vzhľadom na vyššie uvedené, prihliadajúc na všetky okolnosti posudzovaného prípadu súd dospel k
záveru, že dĺžka konania od podania žiadosti na vydanie poverenia do vydania rozhodnutia v časti

o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, v trvaní cca 4 mesiacov (navrhovateľ nesprávne uvádzal
viac ako 273 dní) nemôže byť považovaná za neprimeranú, ktorú by vyhodnotil ako zbytočné prieťahy
v konaní, keďže požadované doklady na výzvy súdu boli doručené dňa 27.9.2009 a teda postupom
exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcom v prieťahoch v konaní a
nakoľkotentozákladnýpredpokladzodpovednostizaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupom

- prieťahov v konaní, nebol naplnený, navrhovateľovi nevzniklo právo na náhradu škody z takto
uplatňovaného dôvodu.

Súd viazaný dispozičnou zásadou, konkrétne viazaný návrhom § 153 ods. 2 O.s.p. ale aj viazaný
skutkom t.j. žalobnými tvrdeniami ( § 79 ods. 1 O.s.p.), inými tvrdeniami ( § 101 ods. 1 O.s.p.) o
právne významných skutočnostiach, z ktorých navrhovateľ vyvodzuje uplatnený nárok, po vyhodnotení

vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie je právne dôvodné navrhovateľovi priznať uplatňované
peňažnéplnenie(majetkovúškoduvcelkovejvýške1992,71euranemajetkovejujmy398,54eur)nanim
tvrdenom skutkovom základe. Súd nemal za preukázaný základný predpoklad a to nesprávny úradný
postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Navrhovateľ nesplnil už prvú podmienku zodpovednosti za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom, keď v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup ani nezákonné
rozhodnutie. Je potrebné poznamenať, že navrhovateľ podal riadny opravný prostriedok, napadnuté
uznesenie odvolací súd svojim rozhodnutím 21CoE 28/2011 zo dňa 28.10.2011 potvrdil a uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 4.1.2012. Navrhovateľ nepredložil rozhodnutie príslušného orgánu,
ktorým by bolo predmetné rozhodnutie zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť a ktorým by bol

súd viazaný, tak ako predpokladá ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do
31.12.2012). Keďže všetky podmienky vzniku zodpovednosti štátu musia byť splnené kumulatívne a
vzhľadom na nesplnenie prvej základnej podmienky súd považoval za nadbytočné a nehospodárne
vyjadrovať sa k splneniu ďalších podmienok.

Záverom len okrajovo k predloženému znaleckému posudku súd poznamenáva, že predmetný znalecký
posudok vychádza z tzv. zvýšených nákladov, pričom majetková ujma je vypočítaná všeobecne, bez
toho, aby sa pri uvedenom výpočte vychádzalo so špecifík každej jednotlivej veci. Bez individualizácie
nákladov uplatnených navrhovateľom na konkrétnu žalovanú vec možno nárok navrhovateľa považovať
len za náklad podnikateľa vo veci správy a vymáhania pohľadávok vôbec t.j. náklady podnikateľa

súvisiace s podnikaním. V prípade, že v súvislosti s podnikateľskou činnosťou navrhovateľa vznikne
škoda(napr.prispráveavymáhanípohľadávky),ktorúpodľatvrdenianavrhovateľamalzaviniťodporca,
navrhovateľ bol povinný vznik škody a jej výšku v konaní preukázať.

Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto neoznačil

potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané a preto súd návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu, je potrebné poznamenať, že súd skúma
premlčanie len u existujúceho nároku a v danom prípade nárok navrhovateľa na náhradu škody nebol

preukázaný.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s §
151 ods. 1 veta prvá o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. Odporca ako úspešný účastník si právo na náhradu trov konania neuplatnil a
zo spisu mu trovy nevyplývajú, preto súd odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Navrhovateľ bol oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok za návrh priamo zo zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch podľa § 4 ods. 1 písm. k) (účinnosť do 30.9.2012) v zmysle ktorého

zákonnéhoustanoveniaodpoplatkujeoslobodenésúdnekonanievoveciachnáhradyškodyspôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Podľa § 2
ods. 2 veta prvá citovaného zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel,
zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatkuoslobodený. Vzhľadom na procesný výsledok v tomto konaní, kedy súd návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietol, a preto nezaviazal odporcu ako úspešného účastníka konania na zaplatenie súdneho
poplatku z podaného návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).