Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. november 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614202948
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5614202948.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobkyne M.O. F., O.. XX.XX.XXXX, V. G. M. Č.. XXX,

proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792
752, právne zastúpeného JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, v konaní
o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o určenie neprijateľných zmluvných podmienok,
samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou t a k t o

r o z h o d o l :

Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8200054548 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 28. 02.
2013 je neplatná.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 02.04.2014 domáhala určenia
neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a ustanovenia bodu 5 zmluvy o revolvingovom úvere
č. 8200054548 z 22.03.2013, uzatvorenej so žalobcom. Návrh odôvodnila tým, že dňa 22.03.2013
uzatvorila zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200054548, na základe ktorej jej žalobca poskytol úver

960 eur. V dôsledku jej omeškania so splatením úveru žalovaný vyzval zamestnávateľa žalobkyne
Roľnícke družstvo Liptovská Kokava, so sídlom Liptovská Kokava na vykonávanie zrážok zo mzdy v
zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy dňa 22.03.2013. Žalovaný v tejto písomnosti vyčíslil zostatok dlžnej
čiastky k 03.03.2014 čiastkou 1.417,66 eur. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že Dohoda o zrážkach zo mzdy
s ňou nebola ako so spotrebiteľkou individuálne dojednaná, musela akceptovať uzavretie zmluvy o
revolvingovom úvere a dohody o zrážkach zo mzdy ako celok, inak by jej nebol poskytnutý úver. Dohoda
o zrážkach zo mzdy neobsahuje výšku ani zročnosť pohľadávky. Predstavuje len ďalšiu neprimeranú

požiadavku veriteľa, ktorý chce viacnásobne a bez akéhokoľvek obmedzenia disponovať s príjmom
dlžníka.Pokračovanievovykonávanízrážokmáprežalobkyňulikvidačnénásledky.Máďalšíchveriteľov,
ktorým sa snaží splácať dlh, tak ako žalovanému, nižšími splátkami. Manžel žalobkyne je dlhodobo
evidovaný na úrade práce, nezamestnaný. Trojčlenná rodina tak žije mesačne z jediného príjmu, z
ktorého sa musia uhrádzať záväzky voči veriteľom. Žalobkyňa preto navrhla nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým súd uloží jej zamestnávateľovi Roľníckemu družstvu Liptovská Kokava povinnosť
nevykonávať zrážky zo mzdy na základe uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy medzi účastníkmi

konania.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení cestou svojej právnej zástupkyne uviedol, že pre realizáciu
zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy je dôležité omeškanie dlžníka s plnením záväzku. Tvrdeniežalobkyne o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy s ňou ako spotrebiteľkou nebola osobitne, individuálne
dojednaná, je nepreukázateľné. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená so žalobkyňou ako
samostatný právny úkon, nie je formulovaná ako zmluvná podmienka a nie je ani súčasťou zmluvy o

revolvingovom úvere. Podanie žalobkyne obsahuje značné množstvo rozporov. Žalobkyňa uvádza, že
dohodou o zrážkach zo mzdy nie je možné zabezpečiť budúcu pohľadávku, sama však poukazuje na
§ 551 Obč. zák., podľa ktorého dohoda o zrážkach zo mzdy nadobúda účinnosť až po tom, ako bude
veriteľova pohľadávka zročná. Z argumentácie žalobkyne nie je zrejmé, prečo by napríklad zrážkami
zo mzdy nemohla byť uhradená istina úveru. Zo žaloby nie je zrejmé prečo by sa na základe dohody

o zrážkach zo mzdy nemohli uhrádzať splátky úveru a úroku, keď každá predstavuje plnenie predmetu
zmluvy a jeho cenu, ktoré nie sú v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák. účinného v čase uzavretia zmluvy
neprijateľnou podmienkou. Žalobkyňa nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy už len preto, že žiadne plnenia z neprijateľných podmienok sa na základe
dohody o zrážkach zo mzdy neplatili. Nie je zákonný dôvod, aby sa určovala za neplatnú dohoda
o zrážkach zo mzdy, ktorá je len zabezpečujúcim prostriedkom. Podstatou dohody o zrážkach zo

mzdy je, že platiteľ mzdy dlžníka uhrádza na základe dlžníkovho skoršieho súhlasu jeho splatný dlh
poukazovaním splátok veriteľovi. Žalovaný poukázal na § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa účinného od 01.06.2014. Tvrdenia žalobkyne o rozpore RPMN, priemernej RPMN
a ročnej úrokovej sadzbe úveru s dobrými mravmi žalovaný považuje za účelové, pretože pri uzatváraní
zmluvy voči nim žalobkyňa nemala akékoľvek výhrady. Poukázal na § 53 ods. 1 Obč. zák. účinného

v čase vzniku zmluvy a § 53 ods. 6 Obč. zákonníka. Keďže úrok ako odplata za poskytnutie úveru
predstavuje v tomto prípade cenu, nemožno hovoriť o neprijateľnej podmienke. Tieto ustanovenia OZ sú
lex specialis k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o dobrých mravoch. V rozpore s dobrými mravmi
podľa žalobkyne je aj zabezpečenie riadneho uhrádzania splátok dvojitou sankciou, a to zmluvnou
pokutou a úrokmi z omeškania. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave z

10.11.2009 sp. zn. 21Cob/40/2009, podľa ktorého žiaden právny predpis nevylučuje súbežné uplatnenie
nároku na úrok z omeškania a zmluvnej pokuty za porušenie záväzku.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní poukázala na svoje finančné problémy. Ako robotníčka
v živočíšnej výrobe zarobí asi 530 eur netto, jej manžel je asi 3 roka nezamestnaný, dávku v hmotnej

núdzi nepoberá, pretože ako živnostník má nezaplatené odvody na sociálnom aj zdravotnom poistení.
Žalobkyňa asi 19 veriteľom dlhuje dokopy cca 29.000 eur. Kvôli úhrade dlhov predali v apríli 2014
byt, nemali uhradené náklady na bývanie a energie. Ich dcéra študuje na strednej škole, popoludní
cez víkendy chodieva brigádovať. Zmluvu so žalovaným uzatvorila vo finančnej tiesni a psychickom
rozpoložení. Videla reklamu, tak vyhľadala jeho pracovníčku. Najskôr uzatvorila zmluvu 22.02.2013,

splátky sa jej dali hradiť až do augusta, pokiaľ jej neboli navýšené splátky v P. V.. So žalobcom má
uzatvorené 4 úverové zmluvy.

Z fotokópie zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 22.03.2013 bolo zistené, že bola uzatvorená
účastníkmi konania za účelom poskytnutia úveru vo výške 960 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala

splácať mesačnými splátkami vo výške 54,90 eur, dohodnutý počet splátok je 36. Predpokladaná RPMN
predstavovala 70,01%, ročná úroková sadzba úveru 70,01%, priemerná RPMN 47,29%. Celková suma
pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť je na predloženej fotokópii nečitateľná, ide o 1.303 resp. 1.903
eur. V zmluve v bode V. je uvedené, že poskytnutá čiastka úveru predstavuje 546,36 eur, predpokladaná
RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 56,10%, ročná úroková sadzba revolvingu 66,40%, ročná úroková

sadzba úrokov z omeškania 5,75%.

Z fotokópie Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 22.03.2013 č. 8200054548 uzavretej medzi účastníkmi
konaniajepreukázané,žežalovanýbudemaťvočižalobkynipohľadávku,ktorávzniknetým,žeposkytne
žalobkyni na základe žiadosti Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200054548 čiastku vo výške 960 eur.

V zmysle zmluvy má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší
úver v rámci tzv. revolvingov. Pohľadávky žalovaného voči žalobkyni zabezpečované touto dohodou sú
tvorenéúverom,vrátaneprípadnýchvšetkýchposkytnutýchrevolvingov,príslušenstvomúveru,prípadne
uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s
vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami, ktoré vzniknú

na základe alebo v súvislosti so zmluvou aj prípadnými dodatkami. Na základe čl. II tejto Dohody
je zamestnávateľ povinný vykonávať v prospech žalovaného mesačné zrážky zo mzdy žalobkyne
vo výške 54,50 eur mesačne. Pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v
dohodnutej výške, ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávokvýška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci či mesiacoch zvýšená nad
dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecných záväzných predpisov
upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých

pohľadávok v omeškaní.

Z písomnosti žalovaného zo dňa 04.03.2014 adresovanej Roľníckemu družstvu Liptovská Kokava
(prezenčná pečiatka 06.03.2014) bolo zistené, že žalovaný zaslal zamestnávateľovi žalobkyne Dohodu
o zrážkach zo mzdy a vyzval ho na vykonávanie pravidelných mesačných zrážok zo mzdy vo výške

54,50 eur až do vyrovnania celého dlhu, ktorý môže byť navýšený z dôvodu prípadného navýšenia dlhu,
alebo z dôvodu vzniknutých sankcií za omeškanie.

Na pojednávaní konanom dňa 10.11.2014 na tunajšom okresnom súde sa nezúčastnil ani jeden riadne
včas predvolaný účastník, preto súd vec prejednal v ich neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a
doposiaľ vykonané dôkazy v súlade s §-om 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba Obč.

súd. por.).

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.) právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 osd. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Obč. zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

Podľa § 80 písm. c) Obč. súd. por. v návrhu na začatie konanie možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobe vyhovel v časti určenia neplatnosti dohody o

zrážkach zo mzdy. V zostávajúcej časti nedôvodnú žalobu zamietol.

Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§
34 a násl. Občianskeho zákonníka). Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie

ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8200054548,
uzatvorená účastníkmi konania 22.03.2013 neobsahovala. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje
predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená ( cit.: „spoločnosť bude mať - má
voči dlžníčke pohľadávku, ktorá vznikne“), opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie
zabezpečovanej pohľadávky (cit.: „všetky revolvingy, príslušenstvo, prípadné zmluvné pokuty, náklady,

ktoré žalovanému vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a prípadne jeho ďalšie pohľadávky voči
žalobkyni, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov“) je neurčité, preto neplatné
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť
zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľuuspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2
ods. 2 Obč. zák. v občianskoprávnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahov, majú účastníci rovnaké
postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo

jednostranneurčovaťprektorépohľadávkyavakejvýške,ktorévbudúcnostivzniknú,sabudúrealizovať
formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa.

Uvedená Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne
dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech

spotrebiteľa, teda žalobkyne. Pri uzatváraní dohody dlžník spotrebiteľ musí vedieť druh pohľadávky,
ktorú zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Suma 960 eur v bode I. Dohody o
zrážkach zo mzdy bola uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe
žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru (spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o
poskytnutie revolvingového úveru zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200054548 čiastku vo výške 960
eur).

Neurčité je aj zmluvné dojednanie v čl. II Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 28.02.2013 týkajúce sa
výšky splátok (teda rozsahu uhradzovacej funkcie zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy), podľa
ktorého ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu
na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Ide o jednostranné

neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, lebo má byť uspokojený aj nad dohodnutú
výšku mesačnej zrážky. Neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje
obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy. Vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľka nemala možnosť odmietnuť takéto zabezpečenie
poskytnutého úveru. Žalovaný nepreukázal ani to, že žalobkyňu poučil o následkoch uzavretia dohody

o zrážkach zo mzdy, hoci je uvedený postup osobitne dôležitý v prípade spotrebiteľských zmlúv.
Podľa známeho rozhodnutia Európskeho súdneho dvora Asturcom C-40/08, ktoré je pre Slovenskú
republiku prameňom práva, je povinnosťou súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky aj bez námietky
účastníka konania. Nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba
pozitívnym vonkajším zásahom (rozsudky Oceáno Gruppo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až

C-244/98, Mostaza Claro C-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky je
prostriedkom vhodným na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice 93/13/EHS, teda na
zabránenietomu,abyjednotlivýspotrebiteľnebolviazanýnekaloupodmienkouazároveňnadosiahnutie
cieľa stanoveného jej v čl. 7. Práve z uvedeného vyplýva naliehavý právny záujem žalobkyne na
požadovanom určení. Bez určenia neplatnosti Dohody by právne postavenie žalobkyne ako dlžníčky

bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené jej právo na disponovanie so jej mzdou. Bolo totiž nesporné,
že na základe Dohody o zrážkach zo mzdy si žalovaný veriteľ uplatnil svoje právo a požiadal
zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu zrážok zo mzdy.

Žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti ustanovenia bodu V. Zmluvy

o úvere, preto v zostávajúcej časti súd žalobu zamietol. Dôvod neplatnosti sa môže vzťahovať na
právny úkon (zmluvu) alebo na časť právneho úkonu, ak túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu.
V petite žaloby žalobkyňa uviedla, že sa domáha určenia neplatnosti ustanovenia celého bodu V.
úverovej zmluvy, ktorý však obsahuje všetky údaje o požadovanom revolvingovom úvere. Takéto
vymedzenie časti právneho úkonu je nedostatočné a nepreukazuje naliehavý právny záujem žalobkyne

na požadovanom určení. Podľa tvrdenia žalobkyne sa voči nevedie nej žiadne konanie, dlh nie je
vymáhaný. Žalobkyňa je ako dlžníčka povinná plniť si svoje povinnosti zo zmluvy riadne a včas. V
prípade, že veriteľ bude voči nej uplatňovať konkrétne nároky, ktoré sú v rozpore s normami na ochranu
spotrebiteľa, žalobkyňa sa bude môcť voči ním brániť. Údaje o požadovanom úvere však nemožno určiť
za neplatné (neplatnosť sa môže vzťahovať len na právny úkon alebo časť právneho úkonu).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 Obč. súd. por., podľa ktorého ustanovenia,
ak má účastník vo veci úspech čiastočný, súd náhradu trov konania rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Úspech žalobkyne v konaní je 50 %, úspech
žalovaného taktiež 50%. Pomer ich úspechu a neúspechu je rovnaký, preto súd rozhodol tak, že žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.