Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trebišov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Vargová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 9C/149/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912215863
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7912215863.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Evou Vargovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ , s.r.o.,

IČO : 35 807 598, Bratislava, ul. Pribinova 25, práv. zast. Fridrich Paľko, s.r.o. , IČO:36864421, so
sídlom Bratislava, ul. Grösslingova 4 proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky Bratislava o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania súd zamieta.

II. Žaloby žalobcu zamieta.

III. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu
z dôvodu, že Okresný súd Trebišov v exekučných konaniach, ktoré označil v návrhoch na začatie
konania , nerozhodol o žiadostiach žalobcu o zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote podľa
Exekučného poriadku a o žiadostiach o udelení poverenia na vykonanie exekúcie. Tvrdil, že je daná
zodpovednosť žalovaného za vznik škody a vznik nemajetkovej ujmy podľa zák.č. 514/2003 Z.z. v
dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu. Žaloby - návrhy na začatie konania podal žalobca dňa
27.9.2012 a v tejto veci sp.zn. 9C/149/2012 súd koná a rozhoduje o týchto návrhoch žalobcu, ktoré spojil

uznesením zo dňa 9.10.2012 č.k. 9C/149/2012-8 na spoločné konanie. Ide o konanie a rozhodovanie
o návrhoch žalobcu na začatie konania, o ktorých sa viedli pôvodne samostatné konania pod sp.zn.
9C/149/2012, 9C/152/2012, 9C/179/2012, 9C/181/2012, 9C/197/2012, 9C/200/2012, 9C/202/2012,
9C/205/2012, 9C/206/2012, 9C/208/2012, 9C/219/2012. Žalobca uviedol, že splnil zákonnú podmienku
uplatnenia nároku návrhom na predbežné prerokovanie náhrady škody u žalovaného, avšak žalovaný
v zákonnej lehote o žiadosti na predbežné prerokovanie nároku nerozhodol. Zároveň si uplatnil nárok
na náhradu trov konania.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žaloby zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia
základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona
č.514/2003 Z. z.. Tvrdil, že podania žalobcu, ktoré žalobca označuje ako žiadosti o predbežné
prerokovanienárokunanáhraduškody,doručenéžalovanémupredpodanímnávrhunazačatiesúdneho
konania a tiež návrhy na začatie súdneho konania, sú zmätočné a nespĺňajú základné náležitosti,
ktoré stanovujú procesné predpisy pre kvalifikované uplatnenie nárokov na náhradu škody podľa
zákona č.514/2003 Z.z. a Občianskeho súdneho poriadku. Keďže podľa žalovaného už v žiadostiach

o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody absentovali také údaje ako označenie súdnych
exekučných konaní so spisovými značkami, ako aj určitosť právnej kvalifikácie hmotno-právneho
záväzku vyplývajúceho z právneho predpisu, je potrebné takéto návrhy žalobcu na začatie súdneho
konania zamietnuť. Žalovaný ďalej poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľaktorej samotné nedodržanie zákonnej lehoty na vykonanie procesného úkonu alebo rozhodnutia v
súdnom konaní nemusí byť samo o sebe kvalifikované ako zbytočný prieťah. Žalovaný ďalej hodnotí
nedôvodné uplatnenie nároku žalobcu aj tým, že nároky žalobcu sú premlčané, že žalobca v žalobách

škodu ako majetkovú ujmu vyčísľuje iba všeobecnými údajmi bez preukázania skutočných nákladov, že
žalobca nevyužil inštitút podania sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi súdu ani ústavné sťažnosti
na Ústavnom súde.
Súd vo veci vykonal dokazovanie podaním žalobcu, žalovaného, listinnými dôkazmi, a zistil tento
skutkový stav veci:

Z obsahu spisov Okresného súdu Trebišov sp.zn. 18Er/739/2007, 18Er/449/2007, 10Er/478/2003,
16Er/456/2005, 18Er/598/2007 súd zistil, že pod uvedenými spisovými značkami sa viedli exekučné
konania, v ktorých žalobca podával žiadosti o zmenu exekútora a vo všetkých týchto konaniach súdy
o žiadostiach žalobcu rozhodli po uplynutí 30 dňovej lehoty od podania žiadosti na zmenu exekútora
uvedenej v ust. §44 ods.8 Exekučného poriadku účinného od 1.12.2006. Návrhy na zmenu exekútora v
uvedených veciach boli podané v období od 20.10.2009 do 22.11.2010.

Z obsahu spisov OS Trebišov sp.zn. 10Er/1195/2010, 10Er/1727/2008, 10Er/1255/2012, 10Er/954/2011,
10Er/925/2011, 10Er/193/2011, aj z registra Er súd zistil, že pod uvedenými spisovými značkami sa viedli
exekučné konania, v ktorých boli podané žiadosti o vydanie poverenia, pričom vo veciach pod sp.zn.
10Er/1195/2010, 10Er/1727/2008, 10Er/1255/2012, 10Er/193/2011 bolo o žiadosti o vydanie poverenia
rozhodnuté v zákonnej lehote a vo veciach sp.zn. 10Er/954/2011, 10Er/925/2011 bolo rozhodnuté po

uplynutí zákonnej lehoty od podania žiadosti o vydanie poverenia.
Z vyššie uvedených súdnych spisov súd zistil, že údaje žalobcu uvedené vo vyššie uvádzaných
jedenástich návrhoch na začatie konania zodpovedajú súdnym exekučným konaniam vedeným pod
vyššie uvedenými spisovými značkami.
Zo znaleckého posudku č. 1/2014 zo 17.1.2014 Ekonomickej univerzity v Bratislave - znalecký ústav,

súd zistil, že v znaleckom posudku pri žiadostiach o zmenu exekútora a v súvislosti s ďalšími úkonmi
žalobcu po podaní týchto žiadostí, sú vyčíslené priemerné náklady na jednu vec sumou 31,68Eur. V tejto
sume sú zahrnuté mzdové náklady, náklady na tlač, náklady na úpravu informačného systému, náklady
na poštovné a náklady na telekomunikačné služby. U každej položky týchto nákladov je v znaleckom
posudku uvedená suma znamenajúca výšku týchto nákladov. Pri žiadostiach o vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie sú vyčíslené náklady na jednu vec sumou 30,76Eur.
Súd zistil a medzi účastníkmi nie je sporné, že žalobca si uplatnil nároky na náhradu škody formou
žiadosti o predbežné prerokovanie týchto nárokov u žalovaného a rovnako nie je sporné, že žalovaný
o týchto žiadostiach nerozhodol. Sporná je iba skutočnosť, či predmetné žiadosti boli dostatočne
kvalifikované, čo žalovaný jednoznačne namieta.

Podľa §44 ods.8 zák.č.233/1995 Z.z. Exekučného poriadku účinného do 31.1.2014 oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný súd návrh na
zmenuexekútora.Súdrozhodneozmeneexekútorado30dníoddoručenianávrhunazmenuexekútora.
Podľa ust. § 44 ods.2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
účinnom do 01.06.2011 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na

vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu.
Podľa ust. § 3 ods.1 písm, d/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,

ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom.
Podľa ust. § 3 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa ust. § 4 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.
Podľa ust. § 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje ajporušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ust. § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa ust. § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných

prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej

republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl.48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa §62 ods.1 zák.č.757/2004 Z.z. o súdoch, sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana
v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi
úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.
Podľa §63 ods.1 zák.č.757/2004 Z.z. o súdoch, sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu.
Podľa §64 ods.1 zák.č.757/2004 Z.z. , účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli
spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania a odstránenie

zistených nedostatkov.
Podľa §49 zák.č.38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu, sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili
jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa §80 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby

sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia
práva.
Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd zamietol žaloby - návrhy
žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy potom čo zistil, že v tomto štádiu konania žalobca
nepreukázal, že by žalovanému vznikla voči nemu povinnosť uhradiť škodu a nemajetkovú ujmu z

dôvodu,žeOkresnýsúdTrebišovvexekučnýchkonaniachoznačenýchžalobcomrozhodoložiadostiach
o zmene exekútora až po uplynutí zákonnej lehoty a o žiadostiach o vydanie poverenia tiež po uplynutí
zákonnej lehoty. V konaní o náhradu škody podľa zákona č.514/2003 Z.z., ktorá má byť spôsobená
prieťahmi v súdnom konaní, nie je oprávnený súd konajúci o návrhu na náhradu škody v tomto konaní
riešiť ako predbežnú otázku existencie takého prieťahu, ktorý by zakladal zodpovednosť žalovaného za

škodu z titulu nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v prieťahu v konaní. Vyššie citované
právne predpisy zverujú posúdiť dôvodnosť sťažnosti na prieťahy v konaní jedine predsedovi súdu
a Ústavnému súdu. Táto špeciálna právna úprava, ktorá upravila pôsobnosť subjektu na posúdenie
prieťahov v súdnom konaní s právnymi účinkami aj pre posúdenie zodpovednosti za náhradu škody
spôsobenej prieťahom v súdnom konaní, má svoje opodstatnenie v tom, aby súdy nižších stupňov

nemohli preskúmavať zákonnosť postupu súdov vyšších stupňov pokiaľ ide o dĺžku konania. Inak by
mohlo dôjsť k tomu, že súd prvého stupňa by dôvodnosť a opodstatnenosť sťažnosti na prieťah v konaní
iného súdu posúdil odlišne od Ústavného súdu, ktorý by rozhodoval v konaní o sťažnosti účastníka
súdneho konania na prieťahy v konaní alebo odlišne od posúdenia príslušného predsedu súdu, ktorý
vybavil sťažnosť podľa §63 ods.1 a §64 ods.1 zákona č.757/2004 Z.z.

Z uvedeného dôvodu, ak sa má posudzovať aktívna legitimácia žalobcu v konaní o náhradu škody
spôsobenej prieťahom v súdnom konaní, musí byť preukázaná existenciou právne účinného aktu
predsedu súdu alebo Ústavného súdu, ktorým bola sťažnosť oprávnenej osoby na prieťahy v konaní
kvalifikovaná ako dôvodná.
Žalobca nepreukázal existenciu právne účinného aktu predsedu súdu alebo Ústavného súdu o

konštatovaní prieťahov vo vyššie uvedených exekučných konaniach, teda žalobca nepreukázal, že je
osobou oprávnenou na uplatnenie týchto nárokov, ktorých sa domáhal podanými návrhmi - žalobami v
tejto veci, preto súd jeho žaloby zamietol.V dôvodoch tohto rozsudku súd síce cituje aj ust. §9 ods.2 zák.č.514/2003 Z.z. účinného po 1.1.2013,
teda po podaní návrhov žalobcu na začatie konania, avšak na vyššie uvedenom konštatovaní súdu o
nedôvodnosti uplatnenia nárokov žalobcu táto skutočnosť nič nemení.

Súd poukazuje na to, že citované ustanovenia zákona o súdoch, ako aj Ústavy SR boli účinné aj v čase,
keď vo vyššie uvedených exekučných veciach uplynuli lehoty na rozhodnutie o žiadostiach žalobcu o
zmene exekútora a žiadostiach o vydanie poverenia a súd v týchto zákonných lehotách o žiadostiach
nerozhodol.Skutočnosť,žeajkeďod1.1.2013jeustanovenie§9ods.2zák.č.514/2003Z.z. rozdielneod
úpravy účinnej do 31.12.2012, nič to nemení na právnych záveroch odôvodnenia tohto rozsudku. Aj bez

novelizácie účinnej v §9 ods.2 zák.č.514/2003 Z.z. účinného od 1.1.2013, by súd z vyššie uvedených
dôvodov návrhy žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy zamietol z rovnakých dôvodov. V tejto
súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 19.11.2014 č.k. 25Co/66/2014
vo veci Okresného súdu v Trnave sp.zn. 8C/9/2013 a na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa
19.11.2014 č.k. 6Co/376/2014 vo veci Okresného súdu Komárno sp.zn. 6C/695/2012. V uvedených
veciach súdy rozhodovali o návrhoch žalobcu proti žalovanému ako v tejto veci a predmetom konania

bolinávrhynanáhraduškodyanemajetkovejujmynatomistomskutkovomzákladesrovnakýmprávnym
odôvodnením.
Žalobca podal návrh na prerušenie konania podaním zo 11.9.2015, ktorý odôvodnil tým, že mal podať
ústavnú sťažnosť na Ústavný súd v Košiciach, v ktorej okrem iného žiadal, aby Ústavný súd zrušil
uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.10.2012 č.k. 2NcC/69/2012, ktorým odvolací súd

rozhodol, že sudca Okresného súdu Trebišov JUDr. Eva Vargová nie je vylúčená z prejednávania a
rozhodovania vo veci vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp.zn. 9C/149/2012. Žalobca žiadal, aby
súd toto konanie prerušil až do ukončenia konania o jeho ústavnej sťažnosti, ktorou sa domáhal zrušenia
vyššie uvedeného uznesenia Krajského súdu v Košiciach. K návrhu na prerušenie konania pripojil
žalobca aj písomnosť označenú ako „Sťažnosť“ adresovanú Ústavnému súdu Slovenskej republiky,

avšak z podania žalobcu z 11.9.2015 ani z priloženej sťažnosti nie je zrejme, kedy bola sťažnosť
vyhotovená a či a kedy bola Ústavnému súdu Slovenskej republiky odoslaná. Žiadosť o prerušenie
konania odôvodnil žalobca ustanovením §109 ods.1 písm. b/ O.sp. a ustanovením §109 ods.2 písm.
c/ O.s.p..
Podľa §109 ods. 1 písm.b/ O.sp. súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie

je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k
záveru, že všeobecne záväzný právny predpis , ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, v tom prípade postúpi návrh
ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
Podľa §109 ods.2 písm. c/ O.sp. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie prerušiť, ak

prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.
Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, pretože v danom prípade nie sú splnené zákonné
podmienky na prerušenie konania v zmysle vyššie citovaných zákon. ustanovení O.s.p. Konanie pred
Ústavným súdom nemôže byť dôvodom na prerušenie konania podľa vyššie citovaných ustanovení

O.s.p., už aj vzhľadom k tomu, že od rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorému žalobca podal alebo
mieni podať sťažnosť, uplynuli už viac ako dva roky. Čo sa týka prerušenia konania v zmysle ust.
§109 ods.2 písm. c/ O.s.p.je daná iba možnosť na prerušenie konania, pokiaľ súd neurobí iné vhodné
opatrenie.
Žalobca v podaní došlom na súd dňa 11.9.2015, v ktorom podal návrh na prerušenie konania z dôvodu

podania ústavnej sťažnosti udáva, že v tomto konaní zaslal návrh na prerušenie konania do rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych otázkach.
Pokiaľ žalobca v podaní z 11.9.2015 tvrdí, že v tomto konaní už skôr podal návrh na prerušenie konania
z dôvodu konania o predbežnej otázke na Súdnom dvore EÚ vo veci OS Prešov sp.zn. 7C/6/2010, tak
toto tvrdenie žalobcu nie je preukázané. Žalobca v konaní 9C/149/2012 nepodal pred 11.9.2015 žiadnu

žiadosť o prerušenie konania. Takúto žiadosť ani nepriložil ako prílohu k podaniu z 11.9.2015.
Podľa §142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech , súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalobca nemal v konaní úspech, žalovaný vznik trov nepreukázal ,a preto súd rohodol, že sa účastníkom
náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15.dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 exemplároch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v
zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie /§205 ods. 3 O.s.p./.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.