Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. október 2015

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 5C/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614205640
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Blašková

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2015:3614205640.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci navrhovateľa:

Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený:
JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., IČO: 36 866 598, so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany
proti odporcovi: J. Ž., X.. XX.XX.XXXX, L. Y. S. XXXX/XX, XXX XX J., občan SR, o zaplatenie 885,67
eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 885,67 eur so 16,80 %

ročným úrokom zo sumy 704,89 eur od 23.11.2013 do zaplatenia, s 8% ročným úrokom z omeškania zo
sumy 704,89 eur od 23.11.2013 do zaplatenia na tom základe, že účastníci uzavreli Zmluvu o vydaní a
používaní platobnej karty zo dňa 29.11.2005 v spojení s dodatkom č. l k Zmluve o platobnej karte zo dňa
29.11.2005nazákladektorejbolodporcoviposkytnutýúverdovýškykartovéhorámca663,88eur/20000
Sk / s dohodnutou premenlivou úrokovou sadzbou 16,80%. Odporca si svoje povinnosti neplnil riadne v
dôsledku čoho ku dňu 22.11.2013 dosiahla výška splatného dlhu 885,67 eur. Listom zo dňa 31.01.2014
vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie celej dlžnej sumy, pričom výzva bola bezvýsledná.

Súd konal v neprítomnosti účastníkov podľa § 101 ods.2 OSP.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu do zápisnice mimo pojednávania, navrhovateľa
prostredníctvom jeho zástupcu oboznámením sa s obsahom výpisu z obchodného registra navrhovateľa
č.l.7, zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 29.11.2005 č.l.8 spisu, Dodatku č. l k zmluve

o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 29.11.2005 č.l.9-11 spisu, výpisom z účtu navrhovateľa
č.l.67-221 spisu, vyjadrenia navrhovateľa č.l.225-226, špecifikácie žalovanej sumy č.l.241-242 spisu a
ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Odporcadozápisnicemimopojednávaniadňa03.09.2015č.l.238 uviedol,žežiadaovýsluchzdôvodov,
že si hľadá prácu, preto v prípade, že sa nebude môcť dostaviť na pojednávanie, potvrdil, že uzavrel s
navrhovateľom zmluvu o platobnej karte a dodatok k nej ešte v roku 2005, podpis na zmluvách jej jeho

vlastnoručným podpisom a čerpal z tejto karty finančné prostriedky do roku 2006, myslí si že navrhovateľ
vymáha nárok oneskorene, pretože je to už 9 rokov čo úver čerpal, preto vzniesol námietku premlčania
nároku, uviedol, že je nezamestnaný a pre prípad, že by súd nárok neposúdil ako premlčaný by bol
schopný platiť len splátky po 30 eur mesačne k 25. dňu v mesiaci, doklady o splácaní nemá lebo ostali ubývalej manželky, ktorá ich vyhodila, súhlasil, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti pre prípad,
že sa na súdne pojednávanie nedostaví.

Zástupca navrhovateľa zotrval na podanom návrhu v celom rozsahu, poukázal na to, že zmluva bola
ukončená 09.03.2010 tak, ako uviedli v písomnom vyjadrení.

Zo zmluvy o vydaní a používaní Platobnej karty zo dňa 08.12.2015 a jej dodatku č.l. zo dňa 29.11.2005
č.l.7-11 spisu vyplýva, že odporca obdržal od navrhovateľa limit na úverovej karte vo výške 663,88

eur /20000 Sk/s premenlivou 16,80% úrokovou sadzbou, súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné
podmienky banky zo dňa 01.08.2002.

Z výpisu z účtu navrhovateľa vyplýva, že odporca čerpal úver od 08.12.2005 do 31.03.2006 č.l.67 spisu.

Z vyjadrenia navrhovateľa č.l.225-226 vyplýva, že navrhovateľ ukončil možnosť čerpania úverového

rámca dňa 09.03.2010 v dôsledku čoho sa stal úver splatným.

Podľa § 100 ods. l a 2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej / § 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa §52 ods. l Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa §52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl.3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode

spotrebiteľa.Podľa ods.2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a
spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa ods.3 príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.

Podľa čl.5 v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v

písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť
o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v
súvislosti s postupmi stanovenými v čl.7 ods.2.

Podľa čl.6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné

pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli
zmluvu o vydaní a používanie Platobnej karty a dodatok k nej zo dňa 29.11.2005 podľa § 269 ods.2

Obchodného zákonníka t.j. ako inominátnu zmluvu, na základe ktorej odporca čerpal úverový rámce
vo výške 663,88 eur / 20000 Sk/ s tým, že v dodatku č. l. bola dohodnutá výška úrokovej sadzby vo
výške 16,80% ročne ako premenlivá. Ku dňu 22.11.2013 dosiahla výška splatného dlhu sumu 885,67
eur. Úverové zmluvy do Občianskeho zákonníka ako zmluvy obchodnoprávne nepatrili. Až novelou
Občianskeho zákonníka č. 568/2007 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2008 sa do Občianskeho zákonníka v

súlade so smernicami Európskej únie zakomponovalo znenie súčasné a to, že spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Avšak v
zmysle prechodného ustanovenia § 879i Občianskeho zákonníka k úpravám účinným od 01.01.2008
sa ustanoveniami tohto zákona spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.januárom 2008. Vznik
týchto vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 101.01.2008 sa posudzujú podľa doterajších

predpisov. Predmetný úverový vzťah na základe zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty a jej
dodatku zo dňa 29.11.2005 ako aj nároky z neho uplatnené v tomto konaní vznikli pred účinnosťou
novely Občianskeho zákonníka účinnej od 01.01.2008. Okresný súd sa s týmto právnym posúdením
nestotožňuje s názorom navrhovateľa a poukazuje na § 54 ods. l Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov podľa ktorého zmluvné podmienky založené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu

odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie ods.1v súlade so Smernicou vyjadruje
kogentnosť úpravy a nestotožňuje sa s tým, že ochrana spotrebiteľa v zmysle § 54 ods.1 Občianskeho
zákonníka prichádza do úvahy až s účinnosťou od 01.01.2008 v súvislosti s novelou Občianskeho
zákonníka č. 563/2007Z.z.. Aj na predchodcu navrhovateľa dopadalo ust. § 879f ods.3,4 Občianskeho
zákonníka a všetci dodávatelia mali trojmesačnú lehotu na zosúladenie zmluvných podmienok s §

54 ods.1 Občianskeho zákonníka. Podľa judikatúry súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ pri
uzatváraní zmluvy v nevýhodnejšom postavení tak z dôvodu sťaženej vyjednávacej pozície ako aj z
dôvodu informovanosti / C-240/98 až C-244/98 Oceáno grupo editoriale, C. Mostara Claro, C-76/10
POHOTOVOSŤ a iné/. Niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľov vychádzajúcu z dôvery k
objektívne občianske právo a prehnane chrániť spotrebiteľa, ktorý sám zmluvu koncipoval, a odsúval

uplatnenie práva na súde. Predmetná vec sa týka práva európskej únie - smernice Rady 93/13
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ustanovenie § 54 ods. l Občianskeho
zákonníka je náročné na dodávateľov a významne chráni práva spotrebiteľa. Faktická nerovnosť medzi
dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácií je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora
na ne poukazujú/ napr. rozsudok C-168/05 Mostara Claro, bod 25,26,27/.Vzhľadom na súladnosť

ust. § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka s právom Európskej únie, ktoré umožňuje členským štátom
prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než odporúča smernica Rady 93/13EHS
č.l8 smernice. Ak Dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s
§ 54 ods. l Občianskeho zákonníka resp. ich nedá do súladu s § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka
v zmysle § 879f ods.3, 4 Občianskeho zákonníka sa tak dostáva do rozporu so zákonom a takéto

klauzuly sú neplatné podľa § 39 občianskeho zákonníka. O takýto rozpor ide podľa názoru súdu
aj vtedy , ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa
Obchodného zákonníka s odkazom na § 261 ods.3 Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že
Občiansky zákonník upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie. Podľa názoru ústavnéhosúdu IIÚS 4/94, IIÚS3/97 právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom, teda
všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania
vrátane ich dôvodov a námietok. Je náležité a plne v súlade s princípmi o ochrane spotrebiteľa,

že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať
úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo rozsudok NS SR vo veci 5MCdo 20/09,
rozsudok OS Banská Bystrica vo veci 61Cb 221/09. S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z. z. účinného
od 01.04.2004 došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klazuly oproti
zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali oproti zneniu Občianskeho zákonníka dostali do rozporu s

ustanovením § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka" spotrebiteľovi sa nesmie zhoršiť jeho postavenie".
Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský vzťah
vrátane premlčania takéto zhoršenie postavenie spotrebiteľa predstavuje, keď za spotrebiteľskú zmluvu
sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom /
predtým§23azákonač.634/1992Z.z.ktorýzaspotrebiteľskúzmluvuoznačilexplicitneajzmluvupodľa
Obchodného zákonníka/.." za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje zmluva podľa Občianskeho zákonníka,

Obchodného zákonníka. Dualistický systém v súkromnom práve na Slovensku je určitou anomáliou ,
pričom o rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka ide aj vtedy, ak by sa postavenie
spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu,
že Občiansky zákonník upravuje rovnaký právny inštitút priaznivejšie, preto súd dospel k záveru, že
na daný vzťah je potrebné aplikovať Občiansky zákonník vrátane inštitútu premlčania, ktorý upravuje

trojročnú premlčaciu lehotu, ktorá je pre spotrebiteľa priaznivejšia ako štvorročná premlčacia lehota
upravená v § 397 Obchodného zákonníka.

Predmetný úver sa stal splatným dňa 09.03.2010, teda trojročná premlčacia lehota začala plynúť od
10.03.2010 a skončila dňa 10.03.2013, pričom návrh bol podaný na súd dňa 16.09.2014. Aj keď by

súd posudzoval nárok podľa ustanovení obchodného práva v tom prípade by premlčania lehota začala
plynúť od 10.03.2010 a skončila by 10.03.2014, pričom žaloba bola podaná na súde dňa 16.09.2014,
teda nárok by bol premlčaný aj keď by sa posudzoval podľa § 397 Obchodného zákonníka, námietku
premlčania vzniesol aj samotný odporca, ktorý poukázal na to, že úver čerpal ešte v roku 2006, preto
je nárok uplatnený oneskorene. Nárok navrhovateľa je premlčaný, je uplatnený po zákonom stanovenej

lehote, súd nemusel prihliadnuť na premlčanie z úradnej povinnosti, lebo odporca vzniesol námietku
premlčania nároku a súd preto nárok ako premlčaný v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 OSP tak, odporcovi, ktorý bol v spore úspešný

náhradu trov konania nepriznal, lebo mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Partizánske na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd
nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu, rozhodol senát, súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier - § 221 ods. 1 O. s. p.,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.) - odvolacím dôvodom sú len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak odporca nesplní povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným rozhodnutím, má navrhovateľ

možnosť domáhať sa jej splnenia podaním návrhu na vykonanie exekúcie.