Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. júl 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/230/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201219
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201219.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu

JUDr. Milana Končeka a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobkyne K. H., bývajúcej v L., R. Č..
XX, zastúpenej advokátom JUDr. Vladimírom Zeleňákom, so sídlom v Košiciach, Letná č. 47, proti
žalovanému Obvodnému úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky, Komenského č. 52, Košice,
za účasti: 1. B.. C. R., bývajúceho v L., Z.. E.. M. Č.. XXX, 2. B. R., bývajúcej tamtiež, v konaní o
preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 09.08.2013 č. ObU-KE-OVBP2-2013/00585, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa podanou žalobou žiadala preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného uvedeného v
záhlaví rozsudku, ktorým ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Mesta
Košice, pracovisko Košice - Východ zo dňa 20.05.2013 č. A/2013/06256-3/II/Ko. Týmto rozhodnutím
bola umiestnená stavba „Rodinný dom“ na pozemku registra KN-C parc.č. 1164/228, katastrálne územie
L. U. H. pre navrhovateľov B.. C. R. a B. R.Ú., obaja bytom t.č. C. X, L.. Dôvodom podania žaloby podľa
žalobkyne je to, že obe rozhodnutia majú vady, ktoré spočívajú v tom, že rozhodnutie správneho orgánu
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce

na posúdenie veci a že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a postup správneho
orgánu mal vplyv na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa v žalobe vyslovila názor, že
žalovaný potvrdením rozhodnutia o umiestnení stavby nerešpektoval existujúci právny a skutkový stav
veci, a preto rozhodnutie o umiestnení stavby bolo vydané v rozpore so zákonom č. 50/1976 Zb. v
znení neskorších predpisov o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), vyhláškou
č. 456/2000 Z.z., v ktorom sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a vyhláškou č.
532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu

a o všeobecných technických požiadavkách sa stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou
pohybu a orientácie, a predpisov, ktoré tieto právne normy doplňujú, resp. vykonávajú.

Podľa názoru žalobkyne sa žalovaný v rozhodnutí o umiestnení stavby zákonným spôsobom
nevysporiadal s námietkami žalobkyne ako účastníčky územného konania, a preto rozhodol vecne
a po právnej stránke nesprávne. Podľa žalobkyne sa obidva správne orgány nevysporiadali
zákonným spôsobom s nesúhlasným stanoviskom žalobkyne s umiestnením stavby podľa projektovej

dokumentácie, najmä z dôvodu nedodržania odstupu navrhovanej stavby od spoločnej hranice
pozemkov, t.j. s parcelou č. 1164/5, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Žalovaný schválil
odstup stavby od spoločnej hranice 1 meter v rozpore s ustanovením § 6 ods.3 posledná veta vyhlášky
č. 532/2002 Z.z., podľa ktorého nesmie byť vzdialenosť menšia ako 2 metre s odôvodnením, žeustanovenie § 6 vyhlášky rieši aj iné odstupové vzdialenosti. Podľa žalobkyne zrejme chcel stavebný
úrad poukázať na ustanovenie § 6 ods.5 citovanej vyhlášky, ale pre aplikáciu tohto ustanovenia mu
absentujú výpočty a merania preukazujúce splnenie požiadaviek podľa § 6 ods.1 citovanej vyhlášky.

Takto vyslovený právny názor žalovaného považuje žalobkyňa za nedostatočne odôvodnený, a preto
aj nepreskúmateľný.

V súvislosti so schváleným odstupom od hranice pozemkov vo vlastníctve žalobkyne poukázala na
tú skutočnosť, že stavebný úrad vyhovel námietkam účastníkov konania s umiestnením stavby s

pozemkom z južnej strany a akceptoval umiestnenie stavby vo vzdialenosti 2 metrov od ich spoločnej
hranice č. parcely 1164/10. Týmto rozhodnutím znevýhodnil žalobkyňu a o umiestnení stavby rozhodol
rozdielne, čo má za následok nerovnaký prístup k riešeniu odstupu stavby od spoločnej hranice
pozemkovnaúkoržalobkyne,čojepodľanehovrozporesozásadou,žeúčastnícimajúvkonanírovnaké
postavenie a rovnaké práva.

Taktiež týmto účastníkom správny orgán vyhovel aj čo sa týka osadenia okien a umožnil osadiť okná
namiesto od susedov z južnej strany k pozemku žalobkyne zo severnej strany, čím dôjde k zásadnému
narušeniu pohody bývania žalobkyne v jej rodinnom dome postavenom na parcele č. 1164/7 a k zásahu
do jeho práva, právom chránených záujmov nad únosnú mieru.

Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že žalovaný sa nevysporiadal so skutočnosťou, že rodinný dom o
umiestnení stavby, ktorej bolo rozhodnuté, mal byť zastrešený sedlovou strechou, ktorá v tomto prípade
bude presahovať vonkajší obvod stavby, čím nebude dodržaná vzdialenosť domu od hranice spoločných
pozemkov a pozemkom žalobcu ani 1 meter. Odôvodnenie žalovaného, že konkrétne riešenie strechy
ponecháva na stavebné konanie, považuje žalobkyňa za neprípustné z toho dôvodu, že zakladá spory

do budúcna, pričom stavebný úrad v konaní o povolení stavby sa bude odvolávať na status umiestnenia
stavby a žalobkyňa stratí možnosť v tomto konaní domáhať sa svojich práv.

Žalobkyňa sa tiež nestotožnila s právnym názorom vysloveným žalovaným v napadnutom rozhodnutí,
k jej námietkam, že vzdialenosť jedného metra od hranice spoločného pozemku umožní stavebníkovi

vykonávať riadny postup pri realizácii stavebných prác a riadnu údržbu zhotovenej stavby. Naďalej tvrdí,
že v danom priestore nie je možné vôbec postaviť ani lešenie, a naviac, v podzemnej časti tohto územia
sa uvažuje s uložením inžinierskych sietí, konkrétne kanalizačnej prípojky HODPE D 40x3,7, ktorú
prípojku bude podľa jej názoru problematické uložiť a ešte problematickejšie odstraňovať i prípadné
poruchy a havárie.

Žalobkyňa vyslovila presvedčenie, že umiestnenie domu podľa napadnutého rozhodnutia je tiež v
rozporesustanovením§5zákonač.314/2001Z.z.oochranepredpožiarom.Zhľadiskaprotipožiarneho
zabezpečenia, stavebník nemá zabezpečený prístup na časť pozemku, ktorý je umiestnený za stavbou,
nie sú voľné únikové cesty, únikové východy, nástupné plochy a prístup k uzáverom elektrickej energie,

vody, plynu, k požiarno-technickým zariadeniam, požiarnym vodovodom a k zdroju vody na hasenie
požiarov, čím pre prípad vzniku požiaru, by bol vážne ohrozený rodinný dom nielen stavebníka, ale aj
žalobkyne.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný pri svojom rozhodovaní nezobral do úvahy odvolaciu námietku, že

na hranici svojho pozemku mieni vybudovať popri stavbe, ktorá je predmetom územného rozhodnutia,
betónové oplotenie, čím sa celkom znemožní prístup stavebníka k prípojke, a zároveň sa zmenia
aj podmienky preslnenia domu stavebníkov, ktorí uvažujú s osadením okien práve so strany, kde
bude vybudované oplotenie žalobkyne. Vyslovil obavu z toho, že schválením umiestnenia stavby s jej
uvažovaným presvetlením v zmysle napadnutého rozhodnutia by mohlo byť v budúcnosti prekážkou

vybudovania tohto betónového oplotenia.

Žalobkyňa považuje za neodôvodnené rozhodnutie žalovaného k umiestneniu okien z obytných
miestností smerom k hranici pozemku žalobkyne a nevyhovel jej požiadavke, aby okná miestnosti boli
presvetlené sklobetónovými oknami alebo aby boli opatrené nepriehľadnými fóliami. Podľa žalobkyne

žalovaný nevzal do úvahy, že podľa § 6 ods.4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. odstup domu 2 metre od hranice
parcely č. 1164/5 je možné akceptovať iba v prípade, ak z protiľahlých stien nie sú okná z protiľahlých
častí stien. Nakoľko odstup umiestnenej stavby od spoločnej hranice pozemkov je iba 1 meter, a domna parcele č. 1164/7 má na protiľahlej stene okná, je vylúčené osadenie okien na dome stavebníka v
zmysle územného rozhodnutia.

Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že v územnom konaní sa stotožnila s námietkami, ktoré spracoval ÚHA
Mesta Košice 13.04.2012, najmä pokiaľ sa týka nedoriešené napojenie domu na inžinierske stavby, na
inžinierskej siete a ich prerokovanie so správcami sietí, podmienky na zadržiavanie dažďovej vody zo
striech a spevnených plôch vzhľadom na nerovnosť terénu a absenciu miestnej komunikácie v súlade
s platnou územno-plánovacou dokumentáciou. Konštatovanie stavebného úradu, že tieto pripomienky

budú predmetom stavebného konania, je podľa žalobkyne nezákonné a v rozpore s koncentračnou
zásadou spočívajúcou v povinnosti komplexne sa vysporiadať so všetkými námietkami, ktoré by v
budúcnosti mohli zakladať ďalšie spory.

Žalobkyňa tiež nepovažuje za správny postup žalovaného v súvislosti s jej námietkami na doplnenie
svetlo-technickéhoposudkuaznázorneniepriečnehorezunovejstavbyvovzťahukexistujúcehostavbe.

Podľa názoru žalobkyne základný problém je v tom, že na pozemku širokom 13 metrov žalovaný
napadnutým rozhodnutím schválil umiestnenie stavby s rozmermi viac ako 30 x 10 metrov, čo je v
rozpore s ustanovením § 5 ods.1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., pretože v danom prípade pozemok určený
na zastavanie svojimi vlastnosťami, predovšetkým polohou, tvarom a veľkosťou, ako aj základnými

pomermi neumožňuje uskutočňovanie stavby a jej bezpečné užívanie a v prípade realizácie stavby bude
spôsobovať vážny zásah do práv žalobkyne na prípustnú mieru, a preto umiestnenie stavby považuje
žalobkyňa aj v rozpore s dobrými mravmi.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. K

jednotlivým žalobným námietkam uvedeným v žalobe žalobkyne uviedol toto:

Námietke týkajúcej sa odstupovej vzdialenosti od spoločnej hranice pozemkov uviedol, že riešenie
odstupových vzdialeností upravené vo vyhláške č. 532/2002 Z.z. pripúšťa odlišné riešenia s podmienkou
individuálneho komplexného hodnotenia vrátane potrebných výpočtov a meraní.

Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že prvostupňový stavebný úrad určil odstupové
vzdialenosti podľa ustanovenia § 6 ods.5 citovanej vyhlášky, a taktiež uviedol aké výpočty a merania pri
posudzovaní zohľadnil (svetlo-technické posúdenie a požiarnu bezpečnosť).

K námietkam žalobkyne, že stavebný úrad vyhovel námietkam účastníkov konania z južnej strany
a akceptoval umiestnenie stavby vo vzdialenosti 2 metre od ich spoločnej hranice a vyhovel aj ich
námietkam, čo sa týka osadenia okien, žalovaný uviedol, že tieto námietky žalobkyňa neuviedla vo
svojom odvolaní, a preto sa s nimi žalovaný vo svojom rozhodnutí nemohol zaoberať.

K námietke žalobkyne týkajúcej sa sedlovej strechy, žalovaný uviedol, že trvá na svojom vyjadrení
uvedenom v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, a to že vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje,
ak vystupuje viac ako 1,50 metrov od steny, pričom nesmie zasahovať na cudzí pozemok, čo je
v danom prípade dodržané. Uviedol tiež, že rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný
pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa

požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a časť platnosti rozhodnutia. Stavebný úrad v územnom
konaní nemôže svojvoľne vykonávať úkony, ktoré je povinný vykonať následne v stavebnom konaní.
Rozsah projektovej dokumentácie pre stavebné konanie určuje stavebný úrad v konaní o umiestnení
stavby. Skutočnosť, že stavebníci predložili projektovú dokumentáciu nad rámec svojich povinností, ich
nemôže znevýhodňovať. V následnom stavebnom konaní žalobkyňa bude účastníkom konania a môže

vzniesť námietku ohľadne strechy, ale je neprípustné, aby stavebný úrad v konaní o umiestnení stavby
uplatňoval ustanovenia stavebného zákona prislúchajúce stavebnému konaniu.

Žalovaný ďalej k námietke žalobkyne ohľadom realizácie stavebných prác a údržby stavby vzhľadom
na vzdialenosť 1 meter od spoločnej hranice zotrval na svojom vyjadrení uvedenom v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia.

K námietke žalobkyne ohľadom protipožiarneho zabezpečenia konštatoval, že táto nebola uvedená
v odvolacom konaní, preto sa s touto námietku nezaoberal. Poukázal však na to, že súčasťoupredloženej projektovej dokumentácie bol aj projekt protipožiarnej bezpečnosti stavby vypracovaný
odbornespôsobilouosobou,ktorýposúdilprotipožiarnubezpečnosťnavrhovanejnovostavbyastavebný
úrad nemal dôvod spochybňovať závery tohto projektu.

K námietke žalobkyne, že v budúcnosti mieni postaviť na hranici svojho pozemku betónové oplotenie,
žalovaný uviedol, že akékoľvek stavebné zámery žalobcu sa budú riešiť v súlade s ustanoveniami
stavebného zákona po podaní príslušných žiadostí, resp. návrhov na stavebný úrad. Žalovaný
konštatoval, že v napadnutom rozhodnutí sa vyjadroval aj k umiestneniu prípojky a uviedol, že

podmienku dodržania umiestnenia prípojky na pozemku stavebníkov riešil prvostupňový stavebný úrad
v podmienke č. 19 svojho rozhodnutia, v ktorej stanovil, že „projektovú dokumentáciu pre stavebné
konanie upraviť tak, aby meracie šachty na prípojkách inžinierskych sietí boli umiestnené na pozemku
stavebníkov“. Skutočnosť, že stavebníci budú uskutočňovať prípojky na svojom pozemku, nijako nebráni
žalobcovi vybudovať oplotenie na svojom pozemku.

K námietke žalobkyne k umiestneniu okien z obytných miestností smerom k jej pozemku a
nevyhovenie jej požiadavky, aby okná miestnosti boli presvetlené sklo-betónovými oknami alebo
opatrenénepriehľadnýmifóliami,žalovanýuviedol,žeprvostupňovýstavebnýúradvosvojomrozhodnutí
vysvetlil žalobkyni, že pri umiestňovaní okien z obytných miestností sa berie do úvahy nie vzdialenosť od
spoločných hraníc, ale vzdialenosť medzi rodinnými domami, ktorá v prípade žalobkyne a navrhovanou

novostavbou je 11,86 m, pričom vyhláška určuje, že vzdialenosť medzi rodinnými domami možno
znížiť až na 4 metre, ak žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná z obytných miestností. Podľa
názoružalovanéhorozhodnutieotejtonámietkebolodostatočneodôvodnenéspoukázanímacitovaním
konkrétneho ustanovenia vyhlášky č. 532/2002 Z.z.

K námietke žalobkyne, že sa nevysporiadal s jej námietkami, ktorými sa pripojila k námietkam ÚH
Mesta Košice, uviedol, že v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že z obsahu vyjadrenia ÚH vyplýva,
že projektová dokumentácia rešpektuje požiadavky tam vznesené (umiestnenie okien z obytných
miestností, stavebná čiara vo vzdialenosti 11 metrov od osi budúcej komunikácie) a že ostatné
pripomienky Útvaru hlavného architekta Mesta Košice vyplývajú priamo zo zákona a budú predmetom

stavebného konania.

K námietke žalobkyne, že nepovažuje za správny postup žalovaného ako sa vysporiadal s jej
námietkou na doplnenie svetlo-technického posudku a znázornenie priečneho rezu novej stavby vo
vzťahu k existujúcej stavbe, žalovaný uviedol, že stavebníci predložili stavebnému úradu svetlo-

technický posudok, ktorý bol vypracovaný na to oprávnenou osobou a má všetky náležitosti vyplývajúce
z príslušných právnych predpisov a noriem. V neposlednom rade medzi stavbami je navrhovaná
vzdialenosť 11,86 m, čo je oveľa viac ako 7 metrov stanovených v ustanovení § 6 ods.3 vyhlášky č.
532/2002 Z.z. Podľa názoru žalovaného prvostupňový stavebný úrad správne určil rozsah dokladov
a akékoľvek doplnenie by bolo neúmerným zaťažením stavebníka v pomere k tomu, čo by sa nimi

dokázalo.

Žalovaný konštatoval, že stavebný úrad umiestnil stavbu v súlade s § 39 a § 39a stavebného zákona v
spojení s § 6 ods.5 v spojení s ods.1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., a to všetko na podklade predložených
stanovísk a vyjadrení dotknutých orgánov (§ 140a stavebného zákona).

Uznesením č.k. 6S/230/2013-35 z 08.04.2014 súd podľa § 250 ods.1 O.s.p. pribral do konania
účastníkov správneho konania, ktorými boli B.. C. R. a B. R., obaja bytom L., Z.. E.. M. XXX, L.B. - L. U.
H., ktorých práva by mohli byť zrušením napadnutého správneho rozhodnutia dotknuté.

Účastník B.. C. R. zaslal súdu písomné stanovisko, v ktorom uviedol, že súhlasí s rozhodnutím
Stavebného úradu Mesta Košice. Účastníčka B. R. sa k žalobe nevyjadrila.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako
aj stavebného úradu prvého stupňa a oboznámil sa s administratívnym spisom a dospel k záveru, že

žaloba nie je dôvodná.

Predmetom preskúmavacieho konania je napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím
Stavebného úradu Mesta Košice, ktorými bolo rozhodnuté v územnom konaní o umiestnení stavby„Rodinný dom“ na pozemku registra KN-C parc.č. 1164/228, kat. územie L. U. H. stavebníkov manželov
B.. C. R. a B. R., ako aj konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo.

Z administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu súd zistil, že stavebníci prostredníctvom
splnomocneného zástupcu podali dňa 06.08.2012 návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby
podľa § 35 a nasl. stavebného zákona v spojení s § 3 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa
vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Stavebný úrad oznámil začatie územného
konania a dotknutým orgánom listom zo dňa 29.10.2012 č.j. A/2012/18458-2/III/Fo a súčasne nariadil k

predloženému návrhu ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 15.11.2012. Účastníci
správneho konania boli poučení o možnosti uplatnenia námietok najneskôr pri ústnom pojednávaní s
tým, že inak sa na ne nebude prihliadať. Žalobkyňa dňa 12.11.2012 doručila stavebnému úradu písomne
svoje námietky, v ktorých uviedla, že nesúhlasí s umiestnením stavby podľa projektovej dokumentácie,
najmä z dôvodu nedodržania odstupných hraníc od odstupových hraníc od hranice ich pozemkov,
stotožnila sa s výhradami a návrhmi spracovanými ÚH Mesta Košice vo vyjadrení zo dňa 13.04.2012

č. C/2012/00437-2, upozornila, že parcela KN-C č. 1164/228 nemá zabezpečené žiadne prístupové
komunikácie, v prepracovanom projekte žiadala o znázornenie priečneho rezu vo vzťahu k jej domu a
žiadala doplniť svetlo-technický posudok vplyvu stavby na jej pozemok a rodinný dom.

Stavebný úrad Mesto Košice rozhodnutím z 03.12.2012 č.j. A/2012/18458-3/III/Po prerušil konanie

na 30 dní, a zároveň vyzval stavebníkov, aby v tejto lehote doplnili svoje podanie o prepracovanú
projektovú dokumentáciu stavby, ktorá by zohľadňovala pomery v území tak, aby boli dodržané
odstupové vzdialenosti stavby od hraníc pozemkov a susediacich stavieb podľa § 6 vyhlášky MŽP SR
č. 532/2002 Z.z. v platnom znení a bolo rešpektované vyjadrenie Mesta Košice, referátu Útvar hlavného
architekta zo dňa 13.04.2012 č. C/2012/00437-2 k projektovej dokumentácii, o novú celkovú situáciu

umiestnenia stavby s vyznačením odstupových vzdialeností, bodov napojenia na inžinierske siete,
prípojok inžinierskych sietí a dopravného napojenia, o súhlasné stanovisko SPP, a.s. k navrhovanému
bodu napojenia a návrhu vedenia plynovej prípojky, o súhlas vlastníkov pozemkov, po ktorých budú
vedené prípojky inžinierskych sietí a umiestnené súvisiace stavby (napríklad vodomerná šachta) s ich
uložením a umiestnením, v súlade s platnou územno-plánovacou dokumentáciu zóny L. U. H., lokalita

Západ, určiť hranicu budúcej komunikácie - predĺženie ulice R.. Pri osadení stavby dodržať stavebnú
čiaru 11 metrov od osi budúcej komunikácie.

V územnom konaní stavebný úrad pokračoval po doplnení návrhu a prepracovania projektovej
dokumentácie podľa pokynov stavebného úradu a ďalšie ústne pojednávanie spojené s miestnym

zisťovaním bolo nariadené na 11.04.2013. Žalobkyňa sa tohto pojednávania nezúčastnila, pretože jej
predvolanie nebolo doručené na adresu jej súčasného bydliska. Po oboznámení sa s doplnenými
dokladmi k územnému konaniu dňa 22.04.2013 písomne oznámila, že trvá na svojom pôvodnom
vyjadrení k stavbe rodinného domu.

Stavebný úrad Mesto Košice, pracoviska Východ dňa 20.05.2013 vydal územné rozhodnutie č.j.
A/2013/06256-3/III/To, ktorým rozhodol o umiestnení stavby „Rodinného domu“ na pozemku registra
KN-C parc.č. 1164/228, kat. územie L. U. H. pre navrhovateľov B.. C. R. a B. R.O. v zmysle § 39, §
39a stavebného zákona, § 4 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. V rozhodnutí v bodoch 1 - 26 pre umiestnenie
stavby a pre jej projektovú prípravu určil podmienky. Vo výrokovej časti tohto rozhodnutia zároveň

rozhodol o námietkach účastníkov konania, a to žalobkyne K. H. a B. W. - vlastníka susedného
pozemku. Konštatoval, že námietkam týchto účastníkov k nedodržaniu odstupových vzdialeností od
hranícsusediacichpozemkovpodľavyjadreniaÚHAastavebnéhozákonačiastočnevyhovel,projektová
dokumentácia bola upravená tak, aby boli splnené podmienky § 6 ods.4 a 5 vykonávacej vyhlášky
stavebného zákona č. 532/2002 Z.z. Uviedol, že hoci odstupová vzdialenosť umiestňovaného rodinného

domu od spoločnej hranice s pozemkom parc.č. 1164/5 je len 1 m, najbližšia stavba - rodinný dom
parc.č. 1164/7 umiestnený na tomto pozemku je vzdialený od hranice 10,86 m, teda rozostup medzi
domami bude 11,86 m. Od spoločnej hranice s parcelou č. 1164/10 je umiestňovaný rodinný dom
osadený vo vzdialenosti 2 m a je splnená podmienka, že na južnej strane stavby nie sú okná z
obytných miestností - obytné miestnosti budú presvetlené sklobetónovými stenami. Námietke K. H.

na doplnenie svetlo-technického posudku vplyvu novej stavby na parc.č. 1164/228 na jej existujúci
rodinný dom parc.č. 1164/7 stavebný úrad vyhovel, svetlo-technický posudok stavebníci predložili
a jeho závery, určenie maximálneho prevýšenia rodinného domu na parc.č. 1164/228 vo vzťahu k
zrovnávacej rovine predchádzajúcej okenným otvorom v obývacej izbe rodinného domu parc.č. 1164/7boli zahrnuté do podmienok pre umiestnenie stavby a ďalší stupeň projektovej prípravy. Keďže rozostup
medzi domami bude 11,86 m, stavebný úrad nepovažoval za nutné žiadať stavebníkov o znázornenie
priečneho rezu novej stavby vo vzťahu k existujúcej stavbe. Námietku účastníkov konania, že k

parcele č. 1164/228, na ktorej sa umiestňuje stavba, nie je zabezpečený prístup, neexistuje prístupová
komunikácia, stavebný úrad vyhovel a v konaní o umiestnení stavby skúmal súlad zámeru stavebníkov
s platným územným plánom, ktorý rieši prístup k pozemkom v danej lokalite ako miestnu komunikáciu
funkčnej triedy C2 MO 8/40. Komunikácia bude vybudovaná ako predĺženie existujúcej ulice R., ktorá je
v registri katastra nehnuteľností zapísaná ako parcela KN-C č. 1208/1 kat. územie L. U. H.. Existujúca

asfaltová komunikácia končí cca 30 m od pozemku stavebníkov, pričom parcela č. 1206/1 pokračuje
ďalej a bude základom pre budúce predĺženie R. ulice. Parametre komunikácie určené v platnom
územnom pláne vyžadujú majetkovo-právne vysporiadanie pozemkov susediacich s touto parcelou
tak, aby komunikáciu navrhnutej funkčnej triedy bolo možné umiestniť, povoliť a vybudovať. Podľa
písomného vyjadrenia starostu Mestskej časti Košice - L. U. H. zo dňa 13.08.2012 je predpoklad,
že výstavba miestnej komunikácie R. sa bude realizovať v roku 2014. Prístupom k stavbe sa bude

stavebný úrad zaoberať aj v stavebnom konaní a užívanie stavby bude podmienené podľa § 81b písm.c)
stavebného zákona zaistením bezpečného prístupu a príchodu k stavbe. V odôvodnení rozhodnutia
stavebný úrad okrem iného konštatoval, že po posúdení návrhu na umiestnenie stavby podľa § 37
stavebného zákona, najmä z hľadiska súladu s platným územným plánom, z hľadiska vplyvu na
životné prostredie, podmienok ochrany prírody, hygienických požiadaviek, protipožiarnych podmienok

a dopravných podmienok, zistil, že umiestnenie stavby zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné
prostredie, životné prostredie neohrozuje, pričom návrh bol posúdený aj z hľadiska plnenia všeobecno-
technických požiadaviek na navrhovanie stavieb stanovených v § 47 - 53 stavebného zákona, ako aj
vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy. Podmienky písomných vyjadrení dotknutých orgánov a
správcov podzemných sietí stavebný úrad zohľadnil vo výroku rozhodnutia s tým, že boli zapracované

do podmienok pre umiestnenie stavby a jej projektovú prípravu. Ďalšie podmienky týkajúce sa realizácie
stavby a organizácie výstavby stavebný úrad zohľadní v stavebnom konaní a zahrnie do podmienok
stavebného povolenia.

Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom uviedla, že rozhodnutie stavebného

úradu je v rozpore s platnými právnymi predpismi, pretože sa dostatočne nevysporiadal s návrhom na
umiestnenie stavby, najmä z hľadiska jeho súladu s územným plánom, protipožiarnymi a dopravnými
podmienkami, ale ani z hľadiska platných všeobecno-technických požiadaviek na navrhovanie stavieb,
pričom sa stavebný úrad nevysporiadal ani s námietkami účastníkov konania, ktoré žalobkyňa doručila
písomnou formou dňa 12.11.2012. Konštatovala, že jej námietke týkajúcej sa odstupových vzdialeností

umiestňovaného rodinného domu od spoločnej hranice s pozemkom parc.č. 1164/5 napriek tomu, že
podľa § 6 ods.3 posledná veta vyhlášky č. 532/2002 Z.z. vzdialenosť rodinných domov od spoločných
hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 metre. Iné riešenia vzdialenosti rodinných domov ako
je uvedené v odseku 3, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie
požiadaviek a vzájomné vzdialenosti podľa odseku b1, alebo podľa územného plánu zóny. Konštatovala,

že táto povinnosť nebola splnená, a preto rozhodnutie považuje za nezákonné. Uviedla, že vzdialenosť 1
meter neumožní stavebníkovi vykonávať riadny postup pri realizácii stavebných prác, ani riadnu údržbu
zhotovenej stavby. V podzemnej časti tohto územia sa uvažuje s uložením inžinierskych sietí, a to
tlakovej kanalizačnej prípojky, ktorú bude problematické uložiť a odstraňovať jej prípadné poruchy a
havárie. Šachta k tejto prípojke je považovaná podľa situačného plánu na hranici jej pozemku bez

odstupu, s čím nesúhlasí. V odvolaní uviedla, že na hranici svojho pozemku mieni vybudovať betónové
oplotenie, čím sa celkom znemožní prístup stavebníka k tejto prípojke. Žalobkyňa v odvolaní ďalej
uviedla, že bez ohľadu na odstupovú vzdialenosť nesúhlasí s umiestnením okien z obytných miestností
smerom k hranici jej pozemku, iba za podmienky, že namiesto okien budú miestnosti presvetlené
sklobetónovými oknami, resp. okná budú opatrené nepriehľadnými fóliami. V odvolaní tiež uviedla, že

v prípade že rodinný dom má byť zastrešený sedlovou strechou, táto bude presahovať vonkajší obvod
stavby, čím nebude dodržaná vzdialenosť domu od hranice jej pozemku ani 1 meter, s čím tiež nesúhlasí,
preto odstup 1 meter od hranice pozemku považuje v tomto prípade za neprípustný. Žalobkyňa ďalej
uviedla, že v rozhodnutí sa stavebný úrad nevysporiadal s jej výhradami, ktoré spracoval ÚHA Mesta
Košice 13.04.2012, ku ktorým sa v celom rozsahu pripojila a na týchto námietkach v celom rozsahu trvá.

Nesúhlasila s tým, aby sa tieto pripomienky riešili až v konaní o vydanie stavebného povolenia. Ďalej
sa podľa názoru žalobkyne stavebný úrad nevysporiadal zákonným spôsobom s tým, že na parcelu
KN-C č. 1164/228 nie sú zabezpečené žiadne prístupové komunikácie. Nie je splnená ani podmienka
pre uloženie potrubných telekomunikačných a elektrických rozvodov pod povrch zeme, pretože tietovedenia nie je možné vybudovať v úzkych pásoch medzi stavbou a hranicami pozemkov. Za podstatný
nedostatok považovala chýbajúce vytýčenie existujúcich podzemných vedení, preto bez nich sa tiež
nedá odsúhlasiť osadenie stavby a pozemku, keďže nie je možné vopred posúdiť ich skutočné trasy,

ochranné pásma a ich súlad s platnými predpismi a normami. Žalobkyňa v odvolaní konštatovala,
že umiestnenie stavby s rozmermi viac ako 30x10 m na pozemku širokom 13 m nespĺňa podmienky
uvedené v § 5 ods.1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., podľa ktorého pozemok určený na zastavanie, musí
svojimi vlastnosťami, predovšetkým polohou, tvarom a veľkosťou a základnými pomermi umožňovať
uskutočňovanie stavby a jej bezpečné užívanie. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že napriek konštatovaniu

stavebného úradu, že vyhovel jej námietke na doplnenie svetlo-technického posudku, vplyvu novej
stavby na jej existujúci rodinný dom na parcele č. 1164/7, jej námietke v skutočnosti nevyhovel vôbec,
pričom stavebný úrad ani nepovažoval za potrebné žiadať stavebníkov o znázornenie priečneho rezu
novej stavby vo vzťahu k existujúcej stavbe, keďže rozostup medzi nimi je 11,86 m. Uviedla, že na svojej
námietke trvá s cieľom preukázania, že bude zabezpečené zachovanie pohody bývania v jej dome na
parcele č. 1164/7. Ďalej poukázala na rozpor z napadnutého rozhodnutia s ustanovením § 6 vyhlášky

č. 532/2002 Z.z. podľa ktorého odstup stavby od hranice jej pozemku neumožňuje riadnu údržbu
zamýšľanej stavby, ani užívanie priestorov medzi stavbami. Či za chybu stavebného úradu považovala
tiež to, že sa nemohla vyjadriť k malému zdroju znečistenia ovzdušia, ktorý mal byť umiestnený stavbe, o
čomsazmieňujerozhodnutienastrane4bod17,pričomtátoskutočnosťnebolapredmetomdoterajšieho
konania, a ani nebola zrejmá z podkladov k územnému konaniu.

Žalovanýrozhodnutímz09.08.2013,ktoréžalobkyňanapadlažalobou,odvolaniezamietolarozhodnutie
Mesta Košice, pracovisko Košice - Východ zo dňa 20.05.2013 č. A/2013/06256-3/II/Po potvrdil. V
odôvodnení rozhodnutia k námietke žalobkyne, že rozhodnutie je nesprávne pre jeho rozpor s platnými
právnymi predpismi, pretože stavebný úrad sa dostatočne nevysporiadal s návrhom na umiestnenie

stavby z hľadiska jeho súladu s územným plánom protipožiarnymi a dopravnými podmienkami, z
hľadiska platných všeobecno-technických požiadaviek na navrhovanie stavieb, uviedol, že stavebný
úrad v danom konaní postupoval v súlade s ustanoveniami § 35 a nasl. stavebného zákona, rozhodnutím
o umiestnení stavby určil stavebný pozemok, určil podmienky na umiestnenie stavby, určil požiadavky
na obsah projektovej dokumentácie a časť platnosti rozhodnutia, a to všetko na základe predložených

dokladov a záväzných stanovísk dotknutých orgánov.

K námietke žalobkyne týkajúcej sa nedodržania odstupu hraníc od hranice parcely č. 1164/5 žalovaný
uviedol, že ustanovenia § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. riešia aj iné odstupové vzdialenosti ako sú
uvedené v § 6 ods.3 tejto vyhlášky, pričom stavebný úrad určil odstupové vzdialenosti na podklade

predložených dokladov (požiarna bezpečnosť, svetlo-technické posúdenie), tak ako je to upravené
v § 6 ods.5 citovanej vyhlášky. K námietke žalobkyne, že vzdialenosť 1 meter od hraníc pozemkov
neumožní stavebníkovi vykonávať stavebné práce, ani skôr údržbu zhotovenej stavby, žalovaný uviedol,
že vychádzajúc z typologických proporcií ľudského tela a pri možnosti využitia moderných technológií
stavieb, má za to, že pri odstupovej vzdialenosti 1 meter bude možné bezpečne udržiavať stavbu, a to

aj v prípade uloženia inžinierskych sietí v podzemnej časti tohto územia.

Pri námietke žalobkyne ohľadom umiestnenia šachty kanalizačnej prípojky na hranici jej pozemku bez
odstupu, žalovaný uviedol, že odstupové vzdialenosti sa určujú medzi vonkajšími povrchmi obvodových
stienstavieb,kanalizačnášachtajepodzemnoušachtou,apretonaňuneplatiaustanovenia§6vyhlášky

č. 532/2002 Z.z. Podmienku dodržania umiestnenia tejto stavby na vlastnom pozemku riešil stavebný
úrad v podmienke č. 19 rozhodnutia napadnutého odvolaním.

K námietke žalobkyne týkajúcej sa umiestnenia okien z obytných miestností smerom k hranici pozemku
žalovanýuviedol,ževyhláškač.532/2002Z.z.presnešpecifikuje,vakýchprípadochniejemožnéosadiť

okná z obytných miestností v protiľahlých stenách. Stavebný úrad je povinný rešpektovať zákonom
dané podmienky a nemôže svojvoľne obmedziť stavebníka stanovením podmienok nad rámec zákona.
K námietke žalobkyne, že nesúhlasí s odstupom 1 metra stavby od hranice pozemku, keďže dom má
byť zastrešený sedlovou strechou, ktorá bude presahovať vonkajší obvod stavby, čím nebude dodržaná
vzdialenosť domu od hranice jej pozemku, žalovaný uviedol, že vystupujúca časť stavby ak vystupuje

viac ako 1,50 metra od steny. Každá stavba musí byť navrhnutá tak, aby nezasahovala na cudzí
pozemok. V danom prípade ide o rozhodnutie o umiestnení stavby, pričom konkrétne riešenie strechy
bude jasné až v stavebnom konaní.K námietke žalobkyne, že stavebný úrad nevysporiadal s jej výhradami, ktoré spracoval ÚHA Mesta
Košice 13.04.2012, ku ktorým sa v celom rozsahu pripojila, žalovaný uviedol, že Útvar hlavného
architekta Mesta Košice nie je dotknutým orgánom v konaniach stavebného úradu a nevydáva

stanoviská, ktoré by boli pre stavebný úrad záväzné. Naviac, projektová dokumentácia rešpektuje
pripomienky vznesené v jeho vyjadrení z 13.04.2012 (umiestnenie okien z obytných miestností vo
vzťahu k parcele č. 1164/10, stavebná čiara vo vzdialenosti 11 m od osi budúcej komunikácie) a ďalšie
pripomienky vyjadrené Útvarom hlavného architekta Mesta Košice vyplývajú priamo zo zákona a budú
predmetom stavebného konania.

K odvolacím námietkam žalobkyne, že sa stavebný úrad nevysporiadal so skutočnosťou, že na
parcelu č. 1164/228 nie sú zabezpečené žiadne prístupové komunikácie, že nie je splnená podmienka
preloženie potrubných, telekomunikačných a elektrických rozvodov pod povrch zeme, že chýba
vytýčenie existujúcich podzemných vedení a že umiestnenie stavby neumožňuje jej napojenie na
vedenia zariadenia verejného, dopravného a technického vybavenia územia, žalovaný uviedol, že

napadnutým rozhodnutím stavebný úrad rozhodol o umiestnení stavby, ktorým sa určuje stavebný
pozemok, umiestňuje sa na ňom stavba, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa
požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Stavebný úrad postupoval
v súlade so zákonom a primerane uplatňoval príslušné ustanovenia stavebného zákona a jeho
vykonávacích predpisov a rešpektoval požiadavky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

Námietke žalobkyne, že stavebný úrad nevyhovel jej požiadavke na doplnenie svetlo-technického
posudku a nepovažoval za potrebné žiadať stavebníkov o znázornenie priečneho rezu novej stavby
vo vzťahu k existujúcej stavbe, žalovaný uviedol, že navrhovatelia predložili všetky potrebné doklady,
ktoré mohli mať vplyv na posúdenie umiestnenia predmetnej stavby, tak ako to upravuje § 3 vyhlášky č.

453/2000 Z.z. Rozsah dokladov určuje stavebný úrad primerane podľa druhu a účelu stavby. Žalovaný
má za to, že akékoľvek doplnenie dokladov by bolo nehospodárne po stránke časovej i ekonomickej.

Pretože po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaný dospel k záveru, že stavebný úrad
postupoval v súlade so zákonom, a preto nezistil také porušenie zákona, pre ktoré by musel vydané

rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť.

Splnomocnený zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na žalobných dôvodoch a konštatoval, že
základným problémom je umiestnenie rodinného domu, ktorý je obrazne väčší ako samotný pozemok.
Preto aj v žalobe uviedol, že rozhodnutie považuje za rozhodnutie vydané v rozpore s dobrými mravmi.

Poukázal na koncentračnú zásadu, podľa ktorej sa žalovaný mal vysporiadať so všetkými námietkami
a neprenechávať ich na ďalšie konanie, v dôsledku čoho budú vznikať ďalšie spory medzi účastníkmi.

Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že trvá na písomnom vyjadrení k žalobným námietkam,
pričom dodáva, že prvostupňový správny orgán aj žalovaný sa s námietkami, ktoré sa uplatňujú

v územnom konaní, vysporiadal vo svojich rozhodnutiach. V územnom konaní nie je totiž možné
vysporiadať sa s námietkami, ktoré účastníci môžu uplatniť až v stavebnom konaní. V územnom konaní
sa stanovujú podmienky pre umiestnenie stavby, výškopy sa podmienky pre vyhotovenie projektovej
dokumentácie. V územnom konaní bol vyhotovený aj svetlo-technický posudok pre stavbu žalobkyne.
Všetky podmienky vyplývajúce z vyhlášky č. 532/2002 Z.z. boli dodržané, pričom nesúhlasila s tvrdením

splnomocneného zástupcu žalobkyne, že rozmery navrhovanej stavby sú obrazne väčšie ako pozemok
stavebníka.

Podľa § 244 ods.1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods.1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 250i ods.1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.Podľa § 33 ods.1 stavebného zákona na územné konanie je príslušný stavebný úrad.

Podľa § 34 ods.1 a 2 stavebného zákona účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie

je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného
predpisu. V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a v
ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo
iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám, vrátane bytov, môžu
byť rozhodnutím priamo dotknuté.

Podľa § 35 ods.1 stavebného zákona územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu
stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou
vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou (§ 45 ods.4), a dokladmi
ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb,
ktoré prichádza do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi.

Podľa § 36 ods.1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým
orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym
zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie
priústnompojednávaní,inakžesananeneprihliadne.Stavebnýúradoznámizačatieúzemnéhokonania

do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná.

Podľa § 37 ods.1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány
obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie
územného rozhodnutia sú spracované územno-plánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce

podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného
rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom
zisťovaní.

Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné

prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s
podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným
technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané
osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, v prípade predpisom, ktoré ustanovujú hygienické,
protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky,

podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho
fondu, lesného pôdneho fondu a podobne, pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom (§ 37 ods.2
stavebného zákona).

Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a

posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky,
ktoré sú v rozpore so schválenou územno-plánovacou dokumentáciou (§ 37 ods.3 stavebného zákona).

Podľa § 39 stavebného zákona po územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný
účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a

zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v
území, a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie, včítane architektonických a urbanistických
hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby
si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov,
projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa

musia zahrnúť do stavebného povolenia.

Podľa § 39a ods.1, 2 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok,
umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na
obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej

prílohe územného rozhodnutia.

V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky:
a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým
životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby, vrátane odstupov od hraníc
pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou

schopnosťou pohybu a orientácie, a napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné
komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku, vrátane
požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,
c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,
d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

Podľa § 6 ods.1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky
urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a
podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné
osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a
užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia

s funkčným užívaním územia.

Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7
metrov. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 metre
(§ 6 ods.3 citovanej vyhlášky).

V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4
metre, ak na žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa
nevyžaduje dodržanie vzdialenosti od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3 (§ 6 ods.4 citovanej
vyhlášky).

Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba
na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa
odseku 1, alebo podľa územného plánu zóny (§ 6 ods.5 citovanej vyhlášky).

Vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi
obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby
sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny (§ 6 ods.7 citovanej vyhlášky).

Z citovaného ustanovenia § 39a ods.1 stavebného zákona je zrejmé, že rozhodnutím o umiestnení

stavbysaurčujestavebnýpozemok,umiestňujesastavbanaňom,určujúsapodmienkypreumiestnenie
stavby a požiadavky na obsah projektovej dokumentácie, ako aj časť územného rozhodnutia.

Žalobkyňa v žalobe namietala, že neboli dodržané odstupové vzdialenosti vyplývajúce z ustanovenia
§ 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., pretože rodinný dom stavebníkov bol umiestnený vo vzdialenosti 1

meter od spoločnej hranice a podľa žalobkyne táto vzdialenosť podľa citovanej vyhlášky nemôže byť
menšia ako 2 metre. K tejto námietke súd uvádza, že vyhláška č. 532/2002 Z.z. uvádza minimálny
odstup rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov, ktorý nesmie byť menší ako 2 metre. Ak
rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako
7 metrov. Z napadnutého rozhodnutia stavebného úradu, ako aj z obsahu administratívneho spisu

vyplýva, že odstupová vzdialenosť umiestňovaného rodinného domu od spoločnej hranice s pozemkom
žalobkyne je len 1 meter, ale najbližšia stavba rodinný dom na parcele č. 1164/7 je vzdialený od hranice
10,86 m a medzi už stojacim rodinným domom a umiestňovaným rodinným domom je vzdialenosť
11,86 m. Citovaná vyhláška ďalej v ustanovení § 6 ods.4 upravuje, že stien steny v územných
podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak žiadnej z protiľahlých

častí stien nie sú okná obytných miestností. V týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie 2-metrovej
vzdialenosti od spoločných hraníc pozemkov. Z uvedeného sa dá vyvodiť, že steny dvoch budov s
oknami obytných miestností môžu byť od seba vzdialené 7 m. V preskúmavanom prípade potom súd
nepovažuje za opodstatnenú námietku ani ďalšiu námietku žalobkyne, že na umiestňovanej stavbe bolo
povolené osadiť okná v obytných miestnostiach oproti protiľahlým obytným miestnostiam rodinného

domu žalobkyne, keďže vzdialenosť medzi oboma rodinnými domami je viac ako 11 m. Z toho dôvodu
nepovažuje súd za dôvodnú požiadavku žalobkyne, aby okná stavebníkov boli opatrené nepriehľadnými
fóliami, prípadne aby obytné miestnosti boli presvetlené sklobetónovými stenami. Námietka žalobkyne,že žalovaný ani stavebný úrad nevyhovenie jej námietkam nie je opodstatnené, pretože stavebný úrad
svoje dôvody uviedol konkrétne vo výrokovej časti rozhodnutia o námietkach.

Zospisu,akoajzpreskúmavanýchrozhodnutívyplýva,žestavebnýúradvyhovelnámietkežalobkynena
doplnenie svetlo-technického posudku vplyvu novej stavby na parc.č. 1164/228 na jej existujúci dom na
parcele č. 1164/7. Závery svetlo-technického posudku, ktorý predložili stavebníci, určenie maximálneho
prevýšenia rodinného domu na parc.č. 1164/228 vo vzťahu k zrovnávacej rovine, prechádzajúcej
okenným otvorom v obývacej izbe rodinného domu žalobkyne, boli zahrnuté do podmienok pre

umiestnenie stavby a ďalší stupeň projektovej prípravy. Vzhľadom na odstupovú vzdialenosť medzi
rodinným domom žalobkyne a umiestňovaným rodinným domom stavebníkov 11,86 m, ani súd
nepovažoval za opodstatnenú požiadavku žalobkyne doplniť svetlo-technický posudok o znázornenie
priečneho rezu novej stavby vo vzťahu k existujúcej stavbe. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe poukazovala na
nerovnaký prístup stavebného úradu k riešeniu námietok účastníkov konania - vlastníkov susedných
pozemkov, súd uvádza, že žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná na podanie žaloby ohľadom vybavenia

námietky vlastníka pozemku parc.č. 1164/10. Z obsahu žaloby, ani z obsahu administratívneho spisu a
preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že vzdialenosť rodinného domu a pristaveného k tejto parcele,
je rovnaká ako vzdialenosť rodinného domu žalobkyne, a teda že stavebný úrad konal v rozpore so
zásadou rovnosti všetkých účastníkov.

K námietke žalobkyne, že navrhovaná sedlová strecha bude vystupovať 1,5 m od steny umiestňovaného
domu, a teda bude zasahovať do pozemku žalobkyne, súd rovnako ako správny orgán poukazuje na
ustanovenie § 6 ods.7 druhá veta vyhlášky č. 532/2002 Z.z., podľa ktorého vystupujúca časť stavby
sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,5 m od steny. Ďalšie podrobnosti budú riešené v stavebnom
konaní v prípade, ak stavebník podá žiadosť o vydanie stavebného povolenia a v tomto štádiu konania

si žalobkyňa ako účastníčka konania bude môcť uplatniť námietky, o ktorých bude stavebný úrad
rozhodovať. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobkyne, a to že sa stavebný úrad nedostatočne zaoberal
s námietkami žalobkyne, ktorými sa pripojila k námietkam ÚHA Mesta Košice, ďalej že sa nezaoberal
otázkou chýbajúcej miestnej komunikácie, napojenia na inžinierske siete, súd tieto námietky považuje
za neopodstatnené, pretože z napadnutého rozhodnutia stavebného úradu vyplýva, že v podmienkach

územného rozhodnutia pod č. 1 - 26 sú uvedené konkrétne podmienky a požiadavky stavebného úradu
na realizovanie prípojok inžinierskych sietí, elektrickej, plynovej, vodovodnej a kanalizačnej prípojky, na
vytvorenie podmienok pre zadržanie dažďovej vody, na vybudovanie miestnej komunikácie. Požiadavky
ÚHA Mesta Košice uvedené písomne dňa 13.04.2012 stavebný úrad rešpektoval, pokiaľ ide o jeho
pripomienky k odstupu 2 m od hranice parcely č. 1164/10 a osadenie okien rodinného domu umiestnenej

na tejto parcele a rešpektoval pripomienku, aby stavebná čiara bola vo vzdialenosti 11 m od osi budúcej
komunikácie, ktorej trasa je v zmysle ÚPN-Z, pričom ďalšie pripomienky, a to prerokovanie napojenia
rodinného domu na inžinierske siete s ich správcami, vytvorenie podmienok pre zadržiavanie dažďovej
vody zo strechy a spevnených plôch, podmieniť užívanie rodinného domu s vybudovaním miestnej
komunikácie a jeho napojenia na verejné inžinierske siete budú riešené v štádiu stavebného konania.

Preto súd ani túto námietku žalobkyne nepovažuje za dôvodnú.

Súd sa tiež stotožňuje s názorom žalovaného, že nemôže zohľadňovať budúci zámer žalobkyne
postaviť betónový plot na hranici s pozemkom susediacim s pozemkom stavebníka, pretože túto
otázku môže rieši v zmysle stavebného zákona až po podaní žiadosti o vydanie stavebného povolenia,

eventuálne ohlásenia príslušnému stavebnému úradu. K ďalšej námietke žalobkyne, že vzdialenosť
1 m od spoločnej hranice pozemku neumožní stavebníkovi údržbu tohto domu, súd nepovažuje za
opodstatnenú vzhľadom na povinnosti vlastníka susedného pozemku umožniť vstup na pozemok s
cieľom riadnej údržby nehnuteľnosti. S námietkou žalobkyne ohľadom rozporu s § 5 zákona č. 314/2001
Z.z. o ochrane pred požiarom, sa súd nezaoberal, pretože túto námietku v územnom konaní nevzniesla.

Pre úplnosť však je potrebné dodať, že projektová dokumentácia predložená stavebníkmi obsahuje
projekt protipožiarnej bezpečnosti stavby vypracovaný odborne spôsobilou osobou, ktorý posudzoval
protipožiarnu bezpečnosť navrhovanej novostavby. Protipožiarne zabezpečenie stavby bude riešené a
posudzované stavebným úradom v štádiu stavebného konania.

Žalobkyňa napokon namietala, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, pretože sa
nevysporiadal so všetkými jej námietkami, konkrétne osadenie okien v protiľahlých stenách, vzdialenosti
stavieb od spoločných hraníc a podobne. Po posúdení formálnych a obsahových náležitostí rozhodnutia
žalovaného, ako aj rozhodnutia stavebného úradu, z hľadiska ustanovenia § 47 správneho poriadku súdkonštatuje, že obidve rozhodnutia obsahujú všetky náležitosti správneho rozhodnutia, z odôvodnenia
je možné vyvodiť ako sa stavebný úrad, aj žalovaný vysporiadal s námietkami žalobkyne. Napadnuté
rozhodnutia obsahujú dostatok skutkových zistení aj argumentáciu, ktorá odôvodňuje záver správneho

orgánu uvedeného vo výroku preskúmavaných rozhodnutí.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia stavebného úradu Mesta
Košice dospel k záveru, že obe rozhodnutia sú zákonné, a preto žalobu podľa § 250j ods.1 O.s.p.
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 250k ods.1 O.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá nemala vo
veci úspech, náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.